Práca, apríl 1971 (XXVI/77-101)

1971-04-22 / No. 94

Hlboké korene priateľstva (Dokončenie z 1. strany) delegácie zúčastňuje na ďalšom prie­behu zasadania X. zjazdu BKS. Sú­druh Kádár mal v deň začatia zjazdu bulharských komunistov v Budapešti na predvolebnej schôdzke za účasti 15 000 pracujúcich hlavného mesta dvojhodinový prejav. Sofia — Predvčerom večer prile­tel do Sofie na X. zjazd Bulharskej komunistickej strany vedúci delegá­cie PZRS prvý tajomník ÜV PZRS Edward Gierek. Na letisku ho priví­tal prvý tajomník ÚV BKS Todor Živ­­kov, členovia politického byra a ta­jomníci ŰV BKS. POZDRAV ŰV SED Berlín — Veľké úspechy bulhar­ských pracujúcich pri budovaní so­cializmu hodnotí OV SED v pozdrav­nom liste delegátom X. zjazdu BKS, podpísanom prvým tajomníkom ŰV SED a predsedom Štátnej rady Wat­­terom Ulbrichtom, ktorý v mene ÜV SED vyslovuje pevné presvedčenie, že realizácia uznesení zjazdu BKS bude nielen významným prínosom pre ďalšie posilnenie Bulharska, ale aj pre posilnenie celého socialistického spoločenstva. POTLESK PRE HOSTI Na včerajšom rokovaní X. zjazdu BKS vystúpil aj prvý tajomník ÚV PZRS Edward Gierek a vedúci maďar­skej straníckej delegácie János Ká­dár. Zjazd bulharských komunistov pozdravil tiež vedúci mongolskej stra­níckej delegácie Čedenbal. Ako sme už uviedli, prehovoril včera aj vedúci našej straníckej delegácie Alois In­dra. Jeho vystúpenie vyvolalo mimo­riadny záujem a jeho prejav bol čas­to prerušovaný potleskom. ZDRAVICA ÜV KSSZ Ústredný výbor Komunistickej stra­ny Sovietskeho zväzu poslal včera de­legátom X. zjazdu BKS a všetkým ko­munistom a pracujúcim Bulharska vrelý bratský pozdrav. V zdravici sa hovorí, že „príkladom skutočného bratstva, úplnej dôvery vzájomného porozumenia a názorovej jednoty na všetky najzávažnejšie problémy dneš­ka sa stali vzťahy medzi KSSZ .BKS. Sovietski komunisti sa budú aj a naďalej usilovať o neustále rozširova­nie a prehlbovanie všestrannej spolu­práce medzi oboma stranami a štát­mi“. • PRAKTICKÉ NÁVRHY Lagos — Nigérijské noviny A d - v a n n e píšu vo svojom redakčnom ko­mentári, že Sovietsky zväz, verný lenin­skej zahraničnej politike mierového spo­lužitia a priateľstva so všetkými štátmi, prišiel s praktickými návrhmi na mier na celom svete. V správe o činnosti ÜV KSSZ XXIV. zjazdu, ktorú predniesol ge­nerálny tajomník ÚV KSSZ Leonid Brežnev — pokračujú noviny — sa navrhujú kroky pre likvidáciu ohnísk vojny v juhovýchodnej Ázii, na Blízkom východe a na iných miestach našej pla­néty. Brežnev navrhol, ako likvidovať pozostatky kolonializmu v Afrike a ka­tegoricky odsúdil politiku rasovej odlú­čenosti, ktorú uplatňujú juhoafrickí ra­sisti, i to, že im Veľká Británia dodáva zbrane. Návrhy predložené Sovietskym zväzom — uzatvárajú svoj článok noviny Advance — sú reálnym základom pre dosiahnutie trvalého mieru. ZO SVETA * SALT POKRAČUJE. Sovietska a j americká vládna delegácia, ktoré ro­kujú vo Viedni o obmedzení strate­gickej výzbroje (SALT), sa včera j zišli na sovietskom veľvyslanectve na ďalšiu neverejnú schôdzu. Trvala 75 minút. Budúca schôdza bude 28. apríla. Komuniké z pobytu M. Rijáda v Moskve Vyznám pravidelných konzultácií Moskva (čstk) — Na pozvanie sovietskej vlády navštívil Moskvu od 15. do 2D. apríla 1971 podpredseda vlády a minister zahraničných veci ZAR Mah­­múd Rijád. s ním o mnohých otázkach zaujímajú­cich obe strany, predovšetkým o likvi­dácii dôsledkov imperialistickej Izrael­skej agresie. M. Rijád hovoril aj s ministrom za hraničia ZSSR A. A. Gromykom. Disku­tovali jednak o problémoch bilateral nych vzťahov i o aktuálnych medzlná rodných otázkach. Obe strany dospeli k úplnej názorovej zhode vo všetkých otázkach, predovšetkým v otázke izrael­skej agresie proti arabským štátom. Obe strany sa dohodli na ďalších spoločných krokoch pre normalizáciu upevnenie mieru a bezpečnosti na Blíz­kom východe. Znova sa zdôraznil velký význam pravidelných kontaktov a kon­zultácií medzi sovietskou vládou a vlá­dou ZAR o otázkach, ktoré zaujímajú obe krajiny a potvrdilo sa odhodlanie i naďalej tieto konzultácie a kontakty udržiavať. Podlá mienky oboch strán je výmena názorov, aká bola v Moskve pri Rljádo vej návšteve, významným prínosom pre dalšle rozširovanie a prehlbovanie pria­teľských vzťahov medzi ZSSR a ZAR, dô­kazom ich spoločného úsilia o urýchle né politické vyriešenie konfliktu, o na stolenie spravodlivého a trvalého mieru na Blízkom východe a zabezpečenie mie ru na celom svete. — ★ — - MLADI VOLIČI V MLR. Túto nedelu pristúpi po prvý raz k volebným urnám 120 000 mladých Budapešťanov. Najviac voličov, ktorí od minulých volieb do Národného zhromaždenia a rád v roku 1967 dosiahli 18 rokov, je z priemysel nej oblasti Nagyalfôid. M. Rijáda prijal predseda Rady mi­nistrov ZSSR A. N. Kosygin a hovoril + OSLAVY 25. WROCIA SED včera pokračovali v dome ÚV SED v Berlíne slávnostným prijatím zástupcov politic­kých a spoločenských organizácií NDR, ktorí prišli blahoželať predstavitelom strany k významnému výročiu. + BRITSKÝ MINISTER Alec Douglas- Home navštívi v dňoch 12.—15. septem­bra Egypt, kde bude rokovať s ministrom zahraničia Rijádom a potom odíde do Maroka a na spiatočnej ceste do Britá­nie navštívi Gibraltar. -*- PREDSTAVITEĽ DELEGÁCIE VDR na parížskej konferencii o Vietname včera odmietol Nlxonovu politickú licitáciu s prepustením amerických vojnových zajat­cov a konštatoval, že o návrate zajatých Američanov domov sa môže rokovať vte­dy, až prezident Nixon určí pevný dá tum odchodu všetkých vojsk USA z Indo Číny. * V PARÍŽSKOM PREDMESTÍ LEVAL­­LOIS pokračovalo včera druhým dňom zasadanie Ústredného výboru Francúz­skej komunistickej strany o výsledkoch nedávnych obecných volieb a úlohách strany v budúcom období. NA OKRAJ Výhodná zmluva Svetovou dennou tlačou prebehla krátka správa o tom, že medzi Sovietskym zväzom a Fínskom pod­písali v Moskve novú zmluvu o hos­podárskej, technickej a priemyselnej spolupráci. Za touto krátkou charak­teristikou zmluvy, ktorá nadväzuje na doterajšiu, uzavretú pred 5 rok­mi, sa skrýva množstvo praktických dohovorov a opatrení, ktoré význam­ne ovplyvnia vývoj ekonomiky naj­mä Fínska a budú mať veľký význam aj pre plnenie hospodárskych per­spektívnych úloh v Sovietskom zvä­ze. K zmluve patrí totiž aj viacero čiastkových protokolov, v ktorých sa stanovujú napríklad dodávky soviet­skeho prírodného plynu do Fínska a zase fínskych oceľových rúr do ZSSR, hovorí sa v nich o stavbe dre­várskeho kombinátu v Karelskej SSR za spoluúčasti Fínska a o stavbe druhej atómovej elektrárne vo Fín­sku, budovanej zase za pomoci So­vietskeho zväzu. Už tento krátky výpočet ukazuje, že sa tu uzatvorila zmluva nového typu, obsahujúca množstvo pokroko­vých prvkov, ktoré v poslednom čase získali znateľný význam v medziná­rodnej spolupráci. Obe strany pri podpise zmluvy zdôrazňovali tieto aspekty najmä z toho hľadiska, že sa v praxi dokazuje mierové spolunaží­vanie medzi štátmi s rozdielnym spo­ločenským a politickým zriadením a že takáto spolupráca vytvára priaz­nivú pôdu pre ďalší rozvoj vzťahov — ako to pri podpise zdôraznil tak fínsky premiér Ahti Karjalainen, ako aj predseda Rady ministrov ZSSR Alexej Kosygin. Z vyhlásení oboch štátnikov tiež možno usudzovať, že Fínsko a Soviet­sky zväz chystajú pre najbližšiu bu­dúcnosť ďalšie nové významné do­hody o rozšírení spolupráce. A uka­zuje sa tiež, ako v podmienkach mo­derného národného hospodárstva čo­raz viac vystupujú do popredia úlohy dlhodobých výrobných a vědecko­technických stykov. Tomu zodpovedá aj skutočnosť, že sa v novej zmluve ráta s rozšírením výmeny strojov a zariadení, že bude tiež širší sortiment i množstvo dodávaného tovaru, ale že sa tiež myslelo na ďalší rozvoj spoločného výskumu, na projektova­nie a budovanie priemyselných, do­pravných a iných objektov. Zmluva ráta tiež s výmenou patentov, licen­cií a výrobnotechnických skúseností a so spoluprácou pri ochrane životné­ho prostredia človeka. Výslovne sa v zmluve uvádza, že obe strany si budú aj naďalej poskytovať vzájom­ne všemožné výhody v obchodných a hospodárskych stykoch a nebudú voči sebe uplatňovať diskriminačné opatrenia. Toto všetko sú ustanove nia, ktoré len podporujú už sporní nanú myšlienku spolupráce dvoch rozdielnych hospodárskych systémov, podporujú súčasne myšlienku sku­točného mieru vo svete a vzájomné porozumenie na báze všeobecného prospechu oboch strán a pracujúcich ich krajín. (vz) Názory revanšistu Hiipku Zaspal čas Bonn (čstk) — Revanšistické kru­hy v západnom Nemecku sa ešte stále nemôžu zmieriť s perspektívou normali­zácie vzťahov medzi Polskom a Nemec­kou spolkovou republikou. Dôkazom to­a ho je aj včerajší výrok poslanca SPD predsedu Sliezského krajanského spolku Hupku na tlačovej konferencii: „Keď už hneď nemôžeme prekonať sú­časné reality, mali by sme ich aspoň uviesť do pochybnosti“. Predák revan­­šistov sa tak znovu postavil proti rati­fikácii moskovskej a varšavskej zmluvy. Podlá Hupku by sa vraj malo vychádzať z hraníc pred rokom 1937. Lenin - tvorca novej zahraničnej politiky Základy nového sveta Hoci konkrétne výročia pripadajú iba na isté dni, Lenin je človekom, ktOTé­­ho pripomína každý deň. Tak je to i v oblasti zahraničnej politiky a medziná­rodných vzťahov — voď nové chápanie otázky mieru a vojny, ktoré tak radi­kálne premenilo dovtedajšie kategórie a ktoré v sedemnástom roku ovplyvnilo miliónové masy na celom svete, vytýčil Vladimír Iľjič Lenin ôsmeho novembra 1817 v historickom Dekréte o mieri, ktorý má s t o riadkov. Týchto sto riadkov — to je spravodlivosť v medzinárodných vzťahoch; heslo mier bez kontribú­cii a anexii spolu s výzvou zmárniť tajné zmluvy a zrušiť tajnú diplomaciu, rozhýbali nielen ruský proletariát, ale masy pracujúcich na celom svete. Lenin­ské myšlienky o sebaurčení národov, o národnej, ale aj sociálnej spravodlivosti pohli i českým a slovenským ľudom, boli jedným z mocných popudov aj pri zrode tejto republiky. Sila myšlienok Veľkej októbrovej revolúcie, sila myšlienok a nových kon­cepcií zahraničnej politiky, tak ako ich vytýčil Lenin, sa dostali okamžite do prudkého kontrastu s tým, ako chápali medzinárodnú politiku a vzťahy kapita­listické krajiny. Tento kontrast to ostal za celého vyše pol storočia a dnes vid­no, že Leninove názory sa stali všeobecne uznávanými, že zmenili zahranično­politické myslenie celého sveta, že vytýčili nové kategórie, ktoré sa stali samo­zrejmé a bežné pre milióny ľudí, ktorí ešte vo svete bojujú za slobodu. Lenin a leninská politika Sovietskeho zväzu, ktorá realizuje Leninove koncepcie medzi­národných vzťahov, našli napríklad odraz aj v texte Charty OSN. Čiže i ne­socialistický svet pod váhou skutočností, tak ako ich vedecky analyzoval Lenin, musel prijať novú, komunistickú interpretáciu dejín aspoň sčasti. Lenin vedecky nevysvetlil iba vzťahy medzi štátmi — po novom hovorí I o medzinárodnom hnuti, o medzinárodnej politike proletariátu. I v zahraničnej po­litike sa riadil, podobne ako jeho pokračovatelia, zásadou principiálnuu: „proti všetkým existujúcim imperialistom, taká je zahraničná politika proletariátu“. írn­­ietársky internacionalizmus — to je základná črta leoinskej zahraničnej politi­ky, základňa, na ktorej vždy — a teda i dnes vyrastá nielen bojová jednota všetkých pokrokových síl sveta, ale i socialistické spoločenstvo, rozhodujúca sila terajšej dejinnej etapy a tvorca historicky novej spoločnosti. Lenin a zahraničná politika, tak ako ju on začal robiť, čo je dodnes zdrojom inšpirácie a poučenia, nie je teda iba záležitosťou komunistov a socialistických krajín. Aj novovzniknuté štáty a hnutie bojujúce za nezávislosť — či už národnú alebo sociálnu — sa museli obrátiť k princípom tak, ako ich vytýčil Lenin. A mnohí nekomunisti, ak chceli naozaj pochopiť význam udalostí v medziná­rodnom meradle, museli sa pridŕžať toho slovníka, ktorý používal Lenin. Le­ninský štýl zahraničnej politiky prišiel so slovným i významovým aparátom, ktorý od základu zmenil nazeranie na zahraničnopolitické udalosti v tomto svete. Dokonca ich aplikáciu už v roku 1917 priniesla poznanie, že „iba vďa­ka ruskej revolúcii spoznali Francúzi a Angličania, ako svedči ich čestná tlač, mnohé podstatné veci týkajúce sa ich diplomacie“. Lenin zanechal obrovité dadičstvo — spôsob ako veci vidieť v pravom svetle, spôsob ako nielen chápať, ale i meniť zahraničnú politiku v záujme veci mieru a spravodlivosti. Leninská zahraničná politika nedala proletariátu iba jeho základ — inter­nacionalizmus, vystrojila ho i učením, ako najlepšie riešiť zahraničnopolitické problémy tak, aby sa vytvorili čo najlepšie podmienky pre „rozvoj a udržanie socialistickej revolúoie“. Tak socializmus predložil svetu jediný rozumný prin­cíp vzťahov medzi krajinami s rozličným spoločenským zriadením, princip mierovej koexistencie. Na tomto základe otvorili práve socialistické krajiny pred svetom perspektívy možnosti vyhnúť sa strašidlu atómovej záhuby možnosti riešenia problémov mierovou cestou. Vidíme, ako len za posledných a dvadsať rokov zmenili tieto princípy celé medzinárodné dianie, ako potlačili snahy kapitalistických štátov o politiku studenej vojny, politiku z pozície sily. Svet sa priam revolučne zmenil — a na začiatku medzinárodných vzťahov no­vého typu, vzťahov založených na triednych princípoch, stál komunista, mysli­teľ, revolucionár Vladimír Iľjič Lenin. Dnes si pripomíname 101 výročie odo dňa, keď sa tento veľký človek, ktorého učenie doslova zmenilo svet, narodil. F. BARTER Lon Nol maršalom Slabí prodkanilíitätí Phnompenh (čstk) — Predáci pravicového phnompenhského režimu sa snažia prinútiť chorľavejúceho generála Lon Nola, aby odvolal svoju rezigná­ciu a postavil sa na čelo novej kambod žskej vlády. Ukazuje sa totiž, že ďalší kandidáti na funkciu premiéra nemajú dostatočnú podporu v phnompenhských pravicových politických kruhoch. Predseda kam­bodžského národného zhromaždenia ge­nerál Intam a vodca senátu Ung Sim tlmočili Lon Nolovl toto stanovisko. Úradujúci šéf phnompenhského štátu Cheng Heng síce demisiu Lon Nolovho kabinetu prijal, no poveril ho vedením novej "vlády. Lon Nolov brat plukovník Lon Non vyhlásil, že rezignácia , mala poslúžiť len na reorganizáciu phnompenhskej vlády, napísala agentúra UPI. Lon Nol sa chce podlá plukovníkových sloC zba­viť viac ako polovice doterajších minis­trov. Phnompenhské národné zhromaždeniu včera povýšilo Lon Nola na maršala. Proti vymenovaniu prvého kambodžské­ho maršala sa odvážil hlasovať len je­den poslanec. Bratské pozdravy K. zjazdu BKS Z prejavu L. I. Brežneva Po pozdravoch X. zjazdu, bulharským komunistom a všetkému ľudu v mene KSSZ a sovietskych pracujúcich vyzdvi hni súdruh Brežnev pozoruhodné úspe chy pri budovaní socialistického Bulhar­ska. Je to vidno najmä pri porovnaní s bývalým cárskym Bulharskom, jednej z najzaostalejších krajín Európy, — dnes je BĽR prosperujúcim socialistickým stá tom s moderným priemyslom a pokro kovým poľnohospodárstvom, rovnopráv nym a váženým členom rodiny socialis­tických krajín. Veľkú zásluhu na tom má politika BKS a pod jej vedením prá­ca všetkého bulharského ľudu. V budúcnosti čakajú náročné úlohy a niekedy treba prekonávať i ťažkosti a rozpory, ale ciele, ktoré si vytyčujú ko­munisti, sú plne dosiahnuteľné. X. zjazd BKS má schváliť program strany a je začiatkom novej dôležitej etapy v živote komunistov i celej krajiny. Pri vypra­cúvaní návrhu svojho programu sa BKS mohla oprieť o svoje vlastné bohaté skú senosti z revolučných bojov a budovania socializmu i o najcenejší kapitál — in­ternacionálne skúsenosti. Bulharská kn munistická strana vždy bola, je a bude pevným článkom spoločného frontu so cialistických krajín a všetkých revoluč­ných síl. Sovietska delegácia prišla do Sofie pod priamym dojmom XXIV. zjazdu KSSZ, ktorý určil hlavné úlohy strany, soviet skeho štátu a ľudu na najbližších päť rokov. Zjazdové uznesenia otvárajú širo­ké perspektívy komunistickej výstavby. KSSZ neochvejne sleduje zásady lenin­skej národnostnej politiky. V novej päť­ročnici sa sústredí na zvyšovanie eíek tívnosti spoločenskej výroby, urýchlenie vědecko technického pokroku, zdokonaľo­vanie systému riadenia a plánovania. Významný bude prechod k úplnému vše obecnému stredoškolskému vzdelaniu. Zá klad všetkej našej politiky, povedal s. Brežnev, je ďalší rast hmotnej a kultúr­nej úrovne ľudu. Výsledky zjazdu so vietsky ľud jednomyseľne schválil a te­raz sa už začala praktická realizácia ! jeho záverov. Doslova každý deň pri­náša správy o nových úspechoch, jed­ným z pozoruhodných príkladov je vy­pustenie kozmickej orbitálnej stanice „Saľut“. L. Brežnev sa poďakoval zjazdovému zhromaždeniu za vysoké zhodnotenie čin nosti KSSZ a jej XXIV. zjazdu. Soviet ski komunisti budú naďalej neochvejne verní leninským internacionálnym tradí­ciám a budú upevňovať zväzky s bulhar skými komunistami, s komunistami iných socialistických krajín a všetkými spolu­bojovníkmi za socializmus a komunizmus, Výstavba socializmu v každej krajine mä svoju špecifiku, súčasne však, ako správ ne zdôrazňuje návrh programu BKS, je historicky dokázaný rozhodujúci význam všeobecných zákonitostí. Nie je preto náhodná hlboká spojitosť medzi otázka mi, ktorými sa zaoberal XXIV. zjazd KSSZ a teraz X. zjazd BKS. K týmto otázkam patrí zabezpečenie rastu život nej úrovne pracujúcich, zvyšovanie spo ločenskej produktivity práce, rozvoj ce lej ekonomiky. Ďalej také otázky, ako upevňovanie strany a spoločnosti, rozvoj marxizmu-leninizmu a ďalšie. Socialistická sústava v zväzku s re­volučnými a protiimperialistickými sila mi je dnes rozhodujúcim faktorom v boji za mier a pokrok sveta. Mnohé príklady dokazujú, aká účinná je internacionálna solidarita revolučných síl. Üloha socia­listických krajín v súčasnom svete je nezvyčajne veľká a ušľachtilá, práve ta­ká veľká je i naša internacionálna zod­povednosť voči pracujúcim na celom sve te. Krajiny socializmu splnia svoje histo­rické poslanie tým lepšie, čím zomknú tejší bude ich postup na svetovom de­jisku. L. I. Brežnev ďalej povedal: Vysoko si vážime prínos bulharských komunistov pre upevňovanie socialistického spolo­čenstva, rozvíjanie socialistickej ekono mickej integrácie i v obrane socialistic kých vymožeností vo svete. BKS vždy vystupuje z pozícií dôsledného socialis­tického internacionalizmu. Sovietsky zväz a Bulharsko, práve tak ako ďalšie brat­ské socialistické štáty Varšavskej zmlu­vy sú jednotné a túto jednotu nikto ni­kdy neporuší. Jedným z prejavov jednoty je i zhoda zahraničnopolitických pregra-mov strán, ako odzneli na XXIV. zjazde KSSZ i tu na X. zjazde BKS. Naše ciele sú blízke a zrozumiteľné pracujúcim všetkých krajín a majú ich vrelý súhlas. Nech v sebe vývoj medzinárodnej situá­cie skrýva akékoľvek komplikácie a ne­­očakávanosti, spravodlivá vec, ktorú pre­­bojúvajú komunisti Bulharska, Sovietske­ho zväzu a ostatných socialistických krajín, zvifazí pra blaho všetkého ľud­stva. Z prejavu A. Indru V úvode súdruh Indra odovzdaj zjaz­du srdečné pozdravy a vyslovil vysoké ocenenie 27-ročného úsilia bulharského ľudu pri výstavbe socialistickej vlasti. Vybudovanie silného priemyslu, združ­­stevnenie poľnohospodárstva, vzrast kul­túrnej a životnej úrovne bulharského ľudu — to sú dôkazy múdrej politiky BKS i výsledky spolupráce so socialistic­kými krajinami a najmä pomoci ZSSR. Priateľstvo čs. a bulharského ľudu má hlboké tradície, úspechy dosiahnuté dnes potvrdzujú životnost a platnosť zá­sad marxizmu-leninizmu. U nás sa intenzívne pripravujeme na XIV. zjazd strany práve v období 50. výročia vzniku KSČ. Polstoročie dejín našej strany predstavuje refaz ťažkých zápasov a mnohých obetí, ale dnes stoji KSC v našej krajine ako víťaz — ako politicky organizovaný predvoj robotníc­kej triedy a pracujúceho ľudu. Za 26 rokov od oslobodenia dokázal náš ľud neporovnateľne viac ako buržoázia za celé storočie. Priemyselná výroba vzrást­la takmer sedemkrát, len slovenský prie­mysel vyrába dnes viac ako celé pred­vojnové Československo. Uskutočnili sme socialistickú prestavbu poľnohospodár­stva, viditeľný je rozmach kultúry, vzde­lanosti a životnej úrovne. Vďačfme za to pracovitosti nášho ľudu, spolupráci so socialistickými krajinami a najmä ne­oceniteľnej pomoci Sovietskeho zväzu. Ale ani u nás, ako je vám známe, sa cesta socialistického rozvoja neobišla bez ťažkosti. Nerealistické hodnotenie skutočného stavu spoločnosti, subjekti­vistické preskakovanie vývojových etáp, otupenie triednych hľadísk a ideologická bezstarostnost umožnili nástup pravico­vého revizionizmu a oportunizmu. V ro­ku 1968 ohrozila kontrarevolúcia v ČSSR socialistické vymoženosti ľudu, záujmy krajin socialistického spoločenstva i sve-tový mier. Všetky tieto kontrarevolučné zámery prekazil príchod spojeneckých vojsk. Prvý tajomník ÜV KSČ súdruh Husák hovoril zo srdca všetkých česko­slovenských komunistov a socialistických vlastencov, keď na XXIV. zjazde KSS/ poďakoval Sovietskemu zväzu a ostatným spojencom za poskytnutú bratskú inter­nacionálnu pomoc. Toto poďakovanie pia­ti i Bulharskej KS a bulharskému ľnďu. Za pomerne krátky čas sa nám poda­rilo obnovit základné hodnoty socializ­mu a prekonať krízové situácie. Pracujú­ci získali opäť životnú istotu, máme dobré výsledky v národnom hospodár­stve, vypracovali sme realistický návrh smerníc novej päťročnice. Pracujúci po­zdravujú výročie vzniku KSČ a jej XIV. zjazd nespočetnými socialistickými zá­väzkami. Výročné členské schôdze, okres­né i krajské konferencie potvrdili, že KSČ obnovila svoju jednotu a celá stra­na podporuje politiku OV vedeného sú­druhom Husákom. Za najdôležitejšie po­važujeme, že sme obnovili a upevnili naše spojenectvo so socialistickými kra­jinami a najmä so ZSSR. KSČ sa v prí­prave svojho zjazdu inšpiruje hlbokými myšlienkami XXIV. zjazdu KSSZ. So všet­kými sovietskymi stanoviskami k medzi­národným otázkam sa plne zhodujeme a podporujeme ich. Sovietski komunisti sú nám prikladám i v tom, akú starostli­vosť venujú rozvoju vedy a techniky, so­cialistickej demokracie a zlepšovaniu ži­votnej úrovne. Československí komunisti s úctou spo­mínajú na vrelý vzťah veľkého syna bulharského ľudu Juraja Dimitrova ku KSC a jeho spoluprácu so súdruhom Gottwaldom i na všetky návštevy súdru­ha Zivkova u nás. V Bulharsku bratsky privítali v januári tohto roku našu stra­nícku a vládnu delegáciu na čele so súdruhom Husákom. Spolupráca ČSSR a BĽR sa úspešne rozvíja a prináša dobré výsledky. Na záver súdruh Indra ešte raz zaželal veľa úspechov zjazdu BKS a strane i ľudu Bulharska v ďalšej prá­ci, v rozvíjaní priateľstva oboch národov i pri upevňovaní jednoty socialistických krajín a zomknutosti medzinárodného komunistického hnutia. 22. apríla 1971 - Práca -3

Next