Práca, november 1968 (XXIII/296-321)

1968-11-01 / No. 296

Spomínajú vznik republiky Zdravice priateľov r r a h a (čstk) — Spoločnosti pria teľov Československa spomínajú týchto dňoch 50. výročie vzniku čes­v koslovenského štátu. Československá spoločnosť pre medzinárodné styky dostala celý rad pozdravov, telegra­mov a listov od spoločnosti priate­ľov Československa v Mongolskej ľu­dovej republike, Kambodži, Bolívii, írsku, Luxembursku, Nemeckej spol­kovej republike, Veľkej Británii, In dii, Japonsku a ďalších. V týchto te­legramoch vyjadrujú sympatie čes­koslovenskému ľudu a blahoželajú aj k novému štátoprávnemu usporiada­niu. Poďakovanie za vzorné plnenie úloh Bulharské vojská sa vrátili Sofia (čstk) — Včerajšia bul­harská tlač podrobne informuje o návrate bulharských vojenských útvarov z Československa. Boli slávnostne uvítané v mestách Gru­­dovo, Elohovo, Topolovgrad a Charmalin v južnom Bulharsku. NoViny uverejňujú rozkaz minis­tra národnej obrany BER a tak­tiež list veliteľa spojeneckých vojsk v ČSSR, armádneho generá­la I. Pavlovského. V týchto doku­ piatok 1. novembra 1968 č. 296 roč.XXIII. 50 hal, Ns mítingu n aktuálnych pnlitiekych otázkach G. Husák v Slovnafte Bratislava (čstk) — Pracovníci bratislavského Slovnaftu včera sr dečne privítali na pôde svojho ?ávodu prvého tajomníka ÜV KSS dr. Gustáva Husáka a členov ním vedenej delegácie Predsedníctva ÜV KSS: členov Predsedníctva ÜV KSS Ladislava Novomeského a Vik tora Pavlendu, ktorí sa tu tiež zúčastnili na verejnom straníckom mítingu o aktuálnych vnútropolitických otázkach. Po príchode delegácie do Slovnaftu vzácnych hostí, sprevádzaných vedú­cim tajomníkom MV KSS Milanom mentoch vyjadrujú „pochvalu a Strhanom, pozdravovali početní pra­­podakovanie vojakom a dôstojní- covníci závodu. Delegácia, sprevádza­­kom :za vzorné plnenie zverenej ná vedúcimi činitefmi Slovnaftu, si úlohy“. pred mítingom prezrela závod. Na verejnej straníckej schôdzi pra­covníkov Slovnaftu dr. Gustáv Husák v úvodnom slove poďakoval pracov­nému kolektívu závodu za dosiahnu­té hodnotné hospodárske výsledky. Vo svojom príhovore načrtol hlavné problfyny, ktorými je poznamenaný súčasný politický a spoločenský ži­vot na Slovensku a v republike. Do normálnych polôh treba sa nám čo najúspešnejšie dostať tak v oblasti hospodárskej, ako i politickej, či už vo vnútropolitickom rámci alebo v oblasti zahraničnopolitickej. Dr. Gus­táv Husák zdôraznil, že vedenie KSČS a štátu úporne hľadá cestu k vyrie­šeniu všetkých vzniklých problémov. Súčasné východisko treba hľadať v starostlivom usporiadaní domácich pomerov a v konsolidácii našich vzťa­hov na úseku zahraničnopolitickom. Prvý tajomník poukázal na význam uzákoneného federatívneho usporia­dania republiky a ústavnoprávneho riešenia národností u nás a vyzdvi­(Pokračovanie na 2. str.) Frípjtky, dary a medaily Viere aj ostatným Olympionici v parlamente Praha (Práca) — Intímna, ale veľmi srdečná oslava na počesť na­šich olympionikov, po oficiálnom stretnutí na Pražskom hrade, odohrala sa včera popoludní aj v budove Národného zhromaždenia. Predseda Josef Smrkovský a podpredsedníčka M. Miková privítali časť našich účastníkov mexických olympijských hier. Bola medzi nimi väčšina tých, čo získali olympijské medaily. Uviedol a predstavil ich zástupcom parlamentu dec. dr. Bosák. J. Smrkovský v úprimnom prívete poďakoval sa im za vzornú reprezen­táciu Československa. V ďalšom po­dotkol, že zatiaľ, čo oni v páľave me­xických dní bojovali za česť republi­ky, aj parlament mal horúce dni s urýchlenou prípravou štátoprávnej fe­deratívnej úpravy. Tak ako vy, aj my sme čestne splnili danú úloh-r? S čašou červeného vína štrngol si na stále zdravie a ďalšie úspechy s Vierkou Odložilovou-Čáslavskou, Mi­lenou Duchkovou, Janom Kúrkom, Milenou Rezkovou, Marikou Krajčíro­vou a ostatnými. Spolu s podpredsed­níčkou M. Mikovou podaroval všet­kých striebornými pamätnými medai­lami k 50. výročiu republiky. Vierke Odložilovej-Čáslavskej do mladého manželstva prispel predseda NZ krás­nym darom 70-kusovej nápojovej, kompótovej i dezertnej súpravy z brúseného krištáľového skla. Sám do­stal od doc. dr. Bosáka parádne me­xické sontbréro so želaním, aby vždy, keď si ho dá na hlavu, spomenul si na čs. telovýchovu a pomáhal jej zo svojho postu predsedu NZ tak, aby mohla ešte slávnejšie reprezentovať našu vlasť vo svete. Spolu s ostatnými štátnymi predsta­viteľmi poďakoval sa osobitnými lis­tami vedúcemu našej olympijskej vý­­(Pokračovanie na 2. strane) V sobotu už na 12 stranách v Co nájdete zajtra v Práci Len prednedávnom sme čitateľom oznámili, že sa pousilujeme — ak to podmienky dovolia — na budúci rok rozšíriť rozsah nášho'den­níka o ďalšie strany. Sme radi, že toto svoje predsavzatie môžeme uskutočniť už teraz. Počínajúc zajtrajším vydaním bude PRÁCA vy­chádzať každú sobotu na 12 stranách. Tým vyhovujeme volaniu našich čitateľov a po krátkom prerušení vraciame sa k obsahovej náplni do­terajších našich populárnych nedeľných vydaní — s bohatším, pes­trejším obsahom a rozšírenou inzertnou časťou. Cena výtlačku je Kčs 1,—. Predplatitelia dostanú rozšírené sobotňajšie vydanie do konca tohto roku bez zvýšenia predplatného. Do zajtrajšieho čísla sme pre Vás pripravili tieto príspevky: Predstavy teoretického časopisu odborov NDR O socializme, slobode a demokracii ' y konfrontuje s našimi názormi Rudolf Zajac Národný umelec dr. Janko Blaho spomína na príchod dočasnej Slovenskej vlády do Skalice pred 50 rokmi Ing. Moravčíková sprevádzala súdružky Svobodovu, Dubčekovú, Černí­kovu, Smrkovskú, Císařovú pri prehliadke závodu Kozmetika. Svoje dojmy popisuje vo svojom príspevku o tajnej návšjeve Odpovede Ing. arch. Ivana Kuhna na otázky, či Má slovenská architektúra vlastný štýl? Reportáž o hľadačoch pokladu v Zemianskom Kvášove Odpovedáme čitateľovi na otázku, či si možno nájsť manželku pomocou testov Nové verše Milana Rúfusa Čo prezradila návšteva v miniškole Súdnjčka pre motoristov a, prirodzene, ostatné pravidelné sobotné rubriky, stĺpec glos Stalo sa v týždni, úplné spravodajstvo politické a športové Zrútilo sa lešenie Nehoda montérov Přerov (čstk) — Vo výško­vom dome v Přerove sa v stredu nečakane zrútilo lešenie vo vý ťahovej šachte. Z tretieho poscho­dia sa súčasne prepadli 3 montéri, ktorí tam inštalovali výťah. Ako včera oznámila verejná bezpeč­nosť, všetci utrpeli ťažké zrane nia. Príčina nehody sa vyšetruje. Komisia ľudovej kantroly 0 bytovej výstavbe Praha (čstk) — V Prahe včera prerokovala Ústredná komisia ľudo­vej kontroly na svojom zasadaní vý sledky previerky komplexného zabez­pečovania bytovej výstavby. Zo zhôd notenia vývoja vyplýva, že stále tr vajú takmer vo všetkých jej . oblas­tiach zásadné nedostatky, ktoré váž ne ohrozujú splnenie plánovanej vý­stavby bytov do roku 1970. Roko­vanie komisie sa sústredilo na zá­kladné príčiny nedostatkov a na po­súdenie opatrení, ktoré majú prispieť k urýchlenému a komplexnému vy­riešeniu vážneho zaostávania bytov za potrebami našej spoločnosti. Československé aerolínie 1923 - 1968 Spojenie so svetom Bratislava (Práca) — Z príležitosti 45. výročia Československých aerolínií bola včera v bratislavskom Carltone slávnostná beseda. Riadi­teľ letového úseku ČSA s. fan H u t z oboznámil zástupcov tlače s histó­riou a výsledkami nášho civilného letectva. O úlohách oblasti ČSA Slo­vensko hovoril jej riaditeľ Ing. Milan Gajdoš. Prvý dopravný let s jedným cestu­júcim (redaktorom Königom) z Pra­hy do Bratislavy áa uskutočnil 29. októbra 1923. Dvojplošník Aero A-14 otvoril tým históriu ČSA. Priamym letom z Bratislavy do Zagrebu za­čali ČSA v roku 1930 doprava na svojej prvej medzinárodnej linke. Kým v roku 1924 nalietali lietadlá ČSA 207 tisíc km, prepravili 426 cestujúcich a 2 tony nákladu, vlani to bolo už vyše 25 miliónov kilo­metrov, takmer 1 400 000 cestujúcich a 22 500 ton nákladu. Dĺžka siete vzrástla za to isté obdobie zo 654 km na 94 749 km. Čo do hustoty do­pravy a vyťaženia vnútroštátnej siete sme na treťom mieste vo svete. Avšak v medzinárodnej leteckej doprave poklesli sme vlani z predchádzajú­ceho 29. na 40. miesto. Po technic­kej stránke má naše civilné letectvo čo doháňať. Nedostatočný je najmä park moderných strojov stredného doletu. Do roku 1975 treba obnoviť prakticky celý letecký park, čo si vyžiada sumu okolo 2,5 miliárd Kčs. (Napríklad BOEING-707 stojí 340 mi­liónov Kčs, IL-62 asi 100 miliónov korún, a údržba po dobu jeho život­nosti ešte raz takú sumu). Celoroč­ný obrat ČSA činí asi tri štvrtiny miliardy Kčs, z čoho pripadá na me­dzinárodnú prepravu zhruba 60 per­cent. Vlani bola rentabilita v čin­nosti ČSA na medzinárodných lin­kách 150 percent a po prvý raz sa podarilo vyrovnať celkové náklady so ziskom. Vedenie oblasti ČSA Slovensko po­važuje za svoju dôležitú úlohu zapo­jiť Bratislavu na medzinárodnú letec­kú sieť. Už 3. novembra t. r. otvoria linku Bratislava—Moskva a v budú­com roku sa uvažuje o leteckom spojení hlavného mesta Slovenska s Parížom a Frankfurtom. (sý) ♦ Nové letisko Praha-Ruzyné Skúšobne v Mokrej Nová cementáreň Mokrá (čstk) — Minister staveb níctva prof. dr. Jozef Trokan zapálil vce ra slávnostne rotačnú pec cementárne v Mokrej pri Brne. Tým sa začína skú šobná prevádzka v novom závode, kto rý je najmodernejší tohto druhu v re publike. Čs. poľnohospodárska spoločnosť Vedu do praxe Praha (čstk) — Minister vnútra [an Pelnář odovzdal včera za prítomnosti ministra poľnohospodárstva a výživy Jo­sefa Borůvky predstaviteľom prípravné­ho výboru Čs. poľnohospodárskej spo­ločnosti rozhodnutie ministra vnútra, v ktorom sa schvaľuje organizačný po­riadok tejto spoločnosti. Hlavnou úlohou Čs. poľnohospodárskej spoločnosti, kto­rá má svoje české a slovenské orgány, je systematicky zavádzať do poľnohos­podárskej praxe najnovšie poznatky ve­dy a techniky z tohto odboru. O slavy 50. výročia vzniku Československej republiky, podpísanie zákona o federácii — to boli udalosti, ktoré na seba v uplynulých niekoľkých dňoch strhli sústredenú pozornosť. A — povedzme to bez obalu — pozornosť nielen nás, ktorých sa tieto udalosti tak bezprostredne dotýkajú, ale aj pozornosť zahraničia. Na Československo týchto dní boli upreté oči sprava i zľa­va, z východu i zo západu. Počuli sme mnoho úvah i li­chotivých vyznaní — bolo dosť príležitostí na to, aby sa nám z nich zakrútila hlava. No to by bolo to najhoršie, čo by sa nám mohlo stať.. Nazdávam sa totiž, že nič by nebolo škodlivejšie a zhubnejšie ako to, keby sme odrazu prišli k uzáveru, že práve my tvoríme akýsi novodobý stred sveta alebo — prinajmenšom — Európy. Nie, nie je tomu ani zďa­leka tak: cez nás idú a krížia sa záujmy rozličných mocenských sfér, ktoré sú veru nesentimentálne a až príliš realistické... Nebude trvať dlho — a pozlátko slávnostných reči zmatnie, zapadne prachom, kvetináče so slávnostnou palmovou výzdobou sa odnesú, koberce budú znova odpočívať v kúte. Opäť nastanú triezve, všedné dni. A o ne mi ide. Prosím o prepáčenie trpezlivého čitateľa, že vnášam do dozvukov týchto slávnostných (a skutočne histo­rických) chvíľ aj takýto disharmonický tón. Som ale presvedčený, že aj naň treba upozorniť, aj s ním treba rátať. Nazdávam sa totiž, že podpisy pod federačný zákon sú iba začiatkom. Začiatkom ďalšej všednodennej práce, ďalších všednodenných námah. Sú síce dokladom toho. že pojanuárová politika vydala plody, hodné nového chápania socializmu u nás. No popri tom všetkom podpisy pod federačný zákon sú i dalším záväzkom k práci. K tvrdej, namáhavej, celkom neslávnostnej. Áno — musíme znova pracovať. Musíme znova pracovať a namáhať sa — lebo niktn nám nič nedá zadarmo (okrem dobrých rád), lebn na nás — na Slovákoch a Čechoch — záleží, ako bude ďalej vyzerať tvár tejto republiky, tohto štátu. Ne-chcem vystupovať na tribúnu a hlasitú o tom kričať. Chcení to povedať pokiaľ možno prosto a jednoducho, tak, ako to je v skutočnosti: tento kos zeme v srdci Európy mal v dejinách dosť fažký (a dosť tvrdý) údel. A ani dnešok — povedzme to tak, ako to je — sa s nami nemazná. No napriek tomu, že Slováci a Česi boli nútení v minulosti tvrdo zápasiť o každý krok, o každé svoje vydýchnutie — oba tieto národy pre­konali a vydržali. Ak teda treba odkiaľsi čerpať posilu a povzbudenie v tej ďalšej čiernej práci — čerpajme ju odtiaľto, z toh­to historického poznania. S vedomím, že práve podpísaný zákon o federácii odstránil (a akiste ešte odstráni) nejednu treciu plo­chu, ktorá bola v minulosti takou brzdou v rozvoji našich národov. No nielen to. Práve podpísaný zákon o federácii môže v nás vzbudiť i nádej, že odstránenie krívd, odstránenie toho, čo vyvolávalo pocity zatrpklosti a roztrpčenia — po­silní napokon jednotu tohto štátu, tejto republiky — ktorá je nám práve v týchto dňoch a týchto chvíľach taká vzácna a drahá. IVAN M O J í K Po slávnosti a hosťoch

Next