Obzor, 1867 (V/1-36)
1867-11-25 / No. 33
mesiaca. A NON © Tento časopis vychádza: | 5, 15 a 25-ho každého © R pre hospodärslwo, remesso Číslo 33. V Skalici, dňa 25 novembra 1867. Ročník V. a domácí žito. KAT Predplatná cena s poštou: na celý rok 3 zlaté r. polročná 1 zl. 50 kr. © Pestovanie rýže v Uhrách. Vylúčenie zemí lombardsko-benátských z državy rakúskej, stalo sa pre jej národné hospodárstvo veľmi osudným, a to najmä preto, že dva dôležitejšie články obchodu, hodbáb a rýžu, prinútení sme z cudzozemska dovážať a tak mnoho milliónov zlatých za hranice splácať, ktoré pred tým v tuzemsku zostávaly. Nechajúc toho času hodbáb na strane, zraky naše jedine na rýžu obrátime, k dosvedčeniu toho, žeby millióny, ktoré predtým lombardsko-benátski hospodári za svoju plodinu *) prijímali, k obohateniu dolňozemských spoluobčanov, a tak i tamejších rodákov našich slúžiť mohly, keby tak veľa susedov Starosvetských nebolo na svete, ktorým každá, s novotou spojená oprava je pichlavý tíň v oku. Nebude ale od veci, keď po samom predku niečo z prírodopisu tejto rastliny pospomíname. Rýža, po Slovensku obyčajne rajsom nazvaná (oryza), pochodí z teplejších krajín východnej Azie, kde do dnešku u mnohých národov, ku príkladu v Kytaji či Chíne, býva každodenným pokrmom všetkých rodín, a síce bez rozdieľu stavu a povolania, tak že žiadna plodina toľko Indi neživí na svete, jako práve rýža. Je to rastlina vod *) Podľa dálok statistických dochovávali bospodári lombardsko-benátski každého roku priemerne 837.000 meric rýže; berúc tedy jednu mericu po 4 zlaté, obdržíme: 3 millióny 348.000 zl. Iné krajiny državy rakúskej iba 18.000 meric rýže v roku vypestovaly. ná, a preto i také močariny zúrodniť môže, ktoréby nijaký hospodársky užitok ináč vydať nemohly. Kto ju tedy na prirodzene suchých pozemkoch pestovať chce, musí mať vo svojej moci vodu tekutú, aby príslušné pozemky náležite zaplaviť mohol. Steblo rýže je sukovaté, trstine podobné, z veľkej čiastky pošvami mastných listov ovinuté: na konci stebla rozvije sa svojím časom jačmennému klasu podobná rása, ktorá červenasté kvietky nosí a pozdejšie rozrastá sa na široko; nad každým zrnkom sedí velmi tenulinká, asi 2 palce dlhá biela osť: samé semäno je (jako známo) bielej farby a trochu rohovité, pri tom ale preca múčnatej chuti. Lučbárska povaha rýžového zrna vyznačuje sa tým, že v prirovnaní k obilným zrnám našim neobyčajne veľa škrobu (83 do 85 proc.), na proti tomu ale rastlinného glia veľmi málo (3'|, do 4 proc.) v sebe drží, z čoho nasleduje, že jedlo rýžové nikdy toľko krve a sily človeku dať nemôže, jako potrava, z obilného zrna pripravená. To je hlavnou príčinou, že v nedávnom sbúrení obyvatelstva v Indii proti Angličanom, dakoľko tisícov anglických, mäsom a chle-bom chovaných vojakov, sta tisíce povstalcov, iba z rýže žijúcich a tak telesne slabých, trebas i po dlhom boji pokoriť mohlo. Rýža delí sa na dva hlavné rodzaje, totiž na rýžu ostnatú (oryza Sativa pubescens) a na rýžu holú, alebo jedným slovom holec (oryza Sativa denudata): oba druhy sú sebe celkom po| dobné, vyjmúc jedine to, že prve spomenutý rodzaj 33