Práca, apríl 1972 (XXVII/78-101)
1972-04-01 / nr. 78
sobota 1. apríla 1972 [rišla teda jar: i v prírode, i po dľa kalendára, i sviatky jari sú tu. Už od pradávna je príchod jari spojený v predstavách, s ubyčajoch, i v tradíciách ľudí myšlienkou, symbolikami života, víťazstva tepla nad chladom, nad smrťou, radosti nad smútkom. Akoby aj nie. Veď celá príroda sa prebúdza k novému rozvoju, k novému rozmachu, k veľ kolepej činnosti, deju vedúcemu od pukov plných nádejí, cez leto rastu a zrenia, k dobrým a životodarným plodom jesene. A tak nečudo, že prá-Juraj Sidorenko ve na jar sa vyberal chorovod dievčat odhodiť, utopiť Morenu, symbol smrti a strnulosti von za dedinu, do potoka — nech ju len vezme voda ... V našich časoch sa myšlienky, túžby po víťazstve života nad smrťou rozšírili i na spoločenskú oblasť, jar nám už nepripomína len víťazstvo obnovujúcich sa prírodných síl, ale aj zápas síl spoločenského pokroku, mieru, proti smrtonosným silám retardácie, vojny. Pristavme sa však teraz, na prahu tejto jari, ešte pri jednom aspekte, či pri ďalšom bojisku, kde sa takisto vedie doslovný zápas života so smrťou. Zápas prírody, matky života, matky človeka proti neblahým vedľajším produktom ľudskej činnosti v nej. Zápas, v ktorom by príroda musela podľahnúť, ak by človek neprišiel zavčasu na to, — a nezariadil sa podľa toho, — že podlomiť prírodu znamená podlomiť samého seba. Je správne pripomínať si tento zápas práve dnes, na jar. Príroda mobilizuje svoju aktivitu — zmobilizujme i my svoju na podporu kvitnutia stromov, na podporu vetra nepáchnuceho továrenskými plynmi, na podporu neotrávených studní a riek, na podporu lesov a strání nezasypaných popolom, prachom. Problém čistoty ovzdušia, vody, ústiaci až do nevyhnutnosti dôslednej a nekompromisnej ochrany životného prostredia u nás nastal a rozvinul sa tak, ako nastala, rozvinula sa industrializácia. A tak ako v meradle jednej továrne, tak i v meradle územia štátu je to splodina, neželaný vedľajší produkt. A keď sa dnes z najkompetentnejších miest vážne a sústavne zdôrazňuje naliehavosť a rozhodujúca rola rozvoja vedy a techniky, ide o vědeckotechnický pokrok a revolúciu i v tom zmysle, aby sme vyrábali nie iba viac, lepšie a hospodárnejšie, ale aj aby sme si popri výrobkoch osožných, potrebných neprivyrábali splodinu, škodu. Keď hovoril súdruh Štrougal na XIV. zjazde o hlavných smeroch a úlohách rozvoja národného hospodárstva v tejto päťročnici, nevynechal ani tento problém. Povedal o ňom: „Stále naliehavejšie vyžadujú našu pozornosť problémy životného prostredia. Svojou prácou a civilizačným rozvojom mení a deformuje človek prírodné prostredie a nerešpektuje pritom vždy životné podmienky a zákonitosti podmieňujúce jeho harmonický vývoj.“ Veruže nerešpektuje. Len tak sa môže stať, že bratislavský mestský hygienik napríklad musí konštatovať na tlačovej porade, že ovzdušie je zamorené mnohonásobne nad normy. Nejedno vidiecke mestečko na Slovensku, nejedna dakedy krásna doli ☆ ☆ ☆ ■* č. 78 roč. XXVII 1 Kčs na žaluje na Človeka, že rozvoj priemyslu videl len jednostranne, že si projekty v tom zmysle príliš zjednodušil alebo, že si krátkozrako predsavzal šetriť tam, kde sa ušetriť nedá. Od konštatovania dnešného stavu prešiel zjazdový referát k zásadám budúcej politiky v tomto smere: „Za dôležité kritérium pre realizáciu každého technického projektu, každej novej technológie a investičnej činnosti vôbec, musíme preto v budúcnosti považovať dôkladné posúdenie toho, aké kladné, ale aj záporné dôsledky môžu priniesť pre život človeka, a či riziká s tým spojené sú únosné a cena nie je vyššia ako získaná hodnota.“ Zvykne sa povedať: Kto nič nerobí, nerobí ani chyby. Slovensko prešlo od oslobodenia, od februára 1948 vo svojom rozvoji taký kus cesty, aký predtým neprešlo za stáročia. Jednou z rozhodujúcich súčastí podmienok týchto premien bola práa ve výstavba priemyslu, tovární. Vlastne ani nečudo, že v tom eláne budovania, v dejinnom rozmachu sa pozabudlo na to, zamedzovať ruka v ruke s rozvojom priemyslu jeho tienistú stránku. Keď z roka na rok pribúdalo chleba a mäsa, šatstva a topánok, strojov a kníh — ľudia pozabudli, že majúc tohto všetkého raz hojnosť, môžu začať chradnúť na nedostatok čistého vzduchu a vody, na núdzu n zeleň. Daktorí pozabudli, daktorí nad tým kývli rukou nazdajúc sa, že prírodné zdroje sú bez konca a že v tom smere hospodáril znamená len si brat. Dnes však vidíme, že to nie je tak. Ak je nám už samozrejmé, že treba chránit pôdny fond, bolo by dobre, aby sa stalo čo najskôr samozrejmým, že takisto treba chrániť aj fondy vody a vzduchu. V našej socialistickej spoločnosti nám ich treba pritom chrániť ešte starostlivejšie ako inde. Lebo ak si naša spoločnosť (Pokračovanie na 2. strane) Nad soľ, nad zlato Foto: Zd. Svrček Vedú podniky potravinárskeho priemyslu chvályhodná exportně aktivita Obrat zahraničného obchodu Slovenska vzrástol o pätinu Bratislava (Práca) — Priemyselné podniky na Slovensku i naďalej áspešne plnia tohtoročné exportné úlohy. Ústredne riadený priemysel na Slovensku zvýšil vo februári objem vývozu oproti februáru 1971 o 14,8 percenta a do socialistických krajín až o 17,3 percenta. Najlepšie výsledky v plnení plánu vývozu vykazujú podniky potravinárskeho priemyslu, ktoré v nadpláne vyviezli za 18 mil. Kčs výrobkov; energetika plánované úlohy prekročila o 8 mil. Kčs; Slovenské plynárenské podniky dodali v nadpláne za 6 mil. Kčs produkcie. Aj strojársky a chemický priemysel časový plán vývozu prekračujú. Naproti tomu plánované úlohy vo vývoze za dva mesiace tohto roku nesplnilo hutníctvo (89,9 percenta), spotrebný priemysel (95,5 percenta) a priemysel stavebných hmôt (54,4 percenta). Obrat Zahraničného obchodu Slovenska za dva mesiace v porovnaní s vlaňajškom sa zvýšil o pätinu, pričom vývoz o 122 mil. Kčs predstihol dovoz. Plán exportu do socialistických krajín sa prekročil o 67 miliónov Kčs. Zvýšené exportné úsilie našlo svoje miesto aj v rámci socialistického súťaženia a záväzkového hnutia k Vili. všeodborovému zjazdu ROH. Pracujúci breznianskej Mostárne sa napríklad zaviazali splniť preďpísané úlohy vo vývoze — ktoré sú oproti roku 1971 až o 38 percent vyššie — do 15. decembra 1972. Podobne v Považských strojárňach Považská Bystrica, zvýšeným úsilím všetkých pracujúcich zabezpečia splnenie ročných úloh a nárast objemu exportu o 36 percent. V tomto roku podnik vyvezie do členských krajín RVHP 18 tisíc kusov Jáw-50 a značné množstvo brúsok BPH-20. Treba pochváliť považskobystrických strojárov aj za to, že sa vzorne starajú o servisné služby v zahraničí. A'j výrobky n. p. Kozmetika Bratislava nachádzajú čoraz väčšiu obľubu v zahraničí. Svedčí o tom skutočnosť, že do .konca februára už splnila celoročný plán vývozu, pritom oproti rovnakému obdobiu vlaňajška objem (Pokračovanie na 2. strane) Výroba čaká na ceny Nealkoholické novinky Bratislava (čstk) — V snahe obohatiť spotrebiteľský trh kvalitnými nealkoholickými nápojmi schválili vo Výskumnom ústave liehovarov a konzervární v Bratislave tri nové nápoje. Základnou surovinou dvoch výrobkov pomenovaných „Vínka“ — je hroznová šťava sýtená kysličníkom uhličitým a ochutená výťažkom horských bylin. Sirup na tieto nápoje bude vyrábať, závod Stredoslovenských konzervární a liehovarov v Banskej Bystrici. Najma pre mladých ľudí je určená „Tatra-kola“, vyrobená z extraktu 21 domácich bylin, ktorá nebude obsahovať kofeín. Ihneď po schválení eien nealkoholických noviniek sú konzervárne pripravené na výrobu základného sirupu všetkých troch nových nealkoholických nápojov. Zaujímavosti z plynovodnej trasy DOfflfi za desať miliónov Budovatelia tranzitného plynovodu socialistickými záväzkami skrátia vládne termíny # Nový bezpečnostný výstroj pre zváračov potrubia Praha (Práca) — Nie nadarmo sa označuje budovanie tranzitného plynovodu cez celé územie nášho štátu za stavbu storočia. Vlani prestavali na tomto diele 1,5 miliardy korún. Tohtoročné úlohy sú ešte náročnejšie„budovatelia tranzitného plynovodu musia každý deň odovzdať prácu v hodnote 10 miliónov Kčs. Je to v celej histórii našej socialistickej výstavby naozaj ojedinelá skutočnosť. Znamená to, že do 30. júna dokončia východnú trasu s odbočkou na rakúske hranice a do 30. októbra treba dokončiť trasu na hranice, NDR a prakticky aj vedenie na hranicu NSR. Pritom treba na východnom úseku zvariť 174 kilometrov potrubia a na strednom úseku 325 kilometrov. Okrem toho súri aj výstavba prvých troch kompresorových staníc, aby ešte tohto roku boli pripravené na technologickú montáž. Ďalej musia urobiť tlakové skúšky, kábelovú ochranu a ďalšie. Na januárovej spoločnej konferencii všetkých podnikov, zúčastnených na stavbe tranzitného plynovodu, vyhlásili a prijali nové (Pokračovanie na. 2. strane) Stalo sa v týždni NIE JE TO VTIP! Počas diskusie na tlačovej besede s pracovníkmi Minis* terstva lesného a vodného hospodárstva. pri príležitosti Mesiaca lesov, vyskytla sa otázka, či už začneme trestat vandalov, ktorí ničia naše lesy a vodné toky. Odpovedal na hu Ing, Žarnovičan, ktorý po vysvetlení dokumentoval súčasný stav príhodou, ako prízvukoval, absolútne pravdivou: Občan si v i našich lesoch vybral strom, zotal ho a odviezol si drevo domov. Zistili sme o koho ide a nariadili sme mu, aby zaplatil za hodnotu dreva. Občan nesúhlasil a obrátil .sa na cenový úrad s tým, že ide o cenový priestupok z našej strany, lebo sme mu vraj neodrätali z ceny jeho prácu, ktorú vynaložil na zotatie stromu.. .1 No, a ten jeho st'ažnost akceptoval... Ozaj to nie je vtip. s NEMAjO NA TRAKTOR? Na besede predstaviteľmi Zbrojovky Brno a Agrotechniky o dodávkach poľnohospodárskej techniky na tento rok, sa hovorilo aj o hospodárskych zmluvách, ktoré sa po prvý raz začínajú uzatvárat v tomto roku. Riaditeľ Agrotechniky povedal, že v niektorých okresoch majú problémy s odoberaním traktorov. V diskusii sa redaktor Smený Ing. G. Peňkovský pokúsil vysvětlit príčiny nezáujmu o tieto stroje slovami: Je viac možností. Alebo tie traktory nie sú výkonné, alebo ich poľnohospodári už nepotrebujú, alebo sú drahé ... ...alebo na ne nemajú?... — skočil mu do reči obchodný riaditeľ Zbrojovky, Ing. Drštka. ^ MINISTER „FICOROM“. Na zasadnutí Výboru SNR pre obchod, služby a dopravu o zabezpečení úloh na ochranu spotrebiteľa, v diskusii Ing, Dezider Góga, minister obchodu SSR, jednu zo svojich odpovedí na otázky poslancov, veľmi živo ilustroval: — Kúpil som si v jednom bufete malinovku, a pretože do správnej od(Pokračovanie na 2. strane)