Práca, marec 1977 (XXXII/50-76)

1977-03-01 / No. 50

Telepin najuvssim poľským predstaviteľom POZDRAVY K JUBILEU Tradičné priateľstvo a spoločné ciele ♦ Na prospech ľudu oboch krajín Praha (čstk) — Generálny tajomník ÚV KSČ a prezident ČSSR Gustáv ; Husák a predseda vlády ČSSR Ľubomír Štrougal zaslali včera naj­vyšším predstaviteľom Poľskej fudovej republiky, prvému tajomníkovi CV PŽRS Edwardovi G i e r e k o v i, predsedovi Štátnej rady PER Henrykovi jablonskému a predsedovi Rady ministrov PER Piotrovi Jarosze­­w i c z o v i telegram pri príležitosti včerajšieho významného výročia — 10 rokov od podpísania Zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomo­ci medzi ČSSR a PĽR. a „Zasielame Vám, drahí súdruhovia, Vaším prostredníctvom Poľskej zjednotenej robotníckej strane i ce­lému bratskému poľskému národu vrelé súdružské pozdravy v mene Ov KSČ, vlády ČSSR, všetkého českoslo­venského ľudu, i v mene svojom,“ hovorí sa o. i. v telegrame. „Spoločne s Vami si zároveň pripo­míname nadchádzajúce 30. výročie našej prvej spojeneckej zmluvy z 10. marca 1947. Oba tieto významné do­kumenty vyjadrujú neochvejnú vôľu národov ČSSR a PĽR, pevne spoje­ných tradičným priateľstvom a spo­ločnými cieľmi socialistickej výstav­by, ďalej upevňovať, prehlbovať a roz-víjaf tesné spojenectvo a všestrannú bratskú spoluprácu na prospech ľu­du oboch našich krajin i v záujme ďalšieho upevňovania jednoty a roz­voja socialistického spoločenstva. Prajeme bratskému poľskému ľudu i Vám osobne mnoho ďalších úspe­chov pri budovaní socialistického Poľ­ska,“ hovorí sa na záver telegramu. Pri tej istej príležitosti blahoželal aj minister zahraničia ČSSR Bohuslav Chňoupek ministrovi zahraničia PĽR Flmilni/i Wr»if«c*lr nttí HOt,ANDSKÝ MINISTER V ČSSR Rokovanie s B. Chňoupkom Praha (ßstk) — Na oficiálnu návšte­vu ČSSR priletel včera minister zahra­ničných vecí Holandského kráľovstva Max van der Stoel. Na ruzyňské letis­ko v Prahe ho prišiel privítať minister zahraničných vecí ČSSR Bohuslav -Chiton» pék. V popoludňajších hodinách položil Max van der Stoel veniec k hrobu Nezná­meho bojovníka v Prahe. Pri pietnom akte v Národnom pamätníku na vrchu Žižkov ho sprevádzali čs. veľvyslanec v Holandsku Mikuláš Galan a holandský veľvyslanec v ČSSR Henrik Casper Mac­laine Pont. V Prahe sa včera začalo rokovanie medzi ministrom zahraničných vecí ČSSR B. Chňoupkom a ministrom zahraničných vecí Holandského kráľovstva Mnxom van der Stoelom. Obaja ministri sa v ňom zaoberajú bilaterálnymi vzťahmi. Zhovárame sa s riaditeľom Š. Mruškovičnm NOVE ÜL0HY SNG Dnes slávnostne otvoria Slovenská národnú galériu. Stane sa tak pc rekonštrukcii jej starej barokovej budovy z XVIII. storočia a dostavbe novej budovy. Nová architektúra spojila staré s novým. Otvorenie SNG je nesporne najvýznamnejšou kultúrnou udalosťou našich dní, a preto sme požiadali jej riaditeľa doc. PhDr. Štefana Mruškoviča, CSc., o roz­hovor. ■ Čo považujete, za prvoradé úlo­hy SNG po otvorení j«j nových ex­pozícii? —- Naplno rozvinúť aktívnu kultúr­­no-výchovnú činnosť zameranú na vý­tvarné umenie. Tomu budú v prvom rade slúžiť nové expozície SNG. Tie sú však iba začiatkom tohto progra­mu. Ešte tohto roku chceme dobu­dovať nové expozície a špecializova­né kabinety grafiky, scénografie, umeleckého priemyslu. Pripravujeme stálu výstavu grafického diela K. So­kola a na IV. poschodí sprístupníme verejnosti sériu tematických výstav. Ako prvá je tu retrospektívna výsta­va slovenskej grafiky. (Pokračovanie na 5. strane) • Po povodniach na východnom Slovensku v nedeľu a v pondelok znač­ne poklesli hladiny riek. Na obrázku pohľad na mplavené polia pri Ple­­šipci. - Foto: p- Leginský Ú Odpovedajú na výzvu z VSŽ DEVÄŤ iMira PHDii Bratislava (Práca) — V snahe dôstojne uvítať IX. všeodborový zjazd a osláviť 60. výročie Velkého októbra rozhodol sa 16-členný kolektív pra­covníkov káblovej poloprevádzky vo Výskumnom ústave káblov a izolan­tov v Bratislave pod vedením Štefana Ostrožlíka nasledovať príklad štyroch mládežníckych kolektívov vo VSŽ Košice a rozvinúť novú formu socialis­tickej inciatívv Deväť konkrátnvch činov k IX. vžendbnrnvémn ziavrin Záväzok, ktorým sa členovia BSP, nositelia bronzových odznakov, pri­hlásili v roku 1977 do socialistického súťaženia vo VÚKI, je naplnený de­viatimi konkrétnymi činmi, zameraný­mi na plnenie úloh plánu vedy a tech­niky VÚKI, na zvyšovanie kvality vý­robkov, znižovanie nákladov, úsporu materiálov a elektrickej energie, na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci ako aj na plnenie úloh VÚKI pri výrobe špeciálnych káblov a vo­dičov, aké sa v závodoch ešte ne­vyrábajú. Jednotlivé záväzky sú ďa­lej zamerané na ideovú výchovu ľudí, na rozvíjanie vlastností pre uvedome­lý a tvorivý postoj k práci, na vy­tváranie dobrého a zdravého pracov­ného prostredia. (Pokračovanie na 2. str.) 0 Pracovníci Závodov íaíkého strojárenstva v Malackách prijali jedenási íväzkov na počest IX. všeodborového zjazdu. Na snímke vedúci BSP J. Sle­­ák montuje ovládaciu skriňu na hydraulickej ruke, určenej pre lesné hos­­po'dárstpo. Foto: P. Leginský ZJAZDY A VÝROČIA INŠPIRUJÚ PRIMO CENNÍ ZÁVÄZKY Slavošovce (čstk) — Pracujúci Slavošovských papierní prijali na počesť 60. výročia Veľkého októbra, IX. všeodborového zjazdu a 160. vý­ročia založenia podniku socialistický záväzok, v ktorom sa zaviazali pre­kročiť plán vo výrobe tovaru o milión 700 tisíc korún. Opravou sieťovej časti výrobného zariadenia s používaním syntetických sít znížia spotrebu špeciálneho ma­teriálu, čím usporia milión korún. Rozvíjaním pracovnej iniciativy chcú znížiť aj spotrebu elektrickej ener­gie, čím pre naše národné hospo­dárstvo získajú hodnotu ďalších stoti­síc korún. Pri úprave pracoviska, skrášľovaní areálu podniku odpracu­jú tritisíc brigádnických hodín. V rámci akcie „Z“ odpracujú vyše 1100 brigádnických hodín. Tento záväzok je podložený 960 individuálnymi a 7 kolektívnymi so­clalistickými záväzkami. H u m e nli é — Ekonomický prínos ; milión 400 tisíc korún bude zname­nať pre naše hospodárstvo realizá­cia socialistického záväzku, ktorý pri­jali zväzáci z humenského Chemlonu na počesť II. zjazdu SZM, IX. vše­odborového zjazdu a 60. výročia Veľ­kého októbra. Pri výstavbe objektov podniku — predovšetkým Chemlonu, VI. a X., Ro­botníckeho domu a pionierskeho tá­bora odpracujú 28 tisíc brigádnic­kých hodín. Mladí členovia KRB za­merajú svoje úsilie na vyriešenie vý­roby náhradných súčiastok doteraz dovážaných z kapitalistických krajín. Týmto spôsobom usporia 260 tisíc korún. Hodnotným predsavzatím sa k zá­väzku pripojili mladí ľudia z cechu 3 — Chemlontex. Pri príležitosti II. zjazdu SZM vyprodukujú navyše plá­nu 7 ton výrobkov v hodnote 196 tisíc korún. Košice (Práca) — K poslednému februárovému dňu zosumarizovali prehľad doteraz prijatých záväzkov podnikov, závodov a inštitúcií na pô­­(Pokračovanie na 2. strane) CEI/OSTATW/E výstavX Život a práca Praha (Préoa) — Ústredná rada od­borov spoločne s Cs. výborom Zväzu výtvarných umelcov, českým a sloven­ským fondom výtvarného umenia i Galé­riou hlavného mesta Prahy pripravili celoštátnu výstavu výtvarných diel. jej hlavný ideový obsah sa zameriava na život a prácu Fudu v socialistickom Čes­koslovensko. Výstavu, zahrnutú do kul­túrnopolitických akcií na počest Víťaz­ného februára, otvorili včera popoludní v Krížovej chodbe pražskej Staromest­skej radnice. Na otvorení tejto výstavy sa zúčast­nil člen Predsedníctva ŰV KSC a pred­seda ÚRO Kare! Hoffmann, námestník mi­nistra kultúry CSR Otakar Holan, ná­mestník pražského primátora akademic­ký maliar Josef Kilian a ďalší predsta­vitelia nášho verejného a kultúrneho ži­vota. (oč) Rozvoj čs.-tinskych vzťahov Prijatia veľvyslanca Bratislava (čstk) — Predseda SNR Viliam šulgovič prijal včera v Bra­tislave za účasti pudpredsedu SNR Ma­túša Benyéa veľvyslanca Fínskej repub­liky v ČSSR Olle Auera v súvislosti s jeho nástupom do funkcie. V priateľ­skej besede informoval hosťa o výsled­koch socialistickej výstavby Slovenska, ako aj o postavení a úlohách najvyššie­ho zákonodarného orgánu SSR. Predme­tom rozhovoru na prijatí fínskeho dip­lomata u predsedu vlády SSR Petra Colotku boli otázky ďalšieho rozvoja vzfahov a spolupráce medzi Českoslo­venskom a Fínskom. Olle Auero vyko­nal nástupné návštevy aj u ministra kultúry SSR Miroslava Válka, n minis­tra priemyslu SSR Alojza Knsalíka ako aj n primátora hlavného mesta SSR Bratislavy Ladislava Martináka. Auté, onef, bicykle. ČSSR v Holandsku Brusel (čstk) — O nové modely škodoviek, hlavne typu 120-L a 120-LS. je v Holandsku nemalý záujem. Česko­slovenské automobily si tu získali dob­ré meno a v posledných rokoch sa ich sem predalo do dvadsať tisíc. Aj ho­landským lodeniciam dodáva Českoslo­vensko valcovanú oceľ — dvadsaťpäť tisíc ton ročne. Záujem o náš vývoz sa však neobmedzuje len na autá a oceľ. Vlani sme do Holandska napríklad do­dali už miliónty bicykel. Mechanizmy pripravené na jarné práce Polia čakajú oteplenie Čadca — Prípravy poľnohospodárov na jarné práce vrcholia už aj na Kysuciach. V prvej etape nasadia do polí takmer 140 mechanizmov, čo súvisí s rozšírením pestovateľskej výmery o 12 až 29 pere. oproti vlaňaj­šku. úpravy pomonospodarsKej tecnnikv začali sa vo všetkých družstvách a ŠM v okrese Čadca hneď po skončení vla­ňajších prác. Na kažďom stroji zaevi­dovali poruchy a vypracovali harmo­(Pokračováni": 2'. strane) Kde sa spracúvajú poznatky zo Saľutu 5 V stredisku Kaspij Moskva (čstk) — Pracovníci vedeckého kozmického strediska Kas­pij v Azerbajdžanskej SSR pripravujú spracovanie informácií, ktoré získali kozmonauti Viktor Gorbatko a jurij Giazkov na palube Salutu 5. V súlade s uznesením organizácie sa Kaspij stal koordinátorom výsku­mov,1 ktorými sa zaoberajú vedci zo socialistických krajin. V tomto stre­disku sa skúmajú prírodné zdroje po­zemnými, leteckými a kozmonautic­kými metódami, zostavujú sa tu nové typy polovodičových pamäti, detek­tory infračerveného žiarenia a palub­né, pozemné a bójové prístroje. Teraz sa stredisko zameriava na ve­decký výskum praktického využitia získanej informácie v poľnohospodár­stve, konkrétne pri výskume pôdy. Naplniť obsah poslania Keď na XV. zjazde KSČ odzneli na adresu umeleckých zväzov slová uznania, skutočne nešlo iba o zdvo­rilostné konštatovanie. Možno pove­dať, že zväzy spisovatefov, výtvarní­kov, skladateľov i dramatických umelcov sa stali od svojho znovu­zrodenia na začiatku sedemdesiatych rokov ton ideovou i organizačnou bázou, ktorá posilnila socialistický charakter našej kultúry, sformovala tvorivý front umelcov spätých so stranou a spoločnosťou, zachovala kontinuitu vývinu socialistického umenia. Tvorivé zväzy sa po krízových ro­koch vrátili k svojmu základnému poslaniu, pre ktoré vznikli po feb­ruárovom víťazstve pracnjúceho ľudu v roku 1948. Bola to ťažká etapa, obdobie nepopulárnych a bolestných rezov. Ale tak, ako je potrebné ne­kompromisne odřezat nádor od zdra­vého tela v mene života, aj v kul­túre bolo nevyhnutné odhodiť všet­ko to, čo bránilo zdravému vývoju a zachovať to čisté, čo dávalo socia­listickému umeniu zmysel, nádej a perspektívu. XV. zjazd KSČ už zhodnotil kul­túrny život a umeleckú tvorbu za toto obdobie. Zjazdy umeleckých zvä­­zov ich posúdia komplexnejšie, v de­tailoch. Budú sa spomínať mená, die­la, úspechy i prehry. Tak to už v živote i v umení býva. V tvorbe ešte azda častejšie prichádzajú pocity bez­radnosti, mučivé otázky ako ďalej, neúspechy, prehry. Áno, človek sa môže mýliť. Nie vždy je výsledkom aj toho najúprimnejšieho zámeru sku­točne adekvátne umelecké dielo. Pri tomto probléme však majme na pa­mäti slová, ktoré pri príležitosti ne­dávneho zhromaždenia umelcov pražskom Národnom divadle pove­v dal národný umelec Bohumil Ríha: „Viem, že sa mi moja práca môžä nepodariť, ale súčasne si uvedomu­jem, že v základnom pohľade sa ne­môžem mýliť. V tom spočíva moja sloboda.“ Ten základný „pohľad“ — to je kompas každého socialistického umelca. To je svetonázorové výcho­disko, to je triedne videnie sveta, vzťahov, každého ľudského gesta. To je postoj komunistickej straníc­kosti, ktorý mu hovorí, že každý umelecký počin je nie až tak zaned­bateľnou čiastkou obrovského úsilia o pokrok, mier, oslobodenie človeka, humanizmus. To je nástojčivý hlas vlastnej krvi, to jé otázka, ktorej niet vyhnutia: odkiaľ si vyšiel, komu adresuješ svoje posolstvo slova, hud­by, obrazu. V posledných rokoch nájdeme veľa dobrých odpovedí na túto otázku. Snemovania umelcov hudú môcť na stranu váhy „dal“ položiť mnoho vzácnych a rýdzich kusov, ktoré za­vážia. To len potvrdzuje správnosť cesty, po ktorej sa dalo naše ume­nie po krizových rokoch. Naši umelci už našli odpoveď na matuškovskú otázku Po akej ceste, majstri kultúry ... Našli ju už v ro­ku 1948, keď na Zjazde národnej kultúry sa manifestačné prihlásili k takej kultúre a umeniu, ktoré sa musí „opierať o určitú ideológiu a samozrejme ideológiu, ktorá súhlasí s potrebami našej doby“. Vyhlásenie Zjazdu národnej kultúry sa stalo zá­väzkom pre všetkých čestných umel­cov do budúcnosti. Opäť sme tú vzru­­(Pokračovanie na 4. strane)'

Next