Obzor, 1866 (IV/1-36)

1866-01-15 / No. 2

. k r v V | M- 22 až iE va 77.177 Číslo 2. pre hospodärstwo, remefto a domácí Ziwok. V Skalici, dňa 15 januára 1866. Ročník IV. | staca jam. obdižíme. Red. IE € Žiadame úctive, aby tí vet. rodáci, ktoríby ešte do kola čitateľov „Obzoru“ vstúpiť obmýšľali, svoje pred­­platky čím skorej nám doposlať ráčili : len tým budeme môcť úplné výtisky zabezpečiť, ktorých listy behom me­­ - O povahe výsady. Častejšie spomíname v listoch našich, že ten a ten obdržal výsadu (privilegium, patent) na daja­­ký znamenitý vynálezok , nebude tedy od veci, keď úplný význam slova toho stručne objasníme. Každá výsada — berúc ju tak všeobecne a bez ohľadu na nové vynálezky — je osobitné právo, alebo inými slovmi: je výnimka *) zo zákona všeo­­becne platného, s Ktorou ale obyčajne okrem práva i dajaká povinnosť býva spojená. Tak na pr. uhorské zemianstvo malo do nedávnych čias výsadu či privilegium neplatenia dane a mýta, ktoré všetci ostatní obyvatelia skládali; zato ale povinné bolo, v čas tak zvanej insurrekcie proti nepriateľovi tiahnuť do boja. Druhý príklad máme v baňských mestách na tak zvaných domoch valdburgerských ; každý majiteľ takého domu obdržal už spolu s ním právo slobodného vytáčania (šenkovania) vína; za túto ale výhodu náleží mu povinnosť, po istú mieru *) Tento význam, výnimka zo zákona — tá i latinský názov privilegium; on totiž pochodí od výrazu: privare lege, po našsky: zbaviť, alebo sprostit zákona, summy peňažitej i také bane držať, ktoré na tento čas nijakého užitku peňažitého nedonášajú. Už z týchto príkladov zretelne vysvitá, že privilegium mô­­že sa vzťahovať na všakové pomery života, a že ono nie len jednotlivým osobám, ale i celým spol­­kom, celým obciam, ba i krajom udeleno byť môže. Pravidelný spôsob, ktorým občania tieto pred­­ nosti dosahujú, je udelenie výsady kroz panovní­­ka, alebo v republikánskych krajinách kroz tú 080- bu, ktorá hlavu vlády predstavuje, nech už ona me­­no presidenta, starosty, alebo ktorý koľvek názov nosí. Jako totiž samému štátu prislúcha právo vý­­dávania zákonov: tak zase iba jemu môže prislú­­- chať i právo, platné výnimky zo zákona ustanoviť, a menovite táto výnimka (privilegium) patrí výlučne ku svrchovanosti panovníckej (souverenity). — Každá výsada môže sa udeliť alebo za istú odmenu, a tak tedy pri jej zrušení majiteľ i slušnú náhradu očakávať môže: keď ale výsada udelená bola bez - odmeny, a tak z púhej milosti alebo z ohľadu na © všeobecné dobro: môže byť odvolaná bez náhra­­dy, keď totiž tie okolnosti prestaly, v ktorých otázna výsada bola pre všeobecné blaho užitočná. V deje­­piše všetkých krajín a časov máme príklady, že keď trvanie istých výsad, jednotlivým osobám, spolkom alebo stavom udelených, s rozkvetom vzdelanosti du­­ cha a so sdokonálením pomerov společenského ži­­ "vota do sporu prišlo: také výsady boly bezohľadne zrušené, keď už „na čase“ neboly. Aj dejepis rakú­­ skej državy svedčí, že panovníci podržali si právo, i P E T S P | 1 | | | | NO a

Next