Práca, apríl 1978 (XXXIII/77-101)

1978-04-01 / No. 77

□ ikdy nie je na škodu za­hľadieť sa trochu do minu­losti. Veľmi užitočné je to najmä v lesnom hospodár­stve. Strom v lese prežije 4—5 ľudských generácii; my dnes žneme to, čo siali na­ši pradedovia a naši pra­vnuci budú žať to, čo zasejeme my. Preto je pre nás minulosť veľkým po­učením: z jej konfrontácie so súčas­nosťou vyplynie veľa poučného pre dnešok i pre budúcnosť. Uplynulo už 32 rokov, čo bola pr­výkrát vyhlásená masovopropagačná akcia „Týždeň lesov“, ktorá neskôr prerástla v tradičný „Apríl — Mesiac lesov“. V tom čase bolo hlavným cie- Budúcnosť Ing» Vladimír Marko, CSc lom lesného hospodárstva zahladiť koristnícke stopy minulosti a zabez­pečiť pre obnovu národného hospo­dárstva dostatok drevnej hmoty. A ne­bola to úloha ľahká. Státisíce hektá­rov holín, riedin a neproduktívnych porastov, státisíce hektárov degrado­vaných, orodovaných plôch a pasien­kových lesov — to všetko si žiadalo obrovské úsilie a veľmi trpezlivú, cieľavedomú činnosť lesných hospo­dárov i širokej nelesníckej verejnos­ti. A pritom si lesy nemohli dopriať „odpočinok“: vojnou zničené domy, továrne, mosty a železnice i rekon­štruovaný drevospracujúci priemysel potrebovali drevo, potrebovali ho toľ­ko, že to prevyšovalo aj prírastkový potenciál lesov. A aké boli podmienky a prostried­ky na zabezpečenie týchto náročných úloh? Len menšia časť lesov (38 pere.) bola v rukách štátu. Lesy veľ­kostatkárov a nepriateľov štátu boli už sice skonfiškované, ale ešte vždy bolo asi 10 pere. vo vlastníctve sú­kromníkov a viac ako polovica v drž be obcí, urbárov, cirkvi a iných spo­ločenstiev. Ťažilo sa len ručne a dre­vo sa dopravovalo takmer výlučne koúmo (s výnimkou lesných želez­níc). No aj za týchto, naozaj ťažkých podmienok sa úlohy úspešne plnili a lesy sa postupne zotavovali z pred­vojnových a vojnových rán. V období prvých päťročníc aa ne Slovensku zalesňovalo každoročne 35 až 45 tisíc ha lesných i nelesných pôd, rozsah výchovných zásahov (pre­­rezávok a prebierok) sa vykonával v porastoch o rozlohe 100—150 tisíc ha a ťažby dreva málokedy poklesli pod S mil. m3. Len v investičnej výstavbe sa vykonalo relatívne málo; pro­striedky a kapacity boli viac potreb­né na obnovu a rozvoj priemyselných odvetvi národného hospodárstva. Chý­bali lesné cesty a zvážnice, chýbali stroje a zariadenia, technizácia les­ného hospodárstva zaostávala a pra­covníci sa postupne začínali z lesov vytrácať. Po čase sa však i v tomto smere urobila náprava a dnes sa už lesné hospodárstvo môže pochváliť ¥ * * * Sobota 1. apríla 1978 č. 77 roč. XXXIII. 1 Kčs výraznými úspechmi nielen v rozvo­ji lesného, fondu (pričom staré holi­ny boli už úplne zlikvidované), ale i v technickom rozvoji a v postup­nom zvyšovaní ekonomickej efektív­nosti. Jedným zo základných predpokla­dov úspešného zveľaďovania lesného hospodárstva bolo víťazstvo socialis­tických výrobných vzťahov. Dnes mô­žeme s pocitom hrdosti a uspokoje­nia konštatovať, že proces socializá­cie lesov bol na Slovensku úspešne zavŕšený, 99,95 pere. lesov je v so­cialistickom vlastníctve a z toho 99,04 pere. v držbe štátu (súkromníci vlastnia už len necelých 1000 ha)! To dáva pevný priestor i pre ďalší rozvoj výrobných síl v lesnom hos- I A podárstve a tento i <9 I VfWVf W priestor sa i úspeš­ne využíva. Každoročne sa v lesnom hospodár­stve teraz vybudu­je 150—200 km tvr­dých (takmer výlučne bezprašných) lesných ciest a okolo 700 km dočas­ných približovacích ciest. Drevo z le­sa dopravuje okolo 1300 traktorov a vývozných súprav a 8S0 nákladných áut. Najvýkonnejšie motorové píly svetových značiek sú už úplnou sa­mozrejmosťou. Súbory ťažbových a špeciálnych dopravných mechanizmov sa uplatňujú v rámci moderných technológií, v komplexných čatách s vysokou produktivitou práce. V pes­tovateľskej činnosti sa začínajú bu­dovať sústredené škôlkárske stredis­ká, semenné sady a veľkoškôlky, v ktorých podstatne vzrastá produkcia sadbového materiálu i produktivita práce. Len zalesňovanie a ošetrova­nie kultúr sa ešte väčšinou vykonáva ručne, s týmto problémom sa akosi nevieme vyporiadať. Objem výroby v lesnom hospodár-* štve každoročne rastie a pritom kle­sá počet pracovníkov. I tu platí vše­obecná národohospodárska zásada, že zvýšené úlohy treba kryť v prvom rade rastom produktivity práce. Mno­ho sa teoretizovalo o tom, že v les­nej výrobe to nie je možné, že nie sú potencionálně možnosti rastu produk­tivity, že osobitosti lesného hospodár­stva neumožňujú v tomto smere po trebný rozvoj. Prax je však najväč šou previerkou teórie a práve prax dokázala, že aj v lesnom hospodár­stve sú na tomto úseku značné re­zervy. Za obdobie piatej päťročnice vzrástla produktivita práce e 28,2 pere. a za prvé dva roky šiestej päť­ročnice o ďalších 8 parc.l Nová tech­nika, progresívna technológia a orga­nizácia práco, ako aj iniciatíva pra­cujúcich a socialistické súťaženie, tu zohrali rozhodujúcu úlohu. A pritom výsledky mohli byť ešte priaznivejšie, nebyť ťažkých živel­ných pohrôm a kalamít, ktoré lesné hospodárstvo stíhajú v posledných rakoch. Len v minulom roku sa spra­covalo na Slovensku 1,5 mil. m3 kala­­mitného dreva a odstránili sa dôsled ky povodni v rozsahu 23,5 mil. Kčs. Napriek sťaženým podmienkam, na­­(Pokračovanie na 2. strane) O O tri mesiace skrátili dodávky pre „rúrkový program“ Švermových železiarní v Podbrezovej pracujúci Závodov ťažkého strojárstva v Dub­nici nad Vähom. V posledných dňoch marca odoslali do Podbrezovej päť vagónov so zásielkou redukovaného úseku pre túto záväznú stavbu Šies­tej päťročnice, čím splnili jeden z bodov socialistického záväzku prijatého na počesť 30. výročia Víťazného februára. Na snímke vedúci čaty, člen kolektívu BSP 30. výročia SNP Peter Slamenec pri demontáži zariadenia pred expedíciou dq Podbrezovej, Foto: V. Gabčo — ČSTK A/ŕ> fjyýs^fiéy J V Bratislave bude Odborová škola F. ZUPKU Bratislava (Práca) — Včerajšie zasadnutie Predsedníctva Sloven­skej odborovej rady, ktoré viedol jej predseda Ladislav Abrahám, pre­rokovalo niekoľko závažných materiálov. Vfeľkú pozornosť venovalo najmä správe o podiele odborovej rady na výstavbe atómových elektrární V-l a V-2 v Jaslovských Bohunicíach. V-l napriek doterajšiemu úspešnému prie­behu výstavby, hoci sa nachádza v štádiu dokončovacích prác, si vyža­duje, od všetkých zúčastnených orga­nizácií aj naďalej maximálne úsilie a vysokú pracovnú a technologickú disciplínu. Odborová rada na stavbe sa musí aj naďalej venovať rozvoju pracovnej iniciatívy a účasti pracujú­cich na riadení, pričom bude oriento­vať svoju pozornosť na zlepšenie kom­plexnej starostlivosti o pracujúcich a účelnému využitiu ich voľného ča­su. Spolu s uvedenou správou pre­rokovalo Predsedníctvo SOR aj sta­noviská slovenských výborov zainte­resovaných odborových zväzov a OOR v Trnave. V zmysle uznesení IX. všeodboro­­vého zjazdu a Slovenského zjazdu ROH o potrebe zvyšovania úrovne po­litického a odborného vzdelávania funkcionárov a pracovníkov vyslovilo Predsedníctvo SOR súhlas s návrhom investičného zámeru na výstavbu Slo­venskej odborovej školy Fr. Zupku v Bratislave — na Machnáči. Správa o výsledkoch hospodárenia s prostriedkami nemocenského poiste­nia a o vývoji pracovnej neschop­nosti v SSR za rok 1977 vykazuje priaznivé výsledky. Predsedníctvo SOR uložilo Slovenskej správe nemocen­ského poistenia venovať tejto proble­matike sústavnú pozornosť so zame­raním sa na prevenciu. V ďalšom prerokovalo Predsedníc­tvo SOR správu o návrhu upřesněné­ho plánu investičnej činnosti ROH na rok 1978, návrh na prepožičanie putovných červených zástav 6. päť­ročnice organizáciám v SSR za vý­sledky v rozvoji iniciatívy v roku 1977, návrh na rozšírenie pôsobnosti oceňovania dlhoročnej obetavej práce a vernosti k povolaniu vyznamenaním „Za pracovnú vernosť“ na všetky od­­(Pokračovanie na 2. str.) • Pre nás aj pre budúce generácie zalesňujú robotníci holé svahy v našich horách. Foto: Zd. Svrček Podniky prekračujú plán odbytu DODAVKY Z VÝROBY Bratislava (Práca) — Priemyselné podniky splnili plén odbytu za január—február na 101,1 e/a, pričom celkový odbyt aa v porovnaní 8 rov­nakým obdobím minulé bo roka zvýšil o 16,5 %. Kladom vývoja bola skutočnosť, že dodávky pre finálny odbyt v súlade s plánom rástli rýchlejšie ako do­dávky pre ostatný odbyt. Oproti rov­nakému obdobiu minulého roka vzrás­tol objem finálneho odbytu o 15,5 pere. Z ročného plánu sa realizovalo 14,3 % (vlani 13,1 %). Plán dodávok strojov a zariadení pre investície sa vysoko prekročil a oproti rovnakému obdobiu minulého roka vzrástol o 30 percent. Objem dodávok pre vnútorný ob­chod sa zvýšil oproti rovnakému ob-dobiu minulého roka o 10,6 %, pri­čom z ročne] úlohy sa realizovalo 14,7 %. Časový plán sa prekročil o dve percentá, keď vyššie plnenie dosiahli podniky všeobecného stro­járstva, chémie a spotrebného prie­myslu. Dodávky pre vývoz oproti rovna­kému obdobiu minulého roka vzrástli o 19,8 °/o, z toho do socialistických štátov o 16,7 % a do nesocialistic­kých o 26 %. Časový plán exportu sa prekročil. (Ča) LIST SEKRETARIÁTU OV KSS Jubilujúci Roháč Bratislava (čstk) — Clem Predsedníctva a tajomník ÜV KSS J, Janík odovzdal včera v Brat ave List Sekretariátu ŰV KSS renakclk časopisu Roháč pri príležitosti 30. vý­ročia jeho vzniku. V prítomnosti ve­dúceho oddelenia ÚV KSS J. Škodu prevzal list šéfredaktor Roháča P. Bán. V liste sa uvádza, že časopis od začiatku svojho vychádzania plní významné spoločenské poslanie a ak­tívne pomáha strane a spoločnosti pri výchove nového socialisticky mys­liaceho človeka. Vyzdvihuje sa tiež úzka spolupráca Roháča s redakciou Dikobrazu i redakciami družobných humoristických časopisov v ZSSR e ostatných socialistických krajinách. JUHOSLOVANSKÍ HOSTIA U J. JANÍKA Perspektívy rozvoja Bratislava (čstk) — člea Pred sednictva a tajomník ÚV KSS J. Janík prijal včera v Bratislave v prítomnosti vedúceho oddelenia ÚV KSS D. F u t e j a študijnú fisgáciu ÚV Zväzu komunistov Juhoslávie, ktorú veúle člen výkonného výboru predsedníctva ÚV Zväzu komu­nistov Macedónie a predseda mestského výboru ZKj v Skopje S. S t o j č e v­­s k i j. Na prijatí bol prítomný generáU ny konzul SFRJ v Bratislave B. Mihov. Súdruh J. Janík oboznámil členov dele­gácie s úspechmi socialistickej výstavby Slovenska a perspektívami jej ďalšieho rozvoja. Študijná delegácia ŰV ZKJ sa potom položením kytice kvetov k Pamät­níku SNP poklonila pamiatka hrdinov nášho národnooslobodzovacieho boja. Popoludní prijal študijnú delegáciu ÚV Zväzu komunistov Juhoslávie na Brati­slavskom hrade člen Predsedníctva ÚV KSS, predseda SNR Viliam Š a 1 g o v 1 B za účasti ďalších predstaviteľov SNR. SÚČASŤ STAROSTLIVOSTI 0 ĽUDÍ Rozvoj rekreácie ROH Praha (Prúca) — V celej sústave rekreačnej starostlivosti našich re­volučných odborov sa u nás lanského roku zabezpečil rôznymi formami rekreačný pobyt pre vyše 3,3 milióna pracujúcich, čo predstavuje polovicu členskej základne ROH. O týchto ojedinelých faktoch a ďal­ších perspektívach rozvoja rekreač­nej starostlivosti ROH hovoril na vče­rajšej besede s pražskými novinármi riaditeľ Ústrednej rekreačne] správy J. Neubert. Po zhodnotení dosiahnu­tých výsledkov medziiným vyhlásil, že význam rekreačnej starostlivosti odborov, najmä jej najrozvinutejšej zložky, centrálne organizovanej výbe­rovej rekreácie, bude naďalej vzras­tať. Okrem novopostavených a rozo­stavaných zotavovní ROH sa aj v 7. päťročnici ráta s ďalším rozširova­ním rekreačných kapacít. Výstavba nových zotavovní ROH sa sústredí pre­dovšetkým do oblastí Krkonôš,, Šu­mavy, Jeseníka, a Beskýd. V 7.'päť­ročnici je na programe aj výstavba nových zotavovní vo Vysokých Tat­rách, v Nízkych Tatrách i v oblas­tiach termálnych prameňov na juž­nom Slovensku. Prirodzene, veľká pozornosť sa ve­nuje ďalšiemu rozvoju podnikovej rek­reácie a pionierskych táborov ROH. Už v prvom období siedmej päťročni­ce sústava rekreačnej starostlivosti t ~)H umožní rekreačné pobyty pre takmer 4 milióny pracujúcich a ich rodinných príslušníkov ročne. Tieto skutočnosti dosvedčujú, že odborár­ska rekreácia sa stáva významnou súčasťou komplexnej starostlivosti o pracujúcich, ktorí ju považujú za veľ­ký socialistický výdobytok, slúžiaci na obnovu a rozvoj fyzických i du­ševných síl človeka. (oč) Stalo sa v týždni SLÁVNOSTNE KORENIE. Na tlačo­vej besede pred Mesiacom lesov spo­menul minister lesného a vodného hospodárstva SSR Ing. Vladimír Mar-> getin aj rezervy vo forme palivového dreva. Ich lepšie využitie by pomohlo zmenšiť tlak na centrálne fondy pa­lív a uľahčilo by sa af našej doprav ve. Že /e to možné, ukázal na prí­klade. — Ešte aj chotári kúria uhlím. Dre­vo použijú len pri slávnostnej príle­žitosti, keď zakúria do kozuba, fka f PENIAZE NIE SO VŠETKO. Na otáz­ku, aká je spokojnosť s doterajším využívaním finančných prostriedkov získaných z pokút za znečisťovanie našich vodných tokov, minister Ing, Vladimír Margetin odpovedal: — Nie sme nadšení, že na osobit­nom konte máme mnoho peňazí. Boli by sme radšej, keby sme v našich riekach mali čistú vodu s rybičkami. Vodu, v ktorej by bolo radosť sa okú­pať. (ka) BIELA VRANA. Na zasadnutí Üstred­ného výboru Slovenského zväzu novi­nárov bola rozsiahla diskusia aj o komplexnom chápaní životnej úrovne. Tento pojem by sa nemal zužovať len na dostatok materiálnych potrieb, ale životnú úroveň treba hodnotiť ako rovnomerný rozvoj tela i ducha. — Ináč by mohol vzniknúť dojem, že občan má len plný žalúdok, ale prázdnu hlavu — povedala redak­torka Pravdy V. Sládečková. (ej) KOLEKTÍVNE PRVENSTVO. Riaditeľ Slovenského úradu pre tlač a infor­mácie súdruh M. Lanko besedoval s novinármi. Medziiným sa hovorilo (Pokračovanie na 2.. sírane)

Next