Obzor, 1883 (XXI/2-36)
1883-06-10 / No. 16
; 10., 20. a 30. každého mesiaca. Reklamácie u svojej pošty. A AAS S Tento časopis vychádza: pre hospodárstvo, remeslo a domáci život. Číslo 16. V Turč. Sv. Martine, dňa 10. júna 1883. Ročník XXL ZZ SGGG GGG GFF FF FF FF ZZ A I A Noviny 4 p www nn Rrr ; Predplatná cena s poštou: | > celoročne 3 zl., polročne 1 zl. 50 kr., Jednotlivé čísla 10 kr. Huby. Huby sú rastliny tajnosnubné (takrečenými výtrusmi, nitkami sa rozplodzujúce), cudzopasné t. j. také, čo rastú len tam, kde buď živočišná alebo rastlinná látka sa nachádza a to buď vnútorne a na povrchu živej rastliny, alebo na odumierajúcej hnilej látke. “) Ony za suchého a studeného počasia nerastú ; oproti, za teplého a vlhkého počasia toľká je jich hojnosť a také narastú, jaké neboly videné za predošlých viacero rokov. Mnohé huby jedlé vyznačujú sa látkami dusičnatými, mäsotvornymi, a takéto sú menovite pre chudobnejšiu vrstvu ľudí dobrou náhradou mäsitého pokrmu. Poniektoré sú hľadanými pochúťkami ku pr. rýdziky, umele pestovaný žampion (z rodu pečiarok, pažitníkov) a j. — Huby predávajú sa za čerstva: sušené čo článok kupecký, zvlášte posledne menovaný druh žampion a jelená huba z Francúzska a z hornej Italie v hojnosti sa vyvážajú. Jak veliké rozmery obchod s hubami vo Francúzsku dosiahnul, dočítal som sa toho v „Nauč. slovníku“ pri mene „Tuber.“ Z jediného rodzaju jeleníc len na trhu Aptskom v depart. Vaucluse predáva sa jich, keď sa sbierajú, týždenne vyšše 85 centov, funt predáva sa dľa jakosti za 3 do 9 zlatých! A poneváč i naše tatranské kraje *) Ktoby nespatroval v tajomstve rastenia húb pôsobenie zázračné ruky božej všemohúcej, ktorá budí nový život tam, kde už smrť udusila bola život! mnoho druhov dobrých húb majú: mali by sme venovať väčšiu pozornosť jim a oddať by sme sa mali menovite do nakladania v súdky znamenitých našich rýdzikov a do sušenia hríbov a jeleníc. Podujatie takéto iste žeby sa vyplatilo. Jako ale pozornosti a príčinlivosti našej hodné sú jedlé huby za to, že i požitok z nich máme i pekné groše za ne zohnať môžeme: tak z druhej strany pozornosť našu obrátiť musíme i na bláznivé a jedovaté huby, aby sme sa od nehôd otrávenia a poškodenia si zdraviu nášmu zachránili. Vzhľadom na túto záležitosť pekne vítame nasledujúce pojednanie zo zručného pera urodz. pána zlatým záslužným križom vyznačeného Jána Revicky-Matejca pošlé. Preochotný tento pán dopisovateľ „Obzoru“ píše jako nasleduje: Rozdiel húb jedovatých od jedlých. „Premnohé smutné pády, ktoré z nenáležitého rozoznávania húb jedovatých od jedlých sa prihodily, zavdaly mi podnet k tomu, aby som uverejnil opis dobrých i zlých húb, žeby sa jedlé od jedovatých rozoznať mohly. Že huby viac živných čiastok majú, jako jakákoľvek inšia rastlinná strova, to znalci už dokázali. Ony jako v krátkom čase zvlášte po teplom dáždi vyrastajú, tak v krátkom čase hynú. Isté rodzaje v istých čiastkach roku a na istých miestach buď hromadne, buď po rúzne — sa© motne — sa objavujú. A l á o o o o o 2 7 2 9 9 5 8 1 7 2 7 2 0 0 0 0 k 16