Práca, marec 1977 (XXXII/50-76)
1977-03-01 / No. 50
Telepin najuvssim poľským predstaviteľom POZDRAVY K JUBILEU Tradičné priateľstvo a spoločné ciele ♦ Na prospech ľudu oboch krajín Praha (čstk) — Generálny tajomník ÚV KSČ a prezident ČSSR Gustáv ; Husák a predseda vlády ČSSR Ľubomír Štrougal zaslali včera najvyšším predstaviteľom Poľskej fudovej republiky, prvému tajomníkovi CV PŽRS Edwardovi G i e r e k o v i, predsedovi Štátnej rady PER Henrykovi jablonskému a predsedovi Rady ministrov PER Piotrovi Jaroszew i c z o v i telegram pri príležitosti včerajšieho významného výročia — 10 rokov od podpísania Zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi ČSSR a PĽR. a „Zasielame Vám, drahí súdruhovia, Vaším prostredníctvom Poľskej zjednotenej robotníckej strane i celému bratskému poľskému národu vrelé súdružské pozdravy v mene Ov KSČ, vlády ČSSR, všetkého československého ľudu, i v mene svojom,“ hovorí sa o. i. v telegrame. „Spoločne s Vami si zároveň pripomíname nadchádzajúce 30. výročie našej prvej spojeneckej zmluvy z 10. marca 1947. Oba tieto významné dokumenty vyjadrujú neochvejnú vôľu národov ČSSR a PĽR, pevne spojených tradičným priateľstvom a spoločnými cieľmi socialistickej výstavby, ďalej upevňovať, prehlbovať a roz-víjaf tesné spojenectvo a všestrannú bratskú spoluprácu na prospech ľudu oboch našich krajin i v záujme ďalšieho upevňovania jednoty a rozvoja socialistického spoločenstva. Prajeme bratskému poľskému ľudu i Vám osobne mnoho ďalších úspechov pri budovaní socialistického Poľska,“ hovorí sa na záver telegramu. Pri tej istej príležitosti blahoželal aj minister zahraničia ČSSR Bohuslav Chňoupek ministrovi zahraničia PĽR Flmilni/i Wr»if«c*lr nttí HOt,ANDSKÝ MINISTER V ČSSR Rokovanie s B. Chňoupkom Praha (ßstk) — Na oficiálnu návštevu ČSSR priletel včera minister zahraničných vecí Holandského kráľovstva Max van der Stoel. Na ruzyňské letisko v Prahe ho prišiel privítať minister zahraničných vecí ČSSR Bohuslav -Chiton» pék. V popoludňajších hodinách položil Max van der Stoel veniec k hrobu Neznámeho bojovníka v Prahe. Pri pietnom akte v Národnom pamätníku na vrchu Žižkov ho sprevádzali čs. veľvyslanec v Holandsku Mikuláš Galan a holandský veľvyslanec v ČSSR Henrik Casper Maclaine Pont. V Prahe sa včera začalo rokovanie medzi ministrom zahraničných vecí ČSSR B. Chňoupkom a ministrom zahraničných vecí Holandského kráľovstva Mnxom van der Stoelom. Obaja ministri sa v ňom zaoberajú bilaterálnymi vzťahmi. Zhovárame sa s riaditeľom Š. Mruškovičnm NOVE ÜL0HY SNG Dnes slávnostne otvoria Slovenská národnú galériu. Stane sa tak pc rekonštrukcii jej starej barokovej budovy z XVIII. storočia a dostavbe novej budovy. Nová architektúra spojila staré s novým. Otvorenie SNG je nesporne najvýznamnejšou kultúrnou udalosťou našich dní, a preto sme požiadali jej riaditeľa doc. PhDr. Štefana Mruškoviča, CSc., o rozhovor. ■ Čo považujete, za prvoradé úlohy SNG po otvorení j«j nových expozícii? —- Naplno rozvinúť aktívnu kultúrno-výchovnú činnosť zameranú na výtvarné umenie. Tomu budú v prvom rade slúžiť nové expozície SNG. Tie sú však iba začiatkom tohto programu. Ešte tohto roku chceme dobudovať nové expozície a špecializované kabinety grafiky, scénografie, umeleckého priemyslu. Pripravujeme stálu výstavu grafického diela K. Sokola a na IV. poschodí sprístupníme verejnosti sériu tematických výstav. Ako prvá je tu retrospektívna výstava slovenskej grafiky. (Pokračovanie na 5. strane) • Po povodniach na východnom Slovensku v nedeľu a v pondelok značne poklesli hladiny riek. Na obrázku pohľad na mplavené polia pri Plešipci. - Foto: p- Leginský Ú Odpovedajú na výzvu z VSŽ DEVÄŤ iMira PHDii Bratislava (Práca) — V snahe dôstojne uvítať IX. všeodborový zjazd a osláviť 60. výročie Velkého októbra rozhodol sa 16-členný kolektív pracovníkov káblovej poloprevádzky vo Výskumnom ústave káblov a izolantov v Bratislave pod vedením Štefana Ostrožlíka nasledovať príklad štyroch mládežníckych kolektívov vo VSŽ Košice a rozvinúť novú formu socialistickej inciatívv Deväť konkrátnvch činov k IX. vžendbnrnvémn ziavrin Záväzok, ktorým sa členovia BSP, nositelia bronzových odznakov, prihlásili v roku 1977 do socialistického súťaženia vo VÚKI, je naplnený deviatimi konkrétnymi činmi, zameranými na plnenie úloh plánu vedy a techniky VÚKI, na zvyšovanie kvality výrobkov, znižovanie nákladov, úsporu materiálov a elektrickej energie, na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci ako aj na plnenie úloh VÚKI pri výrobe špeciálnych káblov a vodičov, aké sa v závodoch ešte nevyrábajú. Jednotlivé záväzky sú ďalej zamerané na ideovú výchovu ľudí, na rozvíjanie vlastností pre uvedomelý a tvorivý postoj k práci, na vytváranie dobrého a zdravého pracovného prostredia. (Pokračovanie na 2. str.) 0 Pracovníci Závodov íaíkého strojárenstva v Malackách prijali jedenási íväzkov na počest IX. všeodborového zjazdu. Na snímke vedúci BSP J. Sleák montuje ovládaciu skriňu na hydraulickej ruke, určenej pre lesné hospo'dárstpo. Foto: P. Leginský ZJAZDY A VÝROČIA INŠPIRUJÚ PRIMO CENNÍ ZÁVÄZKY Slavošovce (čstk) — Pracujúci Slavošovských papierní prijali na počesť 60. výročia Veľkého októbra, IX. všeodborového zjazdu a 160. výročia založenia podniku socialistický záväzok, v ktorom sa zaviazali prekročiť plán vo výrobe tovaru o milión 700 tisíc korún. Opravou sieťovej časti výrobného zariadenia s používaním syntetických sít znížia spotrebu špeciálneho materiálu, čím usporia milión korún. Rozvíjaním pracovnej iniciativy chcú znížiť aj spotrebu elektrickej energie, čím pre naše národné hospodárstvo získajú hodnotu ďalších stotisíc korún. Pri úprave pracoviska, skrášľovaní areálu podniku odpracujú tritisíc brigádnických hodín. V rámci akcie „Z“ odpracujú vyše 1100 brigádnických hodín. Tento záväzok je podložený 960 individuálnymi a 7 kolektívnymi soclalistickými záväzkami. H u m e nli é — Ekonomický prínos ; milión 400 tisíc korún bude znamenať pre naše hospodárstvo realizácia socialistického záväzku, ktorý prijali zväzáci z humenského Chemlonu na počesť II. zjazdu SZM, IX. všeodborového zjazdu a 60. výročia Veľkého októbra. Pri výstavbe objektov podniku — predovšetkým Chemlonu, VI. a X., Robotníckeho domu a pionierskeho tábora odpracujú 28 tisíc brigádnických hodín. Mladí členovia KRB zamerajú svoje úsilie na vyriešenie výroby náhradných súčiastok doteraz dovážaných z kapitalistických krajín. Týmto spôsobom usporia 260 tisíc korún. Hodnotným predsavzatím sa k záväzku pripojili mladí ľudia z cechu 3 — Chemlontex. Pri príležitosti II. zjazdu SZM vyprodukujú navyše plánu 7 ton výrobkov v hodnote 196 tisíc korún. Košice (Práca) — K poslednému februárovému dňu zosumarizovali prehľad doteraz prijatých záväzkov podnikov, závodov a inštitúcií na pô(Pokračovanie na 2. strane) CEI/OSTATW/E výstavX Život a práca Praha (Préoa) — Ústredná rada odborov spoločne s Cs. výborom Zväzu výtvarných umelcov, českým a slovenským fondom výtvarného umenia i Galériou hlavného mesta Prahy pripravili celoštátnu výstavu výtvarných diel. jej hlavný ideový obsah sa zameriava na život a prácu Fudu v socialistickom Československo. Výstavu, zahrnutú do kultúrnopolitických akcií na počest Víťazného februára, otvorili včera popoludní v Krížovej chodbe pražskej Staromestskej radnice. Na otvorení tejto výstavy sa zúčastnil člen Predsedníctva ŰV KSC a predseda ÚRO Kare! Hoffmann, námestník ministra kultúry CSR Otakar Holan, námestník pražského primátora akademický maliar Josef Kilian a ďalší predstavitelia nášho verejného a kultúrneho života. (oč) Rozvoj čs.-tinskych vzťahov Prijatia veľvyslanca Bratislava (čstk) — Predseda SNR Viliam šulgovič prijal včera v Bratislave za účasti pudpredsedu SNR Matúša Benyéa veľvyslanca Fínskej republiky v ČSSR Olle Auera v súvislosti s jeho nástupom do funkcie. V priateľskej besede informoval hosťa o výsledkoch socialistickej výstavby Slovenska, ako aj o postavení a úlohách najvyššieho zákonodarného orgánu SSR. Predmetom rozhovoru na prijatí fínskeho diplomata u predsedu vlády SSR Petra Colotku boli otázky ďalšieho rozvoja vzfahov a spolupráce medzi Československom a Fínskom. Olle Auero vykonal nástupné návštevy aj u ministra kultúry SSR Miroslava Válka, n ministra priemyslu SSR Alojza Knsalíka ako aj n primátora hlavného mesta SSR Bratislavy Ladislava Martináka. Auté, onef, bicykle. ČSSR v Holandsku Brusel (čstk) — O nové modely škodoviek, hlavne typu 120-L a 120-LS. je v Holandsku nemalý záujem. Československé automobily si tu získali dobré meno a v posledných rokoch sa ich sem predalo do dvadsať tisíc. Aj holandským lodeniciam dodáva Československo valcovanú oceľ — dvadsaťpäť tisíc ton ročne. Záujem o náš vývoz sa však neobmedzuje len na autá a oceľ. Vlani sme do Holandska napríklad dodali už miliónty bicykel. Mechanizmy pripravené na jarné práce Polia čakajú oteplenie Čadca — Prípravy poľnohospodárov na jarné práce vrcholia už aj na Kysuciach. V prvej etape nasadia do polí takmer 140 mechanizmov, čo súvisí s rozšírením pestovateľskej výmery o 12 až 29 pere. oproti vlaňajšku. úpravy pomonospodarsKej tecnnikv začali sa vo všetkých družstvách a ŠM v okrese Čadca hneď po skončení vlaňajších prác. Na kažďom stroji zaevidovali poruchy a vypracovali harmo(Pokračováni": 2'. strane) Kde sa spracúvajú poznatky zo Saľutu 5 V stredisku Kaspij Moskva (čstk) — Pracovníci vedeckého kozmického strediska Kaspij v Azerbajdžanskej SSR pripravujú spracovanie informácií, ktoré získali kozmonauti Viktor Gorbatko a jurij Giazkov na palube Salutu 5. V súlade s uznesením organizácie sa Kaspij stal koordinátorom výskumov,1 ktorými sa zaoberajú vedci zo socialistických krajin. V tomto stredisku sa skúmajú prírodné zdroje pozemnými, leteckými a kozmonautickými metódami, zostavujú sa tu nové typy polovodičových pamäti, detektory infračerveného žiarenia a palubné, pozemné a bójové prístroje. Teraz sa stredisko zameriava na vedecký výskum praktického využitia získanej informácie v poľnohospodárstve, konkrétne pri výskume pôdy. Naplniť obsah poslania Keď na XV. zjazde KSČ odzneli na adresu umeleckých zväzov slová uznania, skutočne nešlo iba o zdvorilostné konštatovanie. Možno povedať, že zväzy spisovatefov, výtvarníkov, skladateľov i dramatických umelcov sa stali od svojho znovuzrodenia na začiatku sedemdesiatych rokov ton ideovou i organizačnou bázou, ktorá posilnila socialistický charakter našej kultúry, sformovala tvorivý front umelcov spätých so stranou a spoločnosťou, zachovala kontinuitu vývinu socialistického umenia. Tvorivé zväzy sa po krízových rokoch vrátili k svojmu základnému poslaniu, pre ktoré vznikli po februárovom víťazstve pracnjúceho ľudu v roku 1948. Bola to ťažká etapa, obdobie nepopulárnych a bolestných rezov. Ale tak, ako je potrebné nekompromisne odřezat nádor od zdravého tela v mene života, aj v kultúre bolo nevyhnutné odhodiť všetko to, čo bránilo zdravému vývoju a zachovať to čisté, čo dávalo socialistickému umeniu zmysel, nádej a perspektívu. XV. zjazd KSČ už zhodnotil kultúrny život a umeleckú tvorbu za toto obdobie. Zjazdy umeleckých zväzov ich posúdia komplexnejšie, v detailoch. Budú sa spomínať mená, diela, úspechy i prehry. Tak to už v živote i v umení býva. V tvorbe ešte azda častejšie prichádzajú pocity bezradnosti, mučivé otázky ako ďalej, neúspechy, prehry. Áno, človek sa môže mýliť. Nie vždy je výsledkom aj toho najúprimnejšieho zámeru skutočne adekvátne umelecké dielo. Pri tomto probléme však majme na pamäti slová, ktoré pri príležitosti nedávneho zhromaždenia umelcov pražskom Národnom divadle povev dal národný umelec Bohumil Ríha: „Viem, že sa mi moja práca môžä nepodariť, ale súčasne si uvedomujem, že v základnom pohľade sa nemôžem mýliť. V tom spočíva moja sloboda.“ Ten základný „pohľad“ — to je kompas každého socialistického umelca. To je svetonázorové východisko, to je triedne videnie sveta, vzťahov, každého ľudského gesta. To je postoj komunistickej straníckosti, ktorý mu hovorí, že každý umelecký počin je nie až tak zanedbateľnou čiastkou obrovského úsilia o pokrok, mier, oslobodenie človeka, humanizmus. To je nástojčivý hlas vlastnej krvi, to jé otázka, ktorej niet vyhnutia: odkiaľ si vyšiel, komu adresuješ svoje posolstvo slova, hudby, obrazu. V posledných rokoch nájdeme veľa dobrých odpovedí na túto otázku. Snemovania umelcov hudú môcť na stranu váhy „dal“ položiť mnoho vzácnych a rýdzich kusov, ktoré zavážia. To len potvrdzuje správnosť cesty, po ktorej sa dalo naše umenie po krizových rokoch. Naši umelci už našli odpoveď na matuškovskú otázku Po akej ceste, majstri kultúry ... Našli ju už v roku 1948, keď na Zjazde národnej kultúry sa manifestačné prihlásili k takej kultúre a umeniu, ktoré sa musí „opierať o určitú ideológiu a samozrejme ideológiu, ktorá súhlasí s potrebami našej doby“. Vyhlásenie Zjazdu národnej kultúry sa stalo záväzkom pre všetkých čestných umelcov do budúcnosti. Opäť sme tú vzru(Pokračovanie na 4. strane)'