Práca, október 1974 (XXIX/232-257)
1974-10-01 / No. 232
■ Prvý tajomník ÚV Poľskej zjednotenej robotníckej strany-Edward derek sa víta s Karlom Hoffmannom, vedúcim delegácie Ústrednej rady odborov vo Varšave. V strede A. N. Selepin, vedúci sovietskej delegácie. Telefoto: CAF Priateľské stretnutie SOF vo Varšave Problémy odborov Varšava (čstk) — Priateľské stretnutie vedúcich predstaviteľov odborových ústrední, ktoré sú členmi Svetovej odborovej federácie (SOF), bolo v dňoch 28.-29. septembra vo Varšave. Na stretnutí sa zúčastnili predstavitelia odborov z Bulharska, ČSSR, Francúzska, Talianska, Maďarska, NDR, Poľska, Rumunska a ZSSR. Československé odborové hnutie zastu poval predseda ÜRD Karel Hoffmann Na rokovaní bol prítomný aj generál ny tajomník SOF Pierre Gensous. Hlavnými témami stretnutia bol problémy európskeho odborovéht hnutia a rozvíjajúca sa dvojstranná mnohostranná spolupráca medzi od borovými ústredňami v Európe. Stret nutie sa konalo v srdečnom priateľ skom ovzduší a malo vecný a kon štruktívny charakter. Prvý tajomník ÚrV PZRS Edwart Gierek sa včera zišiel s účastníkm medzinárodnej porady o ďalšom roz voji odborovej spolupráce v Európi -- s vedúcimi predstaviteľmi odbo rových ústrední, ktoré sú členmi Sve tovej odborovej federácie (SOF) a : generálnym tajomníkom SOF Pierron Gensousom. Predsedovia odborových ústredn hovorili s Edwardem Gierekom ový sledkoch porady, ktorá bola 28.-29 septembra vo Varšave a zaoberala s< ďalším rozvojom bratskej spolupráce odborových hnutí jednotlivých krajín. Na priateľskom stretnutí predsedov niektorých členských odborových ústrední SOF sa zúčastnili: predseda bulharskej odborovej ústredne M. Mišev, predseda ÚRO K. Hoffmann, tajomník francúzskej Všeobecnej konfederácie práce H. Krasucki, predse(Pokračovania na 2. strane) NOVÝ VEĽVYSLANEC SFRI i Nástupné návštevy Bratislava (čstk) —• Nástupné návštevy u najvyšších predstaviteľov straníckych a štátnych orgánov SSR vykonal yčera v í\atislave nový veľvyslanec SFRj v Československu Milan V e n á š - n i k. Juhoslovanského veľvyslanca prijal ölen Predsedníctva 1)V KSČ, prvý tajomník CV KSS Jozef L e n á r í. Ďalšiu nástupnú návštevu vykonal n člena Predsedníctva ŰV KSČ, predsedu vlády SSR Petra Colotku. Na Slovenskej národnej rade veľvyslanca prijal člen Pred sedníctva ÍJV KSS predseda SNR Ondrej Klokoč. Veľvyslanca prijal aj minister školstva SSR Štefan Chochol. Nový prezident v Portugalsku Demisia generála Spinolu Lisabon (čstk) — Portugalský prezident António Spinola včera vzdal svojho úradu. Oznámil to na zasadaní |tátnej porady, ktoré sa ho priebeh vysielal rozhlas a televízia. Podľa agentúry Reuter súvisí Spi nolova demisia s krízou, na ktoré okraji sa Portugalsko ocitlo po sobotňajšom pokuse pravicových síl vyvolať v krajine chaos. Portugalská štátna rada vymenovala včera za nového prezidenta náčelníka generálneho štábu portugalských ozbrojených síl Francisca Gomesa. Oznámil to tlačový tajomník prezidentskej kancelárie. Uviedol takisto, že António Spinola už nie je členom 7-člennej rady národnej spásy. O O O O DENNÍK REVOLUČNÉHO ODBOROVÉHO HNUTIA Utorok 1. okt. 1974 Ostrava (čstk) — Delegácia Najvyššieho sovietu ZSSR, vedená členom politického byra OV KSSZ, prvým tajomníkom ÜV KS Ukrajiny a čie nom Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR Vladimírom V. Š č e r b i c k ý m, navštívila včera Ostravu. Delegácia sa stretla s politickými predstavíte tmi Ostravy na čele s vedúcim tajomníkom MV KSČ v Ostrave Karlom Mátlom a primátorom mesta Ostravy Eduardom Foltýnom. Prítomný bol i člen Predsedníctva ÚV KSČ a predseda Federálneho zhromaždenia ČSSR Alois Indra, vedúci tajomník Severomoravského KV KSČ Miroslav Mamula a veľvyslanec ZSSR v Československu Vladimír V. Mackevič a ďalší hostia. Sovietski hostia položili kyticu kvetov k buste osloboditeľa a čestného občana Ostravy Andreja I. Jeremenka. O postavení Severomoravského kraja v ČSSR informoval delegáciu a čleI č. 232 roč. XXIX. 50 hol. nov jej oficiálneho sprievodu podpredseda KNV Bedřich Majerek. Primátor mesta Ostravy vo svojom vystúpení informoval o rozvoji Ostravy, ktorá udržuje družobné styky s Volgogradom od konca druhej svetovej vojny. Z ostravskej radnice viedla cesta vzácnych hostí vyzdobenými ulicami mesta, lemovanými zástupmi pracujúcich a mládeže na prvú stavbu socializmu — Novú hutu Klementa Gottwalda v Ostrave-Kunčiciach. Podnikový riaditeľ Václav Košár oboznámil hostí s históriou, súčasnosťou, perspektívami podniku a hovoril o podiele NHKG na českosloveusko-sovietskej spolupráci. Na základe dlhodobej obchodnej zmluvy medzi ČSSR' a ZSSR sa v podniku pripravujú po l , mienky pre dodávky oiejárskych rúrok. Pre NHKG má veľký význam dovoz surovín a základných materiálov zo Sovietskeho zväzu. Srdečne pozdravovaní pracujúcimi sa potom hostia odobrali na prehliadku prevádzok. Položením vencov pri soche Klementa Gottwalda delegácia Najvyššieho sovietu ZSSR uctila pamiatku nášho prvého robotníckeho prezidenta. Tu sa tiež zhromaždili tisíce pracujúcich NHKG a občania mesta. Na slávnostne vyzdobenej tribúne zaujali čestné miesta členovia sovietskej delegácie, jej oficiálneho sprievodu a predstavitelia politického a verejného života. Zhromaždenie otvoril predseda pod(Pokračovanie na 2. strane} Delegácia Najvyššieho sovietu ZSSR v Ostrave Zhromaždenie priatelstva ZDRAVICA SOVIETSKEMU ĽUDU ■ SYMBOLICKÝ DAR KUNČICKÝCH HUTNÍKOV (PRÁCA) Rumunskí odborári v Československu No pozvanie ÚRO Praha (čstk) — Na pozvanie Ústrednej rady odborov priletela včera jopoludní na návštevu Československa oficiálna delegácia rumunskýoh udjorov, ktoré vedie kandidát výkonného výboru ÜV Rumunskej komunisickej sírany, minister, predseda Ústrednej rady všeobecného zväzu rumunských odborov Mihai Dale a. Predstaviteľov rumunských odborov privítali na ruzynskom letisku člen Predsedníctva ÚV KSČ a predseda ŰRQ Karel Hoffmann» ’jomníci ŰRC Drahomíra Hanzalová, Ladislav Jašík Viliam Kožík, František Podnla a dal ší predstavitelia nášho Revolučnéhc odborového hnutia. Prítomný bol aj veľvyslanca Rumunskej socialistickej, republiky v ČSSR Teodor Haš. Delegácia rumunských odborov Dovedie rokovania s predstaviteľmi ÚRO, v navštívi niektoré priemyselné závody Severomoravskom a juhomoravskom kraji, v ktorých sa stretne s funkcionármi ROH a členmi brigád socialistickej práce. Vynikajúce tempo metrn Od Dejvic po Vltavu Praha (Práca) — Výstavba ďalších častí metra pokračuje v Prahe vynikajúcim tempom. Po tieto dni prerazili posledná podzemnú priehradu tunela, ktorý spája Leninovu triedu v Dejviciach s triedou Obrancov mieru na Letenskej výšine. Tento 700-metrový úsek novobudovauej trasy „a“ sa začal raziť koncom tebrára lanského roku a dokončil sa c celý mesiac skôr ako bolo plánované. Keďže už predtým budovatelia metra v predstihu prerazili podzemné spoje od Mänesovho mosta po Malostranská ulicu a odtiaľ k triede Obrancov mieru — preklenula hrubá priechodnosť trasy prakticky vzdialenosť od Dejvickej výpadovky na Ruzyň až po vltavské brehy. Ú lohy, ktorá sme si na rok 1974 v československom národnom hospodárstve naplánovali, sú vefmi náročné. Veď v priemyselne vyspelom štázvýšiť te objem hrubej výroby o ďalších 5,8 percenta, stavebných prác o 8,1 percenta, vyprodukovať si celý prírastok spotreby potravín pre všetkých občanov, pri súčasnom raste peňažných príjmov obyvateľstva o 13,9 miliardy Kčs (+ 5,2 pere.) a zvýšení maloobchodného ubratú o 3,6 percenta — na 200 miliárd korún v bežných cenách — to nie je ľahká záležitosť. Ako ukazujú celoštátne aj slovenské výsledky k 1. septembru. darí sa nám naše presavzatia plniť. Napriek mnohým prekážkam a ťažkostiam, majúcich korene aj vo vleklej hospodárskej kríze na Západe. Popri stále intenzívnejšej hospodárskej spolupráci v rámci RVHP, predsa len Československo ešte zhruba tretinu z celkovej potreby surovín, strojov a zariadení dováža z kapitalistických štátov. Pozrime sa na niektoré doterajšie výsledky podrobnejšie. Na Slovensku sme časový plán hrubej priemyselnej výroby prekročili za osem mesiacov o poi percentu a máme k dobru takmer 300 miliónov korím. Aj stavbári si udržujú predstih voči časovému plánu a poľnohospodári v mnohých ukazovateľoch už plnia úlohy plánováué na rok 1975. Medziročni nárast produktivity práci niekoľko ráz za sebou pre kročil šesť percent, a tal nie div, že priemerný mesnč ný zárobok v podnikoch so cialistickélw sektoru dosia hol koncom polroku 1971 u výšku 2138 korún. Taký je globál. Naše úspe city málili však byť ešte vý ráznejšie, keby si všetk podniky plnili svoje plánová né úlohy, keby sn úlohy p! nili rovnomernejšie, keb nám život nestrpčovali nir ktoré nedostatky v matéria no-techninkom zásobovaní, samozrejme, keby sme sta valí lacnejšie a nové mndsi né výrobné kapacity dokŕ žali vždy dokončiť ▼ n.rčt ných termínoch. Tu máme ešte čo naprával Veď popri všetkých sporne nutých úspechoch je tie pravdou, že napríklad za au oncf no Qlnirntiblru «unii plánované úlohy nesplnilo 46 priemyselných a 18 stavebných podnikov. Výpad výroby reprezentuje objem produkcie za 350 miliónov korún. Nedostatočná súhra medzi subdodávateľmi a finálnymi výrobcami vedie k odďaľovaniu dokončovania dôležitých výrobkov najmä pre investičné celky. Sú známe prípady, že nové strojové zariadenia, ba celé zmontu vané výrobné linky, nemôžu lined produkovať, lebo nie sú zapojené na energetický zdroj — pre chýbajúce káb le. V poslednom období sa povážlivú zhoršila situácia napríklad v breznianske Mostárni. ]e ohrozené splne nie ich záväzkov lebo pre kompletizáciu žeriavov zaostávajú dodávky prevodových skriii, ktorých výrobcom sú VSS Košice. Vážna zostáva stále situácia v investičnej výstavbe. Z ročnej úlohy — dokončiť na Slovensku stavby v objeme 13,1 miliardy korún — sa k 1. septembru splnilo doteraz iba 2,S miliardy Kčs. A. žiar, náklady u realizovaných stavieb boli o 1,82 miliardy Kčs vyššie, než sa pôvodne plánovalo. Aj v projekcii musíme pridať, lebo zhruba 30 percent stavieb, ktoré su navrhujú začať bu dovaľ v budúcom roku, dnes ešte nemá potrebnú doku mentácin. S takýmito problémami sa musia naši zodpovední hospodárski pracovnici v závodoch, podnikoch, generálnych riaditeľstvách, ale i v rezortoch úspešne popasovať, aby si vytvorili čo najlepšiu východziu základnu pre štart do posledného roku piatej päťročnice. Aby sme všade mohli s čistým svedomím bilancovať plnenie záverov XIV. zjazdu KSC a pri čistom sto le konštatovať, že to bola najúspešnejšia československá päťročnica. RUDOLF KUCHTA Aby plán bol zákonom POMOC HRDINSKÉMU VIETNAMU Velkobager družby Praha (Práca) — Do poľského prístavu Gdyne putuje z Prahy súprava 21 vagónov, naložených desia- i tlmi časťami veľkého sacieho bagra pre Vietnamskú demokratickú repub- i liku. Vyrobili ho pracovníci liben! «kých lodeníc v predstihu oproti pôvodnému termínu. Pri odovzdávaní zástupcom veľvyslanectva VDR pudnij kový riaditeľ Českých lodeníc tlmo- i čil mienku všetkých slovami: „Nech ! tentu výrobok aspoň sčasti pomôže vašej krajine odstrániť škody, napáchané americkými imperialistami.“ Veľkobager nesie meno československo-vietnamského priateľstva a bude odstraňovať náplavy na Červenej rieke ud Hanoja po morské pobrežie i na ostatných riečnych plavebných trasách. (oč) Začal sa vysokoškolský rok OrlwiMcia na život Bratislava (čstk) — V týchto dňoch zaplní vysokoškolské posluchárně na Slovensku vyše štyridsaťtisíc vysokoškolákov. Medzi nimi je ID 600 tých, ktorí vstúpia na vysokoškolskú pôdu prvý raz. Tento školský rok bude rozhodujúcim v realizácii záverov XIV. zjazdu KSC a plenárnych zasadnutí ÚV KSC a ÚV KSS týkajúcich sa výchovy mladej generácie. Hlavná pozornosť sa sústredí na skvalitňovanie v ýc'hovn o - vzde 1 ávac ie ho pr ocesu. Dôraz sa bude klásť o. i. aj na prehlbovanie spolupráce s rezortmi, podnikmi, závodmi pri praktickej príprave študentov. Vo väčšej miere sa budú diplomové práce orientovať na riešenie úloh národného hospodárstva. Bude sa pokračovať v zavádzaní výpočtovej techniky v pedagogickej a riadiacej činnosti. , V súvislbsti s pTípravou projektu rozvoja československej vzdelávacej sústavy rozvinuli sa práce na prestavbe štruktúry . a obsahu vysokoškolského štúdia. Ich úlohou je zhodnotiť, nakoľko súčasný stav zodpovedá potrebám rozvoja' socialistické! spoločnosti. Prestavba štúdia smeruje k tomu, aby sa prehĺbil teoretický základ a odstránil príliš úzke špecializácie. Ministerstvo školstva SSR skracuje na štyri roky dĺžku štúdia na vysokých školách ekonomických, na právnických fakultách, na jednoodborových smeroch štúdia filozofických fakúlt univerzít a jednoodborové štúdium na ‘FTVŠ. ■ V cukrovare v Seredi spracujú tohto roku 150 tisíc ton repy a podľa plánu majú vyrobit takmer 18 tisíc ton cukru. Aby sa im to podarilo, v tom im pomáhajú poľnohospodári, ktorým v tomto nepriaznivom počasí veľmi■ výdatne slúžia trojriadkové repné kombajny. Foto: Peter Legínský