Práca, august 1976 (XXXI/182-207)

1976-08-02 / No. 182

Olympijský Montreal Pare de olympicqur, hlavný Stadión, záverečný ceremoniál sa chýlí ku koncu, je dojímavý, vynucuje slzy v očiach aj tých najmocnejších športov­cov, divákov v túadisku. Skončili sa XXI. letné olympijské hry. História ich zaznamená ako súťaženie mla­dosti, hry rekordov, hry triumfu so­cialistického spoločenstva. Jednoznač­ne dokázali, že telesná výchova a šport v nich majú oveľa úrodnejšiu pôdu. Tu má šport ďaleko vyššie spo­ločenské poslanie, vyviera z podpory štátu, jeho ľudu, je prostriedkom nielen na získanie rekordov a' me­dailí, ale aj na zvyšovanie zdravia, práceschopnosti občanov všetkého veku a pohlavia. Tak ako na jubilej­nej 'XX. letnej olympiáde v Mnicho­ve aj tentoraz sa stali športovci krajín tábora mieru najlepšími, boli iniciár tormi takmer všetkých rekordov, buď vlastnými výkonmi, alebo dopomáha­ním k nim. Boli to ďalšie vydarené hry; Prišlo lúčenie, stisky rúk. Nie­ktorí tu skončili svoju pretekársku dráhu, ini ju začali. Väčšina športov­cov si srdečne povedala do videnia v Moskve, do videnia v roku 1980 v hlavnom meste prvého socialistického štátu na svete. L. GROSS Vlak družby ZČSSP Bratislava (čstk) — Vyše 300 funkcionárov ZČSSP z celého Sloven­ska odcestovalo včera ráno Vlakom družby do Sovietskeho zväzu. Na tra­se Kyjev—Charkov—Moskva sa obo­známia s kultúrnymi a historickými pamiatkami a zúčastnia sa na podu­jatiach a stretnutiach s pracujúcimi, ktoré pre nich pripravila Spoločnosť sovietsko-československého priateľ­stva. Narušenie čs. vzdušného priestoru Neuposlúchol výzvu Praha (čstk) — Dňa 31. júla t. r. o 9,OS hod: narušilo čs. vzdušný prie­stor na západnej hranici civilné lie­tadlo typu Dornier-27 označené znak* mi Nemeckej spolkovej republiky. Československé vzdušné sily vyzva­li lietadlo ihneď po preniknutí na čs. územie na pristátie, pilot však ni­­poslúchol. Federálne ministerstvo zahranič­ných vecí ešte v ten deň odovzdalo chargé d’affaires vefvyslanéctva NSR nótu, ktorou protestovalo proti hru­bému narušeniu čs. vzdušného prie­storu. Súčasne vyslovilo očakávanie, že príslušné miesta Nemeckej spol­kovej republiky urobia také opatre­nia, aby k podobným prípadom v bu­dúcnosti nedochádzalo. DENNÍK REVOL0CNEHO ODBOROVÉHO HNUTIU ★ ★ ★ ★ Pondelok 2. aug. 1976 č. 182 roč. XXXI. 50 hol. Priateľské besedy na Kryme Dobrá tradícia Moskva (čstk) — V týždennom medzinárodnom komentári Pravdy pí­še Tomas Kolesničenko: „Veľký me­dzinárodný ohlas vyvolali priateľské besedy generálneho tajomníka OV KSSZ Leonida Brešneva s prvým ta­jomníkom OV PZRS Edwardom Gie­­rekom a generálnym tajomníkom OV KSČ prezidentom ČSSR Gustávom Hu­sákem na Kryme. Pravidelné stretnu­tia vedúcich predstaviteľov bratských strún sa stali dobrou tradíciou a slú­žia ďalšiemu upevňovaniu jednoty a rozširovaniu vzájomnej spolupráce so­cialistického spoločenstva vo všet­kých oblastiach — politickej, hospo­dárskej, vedeckej a kultúrnej.“ Tomas Kolesničenko konštatuje, že v komentároch tlače sa zdôrazňuje význam úsilia, vyjadreného na tých­to stretnutiach, neochvejne uvádzať do života helsinské dohady a uzne­senia berlínskej konferencie európ­skych komunistov. K výročiu európskej konferencie SYMBOL MIERU Moskva (čstk) — Keď bilancu jeme prvý rok existencie záverečné ho aktu konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, tejto spoloč­nej charty mieru a spolupráce, mô­žeme konštatovať, že je to skutočné symbol mieru, zameraný do budúc­nosti, symbol nového politického mys­lenia, ktorý plne zodpovedá požia­davkám našej neobyčajne zložitej epochy, napísal v novinách Izvestija predseda Sovietskeho výboru pre eu­rópsku bezpečnosť a spoluprácu Ale xéj Šltikov. ■) ‘ ' i Predseda SPD Willy Brandt posky­tol bonnskému spravodajcovi Pravdy interview, v ktorom o. i. vyhlásil: „Konferencia v Helsinkách si za­sluhuje vysoké hodnotenie. Treba vzdať jtold úsiliu upriamenému na to, aby mier v Európe bol spoľahli­vejší a aby sa dosiahol prechod od neplodnej konfrontácie ku konkrét­nej spolupráci. Vplyv konferencie, jej Záverečného aktu na medziná-rodnú politiku bol v tejto etape tro­cha obmedzenejší, než by sme si to želali. Nepochybujem však o tom, že by nestabilita politickej situácie vo svete bola ešte nebezpečnejšia, keby jej nečelili stabilizujúce faktory v Európe.“ Helsinki — Usudzujeme, že do­kument, ktorý podpísali na závereč nom zasadaní konferencie o bezpeč nosti a spolupráci v Európe pred­stavitelia 35 krajín, je dôležitým pri nosom pre mierový rozvoj nášho kon tinentu, povedal v Interview spra­vodajcovi TASS podpredseda fínskej vlády, minister zahraničných vecí Kalevi Sorsa. Moskva — Redakcia sovietske­ho týždenníka Za rubežom položila šéfom vlád niekoľkých krajín, ktoré sa zúčastnili na helsinskej konfe­rencii tieto otázky: Čo pozitívneho priniesli podľa vášho názoru uznesenia konferen­cie v Helsinkách pre medzinárodnú situáciu v uplynulom roku? Aké sú podľa vášho názoru vzťahy medzi ZSSR a vašou krajinou pri rozširovaní európskej spolupráce a upevňovaní bezpečnosti v Európe? Na otázky veľmi podrobne a pozi­tívne odpovedali prezident Fínskej republiky Urho Kekkonen, predseda francúzskej vlády Jacques Chirac, dánsky predseda vlády Aukre jôr­­gensen, rakúsky spolkový kancelár Bruno Kreisky i luxemburský minis­terský predseda Gaston Thorn. Vset ci zhodne konštatujú, že konferen­cia začala proces zlepšovania si­tuácie v Európe, ktorý má veľkú budúcnosť a treba ho trpezlivo do­viesť do konca. Maratón módy sa skončil ľ, t ber e c f júz ] Po sedemnástich dňoch sa včera o 18. hodine defini­tívne uzavreli brány libereckého vý­­stáoišía. Skončil sa XXI. ročník LVT. jedenástimi pavilónmi prešlo od 16. júla do .1. augusta celkom 386 tisíc návštevníkov, ktorí v predajnom are­áli — najväčšom obchodnom dome ČSSR — nakúpili za 103 miliónov Kčs. Naša najväčšia prehliadka módy za­znamenala tohto roku dva rekordy. Súťažná porota hodnotila celkom 772 výrobkov 81 našich podnikov a druž­stiev a udelila 143 medailí. Toľko pri­hlásených súťažných exponátov a me­dailí nezaregistrovali doteraz ešte žiadne LVT. Svedčí to o veľkej pozor­nosti, ktorú naše podniky v posled­nom čase venujú inovácii. Prinajmen­šom dve tretiny všetkých vystavených exponátov sa má objaviť na trhu tentoraz rýchlo — už počas budúcich piatich mesiacov, ostatok do otvore nía ďalších LVT. S najväčším množ­stvom vavrínov — 8 medailami — od­chádzali včera z Liberca zástupcovia gottwaldovkého Svitu a Závodov 29. augusta v Partizánskom. XXL LVT neboli len školou vkusu v oblasti kultúry odievania pre stá­­tisíce návštevníkov, prehliadkou úspe­chov nášho spotrebného priemyslu v podobe 10 tišíc nápaditých exponá­­' top, ale po prvý raz a v takej veľkej miere stali sa veľkým prieskumným pracoviskom. Rad podnikov tu otvoril svoje prieskumné predajne, ďalšie odborové podniky, ako český obuvníc­ky priemysel, bavlnářsky priemysel a iné zisťovali na LVT prieskumovými dotazníkmi názpry spotrebiteľov na súčasný výber tovaru a na zásobova­nie našich predajní. Tohtoročné LVT vytvorili i pod­mienky pre konfrontáciu našich i za­hraničných výrobkov. Novinkou líbe reckej výstavy boli tiež veľké módne prehliadky zahraničných účastníkov odevných závodov z BĽR, MĽR, PĽR a NDR. Celkom sa na výstavišti do vče­rajška uskutočnilo 425 našich i za­hraničných módnych prehliadok. 685 rokov konfederácie O SM w Zemplínskom jastrabí pestuje zeleninu na vyše 35 ha. Mária Breč­­ková a Anna Holišová vážia papriku a uhorky. Foto: ČSTK A Švajčiarske výročie Ženeva (čstk) — Švajčiarsko oslávilo včera svoj národný sviatok — Deň založenia konfederácie. Už 685 rokov uplynulo od toho význam­ného dňa, keď 1. augusta 1291 uza­vreli medzi kantónmi Uri, Schwiz a Unterwalden dohodu o únii a vzá­jomnej pomoci, ktorá položila základ k existencii Švajčiarska ako samo­statného štátu. V mestách a dedinách všetkých 22 kantónov, tvoriacich teraz švajčiar­sku konfederáciu, sa konali sláv­nostné manifestácie, krojované sprie­vody a ľudové veselice. Aktivita na poliach neochabuje Ďalší v deli Praha (čstk) — Viac než štvrtina obilia — takmer 548 300 ton, čo je 26,2 pere. — sa dostala do štátnych sýpok v ČSR do konca júla. Foto:' ČSTK Z tohtoročného dosjaľ najväčšieho prírastku v piatok 8,6 pere. poklesol v sobotu príjem zrna na 5,4 pere. Pribudli však ďalšie okresy — Brno­­vidiek, Žnojmt) a Uherské Hradiště, kde poľnohospodárske podniky ná­kupné úlohy splnili. Do prvého augustového dňa vstupo­vali nákupné strediská v jednotlivých krajoch* s nasledujúcim stavom: na južnej Morave mali nakúpených už 60 perč. obilia, v severných Čechách takmer štvrtinu, na severnej Moravě •a v stredných Čechách takmer päti­nu. Vo Východočeskom kraji prekro­čili prvú desatinu z plánovanej úlohy, v Západočeskom to bolo 8 pere. a v Juhočeskom zatiaľ 4,5 pere. Bratislava — Poľnohospodári Západoslovenského kraja zožali do so: boty z 362 278 ha obilnín vyše 80 pere. úrody. Aj slnečnú sobotu využí­vali na urýchlený zber zrna, slamy, na podmietku a sejbu letných mieša­­niek. Zber obilia sa začiatkom tohto týž­dňa skonči aj v okresoch Galanta, Trnava. Nitra a Bratislava-vidiek. Do ródnýcif o 1x5 sa so žatevnou techni­kou vracali v sobotu a včera aj de­­(Pokračovanie na 2. strane] • V nákupnom stredisku v Novósade, okr. Trebišov, pomáhajú aj bri­gádnici, aby sa obilie dostalo čo najskôr pod strechu. Foto: ČSTK Meranie vlhkosti obilia pomáha určiť najvhodnejší termín žatvy. Na podporu štokholmskej výzvy Y súlade s pokrokom Praha (čstk) — :„V novej štok­holmskej výzve vidíme ďalší reálny krok všetkých mierumilovných a po­krokových síl sveta k zastaveniu'ho­rúčkovitého zbrojenia, uvoľneniu me­dzinárodného napätia ä k rozhodné­mu nástupu boja za víťazstvo mie­ru a pokroku vo svete,“ napísali vo svojej rezolúcii na podporu po­žiadaviek novej štokholmskej výzvy pracovníci a študenti matematicko­­fyzikálnej fakulty Univerzity Karlo­vej v Prahe. Aj ďalší československí pracujúci vyjadrujú v rezolúciách a vyhlá­seniach svoju túžbu po mierovom a spokojnom živote vo svete bez voj­nového nebezpečenstva. Slubujú v nich, žé svojou tvorivou a statoč­nou prácou podporia mierové úsilie Sovietskeho zväzu a ostatných socia­listických krajín a urobia všetko, aby dnešná mladá generácia nikdy nepoznala hrôzy vojny. „V súlade s našimi pokrokovými mierovými tradíciami vyjadrenými zahraničnou politikou ČSSR a zá­vermi XV. zjazdu KSČ schvaľujeme! ciele druhej štokholmskej výzvy“ — napísali v rezolúcii pracovníci Ústa­vu experimentálnej biológie a ekoló­gie SAV v Bratislave, ktorý je nosi­teľom diplomu vlády ČSSR a ÚRO a názvu „Pracovisko 30. výročia oslo­bodenia Československa Sovietskou armádou“. VWVVXVVVVAAMAMWWVVVXWWVWVWVWtfVVWVVWVVVWWWVWWWVWWWSAAMXXWW« Spoľahlivý rytmus Minulý týždeň sme sa oboznámili s výsledkami plnenia plánu za prvý polrok prvého roku šiestej päťročni­ce. Máme teda za sebou jednu desa­tinu obdobia, v ktorom chceme ďa­lej zvyšovať celkový spoločenský a ekonomický rozvoj u nás. Zvykli sme si z minulých rokov na priaznivé vý sledky vo všetkých odvetviach výro­by a aj bilancovanie prvého polroku je dobré. Dokázali sme udržať ryt­mus, ktorý sme si vytýčili v plá­­npch. Aj napriek oveľa zložitejším podmienkam je náš vstup do šiestej päťročnice priaznivý. Za pomerne krátky čas sme do kázali v národnom hospodárstve pod­statne zvýšiť výrobu a takmer v ce­lom rozsahu postupne zefektivňovat celý jej proces, ďalej využívať všet­ky zdroje v prospech lepšieho úžit­ku pre celú spoločnosť. Len pre ilu­stráciu stačí vari pripomenúť, že te­raz za prvý polrok sme dosiahli vy­še 80 percent celoročnej výroby ce­mentu z prvého roku piatej päťročni­ce. Tento polrok predstavuje vyše 70 pere. vtedajšej celoročnej výroby o­­cele, vyše 72 pere. celoročnej výro­by umelých vlákien a viac ako 90 pere. predaja nábytku, zhruba o tre­tinu sa zvýšila spotreba mäsa a nie­ktorých potravín. Podobne je to vo všetkých oblastiach výroby a spotre­by. Najvýraznejší pokrok sme dosiah­li vo zvyšovaní sociálnej starostli­vosti, pretože v tomto polroku po prvý raz sa začali prakticky využí­vať nové opatrenia pre dôchodcov. Je mnoho príkladov, na ktorých by sme mohli porovnávať, dokumentovať náš všestranný rozvoj. Z rozsiahleho súboru čísel treba však vidieť a j veľ­mi naliehavú úlohu — zvyšovať ďa­lej efektivnost, užitočnosť práce, robiť hospodárnejšie. každej Spolo­čenský produkt, teda všetko to, čo vytvoríme za rok v materiálnej vý­robe predstavuje hodnotu vyše tisíc miliárd korún v našom štáte. Celú polovicu z toho sú výdavky za ma­teriál. suroviny, energiu — druhá polovica je hodnota miezd, platov, odmien. V jednej i druhej častí sú nesmierne rezervy, zdroje úspor vo výdavkoch, ktoré môžeme a chceme využiť na iné účely. Ak uvážime, že dnes vyrábame na Slovensku 15-násobne viac v prie­mysle, - ako - tomu bola po oslobode­ní, znamená to, že sa takisto mnoho­násobná zvýšila i spotreba materiá­lu, surovín, energie. Pracovné sily sme dokázali nahradiť novou techni­kou, no v menšom rozsahu vieme na­hradiť obrovské mpožstvo hmotných prostriedkov, tie, musíme jedine lep­šie využívať, kvalitnejšie spracová­vať. Preto aj v správach o plnení polročného plánu je taký dôraz na hospodárnosť, užitočnosť, efektívnosť. V nedávnych diíoch sme zazname­nali prvé nasledovaniahodné príkla­dy uplatnenia dlhodobej iniciatívy našich pracujúcich na plnenie plánu s osobitným dôrazom na hospodár­nosť. Kolektívy automobilky v M!a­­ej Boleslavi, stavbári bratislavské­ho Priemstavu, strojári Tcsjy p .BEZ- ky už podrobne preskúmali svoje možnosti , na celých päť rokov a našli cesty ako pracovať efektívnejšie. Is­te aj v. ďalších podnikoch hľadajú možnosti, ako $a pridať k tejto chvá­lyhodnej . iniciatíve. Celé obdobie so­cialistickej výstavby u nás je boha­té na príklady rozvoja nových pra­covných podujatí, vlasteneckého hnu­tia v prospech celej spoločnosti. Dob­ré výsledky prvého polroka, teda vstupu do šiestej päťročnice, sú po­vzbudením aj pre ďalšie kolektivy, aby sme v spoľahlivom rytme pokra­čovali a mohli si dopriať zo spoloč­nej prúce ešte viac. • • • •'* » EMIL- FĽAŠKA

Next