Práca, marec 1972 (XXVII/51-77)

1972-03-01 / No. 51

■ Prvá cesta delegácie Veľkého národného zhromaždenia Rumunskej so­cialistickej republiky u Slovenskej socialistickej republike viedla na Bra­tislavský hrad. Na obrázku: Predseda SŇR Ondrej Klokoč víta vedúceho delegácie, predsedu rumunského parlamentu Stefana Voiteca (vľavoj. Cel­kom vľavo podpredseda Federálneho zhromaždenia Ing. Ján Marko, (upro­stred tlmočníkj a celkom vpravo podpredseda SNR Ján Štencl. Foto: ČSTK K výročiu zmluvy medzi ČSSR a PĽR Blahoželanie v duchu priatelštva Praha (čstk) — Pri-príležitosti 5. výročia podpísania zmluvy o pria­teľstve, spolupráci a vzájomne} pomoci medzi ČSSR a PIIR si čs. a poľ­skí predstavitelia vzájomne zaslali blahoželania. Prvému tajomníkovi O'V Poľskej zjednotenej robotníckej strany Edwardovi Gierekovi, predsedovi Štát­nej rady PĽR Jozefovi Cyrankiewiczo­­vi a predsedovi Rady ministrov PĽR Piotrovi Jaroszewiczovi poslali gene­rálny tajomník OV KSČ Gustáv Hu­a sák, prezident ČSSR Ludvík Svoboda predseda vlády ČSSR Lubomír Štrougal blahoprajný telegram. Poľ­skí predstavitelia poslali pozdravný telegram našim predstaviteľom a ľu­du našej republiky. Aj ministri zahraničných vecí ČSSR a PĽR Ing.Bohuslav Chňoupek a Ste­fan Olszowski sl pri tejto príležitostí vymenili blahoprajné telegramy. Ďalšie izraelské vpády nie sú vylúčené „Štvordňová vojna" sa skončila Bejrút (čstk) —■ „Štvordňová vojna“ medzi Libanonom a Izraelom sa skončila v noci na včera úplným odchodom izraelských jednotiek z piatich obcí v oblasti Arkúbu na úpätí Hermonského pohoria, ktoré Izraelčania okupovali po «'ažkýsh bojoch s palestínskymi partizánmi a li­banonskou armádou. Libanon ši tak vybojoval svoju vlastnú „júnovú vojnu“ — o päť ro­kov neskoršie než iné arabské kra­jiny. Až 12 hodín po jednomyseľnom prijatí rezolúcie Bezpečnostnej rady, žiadajúcej okamžité stiahnutie izrael­ských jednotiek z libanonského úze­mia, začali v pondelok navečer Izraelčania evakuovať obsadenú časť južného Libanonu. Základnou zmenou v situácii v tej­to oblasti je, že namiesto palestín­skych partizánov, — ktorým bola ob­lasť Arkúbu v rozlohe zhruba 100 km2 pridelená podľa káhirskej dohody z novembra 1969 — preberá teraz ob­ranu a kontrolu tohto územia liba­nonská armáda. To znamená faktic­kú zmenu káhirskej dohody, ktorú libanonské vládne kruhy považujú za „prekonanú vývojom udalostí“. Nové vzťahy medzi palestínskym od­bojom a libanonskou vládou a armá-dou určia podľa vyhlásenia predsedu vlády Saiba Saláma vzájomnou do­hodou. Okrem toho sa mala včera zísť miešaná iibanonsko-izraelská komisia pre prímerie, zložená zo zástupcov (Pokračovanie na 3. str.) Z ekonomickej komisie _0R_CSROH_ Pred zjazdom odborárov Praha (Práca) — Pnd vedením ta­jomníka Ústrednej rady CSROH súdruha L. Jašíka prerokovala ekonomická ko­misia ŰR CSROH podkladové materiály pre prípravu VIII. všeodborového zjazdu, í týkajúce sa účasti revolučných odborov pracujúcich na tvorbe a realizácii hospodárskej politiky. Členovia komisie priniesli v diskusii mnoho podnetných návrhov najmä k otázkam skvalitnenia účasti pracujúcich na tvorbe a realizácii plánu i na úseku rozvoja pracovnej ini­ciatívy. (°) Rokovanie komisie pred zjazdom jRU Podnetné návrhy Bratislava (čstk) — Ústredná zjazdová komisia pre prípravu VIII. ce­loštátneho zjazdu JRD na svojom vče­rajšom zasadaní v Bratislave za prítom­nosti ministra poľnohospodárstva a vý­živy ČSSR dr. B. Večeru a ministra poľ­nohospodárstva a výživy SSR Ing. j. Janovica prerokovala návrh programu zjazdu, tézy referátu a zhodnotila do­terajší priebeh predzjazdovej diskusie v krajoch. Diskusia ukazuje, že zjazdo­vé materiály prijali poľnohospodári po­zitívne. Pripomienky a návrhy charakte rizuje snaha prispieť k skvalitneniu ma leriáiov. Aktivitu poľnohospodárov cha­rakterizuje aj záväzkové hnutie, ktoré sa rozvíja na počesť VIII. zjázdu JRD. Hodnota doteraz prijatých záväzkov pře­vyšuji 384 miliónov korán. streda 1. marca 1972 Ä A Ä í č. 51 roč. XXVII50 hal Parlamentne delegácia RSR na Slovensku Vzácni hos)ia na Hrade Kvety od bratislavských pionierov # Prijatie u predsedu SNR O. Klokoča • Slávnostný obed na počesť hostí Bratislava (čstk) — Delegácia Veľkého národného zhromaždenia Rumunskej socialistickej republiky, vedená členom Výkonného výboru Ústredného výboru Rumunskej komunistickej strany, predsedom rumun­ského parlamentu Štefanom Voitecom, ktorá je v našej vlasti na pozvanie Federálneho zhromaždenia ČSSR, priletela včera z Prahy do Bra­tislavy na dvojdňovú návštevu Slovenskej socialistickej republiky. Delegáciu sprevádza prvý pod­predseda FZ Ing. Ján Marko. V sprie­vode je aj veľvyslanec RSR v Česko­slovensku Teodor Haš. Na bratislavskom letisku privítal rumunských hostí podpredseda Slo­venskej národnej rady Ján Štencl. Na privítaní sa zúčastnili ďalej podpred­sedovia SNR Jozef Gajdošík, Štefan Fábry a dr. Michal Žákovič, podpred­seda vlády SSR Ing. Július Hanus a ďalší činitelia. Na privítaní bol prí­tomný generálny konzul RSR v Bra­tislave Carol Cozma. Rumunských hostí obdarili pionieri kyticami kve­tov. Prvá cesta rumunskej parlamentnej delegácie viedla na Bratislavský hrad. Hostí prijal člen predsedníctva OV KSS, predseda Slovenskej národnej rady Ondrej Klokoč za prítomnosti Matiné v Pamätníku písomníctva podpredsedov SNR Jána Stenčia, Jo­zefa Gajdošíka, Štefana Fábryho a dr. Michala Žákoviča. Na prijatí sa zúčastnil prvý podpredseda FZ Ing. Ján Marko, podpredseda vlády SSP. Ing. Július Hanus, ako aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec RSR v ČSSR Teodor Haš a generálny kon­zul RSR v Bratislave Carol Cozma. Predseda SNR Ondrej Klokoč pri­pomenul v prejave historické priateľ­stvo národov ČSSR a Rumunska a účasť rumunských vojsk po boku So­­(Pokračovanie na 2. strane) Na počasí M. Majerovej Praha (čstk) — Literárny odkaz národnej umelkyne Marie Majerovej’ (1. 2. 1882—16.1. 1967) pripomenulo včeraj­šie matiné, usporiadané v Pamätníku národného písomníctva v Prahe k 90 vý­ročiu autorkiných narodenín. Preklady kníh Marie Majerovej vychádzajú v ce­lom svete. Za rozsiahle a mnohostran­né dielo dostala spisovateľka najväčšie štátne vyznamenania a v roku 1947 jej udelili titul Národná umelkyňa. Odborárom nie je nič: ľahostajné — počuli’ sme na okresných kon­ferenciách ROH na 2. str. / Tuhý život rovnostárstva' — redakcia píše čitate­ľovi na 4. str.' • Mladá krv v SNR — be-| seda s poslancami na 4. str.l , • Korzo mladých Puchov-, čanov — reportáž na 5. str.: Stretnutie B. Chnoupka s A. Kosyginnm Srdečný rozhovor Moskva (čstk) — Predseda Rady ministrov ZSSP. Alexej Kosygin prijal včera v Kremli ministra zahraničných vecí ČSSR Bohuslava Chnoupka. V sr­dečnom rozhovore si vymenili názory na ďalšie rozšírenie a prehlbovanie pria­teľstva a spolupráce medzi Sovietskym zväzom á ČSSR a taktiež názory na niektoré dôležité medzinárodné problé­my. Na rozhovore sa ďalej zúčastnili minister zahraničných veci ZSSR Andrej Gromyko, veľvyslanec ZSSR v ČSSR Ste­pan Cervonenko a veľvyslanec ČSSR v ZSSR Jan Havelka. ÜR CSROH blahoželá l Follovi k jubileu Praha (Práca) — Predseda Ústred­nej rady CSROH súdruh Karel Hoffmann poslal v mene Ústrednej rady nôrodné« mu umelcovi Ľudovítovi Fullovi blaho­želanie k jeho životnému jubileu a vysokému vyznamenaniu. Súdruh Hoff­mann zaželal Ľ. Fullovi plné zdravie a dostatok tvorivých síl do diela, kto« rým bojuje za dosiahnutie pokrokových ciefov ľudskej spoločnosti. (o) Anketa s vedúcimi pracovníkmi podnikov Rezerwvpracavnej discipline Bratislava (Práca) — Prísne dodržiavanie pracovnej disciplíny zho­ra až nadol je jednou zo základných podmienok zvyšovania efektívnosii výroby. V minulých dvoch rokoch sa na tomto úseku vykonalo nemálo, ale ešte aj dnes možno sa stretnúť pri využívaní pracovného času, do­držiavaní predpísanej technológie yýroby atď. so zjavmi, ktoré nemajú v socialistickom národnom hospodárstve miesta. Februárové plénum ŰV KSČ nalie­havo upozorňuje aj na nutnosť lik­vidácie tohto nešváru. Položili sme niekoľkým vedúcim pracovníkom pod nikov otázku, či majú s týmto škod livým zjavom problémy a ak áno, ako ich v spolupráci s odborovou or ganizáciou riešia. fng. ŠTEFAN PLEVA, riaditeľ n. p. Plastika Nitra: — S dobrým pocitom môžem po­vedať, že väčšie problémy s pracov­nou disciplínou v zásade nemáme, rovnomerne s rastom miezd zlepšuje sa aj pracovná morálka našich za­­(Pokračovanie na 2. strane) Významný zdroj efektívnosti Meníme a zdokonaľujeme štruktúru priemyselnej výroby F ebruárové pléna ŰV KSČ a OV KSS nástojčivo a nekom­promisne vytýčili pred ce­lou našou spoločnosťou energický kurz na zvyšova­nie efektívnosti národného hospodárstva. Túto základnú orien­táciu určili v záujme zabezpečenia hlavného cieľa programu hospodár­skej politiky KSČ v nadchádzajúcom päťročnom období, vytýčeného XIV. zjazdom — zabezpečiť vyššie uspoko­jovanie potrieb obyvateľstva a ďalšie upevnenie životných istôt pracujú­cich. Tento kurz na zvyšovanie efektív­nosti bol vytýčený nie ako nejaký abstraktný pojem, ale dostal i kon­krétny obsah a z toho vyplývajúce presné úlohy a cesty realizácie. Me­dzi nimi — ako povedal generálny tajomník súdruh G. Husák — „dôle­žitým zdrojom efektívnosti a súčas ne i veľkou rezervou pre splnenie úloh päťročnice je neustále zdokona ľovanie štruktúry výroby“. Päťročný plán využíva prednosti socialistického hospodárstva a urču­je zmeny v štruktúre výroby tak, aby prebehli plánovité a neoslabovali nadmernou koncentráciou do krátke­ho časového úseku práve základný cieľ — životnú úroveň. Pritom vy­chádza z toho, že štrukturálne zrne ny sa musia uskutočňovať pri hlb­šom zapojovaní čs. ekonomiky do medzinárodnej deľby práce. Z takto vytýčeného programu sto­ja pred celou hospodárskou sférou, — ale i pred straníckymi, odborový­mi a spoločenskými organizáciami — dve skupiny úloh: vytvoriť podmienky na usku­točnenie tých rozhodujúcich úloh štrukturálnej přestavby výroby, ktoré sú menovite — centrálne urče né priamo v päťročnom pláne; 2 operatívne prispôsobovať štruk­­• túru výroby, jej sortiment, kvalitu, technickú úroveň tak, aby plnšie zodpovedala štruktúre spolo­čenskej potreby, aby tieto potreby efektívnejšie uspokojovala. Do prvej skupiny patria predovšet­kým výraznejšie, významnejšie zme­ny štruktúry výroby — najmä prie­myselnej — ako im hovoríme: mak­­roštrukturálne zmeny, medzi ktoré patrí i realizácia tzv. rozvojových nosných programov. Aké konkrétne úlohy vyplývajú z nich pre jednotlivé pracoviská, ma­li by už v tomto období kolektívy poznať z rozpisu päťročného plánu. O aké najdôležitejšie úlohy ide? PROGRAM RACIONALIZÁCIE V HOSPODÁRENÍ S PALIVAMI A ENERGIOU Pre čs. hospodárstvo má kľúčový význam ďalšia zmena štruktúry pa­­livovo-energetickej bilancie, ktorá má zároveň vplyv na efektívnosť mno­hých odvetví. Päťročný plán ukladá zvýšiť podiel ušľachtilej energie v spotrebe prvotných energetických zdrojov — napr. podiel tekutých a plynných palív z 20,9 °/o v r. 1970 na 32,2 % koncom päťročnice. Z tejto zmeny vyplývajú viaceré konkrétne úlohy, ktoré sa zabezpečovali už vla­ni, resp. v pláne na tento rok. Tak napr. zabezpečením dodávok elek­trických a motorových lokomotív pre ČSD zníži sa podiel parnej trakcie na výkonoch zhruba z 18 % v roku 1970 na asi 12 °/o v tomto roku. Ta­kýto postup vytvára podmienky pre likvidáciu posunu parnou trakciou na celej sieti ČSD v roku 1973 a pre likvidáciu parnej trakcie v osobnej doprave na území SSR v r. 1974. V týchto dňoch federálna vláda schválila štátny program racionali zácie v hospodárení palivami a ener­giou. Racionalizačné opatrenia toh to programu pre rok 1972 majú v jednotlivých odvetviach priniesť úsporu vyše 2 mil. ton a do konca päťročnice dalších 2,5 mil. ton mer­ného paliva. Sú to opatrenia rôzne ho charakteru. Úsporný charakter napr. majú regulácia a meranie od berú tepla a teplej úžitkovej vody zo sústav diaľkovodov a ústredného vykurovania, opatrenia na zlepšenie izolačných vlastnosti obvodových plášťov budov, ďalej opatrenia na využitie odpadového tepla najmä v metalurgii a chemickom priemys­le. Ide však aj o opatrenia investične náročné vo výstavbe energetických diel, zavádzaní polovodičovej techni­ky atď. Celkový investičný náklad iba tých opatrení, s ktorými sa zač­ne v tomto roku. je 2,6 miliardy Kčs. Súčasťou racionalizačného programu sú aj výskumné úlohy. ZMENY V METALURGICKO-STROJÁRSKOM KOMPLEXE Svojím rozsahom a významom — osobitne v našich podmienkach, kde má rozhodujúcu váhu v priemysle metalurgicko-strojársky komplex — sú najvýznamnejšie štrukturálne a ra­cionalizačné zmeny v tejto oblasti. V priebehu pätročnice sa postupne budú realizovať opatrenia smerujúce k zmenám štruktúry metalurgických výrobkov, výrobných technológií, k zlepšeniu sortimentu a akosti vý­robkov. Zmenou technológie výroby ocele, najmä výrobou v kyslíkových kon­vertoroch, sa jej výroba zefektívni predovšetkým úsporami energie, vyš­ším využitím kovovej substancie, zní­žením spotreby ohňovzdorného ma­teriálu a skrátením tavby. Práve preto je potrebné venovať maximál­nu pozornosť výstavbe oceliarne II. vo Východoslovenských železiarňach. Podľa päťročného plánu má sa zvý­šiť podiel výroby v konvertoroch na celkovej výrobe ocele z 18 % v r. 1970 na 26,7 "/« v r. 1975. Viaceré investičné akcie a ďalšie technologické opatrenia vo VSŽ ma­jú nemenší význam preto, že sa zvý­ši podiel plechov na celkovej pro­dukcii valcovaného materiálu a že sa zmení štruktúra výroby plechov v ČSSR, Podiel plechov má v ČSSR podľa päťročného plánu vzrásť z 28,6 % na 40,6 %, pričom už v .tomto roku treba dosiahnuť podiel takmer 32 %. Cieľom tejto zmeny je prispieť k efektívnejšiemu využitiu kovov v spracovateľských odvetviach, najmä v strojárstve. V rámci spomínaných zmien sa má zvýšiť výroba pocínova­ných a polakovaných plechov až 2,6- krát, pritom elektricky pocínované plechy majú predstavovať až 63 % celkovej výroby pocínovaných ple­chov. Významným prínosom bude aj doriešenie výroby karosárskych ple­chov, ktoré predbežne musíme do­pracovávat v NSR. Už v tomto roku mala by sa ich výroba začať vo VSŽ. Nie novou výstavbou, ale podstat­ne lepším využitím existujúcich ka­pacít mienime vyriešiť nedostatok od­liatkov a výkovkov. Tomu má pomôcť i mzdová preferencia v týchto pre­vádzkach, na ktorú sa uvoľnilo 160 mil. Kčs. V týchto dňoch schválila federál­na vláda taktiež štátny program ra­cionalizácie hospodárenia s kovmi. Vyše 100 menovitých akcií má pu­­stupne zabezpečiť racionalizáciu spo­treby u výrobcov aj u spotrebiteľov. Jedna časť z nich, ktorá už je včle­nená do päťročného plánu, prinesie úspory 156 tis. ton železných a 22 tis. ton neželezných kovov. ROZVOJOVÉ NOSNÉ PROGRAMY V päťročnom pláne okrem tradič­ných faktorov rastu efektívnosti kla­die sa dôraz aj na nové prvky roz­voja. Medzi rozhodujúce z nich sa ráta rýchly rozvoj technicky a eko­nomicky progresívnych odborov a výrobných programov, ktoré by pa­(Pokračovanie na 4. strane] L ING. KAROL MARTINKA, minister, podpredseda Štátnej plánovacej komisie

Next