Obzor, 1867 (V/1-36)
1867-09-15 / No. 26
202 155 (počeť výstavníkov neudáva sa): konečne, miesto-kráľovstvo egyptské 415 (70). — Keď k tu vyloženým mieram celistvej plochy, od výstavných článkov zaujatej, ešte pridáme 2.683 [CI métrov, ktoré pripadajú na rozličné predsiene (pitvory, vestibula) skvelého palácu, jako i miestnosti, všakovým služebníkom v miere 935 [] métrov dočasne vykázané, a keď i vynechané zlomky jednotlivých O métrov pripočítame: vyjde celistvá summa plochy od výstavy zaujatej: 148. 990%], [I métrov ; počeť ale výstavníkov má číslo 42.217. K opisu palácu výstavy, už v čísle sdelenému, my ešte z vlastného videnia nasledujúce podrobnosti dodávame: K vyrovnaniu púdy, na tak | zvanom poli Marsovom, rozličné násypy zeme vyhladávaly viac stotisícov krychlových (kubických) métrov. Pod palácom sú velikánske pivnice, ktoré | plochu 7 kilométrov *) zaujímajú: okrem toho ležia pod ním všakové vodovody a zásobníky (reservoir) povetria, ktoré ces otvory, v dlážke palácu pripravené, vstupuje do ňútra budovy, aby jej vzduch občerstvilo. Dve firmy, Gouin a Caile, podnikly a: spravovaly práce stavänia palácu: ten prvší dom zaneprázdňoval za 8 mesiacov každodenne 400 robotníkov a spracoval 350 tún (jedna tuna mä 20 centov) pľachu a liateho železa: druhý ale podnikateľ postavil celú budovu za 6 mesiacov, spotrebujúc pri tom 5.000 tún pľachu a liatiny. K ozdobe budovy slúži 176 veľkolepých pilierov, 26 métrov (výše 13 siah) vysokých, z ktorých každý váži | blízo 12.000 kilogrammov či metrický ch funtov (240 | našich centov). V celej budove bolo 15 miliónov | dier vyrazeno na šróby, ktoré jednotlivé čiastky | sťahujú. Celý, v tak zvanom renéssančnom (re| naissance) slohu vystavený palác je čiastočne pľa| chom, čiastočne sklom pokrytý: na krov (dach) budovy možno hore vystúpiť a chodiť kolom do kola: obloky medzi jednotlivými piliermi sú 10 métrov vysoké a 5 métrov široké; piliere sú ozdobené zástava! mi a címermi rozličných krajov, jako i nápismi naj| ) . J vätších miest, vo výstave podiel berúcich. A teraz ešte všeobecný pohľad na šie stu galleriu, v ktorej sú všakové mašiny rozostavené. Má ona výšku 25 a šírku 35 métrov; kolom do kola celej gallerie postaveno je lešenie (tribúna), 1.413 métrov dlhé, z jednej ale i druhej strany stojá najrozličnejšie parostroje. Oddiel *) V čísle 14 a 16 minulého ročníku podali sme podrobný opis metrickej váhy a miery, jako i jej pomerov k našej váhe a miere, na ktorý vet. čitateľa odkazujeme. Pre tých ale, ktoríby otázne čísla nemali pri ruke, poznamenávame, že jeden méter má naše 3 stopy, 1 coll a 1", čiarky, tedy niečo výše pol siahy: kilometer je tisíc métrov dlhý, tedy našich 527 siah 1"/, stopy. jednotlivých krajín zaznačený je na samom lešení čestnými bránami, tak na pr. Prusi postavili veľmi vkusné, z pálenej hliny shotovené poradie slúpov (Süulenordnung); okrem toho delia sa jednotlivé krajiny v tejto gallerii kroz národné zástavy svoje a nápisy, jako na pr. nad oddielom, pre mašiny državy rakússkej vykázanom, stojí ve- i likánsky nápis „Autriche“ (Otris, t. j. Rakúsko). | Parná. sila, ktorá. všetky tu vystavené stroje pohy- | buje, tvorí sa v osobitných, v krásosade (parku) | postavených budovách, a síce tým spôsobom, že Obzoru 10 | každá krajina má svoj vlastný parný kotol, oproti | svojmu oddielu osadený. Parná sila, pre Francúz sko ustanovená má 305, Anglicko 100, spojené státy amerikánske 50, Belgicko 40, Prusko 80 Spojenými krajinami 35, Rakúsko 20, Svajciarsko 17 a južné krajiny nemecké 15, spolu tedy 582 síl koňských. Všetky parostroje pracujú obyčajne od 10-tej hodiny predpol. do 3 alebo do 4 hodiny odpol. a síce každodenne: iba Angličania s A- merikánmi, podľa náboženských zásad "svojich, v nedein a sviatok nič nepracujú, kdežto Francúzi a za nimi ostatné národy nedele a sviatku pri tejto práci svojich strojov neznajú. — Najznamenitejšie kusy tejto gallerie opíšeme v krátkosti budúcne. | DOPISY. V Hybbiach pod Kriváňom. Že milé Slovensko naše, | jakoby od prírody ku priemysľu stvorené, okrem boha| | tej sily vodnej i surovinami všakového mena a pracovitýma | | rukama rodákov našich obdarené, rozvitejším kupectvom chlú| biť sa nemůže, toho príčiny sú rozmanité, jako: nedostatok | ľahkej premávky (kommunikácie) a tak i malý odbyt našich 1] plodín, nepodnikavosť našeho ľudu, nedostatok spolkov, hla| vne ale i klam a šudierstvo, ktoré nesvedomití priekupci s | dobrými plodinami našimi prevádzajú. Tak na pr. vo veľkých tuzemských i zahraničných mestách, alebo v oznamoch | novinárskych často nájdeme: „frischer liptauer Primsen-Káse“ — alebo: tgazi finom liptói túró (opravdivá, fajnová liptov| ská brindza), znakom toho, že tento náš výrobok je u veľkého obecenstva obľúbený: ked ale človek zatúla sa do takého skladu a kúpi si tej vychýrenej brindze za drahý peniaz: nuž uvidí, že je to — babrotina. Keď tedy v novejšom čase jak jednotliví svedomití obchodníci, tak i spolky k tomu pracujú, aby česť opravdivého vína uhorského pred svetom zachovali: prečo žeby sme i my nemohli, strany výrobkov našich, v podobnom smysle pôsobiť a čestným menom zasadiť sa 0 to, že kto plodiny podtatránske z našej ruky kúpi: môže byť o jich pravdivosti a dobrote presvedčený. Dolupodpísaný, bývajúc už od viac rokov pod nebetyčným Kriváňom, všemožne pracujem k tomu, aby som našim, tu i tam do zlého chýru prišlým výrobkom lip-