Práca, máj 1975 (XXX/102-126)
1975-05-01 / No. 102
NECH ZUt I HA - MECH BOZEWTII NASA LOGIAUSIICKA REPUBLIKA LADISLAV ABRAHAM, člen Predsedníctva ÚV KSS a predseda SOR ohtoročný Prvý máj slávime v mimoriadne sviatočnom rámci 30. výročia oslobodenia našej vlasti hrdinskou Sovietskou armádou. Celá naša spoločnosť si pripomína, akú cestu bulo treba prekonať, aby sme náš dnešok mohli prežívať v jeho terajšej podobe. Prehliadka našej ekonomickej sily, nášho kultúrneho bohatstva a všetkých našich úspechov sa nevdojak spája so spomienkou na zápasy a utrpenia, ktoré musel náš rud podstúpiť, v záujme svojej túžby vybojovať si okrem národnej i triednu slobodu a možnosť žiť v socializme. Hádam už len menšia polovica obyvateľov našej vlasti si pamätá Prvé. máje z čias buržoáznej republiky. Boli to skromné, avšak velk'é a významné sviatky. Sviatočnosť dňa spočívala v tom, že deptaný a ponižovaný proletár, často hladný s celou svojou rodinou, nestískal v tento deň skrútenú čiapku pred bránou fabriky v nádeji, že možno práve jeho si vyberú z davu hľadajúceho prácu, ale so vztýčenou hlavou kráčal v sprievode seberovných a dvíhal zaťatú päsť na pozdrav, no zároveň aj ako veštbu *— raz my tu budeme hospodármi! Bol sviatok, avšak pre mnohých hymna „Ej hor’ sa sveta proletár!...* bola hlavným pokrmom tohto sviatočného dňa. Prvý máj bol vždy sviatkom, v ktorom víťazila nádej nad beznádejou, lebo z robotníckych tribún zaznievali slová o krajine, v ktorej revolúcia zmietla vykorisťovateľov, o krajine, kde ľud vzal všetku moc do svojich rúk a kde je dosť práce pre každého, pretože tu si ľudia budujú nový socialistický svet. Hovorili to nielen komunisti na prvomájových zhromaždeniach, ale aj tí, čo v Rusku videli úsvit nového života a doma našli starú buržoáznu nespravodlivosť a krivdu. Oproti minulosti sa zmenilo snáď len to, že noví páni dali postupne pozatvárať aj tých niekoľko málo fabrík, postavených ešte za monarchie. Prvý máj bol sviatkom túžob a vzdoru. Túžob po lepšom živote, po ľudskej důstojnosti a existenčnej istote, po hrejivom pocite otca, že nesie deťom chlieb. Sviatkom vzdoru a vzbury proti sociálnej nespravodlivosti, útlaku, vykorisťovaniu, ponižovaniu, hladu a biede často hraničiacej so zúfalstvom. Sviatkom túžby, aby pracujúci ľud nebol roztrieštený v rôznych politických stranách a odborových organizáciách, aby ho neviedli falošní vodcovia, ale aby sa tak ako proletariát v bratskej ruskej krajine pod Leninovou zástavou aj u nás dožil svojho zjednotenia a tak si vybojoval podmienky pre svoj slobodný rozvoj a vzlet. Naše deti nepoznajú neblahú kapitalistickú minulosť a neradi o nej počúvajú. Desí ich ako prízrak. Dnešná generácia je zvyknutá na istoty, na slušnú životnú úroveň, na právo na prácu a vzdelanie. Poslanie pracujúceho človeka sa od základu zmenilo. Bolo by zaujímavé porovnávať štatistiky, koľkí ľudia a z akých vrstiev vlastnili autá, chodili na zahraničnú dovolenku, liečili sa v svetoznámych kúpeľoch. A už vôbec nechcem argumentovať s číslami o vzdelaní, o počte našich vysokých, odborných stredných škôl, o rozvoji kultúry a a umenia, o vymoženostiach v zdravotnej starostlivosti. Povieme si — bežné všedné veci; Ano, je to tak. ale len preto, žé spolu so slobodou, ktorú nám priniesli vojaci prvej krajiny sveta, v ktorej bola oslobodená práca, prišli k nám aj podmienky pre oslobodenie práce u nás. Dnes slávime už tridsiaty slobodný Prvý máj. Bolo by veľmi zaujímavé položiť vedľa seba fotografie manifestantov z prvomájového sprievodu z prvej republiky a z dnešných prvých májov. Bol by to neuvěřitelný a neporovnateľný rozdiel. Ten rozdiel tu je, obrovský, ale nie vďaka nejakému zázraku. V tie sme neverili. No verili sme v socializmus, internacionalizmus, v nepremožiteľnú tvorivú silu oslobodenej práce, pretože len ona zmenila ľudí a náš svet. Na nepoznanie. A v tomto novom socialistickom svete aj Prvý máj dostal novú kvalitu. Už to nie je sviatok vzdoru, ale (Pokračovanie na 2. strane) Interview G. Husáka v moskovskej Pravde ZSSR - naša záruka Moskva (čstk) — Orgán Ostredného výboru KSSZ, Pravda, uverejnil včera článok generálneho tajomníka Ov KSČ Gustáva Husáka „Tridsat rokov slobodnuho života“. Obsiahly článok hovorí o politickom, hospodárskom a kultúrnom vývoji Československa od oslobodenia po súčasnosť a zdôrazňuje významnú úiahu Sovietskeho zväzu pri výstavbe Československej socialistickej republiky. V článku sa konštatuje, že priateľstvo a spojenectvo. Československa a Sovietskeho zväzu zodpovad.1 triednym a národným záujmom ľudu oboch krajín a celého socialistického spoločenstva, v ktorého rámci našlo Československo pevné záruky národnej slobody, štátnej nezávislosti a bezpečnosti. S odvolaním sa na závery pléna ÜV KSČ z novembra 1974 a kladné ohlasy československej verejnosti Gustáv Husák píše, že úspechy caiej tridsaťročnej výstavby socializmu dávajú všetkému ľudu ČSSR zdravý optimizmus, istotu a pokoj a umožňujú pristúpiť s dôverou k realizácii ďalších projektov budovania vyspelej socialistickej spoločností. Článok uverejní v plnom znení v najbližších dňoch československá stranícka tlač. Svojou účasíou v májových sprievodoch dôstojne oslavujeme náš Sviatok práce r rana icstKj — viaaisiavska sála Pražského hradu bola včera, už tradične pred Sviatkom práce, miestom slávnostného udeľovania ■ najvyšších štátnych vyznamenaní a štátnych cien Klementa Gottwalda. Na návrh OV KSČ a ÜV NF, vlády ČSSR, vlád ČSR a SSR a ÜRO udelil prezident republiky k 1. máju 1975 čestný titul Hrdina socialistickej práce s právom nosiť Zlatú hviezdu Hrdinu socialistickej práce, Rady re publiky. Rady Červenej zástavy, Rady Víťazného februára a Rady práce 199 kolektívom a jednotlivcom. Ďalším 21 udelil prezident ČSSR za vynikajúce tvorivé výkony štátne cenv Klementa Gottwalda s čestným titulom laureát štátnej ceny Klementa Gottwalda a 11 tvorivých pracovníkov vyhlásil za národných umelcov, ďalším 48 udelila vláda ČSSR,čestný titul zaslúžilý umelec. V čestnom predsedníctve zaujali HOSTIA NA OSLAVY miesta: generálny tajomník OV KSČ Gustáv Husák, predseda vlády ČSSR Lubomír Štrougal a další členovia Predsedníctva ŰV KSČ Vasil Bifak, Peter Colotka, Karel Hoffmann, Alois Indra, Antonín Kapek, Josef Kempný, Josef Korčák, Jozef Lenárt, kandidáti Predsedníctva ŰV KSČ Miloslav Hruškovič a Václav Hůla, dalej predseda ÜKRK KSČ Miloš Jakeš, členovia sekretariátu ÜV KSČ Jan Baryi, Jan Fojtík, František Ondřich, Oldřich Švnst ka ,a Miroslav Moc. Na slávnostnom akte sa zúčastnili aj predstavitelia Federálneho zhromaždenia, vlády, strán a organizácií NF a další činitelia. Medzí hosťami boli aj predstavitelia zastupiteľských úradov socialistických krajín v ČSSR a zahraničné delegácie, ktoré prišil do Československa na oslavy 1. mája. Po československej štátnej hymne otvoril slávnostný akt vo Vladislavskej sále predseda Ústrednej rady odborov Karel Hoftmann. Pripomenul, že význam tohto slávnostného zhromaždenia je zdôraznený skutočnosťou, že je začiatkom (Pokračovanie na 3. strane 1 KRESBA: AKADEMICKÍ MALIAR IVAN SCHURMAN Vyznamenania v rukách najlepších Slávnosť na Pražskom hrade Prítomní členovia Predsedníctva ÚV KSČ na čele s G. Husákom A Slávnostný akt otvoril K. Hoffmann A Prejav L. Štrougala A Srdečná beseda s najvyššími predstaviteľmi • Pohľad na čestné predsedníctvo vo Vladislavskéj sále Pražského hrami miesto včerajéleho slávnostného udeľovania najvyšších štátnych vyznamenaní. Telefoto: ČSTK Sovietska delegácia I Praha (čatk) — Na oslavy 30. výročia oslobodenia Československa Sovietskou armádou priletela včera do Prahy sovietska delegácia, ktorej členmi sú predstavitelia OV KSSZ, Najvyššieho sovietu ZSSR, Spoločnosti sovietski) československého priateľstva, sovietskych odborov s Komsomolu. Dolegácíu vedie tajomníčka Všezväzovej Ústrednej rady sovietskych odborov, kandidátka ÚV KSSZ a poslankyňa Najvyššieho sovietu RSFSR A. P. Biriu kovová.