Obzor, 1866 (IV/1-36)
1866-05-05 / No. 13
sňuje známymi zákonmi rozličné výjavy a vyhľadáva nové, ktoré z nich asnad pôvod berú, a takto prichystaný materiál podáva ku prijatiu, k ďalšiemu posúdeniu a pretriasaniu. Na tento spôsob môžeme sa krátko trvajúcim učením dovedeť o tom, k čomu tisíce a tisíce ľudí celý svôj život spotrebovali, aby to vyskúsili: ba i tomu, čo celé pokolenia, celé ve! ky ľudské a minulé storočia skúmaly. — Praxis ale znamená: sám skúsiť, pozorovať a hľadať zákony i príčiny rozličných výjavov, neužijúc k tomu, čo naši predkovia už našli. Preto je praktickým hospodárom každý, ktorý neučil sa tomu, čo vie, z prednášok vzdelaných učiteľov vo školách, ani v izbe svojej zo spisov najskúšenejších mužov, ňež z toho čo sám videl a skúsil : theoretickým ale hospodárom je, ktorý k vedomosťam svojim prednášky a knižky použil. Nuž jakýže tedy rozdiel medzi nimi nachodíme? Praktický hospodár len to zná, čo jeden človek, po čas třvania jednoho života skúsil: ten druhý ale vie, čo nepočetní mužovia, za mnoho. čelých životov ľudských, za mnoho storočí a vo mnohých pokoleniach skúsili. - Tného. rozdielu medzi nimi nenachodíme, najmenej ale toho, žeby jeden druhému bol protivný. A preto nech každý hospodár zloží predsudok, ktorý už pri spomenutí slova: theoria/ jeho. srdce | bázňou naplňuje a tak odberá mu na veky mravné bohatstvá, kroz predkov nasbierané. Nech považu je theoriu nie za nepriateľa, než za útočište svoje; nech má pred očima, Ze, iheoria nie je nič iného, jako vedecky do poriadku uvedená skušenosť, a toho následkom ťheorctik bude muž, ktorý mnohonásobnú skúšenosť predehôdcov: so SVO- jou vlastnou spojuje. Len tak môže pokračovať po ceste, človekovi ku množeniu a rozširovaniu vedomostí od Pána Boha darom reči vykázanej: veď i.zviera POZ 053 je, ale nič iného nezná, len čo ono samé pozorovalo, lebo výsledky pozorova"nia svojho iným sdeliť nemôže. Kto tedy dar Boží, sdelovanie vedomostí živou rečou alebo písmom, opovrhuje, a následkom hore spomenutého predsudku iba svoje vlastné spozorovanie za pravdivé drží: ten vylučuje sa z kola vzdelaného, človečenstva a znižuje sa ku zvieratu. > Keď som takto preukázal, že theoria neprotiví sa skutočnosti, súc obsahom či súčtom: skúšeností, a keď som vyslovil, že ona má byť útočište pre toho, kto nemá dostatočnej vlastnej skúšenosti, t. j. pre púho praktického hospodára: dokážem včul trochu jasnejšie, jakú tvárnosť hospodárska théoria máva. Povedal som, že tkeoria vedeckým spôsobom usporiaduje materiál rozličných skúšeností , tým preukazuje sa i celý jej typus jako veda. Berúc ďalej na váhu to, že hospodárstvo zaoberá. sa iba 8 prirodou: jasne vidíme, že theoria hospodárska, t. j. veda hospodárska s vedami prírodnými vôbec tak súvisí, že s nimi jakoby v jedno dať sa môže. Prírodné vedy učení mužovia zvikli na dvoje rozdeliť podľa toho, v jakom ohľade skúmajú predmety; jedny totiž skúmajú každý úkaz či predmet v prírode jako taký, druhé ale prem eny tých predmetov vysvetlujú. K prvým môžeme prirátať: lučbu, prírodopis a silozpyt či fyziku: ku druhým fysiologiu s poťažnými vedami. Všetky tieto vedy vzťahujú sa 1 na hospodárstvo, a jich zákony treba užívať ku vysvetleniu výjavov skúšenosti hospodárskej. ©" Vedeckým tedy spôsobom. nerozumieme pod názvom theorie hospodárskej nič inšieho, jako temer úplný obsah ved prírodných: len že na: nektoré tvory ona vätší ohľad berie, než na iné, a na daktoré svoju pozornosť ani neobracia, jako to vykonávanie hospodárstva požaduje. I my tedy, jako „gazda, pre gazdov,“ budeme sa, držať kolaje obecného života a tým ohraničíme naše theoretické zásady a zákony. | Čímže zaoběráva sa hospodárstvo? Pestovaním | rastlín a chovou dobytka. A čože to v sebe obsa| huje? Siať a žať, sadiť a klúdiť, krmiť a užívať. Keď ale sem nič iného neprislúcha, prečože hovo| iny sa o ťažkosťach v hospodárstve ? . Preto: že abys žal, klúdil a užíval, to rozličnými a mnoho-násobnými prácami chystať a pripravovať musíš. « Prečo ale toho načím? Preto: že ináč výsledok hospodárenia tvojho bude chybný: nebude semäna, slamy, sena, vína, mlieka, masti, mäsa atď. A čože to znamená, že nebude semäna? Znamená tolko: že zdarné rozvinutie rastlín aj od takých: okolností (lebo na pr. povetrnosť nemáme v moci na| šej) závisí, ktoré prácou našou pripraviť môžeme. Týmto chcel som preukázať, že pri ťheorii hospodárskej najviac záleží na vedomosti všetkých momentov, ktoré účinkujú k rozvitiu hospodárstva Úlohou tedy našou. v budúcieh listoch bude preukázať: podľa. jakých zákonov prírodných rozviňujú sa zvieratá 1 rastliny ? čo poľahčuje rozvinutie toto a čo býva jemu na prekážku, a jakú účasť my sami v. tom berieme? Veda, ktorá zaoberá sa spomenutými otázkami, veľkú pomoc a jediný základ svoj má v lučbe, a menuje sa lučbou hospodárskou. Podľa toho vyvolili sme i nápis našich článkov: SL NT lučbárske listy. ns 98 mIEy DOPISY, Z Bátoviec. Približuje sa radostná pre včelárov doba „ roku, totiž postriežky na roje; držím tedy za svoju po| vinnosť. vet. včelárov našich upozorniť: na jednu skúšenosť -