Práca, apríl 1972 (XXVII/78-101)

1972-04-01 / nr. 78

sobota 1. apríla 1972 [rišla teda jar: i v prírode, i po dľa kalendára, i sviatky jari sú tu. Už od pradávna je príchod jari spojený v predstavách, s ubyčajoch, i v tradíciách ľudí myšlienkou, symbolikami života, víťazstva tepla nad chladom, nad smrťou, radosti nad smútkom. Akoby aj nie. Veď ce­lá príroda sa prebúdza k novému rozvoju, k novému rozmachu, k veľ kolepej činnosti, deju vedúcemu od pukov plných nádejí, cez leto rastu a zrenia, k dobrým a životodarným plodom jesene. A tak nečudo, že prá-Juraj Sidorenko ve na jar sa vyberal chorovod diev­čat odhodiť, utopiť Morenu, symbol smrti a strnulosti von za dedinu, do potoka — nech ju len vezme voda ... V našich časoch sa myšlienky, túž­by po víťazstve života nad smrťou rozšírili i na spoločenskú oblasť, jar nám už nepripomína len víťazstvo obnovujúcich sa prírodných síl, ale aj zápas síl spoločenského pokroku, mieru, proti smrtonosným silám re­­tardácie, vojny. Pristavme sa však teraz, na prahu tejto jari, ešte pri jednom aspekte, či pri ďalšom bojis­ku, kde sa takisto vedie doslovný zá­pas života so smrťou. Zápas prírody, matky života, matky človeka proti neblahým vedľajším produktom ľud­skej činnosti v nej. Zápas, v ktorom by príroda musela podľahnúť, ak by človek neprišiel zavčasu na to, — a nezariadil sa podľa toho, — že podlomiť prírodu znamená podlomiť samého seba. Je správne pripomínať si tento zápas práve dnes, na jar. Príroda mobilizuje svoju aktivitu — zmobilizujme i my svoju na podpo­ru kvitnutia stromov, na podporu vetra nepáchnuceho továrenskými plynmi, na podporu neotrávených studní a riek, na podporu lesov a strání nezasypaných popolom, pra­chom. Problém čistoty ovzdušia, vody, ústiaci až do nevyhnutnosti dôslednej a nekompromisnej ochrany životného prostredia u nás nastal a rozvinul sa tak, ako nastala, rozvinula sa in­dustrializácia. A tak ako v meradle jednej továrne, tak i v meradle úze­mia štátu je to splodina, neželaný vedľajší produkt. A keď sa dnes z najkompetentnejších miest vážne a sústavne zdôrazňuje naliehavosť a rozhodujúca rola rozvoja vedy a tech­niky, ide o vědeckotechnický pokrok a revolúciu i v tom zmysle, aby sme vyrábali nie iba viac, lepšie a hospo­dárnejšie, ale aj aby sme si popri vý­robkoch osožných, potrebných nepri­­vyrábali splodinu, škodu. Keď hovoril súdruh Štrougal na XIV. zjazde o hlavných smeroch a úlohách rozvo­ja národného hospodárstva v tejto päťročnici, nevynechal ani tento prob­lém. Povedal o ňom: „Stále nalieha­vejšie vyžadujú našu pozornosť prob­lémy životného prostredia. Svojou prácou a civilizačným rozvojom me­ní a deformuje človek prírodné pro­stredie a nerešpektuje pritom vždy životné podmienky a zákonitosti pod­mieňujúce jeho harmonický vývoj.“ Veruže nerešpektuje. Len tak sa môže stať, že bratislavský mestský hygienik napríklad musí konštato­vať na tlačovej porade, že ovzdušie je zamorené mnohonásobne nad normy. Nejedno vidiecke mestečko na Slo­vensku, nejedna dakedy krásna doli­ ☆ ☆ ☆ ■* č. 78 roč. XXVII 1 Kčs na žaluje na Človeka, že rozvoj prie­myslu videl len jednostranne, že si projekty v tom zmysle príliš zjedno­dušil alebo, že si krátkozrako pred­savzal šetriť tam, kde sa ušetriť ne­dá. Od konštatovania dnešného stavu prešiel zjazdový referát k zásadám budúcej politiky v tomto smere: „Za dôležité kritérium pre realizáciu kaž­dého technického projektu, každej novej technológie a investičnej čin­nosti vôbec, musíme preto v budúc­nosti považovať dôkladné posúdenie toho, aké kladné, ale aj záporné dô­sledky môžu pri­niesť pre život člo­veka, a či riziká s tým spojené sú únosné a cena nie je vyššia ako zís­kaná hodnota.“ Zvykne sa pove­dať: Kto nič nero­bí, nerobí ani chy­by. Slovensko pre­šlo od oslobodenia, od februára 1948 vo svojom rozvoji taký kus cesty, aký predtým neprešlo za stáročia. Jednou z rozhodujúcich súčastí podmienok týchto premien bola prá­a ve výstavba priemyslu, tovární. Vlast­ne ani nečudo, že v tom eláne bu­dovania, v dejinnom rozmachu sa pozabudlo na to, zamedzovať ruka v ruke s rozvojom priemyslu jeho tie­nistú stránku. Keď z roka na rok pri­búdalo chleba a mäsa, šatstva a to­pánok, strojov a kníh — ľudia poza­budli, že majúc tohto všetkého raz hojnosť, môžu začať chradnúť na nedostatok čistého vzduchu a vody, na núdzu n zeleň. Daktorí pozabudli, daktorí nad tým kývli rukou nazda­júc sa, že prírodné zdroje sú bez konca a že v tom smere hospodáril znamená len si brat. Dnes však vidíme, že to nie je tak. Ak je nám už samozrejmé, že treba chránit pôdny fond, bolo by dobre, aby sa stalo čo najskôr samozrej­mým, že takisto treba chrániť aj fon­dy vody a vzduchu. V našej socialis­tickej spoločnosti nám ich treba pri­tom chrániť ešte starostlivejšie ako inde. Lebo ak si naša spoločnosť (Pokračovanie na 2. strane) Nad soľ, nad zlato Foto: Zd. Svrček Vedú podniky potravinárskeho priemyslu chvályhodná exportně aktivita Obrat zahraničného obchodu Slovenska vzrástol o pätinu Bratislava (Práca) — Priemyselné podniky na Slovensku i naďalej áspešne plnia tohtoročné exportné úlohy. Ústredne riadený priemysel na Slovensku zvýšil vo februári objem vývozu oproti februáru 1971 o 14,8 percenta a do socialistických krajín až o 17,3 percenta. Najlepšie výsledky v plnení plánu vývozu vykazujú podniky potravinár­skeho priemyslu, ktoré v nadpláne vyviezli za 18 mil. Kčs výrobkov; energetika plánované úlohy prekro­čila o 8 mil. Kčs; Slovenské plynáren­ské podniky dodali v nadpláne za 6 mil. Kčs produkcie. Aj strojársky a chemický priemysel časový plán vývozu prekračujú. Naproti tomu plá­nované úlohy vo vývoze za dva me­siace tohto roku nesplnilo hutníctvo (89,9 percenta), spotrebný priemysel (95,5 percenta) a priemysel staveb­ných hmôt (54,4 percenta). Obrat Zahraničného obchodu Slo­venska za dva mesiace v porovnaní s vlaňajškom sa zvýšil o pätinu, pri­čom vývoz o 122 mil. Kčs predstihol dovoz. Plán exportu do socialistic­kých krajín sa prekročil o 67 milió­nov Kčs. Zvýšené exportné úsilie našlo svoje miesto aj v rámci socialistického sú­ťaženia a záväzkového hnutia k Vili. všeodborovému zjazdu ROH. Pracujú­ci breznianskej Mostárne sa naprí­klad zaviazali splniť preďpísané úlo­hy vo vývoze — ktoré sú oproti roku 1971 až o 38 percent vyššie — do 15. decembra 1972. Podobne v Považských strojárňach Považská Bystrica, zvýše­ným úsilím všetkých pracujúcich za­bezpečia splnenie ročných úloh a ná­rast objemu exportu o 36 percent. V tomto roku podnik vyvezie do člen­ských krajín RVHP 18 tisíc kusov Jáw-50 a značné množstvo brúsok BPH-20. Treba pochváliť považskobys­­trických strojárov aj za to, že sa vzorne starajú o servisné služby v za­hraničí. A'j výrobky n. p. Kozmetika Brati­slava nachádzajú čoraz väčšiu obľubu v zahraničí. Svedčí o tom skutočnosť, že do .konca februára už splnila ce­loročný plán vývozu, pritom oproti rovnakému obdobiu vlaňajška objem (Pokračovanie na 2. strane) Výroba čaká na ceny Nealkoholické novinky Bratislava (čstk) — V snahe obo­hatiť spotrebiteľský trh kvalitnými ne­alkoholickými nápojmi schválili vo Vý­skumnom ústave liehovarov a konzer­vární v Bratislave tri nové nápoje. Zá­kladnou surovinou dvoch výrobkov po­menovaných „Vínka“ — je hroznová šťava sýtená kysličníkom uhličitým a ochutená výťažkom horských bylin. Si­rup na tieto nápoje bude vyrábať, závod Stredoslovenských konzervární a lieho­varov v Banskej Bystrici. Najma pre mladých ľudí je určená „Tatra-kola“, vyrobená z extraktu 21 domácich bylin, ktorá nebude obsahovať kofeín. Ihneď po schválení eien nealkoholických novi­niek sú konzervárne pripravené na vý­robu základného sirupu všetkých troch nových nealkoholických nápojov. Zaujímavosti z plynovodnej trasy DOfflfi za desať miliónov Budovatelia tranzitného plynovodu socialistickými záväzkami skrátia vládne termíny # Nový bezpečnostný výstroj pre zváračov potrubia Praha (Práca) — Nie nadarmo sa označuje budovanie tranzitného plynovodu cez celé územie nášho štátu za stavbu storočia. Vlani presta­vali na tomto diele 1,5 miliardy korún. Tohtoročné úlohy sú ešte náročnej­­šie„budovatelia tranzitného plynovo­du musia každý deň odovzdať prácu v hodnote 10 miliónov Kčs. Je to v celej histórii našej socialistickej vý­stavby naozaj ojedinelá skutočnosť. Znamená to, že do 30. júna dokončia východnú trasu s odbočkou na ra­kúske hranice a do 30. októbra treba dokončiť trasu na hranice, NDR a prakticky aj vedenie na hranicu NSR. Pritom treba na východnom úseku zvariť 174 kilometrov potrubia a na strednom úseku 325 kilometrov. Okrem toho súri aj výstavba pr­vých troch kompresorových staníc, aby ešte tohto roku boli pripravené na technologickú montáž. Ďalej mu­sia urobiť tlakové skúšky, kábelovú ochranu a ďalšie. Na januárovej spo­ločnej konferencii všetkých podnikov, zúčastnených na stavbe tranzitného plynovodu, vyhlásili a prijali nové (Pokračovanie na. 2. strane) Stalo sa v týždni NIE JE TO VTIP! Počas diskusie na tlačovej besede s pracovníkmi Minis* terstva lesného a vodného hospodár­­stva. pri príležitosti Mesiaca lesov, vyskytla sa otázka, či už začneme trestat vandalov, ktorí ničia naše lesy a vodné toky. Odpovedal na hu Ing, Žarnovičan, ktorý po vysvetlení do­­kumentoval súčasný stav príhodou, ako prízvukoval, absolútne pravdivou: Občan si v i našich lesoch vybral strom, zotal ho a odviezol si drevo domov. Zistili sme o koho ide a na­riadili sme mu, aby zaplatil za hod­notu dreva. Občan nesúhlasil a obrá­til .sa na cenový úrad s tým, že ide o cenový priestupok z našej strany, lebo sme mu vraj neodrätali z ceny jeho prácu, ktorú vynaložil na zota­­tie stromu.. .1 No, a ten jeho st'ažnost akceptoval... Ozaj to nie je vtip. s NEMAjO NA TRAKTOR? Na besede predstaviteľmi Zbrojovky Brno a Agrotechniky o dodávkach poľnohos­podárskej techniky na tento rok, sa hovorilo aj o hospodárskych zmlu­vách, ktoré sa po prvý raz začínajú uzatvárat v tomto roku. Riaditeľ Agro­techniky povedal, že v niektorých okresoch majú problémy s odobera­ním traktorov. V diskusii sa redaktor Smený Ing. G. Peňkovský pokúsil vy­světlit príčiny nezáujmu o tieto stro­je slovami: Je viac možností. Alebo tie traktory nie sú výkonné, alebo ich poľnohospodári už nepotrebujú, alebo sú drahé ... ...alebo na ne nemajú?... — sko­čil mu do reči obchodný riaditeľ Zbro­jovky, Ing. Drštka. ^ MINISTER „FICOROM“. Na zasad­nutí Výboru SNR pre obchod, služby a dopravu o zabezpečení úloh na o­­chranu spotrebiteľa, v diskusii Ing, Dezider Góga, minister obchodu SSR, jednu zo svojich odpovedí na otázky poslancov, veľmi živo ilustroval: — Kúpil som si v jednom bufete malinovku, a pretože do správnej od­­(Pokračovanie na 2. strane)

Next