Práca, júl 1972 (XXVII/153-178)
1972-07-01 / No. 153
S lovenský zjazd ROH a VIII. všeodborový zjazd sa stali významnými medzníkmi v histórii nášho odborového hnutia. Zavŕšili proces konsolidácie a potvrdili, že Revolučné odborové hnutie oko najpočetnejšia organizácia robotníckej triedy a ostatných pracujúcich je odhodlané i naďalej plniť leninské funkcie pri výstavbe socialistickej spoločnosti. V prijatých dokumentoch zdôraznili, že chcú dôsledne realizovať uznesenia XIV. zjazdu KSČ a februárových plenárnych zasadaní CV KSČ a OV KSS. Rezolúcia Slovenského zjazdu ROH a uznesenie VIII. všeudborového zjazdu orientujú odborové orgány a základné organizácie na plnšie rozvíjanie tých oblastí činnosti a práce, ktoré sa najmä v krízovom období podceňovali. Bolo to obdobie, keď ťažisko odborovej práce sa posúvalo k obhajobe zamestnaneckých záujmov, pričom sa prehliadala druhá funkcia odborov za socializmu — ich priama účasť na tvorbe zdrojov národného hospodárstva. Opine sa zabúdalo najmä na také otázky, ako je socialistická ideológia, politická výchova, triednosť a jednota pracujúcich. Tieto a ďalšie marxizmu-leninizmu cudzie názory v Revolučnom odborovom hnutí sú svedectvom veľkej ideologickej slabosti a nejednotnosti, ktorá bola príčinou hlbokej dezorientácie pracujúc.ch Závery c krizového obdobia medzi VI. a VIII. všeodborovým zjazdom sú pre nás zdrojom veľkých poučení a súčasne signálom k ofenzívnejšej ideovovýchnvnej práci, za nedocenenie ktorej sme v uplynulých rokoch zaplatili vysokú daň. Výchovnú funkciu odborov za socializmu, odvodenú od leninského chápania odborov ako školy správy a hospodárenia, musíme chápať ako neoddeliteľnú súčasť svojej organizátorskej a sociálnn-ekonnmickej činnosti a internacionálnej politiky. Bolo by však chybou zužovať výchovnú prácu len na oblasť školenia, propagandistickú. agitačnú alebo osvetovú prácu. Ona je svojím rozsahom, ale najmä obsahom oveľa širšia a hlbšia. Pri výstavba našej socialistickej spoločnosti sme sa mohli neraz presvedčiť, ako sa ľudia zoceľovali, ako sa ich vedomie a činnosť prehlbovali, ako usilovne prispievali k rozvoju materiálnej, politickej a ideovej pevnosti nášho štátu. Bola to predovšetkým práca, ktorá formovala človeka i jeho charakter a stala sa zároveň podmienkou spoločenského pokroku. Početné príklady iniciatívy budovateľov nášho priemyslu a poľnohospodárstva v období obnovy a výstavby socialistického štátu, neskôr hnutia vynálezcov, zlepšovateľov, novátorov, brigád socialistickej práce a v poslednom čase hnutia „Každý po socialisticky“ dokazujú, že z hlbokého vzťahu k piáci sa formujú aj povahové črty človeka, jeho charakter a vlastnosti — ako je kolektívnosť, čestnosť, odvaha, vytrvalosť, disciplinovanosť. Uvedomelé činy jednotlivcov síce vyvolávali ohlasy a '-trhávali k iniciatíve ďalších, ale dnešný mohutný prúd pracovného nadšenia a hrdinstva vznikol práve zásluhou výchovnej a organizačnej práce odborových orgánov pod vedením Komunistickej strany Československa. Zaznávanie rozvoja iniciatívy pracujúcich v období hlbokej celospoločenskej krízy sa už prekonalu. Cestné hlásenia n splnených socialistických záväzkoch VIII. všeodborovému zjazdu sú toho jasným dôkazom. Vo výchove prácou, účasťou ľudí na riadení a správe budú odborové orgány ďalej u oveľa intenzívnejšie pokračovať. Rovnako budú vychovávať pracujúcich k hrdosti na svoj závod, aby v ňom videli nielen miesto zárobku, prostriedok na živobytie, ale ej socialistický kolektív, s ktorým sa človek podieľa na rozvoji podniku, odvetvia, celého hospodárstva a spo ločnosti. Leninské princípy riadenia národného hospodárstva štátom nielenže nevylučujú, ale naopak zákonite a v súlade s princípmi socialistickej de-,» mokracie vyžadujú a predpokladajú aktívny podiel robotníkov a ostatných pracujúcich na riešení problémov výroby a riadenia. Očast ľudí na príprave hospodárskych plánov, na zostavovaní kolektívnych zmlúv, na správnom uplatňovaní socialistických princípov odmeňovania a podobne, vytvára u pracovných kolektívov nielen pocit spoluzodpovednosti za riešenie problémov, ktoré sa ich bezprostredne dotýkajú, ale pozitívne ovplyvňuje ich vedomie a sebarealizáciu. , Je to škola výchovy, vyžadujúca tvorivé myslenie a rozhodovanie, spoločenskú zudpovednosť a uvedomelú disciplínu všetkých pracujúcich. V podnikoch, závodoch, ústavoch a na ostatných pracoviskách je otvorený obrovský priestor pôsobenia odborových orgánov na výchovu a prehlbovanie ekonomických vedomostí, ale i pre plnú angažovanosť ľudí za splnenie úloh socialistickej výstavby. Často je však úsilie hospodárskych pracovníkov a odborových orgánov marené nesocialistickými činmi jednotlivcov Nedodržuje sa pracovná a technologická disciplína, časť ľudí žije na úkor spoločnosti, vyskytujú sa prejavy sebectva, narušujú sa medziľudské vzťahy. Odborové orgány a základné organizácie ROH ich nemôžu mlčky prehliadať. Naopak! Musia spolu s preventívnymi opatreniami výchovne pôsobiť tak, aby zamedzili vzniku takýchto nesocialistických javov. Oveľa viac ako doteraz mali by naše odborové orgány v závodoch pri výchove ľudí a náprave chýb využívať sily kolektívov brigád socialistickej práce. Odborové orgány spolu s hospodárskymi pracovníkmi musia vytvárať podmienky pre nerušenú prácu. Najmä členské schôdze by sa mali využí(Pokračovanie na 2. strane) Odbory - škola výchovy nového človeka vedúci organizačného oddelenia SOR PAVOL FLORIŠ, Skončilo sa plénum snemovní FZ Zákonnost je vecou všetkých Obsiahla plenárna diskusia k súčasnému stavu socialistickej zákonnosti Praha (Práca) — Nepriaznivý vývoj kriminality, zvýraznený najmä nedávnymi prípadmi zmarenia životov člena Zboru národnej bezpečnosti či pilota civilnej leteckej linky, boli ústrednou témou včerajšieho druhého dňa spoločnej plenárky oboch snemovni Federálneho zhromaždenia. Diskusné príspevky poslancov nadväzovali na správu generálneho prokurátora ČSSR i predsedu Najvyššieho súdu ČSSR o stave socialistickej zákonnosti. DEDIČSTVO MINULOSTI Predložená správa v plnej šírke informovala plénum FZ o súčasných hlavných problémoch zákonnosti po-dľa poznatkov prokuratúry a súdov. Zároveň obsiahla opatrenia na ďalšie upevnenie zákonnosti i prehľad o stave kriminality v celom štáte, o trestnom stíhaní páchateľov, ukladaní trestov i o veciach občianskeho súdneho konania. Správa i osobné vystúpenie generálneho prokurátora ČSSR dr. J. Feješa zdôraznili, že existenčia kriminality ako hromadného spoločenského javu za socializmu má svoje obecné príčiny v kapitalistickej minulosti spoločnosti. Boj so zvyškami starého dedičstva aj na úseku kriminality bude dlhý a neľahký. DODRŽIAVAŤ ZÁKONY V plenárnom rokovaní snemovní FZ sa ďalej konštatovalo, že zvýšenie účinnosti boja za dodržiavanie zákonnosti vyžaduje, aby všetky orgány a organizácie nástojili na disciplinovanom plnení zákonov a re špektovali práva i zákonom chránené záujmy občanov. Otázky zákonnosti musia byť pravidelnou súčasťou riadiacej a kontrolnej činnosti, nadriadené orgány musia viesť k dôslednému dodržiavaniu zákonnosti orgány podriadené a všetky štátne orgá(Pokračovanie na 2. strane) Q Prvý bezstarostný víkend — ani v pondelok nemusíme vstávať. Môžeme sa hrať, koľko sa nám chce, trebárs aj na dospelých. Teraz nás, prosím, nevyrušujte, ide nám karta. Foto: Zd. Svrček Predseda 0R0 K. Hoffmann g ôsmom zjazde FDGB Poučili sme sa v mnohom Berlín (čstk) — Po skončení VIII. zjazdu FDGB poskytol vedúci čs. delegácie predseda ORO Karel Hoffmann berlínskemu spravodajcovi ČSTK rozhovor, v ktorom o svojich dojmoch a vý/.nan.e zjazdového rokovania o. i. povedal: ôsmy zjazd FDGB bol veľmi podnetný a mal vysokú úroveň, čo bolo dané nielen vynikajúcim vystúpením prvého tajomníka ÚV SED Ericha Honeckera, konkrétnou správou predsedníctva FDGB, ale aj mimoriadne obsažnou diskusiou. Počuli sme v nej mnoho, z čoho sa možno poučiť a nad čím sa zamyslieť. Je to predovšetkým spôsob a dôslednosť, s akou nemeckí súdruhovia využívajú sovietske skúsenosti, ktoré im prinášajú vynikajúce výsledky, komplexnosť, sústavnosť a cieľavedomosť výchovnej práce i starostlivosti o rozvoj zlepšovateľského a novátorského hnutia. Pre nás majú význam aj poznatky z práce úsekových dôverníkov, ktorí sú v odboroch NDR kľúčovými funkcionármi a skúsenosti z riadiacej práce predsedníctva FDGB, najmä z práce s ústrednými výbormi zväzov, a to nielen vo výrobných, ale a] v nevýrobných oblastiach. Rokovanie zjazdu bolo našej delegácii veľmi blízke. Predstavitelia rumunské! armády s našimi Priateľskézhromaždenie Praha (čstkJ — Vo veľkej sále Vysokej školy politickej OV KSČ v Prahe sa včera popoludní slávnostnými hymnami RSR a ČSSR začalo priateľské zhromaždenie veliteľov a príslušníkov pražskei posádky na po česť delegácie ozbrojených síl RSR. Na priateľskom stretnutí sa zúčastnil minister národnej obrany ČSSR armádny generál Ing. Martin Dzúr so svojimi zástupcami a ďalšími poprednými predstaviteľmi ČSĽA. Delegáciu najvyšších rumunských vojenských predstaviteľov, ktorú viedol minister ozbrojených síl SSR armádny generál Ion Ionitsa, privítal zástupca ministra národnej obrany ČSSR, náčelník Hlavnej politickej správy ^ČSĽA generálporučík dr. Václav Horáček. Privítal aj veľvyslanca RSR v ČSSR Teodo-ra Haša s členmi veľvyslanectva, predstaviteľov hlavného velenia Spojených ozbrojených síl štátov Varšavskej zmluvy v ČSSR generálporučíka P. F. Tjurneva a vojenských leteckých pridelencov štátov Varšavskej zmluvy v ČSSR. , Generálny tajomník OV KSČ G. Husák prijal včera v budove ŰV KSČ vojenskú delegáciu Rumunskej socialistickej republiky, vedenú ministrom (Pokračovanie na 2. strane) Dôstojný záver školského roku Mfodí na Pražskom hrade Praha (čstk) — Dvojdenný pobyt najlepších absolventov učňovských, stredných a vysokých škôl z celej republiky na záver školského roku v Prahe, ktorý vyvrcholil včera večer ich stretnutím s predstaviteľmi strany a štátu na Pražskom hrade, vyplnili po celé včerajšie predpoludnie zaujímavé besedy, ua ktoré pozvali mladých na viaceré ministerstvá. -y Navštívili ich v skupinách svojich krajských delegácií. V Hrzánskom paláci prijal podpredseda federálnej vlády Ing. Ján Gregor chlapcov a dievčatá z Prahy-mesta. S delegáciou pražských stredoškolákov a vysokoškolákov besedoval o plnení volebného programu NF námestník primátora Ing. František Vaculík. Na Ministerstve priemyslu ČSR privítal zástupcov stredučeskej mládeže námestník ministra Ing. Zdenek Mikeš. Problematika škôl bola predmetom besedy absolventov zo západných Čiech s českým ministrom školstva Ing. josefom Havlinom. Na Ministerstve práce a sociálnych vecí ČSR sa mládež z východných Čiech stretla s námestníkom ministra dr. Jaroslavom Havelkom, CSc., minister zahraničného obchodu .ČSSR Ing. Andrej Burčák prijal absolventov škôl zo Severočeského kraja, minister .kultúry ČSR dr. Miloslav Brúžek, CSc., delegáciu zo Severomoravského kraja. V budove Ministerstva zahraničných vecí ČSSR sa mládež zo Stredoslovenského kraja stretla s námestníkom ministra dr. Ivanom Rohafom-irkivom, na poľnohospodárstve a výživy ČSSR bola delegácia východoslovenskej mládeže hosťami prvého námestníka . Ing. Emila Čakajdu, na Ministerstve : vnútra ČSSR hovoril s mladými ľud mi z Juhočeského kraja minister log: Radko Kaska. CSc. , Mládež zo západného Slovenska a južnej Moravy navštívila počas popoludnia redakciu Mledej fronty a Kvétov. Stulo sn v týždni POLITIK A SPORTOVEC.' Súdruh Castro je človek skutočne obdivuhod nej povahy. V Tatrách bol ubytovaný v hoteli Grand, kde od 23. hod. až do 3. hodiny rannej hral stolný tenis. Tento svoj výkon zopakoval po veľmi rušnom dni aj v noci zo soboty na nedeľu. Popri svojich veľmi zodpovedných straníckych a štátnych funkciách si vždy nájde čas aby si zašportoval. Keď vidím Fidéla Castra hrať ten stolný tenis, poznamenal redaktor Dušan Kerný k svojim kolegom, — vidím, že je nielen dobrý politik, ale aj vynikajúci športovec! OČEL SVÄTÍ PROSTRIEDKY. Na Bratislavskom hrade bol dr. Fidél Castro so svojim sprievodom prijatý najvyššími slovenskými straníckymi a štátnymi predstaviteľmi. Na stretnutí bolo nezvykle veľa novinárov z tlače, rozhlasu a televízie. Kameramani a fotoreportéri sa snažili zaujať čo najvýhodnejšie postavenie. Predseda vlády SSR Peter Colotka si toho povšimol: — Veru títo reportéri musia byt aj drzí, aby si urobili svoju robotu dobre... ‘ — Musia veru byt — reagoval súdruh Lenárt, — ale účelne, aby urobili čo najviac dobrých obrazov.. .1 PREČO STAV1AME MOST. Kubánsky predstaviteľ šíril okolo seba atmosféru bezprostrednosti, v ktorej mu slovenskí hostitelia robili veľmi dobrých partnerov. Súdruh Chňoupek, minister zahraničných. vecí, inak rodák z Petržalky, mu napríklad z okna Hradu vykladal, kde bpli v roku 1938 Nemci,' keď súdruha Castra zrazu zaujala stavba nového mostu, spájajúca Petržalku s Bratislavou. ■ —■ Teraz, keď sa stal Chňoupek ministrom’, rhusíme kvôli nemu stávať aj most — skočil mu do výkladu súdruh Lenárt. . ROVNOPRÁVNOST,. V jednej chvíli sa súdružka Litvajová, členka pred(Pokračovanie na 2. strane)