Obzor, 1867 (V/1-36)

1867-11-25 / No. 33

mesiaca. A NON © Tento časopis vychádza: | 5, 15 a 25-ho každého © R pre hospodärslwo, remesso Číslo 33. V Skalici, dňa 25 novembra 1867. Ročník V. a domácí žito. KAT Predplatná cena s poštou: na celý rok 3 zlaté r. polročná 1 zl. 50 kr. © Pestovanie rýže v Uhrách. Vylúčenie zemí lombardsko-benátských z drža­­vy rakúskej, stalo sa pre jej národné hospodárstvo veľmi osudným, a to najmä preto, že dva dôle­­žitejšie články obchodu, hodbáb a rýžu, prinútení sme z cudzozemska dovážať a tak mnoho milliónov zlatých za hranice splácať, ktoré pred tým v tuzem­­sku zostávaly. Nechajúc toho času hodbáb na stra­­ne, zraky naše jedine na rýžu obrátime, k dosved­­čeniu toho, žeby millióny, ktoré predtým lombard­­sko-benátski hospodári za svoju plodinu *) prijímali, k obohateniu dolňozemských spoluobčanov, a tak i tamejších rodákov našich slúžiť mohly, keby tak veľa susedov Starosvetských nebolo na svete, kto­­rým každá, s novotou spojená oprava je pichlavý tíň v oku. Nebude ale od veci, keď po samom predku niečo z prírodopisu tejto rastliny pospomíname. Rýža, po Slovensku obyčajne rajsom na­­zvaná (oryza), pochodí z teplejších krajín východ­­nej Azie, kde do dnešku u mnohých národov, ku príkladu v Kytaji či Chíne, býva každodenným pokrmom všetkých rodín, a síce bez rozdieľu stavu a povolania, tak že žiadna plodina toľko Indi ne­­živí na svete, jako práve rýža. Je to rastlina vod­­ *) Podľa dálok statistických dochovávali bospodári lombard­­sko-benátski každého roku priemerne 837.000 meric rýže; berúc tedy jednu mericu po 4 zlaté, obdržíme: 3 millióny 348.000 zl. Iné krajiny državy rakúskej iba 18.000 me­­ric rýže v roku vypestovaly. ná, a preto i také močariny zúrodniť môže, ktoréby ni­­jaký hospodársky užitok ináč vydať nemohly. Kto ju tedy na prirodzene suchých pozemkoch pestovať chce, musí mať vo svojej moci vodu tekutú, aby príslušné pozemky náležite zaplaviť mohol. Steblo rýže je sukovaté, trstine podobné, z veľkej čiastky pošvami mastných listov ovinuté: na konci stebla rozvije sa svojím časom jačmennému klasu podo­­bná rása, ktorá červenasté kvietky nosí a pozdejšie rozrastá sa na široko; nad každým zrnkom sedí vel­­mi tenulinká, asi 2 palce dlhá biela osť: samé semä­­no je (jako známo) bielej farby a trochu rohovité, pri tom ale preca múčnatej chuti. Lučbárska povaha rýžového zrna vyznačuje sa tým, že v pri­­rovnaní k obilným zrnám našim neobyčajne veľa škrobu (83 do 85 proc.), na proti tomu ale rastlin­­ného glia veľmi málo (3'|, do 4 proc.) v sebe drží, z čoho nasleduje, že jedlo rýžové nikdy toľko krve a sily človeku dať nemôže, jako potrava, z obilné­­ho zrna pripravená. To je hlavnou príčinou, že v nedávnom sbúrení obyvatelstva v Indii proti An­­gličanom, dakoľko tisícov anglických, mäsom a chle-­­bom chovaných vojakov, sta tisíce povstalcov, iba z rýže žijúcich a tak telesne slabých, trebas i po dlhom boji pokoriť mohlo. Rýža delí sa na dva hlavné rodzaje, totiž na rýžu ostnatú (oryza Sativa pubescens) a na rýžu holú, alebo jedným slovom holec (oryza Sativa denudata): oba druhy sú sebe celkom po­­| dobné, vyjmúc jedine to, že prve spomenutý rodzaj 33

Next