Práca, máj 1968 (XXIII/120-149)
1968-05-01 / No. 120
streda 1. mája 1968 č. 120, roč. XXIII. 50 hal Náš 1. máj VOJTECH DAUBNER ohtoročný Prvý môj prišiel akosi nebadane. Udalosti od októbrového zasadnutia CV KSČ isti tak nástojčivo, je všetko ostatné ustúpilo do pozadia. Zdalo sa nám, že aj čas sa zastavil. A zrazu je tu 1. máj. Za kapitalizmu sme išli do ulíc, aby sme pripomenuli buržoázii, že sme tu a že bojujeme. Po oslobodení jasali prvomájové sprievody radosťou. Bolo po najstrašnejšej vojne, faiizmus bol porazený, republika slo bodná a na obzore socializmus. Socializmus je tu a my stojíme uprostred spoločenského pohybu, ktorý chce naše doterajšie pole ešte viac zúrodniť. K tomu, čo sa urobilo dobre, k zospoločenšteniu výrobných prostriedkov, k odstráneniu vykoris fovania, k spoločenskej rehabilitácii proletárov a dedinskej chudoby podujímame sa priorať zanedbané pole demokracie, humanizmu, rovnakých možností pre všetkých. Velké podujatie, plné krásy a úskalí, nadšeného odobrovania i nepochopenia. Vefa a veľa príčin pre to, aby sme mali radosť. Ale väčšina problémov je pred nami. To, čo sa už urobilo, i to, čo dúfam, nezadlho Národné zhromaždenie uzákoní — chartu občianskych slobôd socialistického občana, štátoprávne úpravy, „pravidlá hry“, ktoré uzákonia vzťahy občana k štátu a hospodárstvu — sú ešte stále iba súhrnom možnosti. Občan bude môcť pokojne žiť, pracovať, vysloviť svoj názor, voliť si svojho poslanca a ostatných, ktorým mieni zveriť zastupovanie svojich zá ujmov v Národnom zhromaždení. Slovenskej národnej rade, národných výboroch a v organizáciách, ktorýeh je členom. Bude mať omnoho viac možností, aby v politickom, hospodárskom, vedeckom živote, v pretekaní sa s ostatnými dokázal svoje schopnosti a vydobyl si primerané miesto, odmenu a spoločenské postavenie. Demokratické zákony mu dajú na to možnosti, tak ako umožnia odborom, aby sa venovali svojim hlavným úlohám — presadzovaniu záujmov svojich členov. Bude to znieť trochu kacírsky, ale mnoho podobností ma zvádza na to, aby som prirovnal 1. máj 1988 a jeho atmosféru k 1. máju 1948. Vtedy, ako teraz, sme boli na prahu veľkých možností, ktoré nám uvoľnili mesiace tesne pred 1. májom. Vtedy, ako teraz, sa v zásade rozhodlo to podstatné: bola uvoľnená cesta pre budovanie socializmu. Pravda, podobnosti sú vždy skreslené. Vtedajšia doba bola iná, a dnešná je iná. Vtedy išlo o to, vybudovať základy socializmu, dnes ide o to na vybudovaných základoch prejsť na demokratický socializmus. Pred dvadsiatimi rokmi, toho prvého mája po Februári, sme boli opojení víťazstvom. Hovorili sme si I — konečne je cesta voľná, konečne budeme môcť ukázat svetu, čo vieme. Všetko sa nám videlo ľahké, jednoduché. Cítili sme sa strašne silnými a sebaistými, že sme sa prestali báť nielen celého sveta, ale najmä seba samých, svojich slabostí. Skandovali sme: „jednota Slovanov, nebojí sa atómov“ a verili sme tomu. Verili sme aj mnohým iným veciam. Dnes 1. mája 1988 sme múdrejší. Aspoň si to myslíme a domnievame sa, že oprávnene. Neveríme v zázraky. Naopak. Vieme, že každý krok od októbrového zasadania OV KSČ bol plný rizika a každý ďalší krok vpred nebude o nič ľahší, jednoduchší, menej riskantný. Život chyby neodpúšťa a neodpúšťajú ich ani priatelia, ani nepriatelia. Za všetko sa musí platiť. Prácou, odriekaním sa, sebažertvou a najmä strateným časom a premeškanými príležitosťami, ktoré sa nikdy nevrátia. To všetko platí v plnej miere aj o Revolučnom odborovom hnutí. Aj tn sme verili, že bude všetko ľahké a jednoduché: Dosadíme všade socialistických riaditeľov, socialistických ministrov, socializmu oddaných vedúcich — do fabrík, obchodov, štátnej a ľudovej správy. Tým bude vlastne problém na 99 percent vyriešený. Pôjde už len o to, aby sme presadili heslo, kto nepracuje nech neje. Považovali sme tak trochu (v kútiku duše sme o tom vždy pochybovali) za samozrejmé, že „naši“ riaditelia budú mat iba jedinú starosť: Starať sa o svojich triednych bratov, ktorýeh im spoločnosť zverila. 0 to, aby pracovali v zdravých a bezpečných podmienkach, aby pracoviská boli kultúrne, organizácia práce dokonalá, stravovanie sa zmenilo na kultúrne stolovanie, doprava do zamestnania bola rýchla a pohodlná. Domnievali sme sa, a ustavične nás o tom presvedčovali, a presvedčovali sme sami seba, že rovnaký súzvuk bude medzi štátom a pracujúcimi. Verili sme a chceli sme veriť, že hospodári republiky, od tých najmenších až po najvyšších, budú hospodáriť s každým halierom úzkostlivejšie, ako keby išlo o ich vlastné. -Boli to ilúzie: Daj ľudom prácu, strechu nad hlavou, možnosť sa vzdelávať a — prestanú krádeže, vraždv, prostitúcia, mocipánstvo, snaha po bezprácnom živote a obohacovaní sa. Verili sme, že odstránením vykorisťovania sa staneme razom dobrými, čestnými, láskavými bratmi. Veľa sme sa naučili od tých čias, ale vlastný tieň ešte nikto neprekročil. Dnes sme náchylní veriť, že zábezpeka ľudských práv, demokratická vláda a tederalizácia republiky razom odstránia všetko, čo nás ťažilo, prinesú nám blahobyt, povznesú nás do čela svetovej vedy, techniky. Sme už skoro pripravení postaviť sochu vlastnej dokonalosti, poučovať (Pokračovanie na 6. str.) m zm Ufe*; Vzi/ý, má} T9 6B IVAN MOJIK Vzduch ako puška v tráve: Nabitý Vôňou Ráno vdychujeme hviezdy Ráno sa otvárajú srdcia Vchádza jarný deň Dobrý deň Deň Vezmi si ctgaretu Ponúkni sa vínom Sadni si u nás Pod oknom Loď Opretá ňadrami o breh Na stole Víno slobody Víno odvahy Víno demokracie S červenou tvárou Dobrý deň Deň Preloží Nohu cez nohu Fajčí Ale v diaľkach Po prstoch Obchádza jeseň No jarný deň Otvára obloky Dáva si do gombičkovej dierky sinke Ako rozkvitnutú púpavu Ide po dunajskom nábretí k spomienkam K vlnám Ide po asfalte K námestiu Tam — tribún — Zamyslene pozerá Na pochodujúce sinela A máva rukami Plnými ■h Jarnej vôňe