Obzor, 1865 (III/1-36)
1865-05-05 / No. 13
<9 8 Tento časopis vychádza : 5, 15 a 25-ho každého mesiaca. © NON Číslo 13. © Ob i — l M URAD, az ) SKLODp © Predplatná cena s poštou: | na celý rok 3 zlaté r. polročná 1 zl. 50 kr. pre Golpodárftmwo, remesso a domácí žiwot. V Skalici, dňa 5 mája 1865. Ročník III. né: — ku každému výtisku ale čisla tohoto je i list objednávací pripojený. Red. IUS Laskavej pozornosti vet. obecenstva úclive | odporúčame „Náveštie strany Slovenského Kalendára na rok 1866,“ na konci čísla tohoto umieste Borýt farbiarsky, Jako zvláštny priemyslový článok slovenský. Málo komu z vet. čitatelstva týchto listov známo bude, že na Slovensku, a menovite tu v Skalici, máme zvláštnu ratolesť hospodárskeho priemyslu, jehož výrobok nie len vo fabrikách državy rakúskej, ale i daleko za hranicami pochválnej uznalosti dochádza, vydávajúc o tom nové svedectvo, že pracovitá ruka slovenská, nech sa jej len k tomu zavdá príležitosť, čestný súbeh (konkurrenciu) s ktorým kolvek tuzemským národom vydrží. Úvodné poznamenanie toto vzťahuje sa na dorábänie borýtu farbiarskeho, 0 ktorom stručne prehovoríme. Borýt farbiarsky (nekde šart, uret, vyr, vajt: Jsatis tinctoria Lin. nem. Waid) je bylina, ktorá na mnohých miestach prostrednej Europy, a tak aj v Uhrách, najme na suchých a teplých vrškoch dive rastie , koreň je vretenatý : steblo rastliny 2 do 4 stop vysoké; kvet bledožltý ukazuje sa na prezimovavšej byline podla behu povetrnosti v mesiacoch jún. a júliusi; semiačko zreje v júl. alebo v auguste a mä farbu tmavožltú. Táto rastlina už o dobe Krista Pána slúžila k farbeniu súkna a iných tkanín na modro (belaso), v ktorom umení najme predkovia terajších Francúzov, starovekí Galli vynikali: časte spomínaný spisovatel rimský Plinius (kn. 35, kap. 8) spomína túto farbu pod menom indicum, ktorý názov 0 1.500 rokov pozdejšie na terajší indich prešiel. V tak zvanom stredoveku, do 15-ho storočia, kvitnul obchod s borýtom farbiarskym najme ok: lo nemeckých mest: Erfurt, Gotha, Arnstadt a iných, ktoré asi tak meno „mest borýtových“ ( Weidstiidte) nosily, jako my naše baňské mestá spomíname. Od roku ale 1.550, čo Hollandčania terajší indi ch z východnej Indie dovážať počali, klesnul i menovaný obchod nemecký a „borýtové mestá“ oddaly sa najme na kuchyňské a kvetinové zahradníctvo, ktorým do dnešku vynikajú. — Aj v Uhrách, najme od času cisára Jozefa II, počali borýt sadiť: hlavné miesto týchto sadov ležalo u obce Peredi v prešporskej stolici, kde z Nemecka došlý osadník, Juraj Kronenberg, od cisára Jozefa II velký pozemok obdržal k tomu cielu, aby tento konár hospodárskeho priemyslu v Uhrách udomácnil. Rodina Kronenbergova bola do roku 1849 hlavným pestovatelom borýtu v Uhrách, bo nektoré iné pokusy sadenia, ku pr. u Jablonice, v Banáte atd. o nedlho zanikly, trebas dochovávanie borýtu v Skalici už za času Kronenberga dobré výsledky malo: spomenutého ale 1849 roku na jar, v čas krvavej bitky u Peredi, shorely budovy Kronenbergské a od onej doby prestalo pestovanie borýtu aj u Peredi docela. 13