Práca, október 1974 (XXIX/232-257)

1974-10-01 / No. 232

■ Prvý tajomník ÚV Poľskej zjednotenej robotníckej strany-Edward de­rek sa víta s Karlom Hoffmannom, vedúcim delegácie Ústrednej rady od­borov vo Varšave. V strede A. N. Selepin, vedúci sovietskej delegácie. Telefoto: CAF Priateľské stretnutie SOF vo Varšave Problémy odborov Varšava (čstk) — Priateľské stretnutie vedúcich predstaviteľov od­borových ústrední, ktoré sú členmi Svetovej odborovej federácie (SOF), bolo v dňoch 28.-29. septembra vo Varšave. Na stretnutí sa zúčastnili predsta­vitelia odborov z Bulharska, ČSSR, Francúzska, Talianska, Maďarska, NDR, Poľska, Rumunska a ZSSR. Čes­koslovenské odborové hnutie zastu poval predseda ÜRD Karel Hoffmann Na rokovaní bol prítomný aj generál ny tajomník SOF Pierre Gensous. Hlavnými témami stretnutia bol problémy európskeho odborovéht hnutia a rozvíjajúca sa dvojstranná mnohostranná spolupráca medzi od borovými ústredňami v Európe. Stret nutie sa konalo v srdečnom priateľ skom ovzduší a malo vecný a kon štruktívny charakter. Prvý tajomník ÚrV PZRS Edwart Gierek sa včera zišiel s účastníkm medzinárodnej porady o ďalšom roz voji odborovej spolupráce v Európi -- s vedúcimi predstaviteľmi odbo rových ústrední, ktoré sú členmi Sve tovej odborovej federácie (SOF) a : generálnym tajomníkom SOF Pierron Gensousom. Predsedovia odborových ústredn hovorili s Edwardem Gierekom ový sledkoch porady, ktorá bola 28.-29 septembra vo Varšave a zaoberala s< ďalším rozvojom bratskej spoluprá­ce odborových hnutí jednotlivých krajín. Na priateľskom stretnutí predsedov niektorých členských odborových ústrední SOF sa zúčastnili: predseda bulharskej odborovej ústredne M. Mi­­šev, predseda ÚRO K. Hoffmann, ta­jomník francúzskej Všeobecnej kon­federácie práce H. Krasucki, predse­­(Pokračovania na 2. strane) NOVÝ VEĽVYSLANEC SFRI i Nástupné návštevy Bratislava (čstk) —• Nástupné ná­vštevy u najvyšších predstaviteľov stra­níckych a štátnych orgánov SSR vyko­nal yčera v í\atislave nový veľvyslanec SFRj v Československu Milan V e n á š - n i k. Juhoslovanského veľvyslanca pri­jal ölen Predsedníctva 1)V KSČ, prvý tajomník CV KSS Jozef L e n á r í. Ďalšiu nástupnú návštevu vykonal n člena Pred­sedníctva ŰV KSČ, predsedu vlády SSR Petra Colotku. Na Slovenskej národ­nej rade veľvyslanca prijal člen Pred sedníctva ÍJV KSS predseda SNR Ondrej Klokoč. Veľvyslanca prijal aj minister školstva SSR Štefan Chochol. Nový prezident v Portugalsku Demisia generála Spinolu Lisabon (čstk) — Portugalský prezident António Spinola včera vzdal svojho úradu. Oznámil to na zasadaní |tátnej porady, ktoré sa ho priebeh vysielal rozhlas a televízia. Podľa agentúry Reuter súvisí Spi nolova demisia s krízou, na ktoré okraji sa Portugalsko ocitlo po sobot­ňajšom pokuse pravicových síl vyvo­lať v krajine chaos. Portugalská štátna rada vymenova­la včera za nového prezidenta ná­čelníka generálneho štábu portugal­ských ozbrojených síl Francisca Go­­mesa. Oznámil to tlačový tajomník prezidentskej kancelárie. Uviedol takisto, že António Spinola už nie je členom 7-člennej rady národnej spá­sy. O O O O DENNÍK REVOLUČNÉHO ODBOROVÉHO HNUTIA Utorok 1. okt. 1974 Ostrava (čstk) — Delegácia Najvyššieho sovietu ZSSR, vedená čle­nom politického byra OV KSSZ, prvým tajomníkom ÜV KS Ukrajiny a čie nom Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR Vladimírom V. Š č e r b i c k ý m, navštívila včera Ostravu. Delegácia sa stretla s politickými predstavíte tmi Ostravy na čele s ve­dúcim tajomníkom MV KSČ v Ostra­ve Karlom Mátlom a primátorom mes­ta Ostravy Eduardom Foltýnom. Prí­tomný bol i člen Predsedníctva ÚV KSČ a predseda Federálneho zhro­maždenia ČSSR Alois Indra, vedúci tajomník Severomoravského KV KSČ Miroslav Mamula a veľvyslanec ZSSR v Československu Vladimír V. Mac­­kevič a ďalší hostia. Sovietski hostia položili kyticu kve­tov k buste osloboditeľa a čestného občana Ostravy Andreja I. Jeremenka. O postavení Severomoravského kraja v ČSSR informoval delegáciu a čle­I č. 232 roč. XXIX. 50 hol. nov jej oficiálneho sprievodu pod­predseda KNV Bedřich Majerek. Primátor mesta Ostravy vo svojom vystúpení informoval o rozvoji Ostra­vy, ktorá udržuje družobné styky s Volgogradom od konca druhej sveto­vej vojny. Z ostravskej radnice viedla cesta vzácnych hostí vyzdobenými ulicami mesta, lemovanými zástupmi pracu­júcich a mládeže na prvú stavbu so­cializmu — Novú hutu Klementa Gott­walda v Ostrave-Kunčiciach. Podni­kový riaditeľ Václav Košár obozná­mil hostí s históriou, súčasnosťou, perspektívami podniku a hovoril o podiele NHKG na českosloveusko-so­vietskej spolupráci. Na základe dlho­dobej obchodnej zmluvy medzi ČSSR' a ZSSR sa v podniku pripravujú po l , mienky pre dodávky oiejárskych rú­rok. Pre NHKG má veľký význam do­voz surovín a základných materiá­lov zo Sovietskeho zväzu. Srdečne pozdravovaní pracujúcimi sa potom hostia odobrali na prehliad­ku prevádzok. Položením vencov pri soche Kle­menta Gottwalda delegácia Najvyš­šieho sovietu ZSSR uctila pamiatku nášho prvého robotníckeho preziden­ta. Tu sa tiež zhromaždili tisíce pra­cujúcich NHKG a občania mesta. Na slávnostne vyzdobenej tribúne zauja­li čestné miesta členovia sovietskej delegácie, jej oficiálneho sprievodu a predstavitelia politického a verejné­ho života. Zhromaždenie otvoril predseda pod­­(Pokračovanie na 2. strane} Delegácia Najvyššieho sovietu ZSSR v Ostrave Zhromaždenie priatelstva ZDRAVICA SOVIETSKEMU ĽUDU ■ SYMBOLICKÝ DAR KUNČICKÝCH HUTNÍKOV (PRÁCA) Rumunskí odborári v Československu No pozvanie ÚRO Praha (čstk) — Na pozvanie Ústrednej rady odborov priletela včera jopoludní na návštevu Československa oficiálna delegácia rumunskýoh ud­­jorov, ktoré vedie kandidát výkonného výboru ÜV Rumunskej komunis­­ickej sírany, minister, predseda Ústrednej rady všeobecného zväzu ru­munských odborov Mihai Dale a. Predstaviteľov rumunských odborov privítali na ruzynskom letisku člen Predsedníctva ÚV KSČ a predseda ŰRQ Karel Hoffmann» ’jomníci ŰRC Drahomíra Hanzalová, Ladislav Jašík Viliam Kožík, František Podnla a dal ší predstavitelia nášho Revolučnéhc odborového hnutia. Prítomný bol aj veľvyslanca Rumun­skej socialistickej, republiky v ČSSR Teodor Haš. Delegácia rumunských odborov Do­vedie rokovania s predstaviteľmi ÚRO, v navštívi niektoré priemyselné závody Severomoravskom a juhomorav­skom kraji, v ktorých sa stretne s funkcionármi ROH a členmi brigád socialistickej práce. Vynikajúce tempo metrn Od Dejvic po Vltavu Praha (Práca) — Výstavba ďal­ších častí metra pokračuje v Prahe vynikajúcim tempom. Po tieto dni prerazili posledná podzemnú prie­hradu tunela, ktorý spája Leninovu triedu v Dejviciach s triedou Obran­cov mieru na Letenskej výšine. Ten­to 700-metrový úsek novobudovauej trasy „a“ sa začal raziť koncom tebrára lanského roku a dokončil sa c celý mesiac skôr ako bolo pláno­vané. Keďže už predtým budovatelia metra v predstihu prerazili podzem­né spoje od Mänesovho mosta po Malostranská ulicu a odtiaľ k triede Obrancov mieru — preklenula hrubá priechodnosť trasy prakticky vzdia­lenosť od Dejvickej výpadovky na Ruzyň až po vltavské brehy. Ú lohy, ktorá sme si na rok 1974 v českoslo­venskom národnom hos­podárstve naplánovali, sú vefmi náročné. Veď v priemyselne vyspelom štá­zvýšiť te objem hrubej výroby o ďalších 5,8 percenta, staveb­ných prác o 8,1 percenta, vy­produkovať si celý prírastok spotreby potravín pre všet­kých občanov, pri súčasnom raste peňažných príjmov oby­vateľstva o 13,9 miliardy Kčs (+ 5,2 pere.) a zvýšení ma­loobchodného ubratú o 3,6 percenta — na 200 miliárd korún v bežných cenách — to nie je ľahká záležitosť. Ako ukazujú celoštátne aj slovenské výsledky k 1. sep­tembru. darí sa nám naše presavzatia plniť. Napriek mnohým prekážkam a ťaž­kostiam, majúcich korene aj vo vleklej hospodárskej krí­ze na Západe. Popri stále intenzívnejšej hospodárskej spolupráci v rámci RVHP, predsa len Československo ešte zhruba tretinu z celko­vej potreby surovín, strojov a zariadení dováža z kapi­talistických štátov. Pozrime sa na niektoré do­terajšie výsledky podrobnej­šie. Na Slovensku sme časo­vý plán hrubej priemysel­nej výroby prekročili za osem mesiacov o poi percentu a máme k dobru takmer 300 miliónov korím. Aj stavbári si udržujú predstih voči ča­sovému plánu a poľnohospo­dári v mnohých ukazovate­ľoch už plnia úlohy plánová­ué na rok 1975. Medziročni nárast produktivity práci niekoľko ráz za sebou pre kročil šesť percent, a tal nie div, že priemerný mesnč ný zárobok v podnikoch so cialistickélw sektoru dosia hol koncom polroku 1971 u výšku 2138 korún. Taký je globál. Naše úspe city málili však byť ešte vý ráznejšie, keby si všetk podniky plnili svoje plánová né úlohy, keby sn úlohy p! nili rovnomernejšie, keb nám život nestrpčovali nir ktoré nedostatky v matéria no-techninkom zásobovaní, samozrejme, keby sme sta valí lacnejšie a nové mndsi né výrobné kapacity dokŕ žali vždy dokončiť ▼ n.rčt ných termínoch. Tu máme ešte čo naprával Veď popri všetkých sporne nutých úspechoch je tie pravdou, že napríklad za au oncf no Qlnirntiblru «unii plánované úlohy nesplnilo 46 priemyselných a 18 staveb­ných podnikov. Výpad výro­by reprezentuje objem pro­dukcie za 350 miliónov ko­rún. Nedostatočná súhra me­dzi subdodávateľmi a finál­nymi výrobcami vedie k od­ďaľovaniu dokončovania dô­ležitých výrobkov najmä pre investičné celky. Sú zná­me prípady, že nové strojové zariadenia, ba celé zmontu vané výrobné linky, nemôžu lined produkovať, lebo nie sú zapojené na energetický zdroj — pre chýbajúce káb le. V poslednom období sa povážlivú zhoršila situácia napríklad v breznianske Mostárni. ]e ohrozené splne nie ich záväzkov lebo pre kompletizáciu žeriavov za­ostávajú dodávky prevodo­vých skriii, ktorých výrob­com sú VSS Košice. Vážna zostáva stále situá­cia v investičnej výstavbe. Z ročnej úlohy — dokončiť na Slovensku stavby v objeme 13,1 miliardy korún — sa k 1. septembru splnilo dote­raz iba 2,S miliardy Kčs. A. žiar, náklady u realizo­vaných stavieb boli o 1,82 miliardy Kčs vyššie, než sa pôvodne plánovalo. Aj v pro­jekcii musíme pridať, lebo zhruba 30 percent stavieb, ktoré su navrhujú začať bu dovaľ v budúcom roku, dnes ešte nemá potrebnú doku mentácin. S takýmito problémami sa musia naši zodpovední hos­podárski pracovnici v závo­doch, podnikoch, generál­nych riaditeľstvách, ale i v rezortoch úspešne popasovať, aby si vytvorili čo najlepšiu východziu základnu pre štart do posledného roku piatej päťročnice. Aby sme všade mohli s čistým svedomím bi­lancovať plnenie záverov XIV. zjazdu KSC a pri čistom sto le konštatovať, že to bola najúspešnejšia českosloven­ská päťročnica. RUDOLF KUCHTA Aby plán bol zákonom POMOC HRDINSKÉMU VIETNAMU Velkobager družby Praha (Práca) — Do poľského prístavu Gdyne putuje z Prahy sú­prava 21 vagónov, naložených desia- i tlmi časťami veľkého sacieho bagra pre Vietnamskú demokratickú repub- i liku. Vyrobili ho pracovníci liben­­! «kých lodeníc v predstihu oproti pô­vodnému termínu. Pri odovzdávaní zástupcom veľvyslanectva VDR pudni­­j kový riaditeľ Českých lodeníc tlmo- i čil mienku všetkých slovami: „Nech ! tentu výrobok aspoň sčasti pomôže vašej krajine odstrániť škody, napá­chané americkými imperialistami.“ Veľkobager nesie meno českosloven­­sko-vietnamského priateľstva a bude odstraňovať náplavy na Červenej rie­ke ud Hanoja po morské pobrežie i na ostatných riečnych plavebných trasách. (oč) Začal sa vysokoškolský rok OrlwiMcia na život Bratislava (čstk) — V týchto dňoch zaplní vysokoškolské poslu­chárně na Slovensku vyše štyridsaťtisíc vysokoškolákov. Medzi nimi je ID 600 tých, ktorí vstúpia na vysokoškolskú pôdu prvý raz. Tento školský rok bude rozhodu­júcim v realizácii záverov XIV. zjaz­du KSC a plenárnych zasadnutí ÚV KSC a ÚV KSS týkajúcich sa výcho­vy mladej generácie. Hlavná pozor­nosť sa sústredí na skvalitňovanie v ýc'hovn o - vzde 1 ávac ie ho pr ocesu. Dôraz sa bude klásť o. i. aj na pre­hlbovanie spolupráce s rezortmi, podnikmi, závodmi pri praktickej prí­prave študentov. Vo väčšej miere sa budú diplomové práce orientovať na riešenie úloh národného hospodár­stva. Bude sa pokračovať v zavádza­ní výpočtovej techniky v pedagogic­kej a riadiacej činnosti. , V súvislbsti s pTípravou projektu rozvoja československej vzdelávacej sústavy rozvinuli sa práce na pre­stavbe štruktúry . a obsahu vysoko­školského štúdia. Ich úlohou je zhod­notiť, nakoľko súčasný stav zodpove­dá potrebám rozvoja' socialistické! spoločnosti. Prestavba štúdia smeru­je k tomu, aby sa prehĺbil teoretický základ a odstránil príliš úzke špe­cializácie. Ministerstvo školstva SSR skracu­je na štyri roky dĺžku štúdia na vy­sokých školách ekonomických, na právnických fakultách, na jednood­­borových smeroch štúdia filozofic­kých fakúlt univerzít a jednoodboro­­vé štúdium na ‘FTVŠ. ■ V cukrovare v Seredi spracujú tohto roku 150 tisíc ton repy a po­dľa plánu majú vyrobit takmer 18 tisíc ton cukru. Aby sa im to podarilo, v tom im pomáhajú poľnohospodári, ktorým v tomto nepriaznivom počasí veľmi■ výdatne slúžia trojriadkové repné kombajny. Foto: Peter Legínský

Next