Práca, február 1975 (XXX/27-50)

1975-02-01 / No. 27

□dľa jednej starej anekdoty — ak nemôže váš sused nájsť prácu, je to recesia a ak ju nemôžete nájsť vy, tak je to depresia. Hospodársky pokles a strata dôvery občana v bu­dúcnosť, čo v tieto dni cha­rakterizoval americký Newsweek s „humorom“ typu spomínanej anekdo­ty, je vlastne „smiechom“ nad plačom miliónov ľudí, ktorí sa ocitli v bez­nádejnej situácii. Na sklonku vlaňaj­šieho roku ich bolo len v západnej Európe niečo vyše štyroch miliónov. V Taliansku dobre vyše milióna, v Nemeckej spolkovej republike takmer milión, v Británii a vo Francúzsku do trištvrte milióna, je to o 38 per­cent viac ako predvlani a podľa pred­povedí predstaviteľov západoeurópske­ho spoločného trhu (EHS) sa pred­pokladá, že do leta stratí zamestna­nie dalších pol milióna ľudí, čo je ale skromný odhad. Najchmúrnejší obraz na trhu prá­ce poskytuje najvyspelejšia kapitalis­tická krajina, Spojené štáty. Podľa amerického ministerstva práce len v prvom januárovom týždni podalo tak­mer milión Američanov žiadosti n podporu v nezamestnanosti. Celkový odhad ministra financií Wiliama Si­mona je šesť a pol milióna nezamest­naných. Ako predpokladajú ekonómo­via, bude ich tohto roku okolo sedem a pol milióna, čiže osem percent pra­cujúceho obyvateľstva. Problémom čís­lo jedna sa stala nezaměstnanost, ho­ci pred pár mesiacmi to bola aj podľa prezidenta Geralda Forda in­flácia. Sú to však pojmy, ktoré sú už celé desaťročia predmetom špekulá­cií hospodárskych odborníkov, potý­­kajúcich sa s cyklickými krízami ka­pitalistickej spoločnosti. Dnes prevláda dojem, že tradičné riešenie už nefunguje, že vlády, kto­ré v tzv. pustindustriálnej spoloč­nosti by mali byť nezávislou silou, schopnou kontrolovať monopolistický kapitál, sa stali zajatcami neriešiteľ­nej dilemy „nezamestnanosť alebo in­flácia“, z ktorej niet úniku, jedni na­vrhujú radikálne preskupenie priorít, lebo každý ekonomický rast je dobrý. Iní sa domnievajú, že istá úroveň ne­zamestnanosti je jedinou cestou, ako sa vyhnúť inflácii. Ä podľa profesora londýnskej univerzity Franka Walte­­ra Paisha, hoci nezamestnanosť ne­považuje za najžiadúcejšiu cestu lie­čenia inflácie, „ak sklame všetko, je (o lepšie ako inflácia“. A sú aj takí, ktorí uvažujú ešte o kúsok ďalej a konštatujú, že prijatím väčšej neza­mestnanosti ako ceny za infláciu menšiu ako dvojciferné percento sa môže nanajvýš kúpiť čas. A čo bude potom? Najvýstižnejšie charakteristiky člán­kuv v medzinárodnej tlači možno vy­jadriť stručne — ,.slnko spotrebnej spoločnosti zapadá“ a prišiel čas „spoločnosti, ktorá bude šetriť“. je to konštatovanie holej skutočnosti. Zá­­padoueinecký Die Welt dokonca vy­týka socialistickému spoločenstvu, že ešte tesnejšie koordinuje svoje hos­podárske plány, čo považuje za akú­si výzvu kapitalistickým priemysel­ným krajinám. Práve v tieto dni na mimoriadnom zasadaní byra Sve­tovej odborovej fe­derácie (SÖF) bo­lo predmetom váž­neho zamyslenia nežiadúce a bolest­né postavenie pra­cujúcich v súčas­nom kapitalistic-kom svete. Nie je náhodou, že záve­rom tohto rokova­nia bola výzva ku koordinovanému po­stupu a k aktívnej solidarite všetkých odborových centrál v boji proti úsiliu monopolov zvaliť všetku ťarchu breme­na súčasnej krízy na pracujúcich. Nie je náhodou, že je to práve SOF, kto­rá takto prejavuje proletársky inter­nacionalizmus, vyplývajúci však triedneho chápania spoločenského vý­z voja. Celá koncepcia tzv. „postin­­dustriálnej spoločnosti“, vymyslená buržoáznymi teoretikmi najrôznejšej politickej orientácie, má totiž pri­krášliť štátnomonopolisťický kapita­lizmus. jej autori alebo obhajcovia, ako Z. Brzezinski, W. Rostow, či stú­penci „novej ľavice“ napr. A. Tourain a H. Marcuse, napokon súčasní revi­zionisti typu E. Fischera a R. Garau­­dyho, chcú dokázať, že práve vědec­kotechnická revolúcia otupuje ostré konflikty predchádzajúcej „industriál­nej spoločnosti“ a nasleduje obdobie stability. Kladú dôraz na výrobné si­ly, úplne ignorujú alebo celkom vy­lučujú faktor výrobných vzťahov, úlo­hu základnej štruktúry spoločnosti, v ktorej výrobné sily pôsobia. Takto chcú teoreticky zdôvodniť, že postavenie robotníckej triedy nie je už ústrednou otázkou „postindustriál­­nej spoločnosti“. Že dochádza k trans­formácii 'triednej spoločnosti, kde prevládajú „biele golieriky“ inžinie­rov, technikov, manažérov a techno­­kratov. Súkromný kapitál je podľa nich vraj podriadený štátu a trieda kapitalistov postúpila svoju moc ad­ministrátorom, technokratom a tech­­nobyrokratom. V takejto spoločnosti vraj ideológie umierajú „prirodzenou smrťou“ a nahradzuje ich prísne ve­decký prístup pri riešení sociálnych a ekonomických otázok, zbavený všet­kých triednych, morálnych alebo po­litických kalkulácií. Niet najmenšej pochybnosti, že ta­kýmto spôsobom chcú pochovať tried­ny boj v spoločnosti, kde v rokoch 1965 až 1969 štrajkovalo 180 milió­nov a v rokoch 1970 až do začiatku vlaňajška už vyše 200 miliónov pra­cujúcich. Stačí pripomenúť len jeden charakteristický citát z U. S. News and World Report: „Oficiálny predsta­viteľ odborového zväzu robotníkov automobilového priemyslu vyhlásil, že medzi odborníkmi sa prebúdza nová „záujmová pospolitosť“ s robotníkom (Dokončenie na 3. strane) V COM JE NAŠA ISTOTA ENGELBERT MERKL £ B. Chňoupek.a A. Karjalainen j vpravo pri podpise) podpísali včera v Helsinkách významné dokumenty. Teieľóto: Lehtikuva — ČSTK Rokovali prejsedniclťa Olf KSČ a vlády ČSSR Ocenili návštevu BER Praha (čstk) — Predsedníctvo ÜV KSČ a Predsedníctvo vlády ČSSR prerokovali výsledky oficiálnej priateľskej návštevy čs. straníckej a vlád­nej delegácie vedenej generálnym tajomníkom DV KSČ súdruhom Gustá­vom Husákom v Bulharskej ľudovej republike. Predsedníctvo ÚV KSČ a Predsed­níctvo vlády ČSSR vyslovili plný sú­hlas s postupom Čs. straníckej a vlád­ne] delegácie i s výsledkami rozho­vorov a prijali príslušné opatrenia na zabezpečenie realizácie týchto záve­rov. Vysoko ocenili priebeh návštevy a konštatovali, že jej výsledky výraz­ne prispejú k ďalšiemu všestrannému rozvoju bratskej spolupráce a pria­teľských vzťahov medzi KSČ a BKS, medzi ľudom oboch krajín, a utvára­jú nové možnosti ešte širšieho a in­tenzívnejšieho prehlbovania vzájom­ných vzťahov. Predsedníctvo ÚV KSČ a Predsed­níctvo vlády ČSSR sú presvedčené, že výsledky rokovania významne prispe­jú nielen k dalšiemu rozšíreniu spo­lupráce medzi oboma stranami a kra­jinami, ale aj k posilneniu jednotv so­cialistického spoločenstva, medziná­rodného komunistického a robotníc kého hnutia a k upevneniu mieru na svete. Zimné radosti Bralislavčanov — večery v krytej plavárni na Pasienkoch. Foto: Zd. Svrček Z komisie 01/ KSS pre pôdohospodárstvo Koncepcia |,°rv°iq Bratislava (čstk) — V Bratislave včera zasadala komisia DV KSS pre pôdohospodárstvo a výživu. Na jej rokovaní, ktoré viedol člen Pred sednictva a tajomník DV KSS Ján J a n i k, sa zúčastni] námestník minis tra poľnohospodárstva a výživy ČSSR Emil Čakajda a minister poľ nohospodárstva a výživy SSR Ján Janovic. Komisia prerokovala rozbor dote­rajšieho hospodárenia a návrh kon­cepcie ďalšieho rozvoja štátnych ma­jetkov a správu o zabezpečení vý­stavby v rezorte poľnohospodárstva a výživy SSR v 6. päťročnici, vrátane opatrení na zabezpečenie rozvoja sta­vebnej výroby v tomto rezorte. ‘ Členovia komisie sa vyjadril k ná­* vrhu zásad zákona o poľnohospodár­skom družstevníctve a k návrhu zá­kona o využívaní pôdy a iného poľ­nohospodárskeho majetku na zabez­pečenie výroby. V závere prerokova­la kojnisia plán práce na 1. polrok 1975. XXX — Závery zasadaní OV KSČ a OV KSS z novembra 1974 a januára 1975 boli včera na programe plenárneho zasadania Ústredného výboru Zväzu družstevných roľníkov SSR v Brati­slave Zväz družstevných roľníkov SSR sa pri plnení programu činnosti upriami predovšetkým na zabezpečovanie hos­podárskej politiky strany v jednot­ných roľníckych družstvách a na ďal­šie skvalitnenie politicko-výchovnej práce medzi družstevnými roľníkmi. V Helsinkách podpísali významné dokumenty Účinný nástroj prehĺbenia vzťahov Helsinki (čstk) — Minister zahraničných vecí ČSSR Bohuslav Chňoupek.a minister zahraničných vecí Fínskej republiky A h t i K ar­ja 1 a i n e n podpísali včera v hoteli Marski v Helsinkách dva významné dokumenty -r- dohodu. o bezvízovom styku a dohodu o zabránení dvo jakého zdanenia. Po zmluvnej úprave obchodných vzťahov zo septembra minulého roku, zahrňujúcej dlhodobú, obchodnú do­hodu a dohodu o odstránení preká­žok v i obchode, podľa ktorej sa po­stupne'znížia a napokon úplhe zrušia ciá, pristúpili obe .krajiny k realizá­cii ďalších výhodných! zmlúv. Ahti Karjalainen po podpise dokumentu zdôraznil, že dohoda o zrušení vízových povinností je výra­zom záujmu, ktorý má Fínsko o roz­šírenie a uľahčenie vzájomných sty­kov medzi oboma krajinami. Bude mať nepochybne dôležitý vplyv na praktické ekonomické a kultúrne sty­ky a otvorí nové vyhliadky pre turis­tický ruch. Bohuslav Chňoupek vo svojom prejave uviedol, že dohoda o zabrá­není dvojakého zdanenia je ďalším účinným nástrojom širokého rozvoja ekonomických vzťahov. „Dohodu o bezvízovom styku po­važujeme za názorný príklad korekt­ných a konštruktívnych vzťahov na­šich krajín, je významným prejavom (Pokračovanie na 3. str.) Stalo $a v týždni PETER ČAKÁ. Na besede s brati­slavskými novinármi nevyhol sa so­vietsky režisér Sergej Gerasimov nie­koľkým otázkam „na telo“ o svojej tvorbe a plánoch do budúcnosti. S úsmevom odpovedal, že tak ho za­ujala súčasnosť, že sa ešte nedostal k realizácii historického filmu o Pet­rovi Veľkom, ktorý má v šuplíku už celých desat rokov. — Hovoria o mne, že fandím mla­dým ľuďom, a to je pravda. A tak, hoci je Peter naozaj Veľký, musí počkaľ. Nedá sa nič robiť... KTO JE LEP SI. Na okraj diskusie o zaostávajúcich družstvách minister poľnohospodárstva a výživy SSR Ing. Ján Janovic spomenul jednu zaují­mavú príhodu. Poľnohospodári hos­podáriaci na najlepších pôdach st zvyčajne nárokujú aj na popredné umiestnenie, teda také, aké zodpove­dá uosahouaňým hektárovým úrodám. Preto na jednom aktíve vo veľmi úspešnom okrese boli úžasne prekva­pení, že relatívne najlepšie výsledky v pestovaní obilnín dosiahol okres Trenčín. Nato sa ozval jeden pred­seda JRD, že minister im to musí vysvetliť. —■ Nie, súdruh predseda, — pove­dal súdruh Janovic, — vy nám mu­síte vysvetliť, prečo nedosahujete lepšie výsledky, lebo na úrodnej pô­de sa lepšie gazduje, ako napríklad na pleskoch Záhoria ... OSUD ČLOVEKA. Predsedníctvo Slo­venského zväzu novinárov prerokúva­lo tohtoročný plán politickej a od­bornej prípravy mladých novinárov. Je v ňom mnoho návrhov na pred­nášky, konferencie, školenia, besedy. Plán má časový rozvrh na celý rok, len posledná téma „Tvár pracujúceho človeka“ bola bez časového určenia. Zástupca šéfredaktora Pravdy Ján Iš­­tvančin si to nevšimol a podľa po­radia sa domnieval, že s touto té­mou sa novinári stretnú až koncom roka. Protestoval, že Je to neskoro. Keď ho kolegovia upozornili, že ter­mín je voľný hocikedy v roku, vy­hlásil: — Aj vtedy je to neskoro. VÝHODY SOŤAZE. - Komisia Klu­bu ekonomických redaktorov prero­kúvala príspevky, ktoré poslali novi­nári do sútale. Zhodla sa na tom, že bude zložité určit víťazov, lebo sú to články o chémii, spotrebnom prie­mysle a obchode. Iný názor mal Ju­raj Tevec z Večerníka. — Myslím, že tohtoročná súťaž je ľahká, lebo v nej chýba t a ž k ý priemysel. KTO TO UHÁDNE. Vedúci odboru tlače, rozhlasu a televízie OV KSS Karol Mrocek besedoval s novinár­mi o ich práci. Medziiným sa hovo­rilo aj o rozsahu údajov a o potrebe zaoberať sa viac prítomnosťou ako minulosťou. Súdruh Mrocek obrazne ilustroval svoju predstavu a pove­dal, že by stačilo venovať v článku okolo 30 percent minulosti a zvyšok dnešku — tým článok splní svoju úlohu. — Tých tridsať percent minulosti sme splnili, ale či plníme tých 70 percent prítomnosti, to presne nevie­me, — ozvalo sa z pléna. OTÁZKA NA TELO. Závodný výbor ROH na Majetku poľnohospodárskej výstavy v Alekšinciach hodnotil plne­­(Dokončenie na 2. strane)

Next