Práca, apríl 1971 (XXVI/77-101)

1971-04-01 / No. 77

štvrtok 1. apríla 1971 ■ír ☆ ■rr "fir I č. 77, roč.XXVI. 50 hal. C ČSSR Veľký ohlas na prejav L. I. Brežneva Svethovorí g zjazde Moskva (čstk) — Celá svetová tlač venuje mimoriadnu pozornosť XXIV. zjazdu KSSZ. V titulkoch a komentároch zahraničných novín sa poukazuje na velký medzinárodný význam zjazdu a zdôrazňuje sa, že v uplynulej päťročnici Sovietsky zväz urobil nový veľký krok vpred. Za najvýznamnejšiu pasáž zahraničnopolitickej časti prejavu t. Brežneva oz­načuje svetová tlač program boja za mier a medzinárodnú spoluprácu. Sofia — Všetky bulharské den niky uverejnili prejav generálneho tajomníka ŰV KSSZ Leonida Brežneva. Približujú vecný, tvorivý charakter zjazdu. K otvoreniu zjazdu KSSZ dali v Bulharsku do prevádzky celý rad nových závodov a stovky pracovných TRETÍ DIEL FILMOVEJ EPOPEJE L. Svoboda na „Oslobodení' Moskva (čstk) — Dčastník bojová) cesty Sovietskej armády a oslobodenia Československa armádny generál Ludvík Svoboda využil predvčerajší večer, aby si pozrel tretí diel filmovej epopeje „Oslobodenie“, nesúci názov „Smer hlav­ného úderu“. Tretiu časť najnovšieho filmu režiséra Jurija Ozerova, ktorého premiéra bola v Moskve pred necelým týždňom, si pozreli s prezidentom ČSSR L. Svobodom i ostatní členovia delegácie KSČ, zúčastňujúci sa na XXIV. zjazde KSSZ. Režisér Ozerov pracuje teraz na štvrtej a poslednej časti svojej epopeje, jej kulmínačným bodom bude dobytie Berlína a oslobodenie Prahy. Táto štvr­tá časť bude mať názov „Bitka o Ber­lín“. kolektívov ohlásili splnenie prijatých socialistických záväzkov. Varšava — Konštruktívne mie­rové návrhy, jednota radov KSSZ, tvorivý dokument, obšírny program zlepšovania životnej úrovne a urých­lenie vedecko-technickej revolú­cie — tak charakterizujú stredajšie polské noviny, ktoré sú celkom v znamení prvého dňa XXIV. zjazdu KSSZ, referát Leonida Brežneva. Budapešť — Ústredný orgán ÚV MSRS Népszabadság, ktorý vy­šiel v slávnostnej úprave v rozsahu (Pokračovanie na 3. strane) " n. p. TOS Trenčín, v známej fabrike na obrábacie stroje, vyrobia toh­to roku o 20 miliónov korún tovaru viac ako vlani. I v exporte prekročia dodávky oproti minulému roku o 30 miliónov Kčs. Doterajšie pracovné vý­sledky svedčia o tom, že pracujúci n. p. TOS si počínajú úspešne. — Na obrázku vysokoproduktívny sústruh SV 40, o ktorý je veľký záujem u zahraničí. Stefan Gálik pri povrchovej úprave sústruha. Foto: V. Přibyl — ČSTK Premena pórobetón ky v Dolnej Strede na 4. strane Na starú tému: Zelenina a ovocie na 4. strane Návrhy, postrehy, pripo­mienky na 5. strane Druhý deň rokovania XXIV. zjazdu KSSZ Defilé tvorivých úspechov SPRÁVA ÚSTREDNEJ REVÍZNEJ KOMISIE • ZAČALA SA ŽIVÁ DISKUSIA # KLINČEKY A RUŽE OD FRANCÚZSKYCH DRUŽSTEVNÍKOV • POZDRAVY ZAHRANIČNÝCH DELEGÁCIÍ Moskva (čstk) — Predpoludňajšej schôdzke dru- revíznej komisie KSSZ Gennadij S i zo v. (Výňatok hého dňa zjazdu predsedal člen politického byra ÜV zo správy prinášame na 4. strane.) Potom sa začala KSSZ Michail Suslov. Správu k druhému bodu diskusia o správe o činnosti Ústredného výboru KSSZ rokovacieho programu predniesol predseda Ústrednej a o správe Ústrednej revíznej komisie. II MOSKVA ZJAZDU Začal ju prvý tajomník moskovské­ho výboru KSSZ Viktor Grišin. V me­ne delegátov moskovskei straníckej organizácie, zastupujúcich vyše 900 • L Abraham prijal generálneho konzola B[R Bratislava (Práca) — Včera prijal predseda Slovenskej rady od­borových zväzov Ladislav Abrahám generálneho konzula Bulharskej ľu­dovej republiky Stepana Veličkova. Generálny konzul v srdečnom razfto­­vore so s. Abrahámom predovšetkým sa zaujímal o súčasnú situáciu v od­borovom hnutí na Slovensku a ciele, ktoré si Slovenské ROH vy­6 týčilo pred XIV. zjazdom KSČ. Pred­seda Slovenskej rady odborových zvä­zov i generálny konzul Bulharskej ľudovej republiky vyslovili presved­čenie, že vzájomná spolupráca na ďalšom rozvoji odborovej práce vzťahy pracujúcich oboch krajín sa a budú i v budúcnosti sústavne upev­ňovať. (—) tisíc členov strany, Viktor Grišin na­vrhol, aby zjazd plne schválil poli­tickú líniu a praktickú činnosť ÜV KSSZ. Moskovčania vyrobili nad plán výrobky v hodnote niekoľko miliárd rubfov. Priemerný ročný rast výroby sa zvýšil o polovicu. Úspešne splnili aj záväzky na počesť XXIV. zjazdu KSSZ. Rečník sa potom zaoberal úlo­hami premeniť Moskvu na vzorné ko­munistické mesto, ako o tom v sprá­ve hovoril Leonid Brežnev. ■ ÚSPECHY UKRAJINY Prvý tajomník ÚV Komunistickej strany Ukrajiny Piotr Šelest zdôraz­nil, že terajšia ukrajinská ekonomika nemá odvetvie, ktoré bv podstatne neovplyvňovalo rozvoj celého hos­podárskeho komplexu ZSSR. Celkový objem jej priemyselnej výroby sa za päť rokov zvýšil zhruba o polovicu. Na Ukrajine dali do prevádzky vyše 250 velkých priemyselných podnikov. V uplynulej päťročnici každý piaty obyvatel Ukrajiny (v tejto republike žije vyše 47 miliónov osôb) sa nasťa­hoval do nového bytu alebo si inak zlepšil svoje bytové podmienky. V no­vej päťročnici sa ráta v rozvoji nár, hospodárstva Ukrajiny s rýchlym tempom. Objem priemyselnej výroby sa má zvýšiť o 38—41 percent. O po­lovicu vzrastie objem investícií do ukrajinského poľnohospodárstva. Ďa­lej Piotr Šelest vyhlásil, že 2,5 mi­lióna ukrajinských komunistov plne schvaluje politickú líniu i praktická činnosť Ústredného výboru KSSZ. (Pokračovanie na 3. strane.) A Pohľad na zjazdové rokovanie v Moskve. Telefoto: ČSTK — TASS H oci smernice XXIV. zjazdu Komunistickej strany Soviet­skeho zväzu sú už dlhšiu dobu v popredí záujmu celej svetovej tlače a aj buržoázni publicisti museli priznať kom­plexnosť, reálnosť a cieľavedomosť deviatej päťročnice, hneď prvý deň snemovania sovietskych komunistov tento záujem o to, čo odznie v kremefskoin Zjazdovom paláci, sa ešte zdvojnásobil. Z daterajšej reakcie sa dá jednoznačne usúdiť, že zn správy o činnosti ÚV KSSZ, prednesenej súdruhom Brežnevom, najsilnejšie zapôsobilo šesť zásad mierovej poli­tiky prvej socialistickej veľmoci. Nie ani tak možno svojou novotou, ako uceleným pohtadem a konkrétnosťou. Od roku SILA IDEÍ 1946, keď Sovietsky zväz po prvý raz začal presadzovať radikálne riešenie napr. jadrového problému, teda v čase, keď prišli Američania s tzv. Baruchnvým plánom, čiže ako si trikom zachovať prostredníctvom „medzinárodného or­gánu“ svoj atómový monopol, uplynulo obdobie pozoruhodnej mierovej aktivity sovietskej vlády. Sú&asných šesť zásad je vlastne súhrnom tejto iniciatívy, doplnenej o ďalšie kon­krétne návrhy, napr. zvolanie konferencie piatich jadrových veľmocí, čo vzbudilo vo vládnych londýnskych kruhoch už prvú, zatiaľ povzbudivú reaktfiu. Voľky-nevoľky musia dnes buržoázne noviny, ktoré sa ináč neskrývajú so svojím antikomunizmom, priznať úprimný záujem Sovietskeho zväzu o zachovanie mieru vo svete. Konzervatívny hritský Daiiy Telegraph hovorí o vecnom a triezvom tóne, francúzske Figaro píše zasa o otvorených dverách k akémukoľvek rokovaniu a k všetkým formám mierového urovnania, Combat hovorí o novej Jalte, americká tlačová aentúra UPI spomína úlohy boja za mier v sú­časných r> id nienkach a britský Guardian tlmočí dojem, že ,,sa ZSSľL cíti úplne bezpečne a podľa toho i koná“. Isté je. že ekonomický potenciál Sovietskeho zväzu je tou základ­ňou istoty, o ktorú sa opierame aj my i ostatné socialistické krajiny a napokon celá svetová pokroková verejnosť. Je do­statočnou zárukou aj našej národnej a najmä spoločenskej istoty a bezpečnosti vôbec. Iba v tom však nemožno hľadať jadro motivácie poslupu politiky KSSZ a sovietskej vlády, ktorá prichádza s návrhmi, slúžiacimi na prospech celej svetovej verejnosti. Šesť mierových zásad nevynecháva ani jedno zo súčas­ných ohnísk napätia, ale ani problémy súčasného vývoja telej ľudskej spoločnosti, ako napr. likvidáciu kolonializmu, účinný boj proti politike apartheidu a rasizmu vôbec. Uce­leným mierovým programom takéhoto typu hýbe totiž sila ideí, ktorými dnes žije svet, a stali sa určujúcim faktorom ďalšieho vývoja. Široká pôsobnosť tohto programu je totiž nasmerovaná na najpočetnejšie sociálne vrstvy obyvateľov našej planéty, prihovára sa k nim ich rečou a úplne v sú­lade s ich najvlastnejšími záujmami, Preto takýto program nemôže ignorovať ami buržoázna tlač a aj tie najreakčnejšie kruhy majú dnes sťaženú pozíciu vystupovať proti takémuto projektu otvorene nepriateľsky. A ešte je tu jeden moment, ktorý, pravda, buržoázni pub­licisti nepriznávajú, hoci si ho pri triezvom uvažovaní musia uvedomiť. Je to aktívny potenciál marxizmu-leninizmu, schop­ného tvorivo rozvíjau filozofiu más a rovnako aj reagovať celkom logicky a vecne na vývoj spoločenských javov v ich vzájomných súvislostiach, čiže reagovať vedecky. Jeho vý­znamným produktom je rozvíjajúci sa internacionalizmus, ktorý sa postupne stáva majetföm robotníckej triedy a pracujúcich vôbec nielen v sovietskej krajine, ale aj inde vo svete. V takejto súvislosti potom stačí už iba spomenúť prvý mierový dekrét V. I. Lenina v prvých dňoch Veľkej októrovej revolúcie, aby sme pochopili, o akú významnú a hlbokú kontinuitu tu vlastne ide. Teda darmo sa snažia buržoázni propagandisti oddeliť mierovú politiku KSSZ a so­vietskej vlády od komunistickej ideológie, oprostiť ju od triednych hľadísk a servírovať ju iba ako dobrú vôľu moc­ného, ktorý sa nemá čoho báť. Už samotná skutočnosť, že súčasný XXIV. zjazd KSSZ rokuje o tak náročnom programe dokazuje silu ideí, ktoré zmenili niekdajší kolos na hline­ných nohách na jeelnu z najsilnejších mocností na svete, na príklad, ktorého príťažlivosť nedá kapitalistom spávať. E, MERKL Ľudia hovoria o XXIV. zjazde Obdiv mierového programu Bratislava (Práca) — Opýtali sme sa ľudí na rôznych praco­viskách na ich dojmy z prvého dňa rokovania XXIV. zjazdu KSSZ. ŠTEFAN ORtŠEK, predseda ZV SOZ pri ČSAD Bratislava: „Na XXIV. zjazd sa pozerám ako na niečo neobyčaj­né, nevšedné a to už aj preto, že hodnotí výsledky práce strany a so­vietskych ľudí, ktoré boli dosiahnu­té za posledné obdobie. Celému sve­tu zjazd dokáže mohutnú silu robot­níckej triedy a opodstatnenosť jej vedúcej úlohy v spoločnosti.“ My odborári práve v tomto vidíme kladný prínos a pomoc pre našu od­borársku prácu. Náš pohľad na zjazd je pohľadom do budúcna, a preto chceme svojou pozitívnou prácou a príkladom čo najviac prispieť k ne­ustálemu rastu 'životnej úrovne náš­ho ľudu.“ Dr. JÁN BLAHUŠIAK, pracovník Slovenského filmu: „Osobitne ma za­ujímajú problémy z medzinárodného hľadiska. Musím povedať, že Soviet­sky zväz túto záležitosť rieši skutoč­ne na vysokej úrovni. Vážnosť upozornenia, aby sa za­bránilo všetkým konfliktom, .varuje svet pred katastrófou. Sovietsky zväz veľmi triezvo a principiálne stavia otázku hlavne pokiaľ ide o ohniská, v ktorých dochádza k vý­buchom. V záujme zachovania mie­ru, urobil nesmierny kus roboty. Postavenie socialistických štátov vo svete, berú západné mocnosti skutočne vážne práve zásluhou me­­(Pokračovanie na 2. strane) Prezidentova manželka na Slovensku Milá návšteva B r a t i s 1 a v a - (čstk) — Manželka prezidenta ČSSR Irena Svobodo­vá pricestovala včera so svojou vnučkou Ludkou Klusákovou z Pra­hy do Bratislavy na dvojdňovú návštevu Slovenskej socialistickej repub­liky. Na bratislavskom letisku, kde lie­tadlo IL-18 pristálo krátko pred pol desiatou, očakávala vzácneho hosťa manželka predsedu vlády SSR, členka predsedníctva ÚV Slovenského zväzu žien dr. Zdenka Colotková, tajomníč­ka ÚV Slovenského zväzu žien Dari na Cernová, námestníčka ministra školstva SSR Marta Vlačihová a ve­dúci-protokolu vlády SSR Ing. Ľudo­vít Kúdela. Potom pani Irena Svobodová na­vštívila so svojím sprievodom Nové Mesto nad Váhom.

Next