Práca, máj 1979 (XXXIV/102-126)

1979-05-02 / No. 102

PRVÝ MÁ) VO SVETE Demonštrácia solidarity pracujocich Radostná bilancia úspechov v krajinách socialistického spoločenstva ♦ Masové akcie pracujúcich na Západe na obranu svojich práv Moskva (čstk) — Radostná, plná farieb, hudby a sviežej jarnej ze­lene bola včera Moskva od samého rána. Ulicami, vedúcimi k Červenému námestiu, smerovali prúdy Moskovčanov na slávnostne vyzdobené dejisko májovej manifestácie. Hlavnú výzdobu námestia tvorili obrovské portréty Marxa, Engelsa a Lenina s heslom „Proletáři všetkých krajín, spojte sa!“ Praha (čstk) — S dôverou v politiku KSC, s odhodlaním špiniť zá­very jej XV. zjazdu prišli občania hlavného mesta ČSSR na Letenská pláň, ktorá sa stala, rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, miestom prvomájovej manifestácie Pražanov. V radostnej atmosfére májových dní v 34. roku jubilea vyvrcholenia národnooslobodzovacieho boja českoslo­venského ľudu a oslobodenia Československa Sovietskou armádou bola oslava Sviatku práce pokračovaním slávnej tradície prvých májov v na­šom hlavnom meste. Navyše bola umocnená tým, že sa uskutočnila krát­ko po 10. výročí historického aprílového zasadania ÜV KSČ a v roku, keď si pripomíname 35. výročie Slovenského národného povstania. Krátko pred 9. hodinou vystúpili na slávnostne vyzdobenú hlavnú tri­búnu najvyšší československí straníc­ki a štátni predstavitelia — generál­ny tajomník ŰV KSČ a prezident ČSSR Gustáv Husák, predseda vlády ČSSR Ľubomír Štrougal a ďalší čle­novia Predsedníctva ÜV KSČ Vasil Biľak, Karel Hoffmann, Václav Há­la, Alois Indra, Antonin Kapek a Jo­sef Koreák, kandidát Predsedníctva ÜV KSČ Miloš Jakeš, tajomníci ÜV KSČ Mikuláš Beňo, Jan Fojtík, Josef Haman a Jindřich Poledník, členovia Sekretariátu ŰV KSČ Marie Kabrhe­­lová a Oldřich ivoíixa a predseda ŰKRK KSČ Miroslav Čapka. Prvomájovú manifestáciu sledovali z hlavnej tribúny aj hrdinovia socia­listickej práce, ktorým bolo toto vy­znamenanie udelené k tohtoročnému 1. máju, ďalej jednotlivci a členovia kolektívov, ktorým boli k tomuto vý­znamnému dňu udelené rady a štát­ne vyznamenania, tituly národný umelec a laureát Štátnej ceny Kle­menta Gottwalda. Na hlavnej tribú­ne boli aj veľvyslanci bratských so­cialistických krajín, predstavitelia hlavného velenia spojených ozbroje­ných síl členských štátov Varšavskej zmluvy pri ČSĽA a Strednej skupiny sovietskych vojsk v ČSSR, zahraniční hostia, medzí nimi aj účastníci za­sadania Predsedníctva Svetovej rady mieru, delegácie spriatelených odbo­rových ústrední a ďalšie osobnosti. Oslavy Sviatku práce 1979 sa za­čali československou štátnou hymnou. Po úvodných slovách člena Predsed­níctva OV, KSČ a vedúceho tajomní­ka Mestského výboru KSČ v Prahe Antonína Kapka predniesol hlavný a prejav generálny tajomník ÜV KSČ prezident ČSSR Gustáv Husák. (Prejav prinášame na 3. strane.J Prejav súdruha Husáka vypočuli účastníci manifestácie s veľkou po­zornosťou a častokrát ho prerušovali súhlasným potleskom. Oficiálnu časť prvomájovej mani­festácie v hlavnom meste zakončila Internacionála. Potom sa dal do pohybu prvomájo­vý sprievod pražských pracujúcich a mládeže, ktorý je každoročne vyvr­cholením Sviatku práce, holdom KSČ, prehľadom pracovných úspechov a výrazom pevného odhodlania Isť vpred na ceste budovania socializmu a spolupráce so Sovietskym zväzom a ďalšími socialistickými štátmi. Na čele niesli československú a červenú vlajku, portréty Karla Marxa, Fridricha Engelsa, Vladimíra Iľjiča Lenina a Klementa Gottwalda. Medzi nimi pochodovali pionieri s kyticami červených kvetov. Za robotníkmi pražských závodov pochodovali nositelia štátnych vyzna­menaní. Heslo „Űlohy XV. zjazdu KSČ čestne splníme“, ktoré niesli nad hla­vami, je záväzkom pracujúcich ce­lej Prahy. Železničiari v modrých uni­formách a pracovníci metra, zväzáci vo svojich rovnošatách zdôrazňovali odhodlanie účinne sa podieľať na bu­dovaní socializmu v našej vlasti. Za nimi išli v bielych blúzkach s čer­venými šatkami na hlavách členky Čs. zväzu žien a ako poslední naši športoví reprezentanti. Ich transpar ..................................1......11111111.....111......111111111 Krátko pred desiatou hodinou sa Červeným námestím rozľahol búrlivý potlesk a nadšené ovácie, ked na tri­búnu mauzólea vystúpili vedúci pred­stavitelia strany a štátu — generála, tajomník ÜV KSSZ a predseda Prezí­dia Najvyššieho sovietu ZSSR Leonid Brežnev, predseda Rady ministrov ZSSR Alexej Kosygin a další popred­ní predstavitelia a velitelia Sovietskej armády. Po desiatich úderoch Kremelského orloja zaznela Internacionála a po nej zdravica „Nech žije proletársky internacionalizmus — osvedčená a mocná zbraň medzinárodnej robotníc­kej triedy!“ Potom zahlaholili sláv­nostné fanfáry a za zvuku veselých pochodov a piesní zaplavilo Červené námestie 8000 chlapcov a dievčat v pestrých športových úboroch, s vlaj­kami a farebnými zástavami. Chlapcov a dievčatá vystriedali vo­jaci moskovskej posádky na čele s dychovým orchestrom. Spojený prá­por moskovskej posádky — jednotky motostrelcov a tankistov, výsadkárov, vojenských námorníkov a námornej pechoty — demonštrovali jednotu všetkých druhov zbraní sovietskych ozbrojených síl. Potom prichádzali už prúdy mani­festantov — dovedna 145 000 Moskov čanov, na čele s vlajkou hlavného mesta ZSSR a s vlajkami 32 moskov­ských obvodov. V rýchlom slede sa striedali obrazy, portréty Lenina a Leonida Brežneva i dalších popred­ných sovietskych predstaviteľov. Ale­gorické vozy a transparenty vyjadro,­vali úspechy Moskovčanov — plán troch rokov a štyroch mesiacov de­siatej päťročnice bol splnený pred termínom. Ďalšie heslá oznamovali úspedné splnenie záverov XXV. zjazdu KSSZ — zvyšovania efektívnosti a kvality práce a urýchľovanie vědec­kotechnického pokroku. Impozantné transparenty poukazo­vali na spoločné úspechy krajín RVHP, vyjadrovali internacionálnu solidaritu s pokrokovými a demokra­tickými silami; na mnohých bolo mož­né čítať: „Bratský pozdrav hrdinské­mu vietnamskému ľudu“, „Ruky preč od socialistického Vietnamu“, „Brat­ský pozdrav komunistickým a robot­níckym stranám — dôsledným bojov­níkom proti imperializmu, za mier, demokratickú nezávislosť a socializ­mus!“ Varšava — Do chladného, ale slnečného prvomájového rána zobudi­li sa včera obyvatelia vyzdobenej Var­šavy i tisícov poľských miest a obcí. Z desiatok zhromaždísk vo Varšave sa sprievody zliali v jednu mohutnú pestrofarebnú a rozjasanú rieku, ktorá sa zastavila neďaleko čestnej tribúny na námestí pred Palácom kul­túry a vedy. Na čele hlavného sprie­vodu boli prvý tajomník OV PZRS Ed­ward Gierek, predseda Štátnej rady PER Henryk Jabloňski, predseda Rady ministrov Piotr Jaroszewicz a ďálší predstavitelia strany a štátu, zaslúži­lí pracovníci robotníckeho hnutia, i.. účastníci bojov proti fašizmu a za (Pokračovanie na 2. str„) Oslavy Sviatku práce v našej vlasti Pokračovanie slávnych tradícii Na manifestácii v Prahe prehovoril generálny tajomník ÚV KSČ Gustáv Husák ♦ Pre­jav prvého tajomníka ÚV KSS Jozefa Lenárta v Bratislave ♦ Prvomájové sprievody ■— prehliadka pracovných úspechov renty oznamovali, že sú už v inten­zívnych prípravách na najväčší svia­tok čs. športovcov a mládeže — celo­štátnu spartakiádu v budúcom roku. Prvomájový sprievod na Letnej tr­val dlhšie než tri a pol hodiny. Zá­stupy Pražanov sa na záver zhromaž­dili pred hlavnou tribúnou, kde ich krátko pozdravil generálny tajomník ŰV KSČ a prezident ČSSR súdruh Gustáv Husák. Poďakoval účastníkom za radostnú manifestáciou, v ktorej sa prejavilo myslenie á cítenie nášho ľudu. Vyzdvihol, že prvomájové ma­nifestácie boli výrazom podpory mi­liónov našich ľudí politike Komunis-tickej strany Československa. Je} hlavným cieľom je usilovať sa, aby, naša Vlasť bola z roka na rok ekono­micky a kultúrne vyspelejšia, aby sa naším ľudom stále lepšie žilo, aby v spolupráci só Sovietskym zväzom a ďalšími bratskými socialistickými krajinami bola zabezpečená sloboda a nezávislosť našej krajiny a pod­mienky pre mierový život ľudu. Bratislava — Dejiskom tohto­ročného prvomájového sprievodu V Bratislave bola Vajnorská ulica, tonú­ca v slávnostnej výzdobe kvetov, zá­stav a hesiel na priečeliach budov. Krátko pred 9. hodinou vystúpili na tribúnu vrelo pozdravovaní mani­festantmi predstavitelia politického a verejného života SSR: členovia Pred­sedníctva ŰV KSČ, prvý tajomník ÜV KSS Jozef Lenárt a predseda vlády SSR Peter Celotka, člen Predsedníc­tva ÜV KSS, predseda SNR Viliam Šalgovič, členovia. Predsedníctva ŰV KSS Ladislav Abrahám, Ján Janík, Ele­na Litvajová, Ľudovít Pezlár, Gejza (Pokračovanie na 2 strane J ■ Pohľad na ústrednú tribúnu pred Mauzóleom V. I. Lenina v Moskve. Spolu s L. Brežnevom zdravia prvomájový sprievod A. Kosygin, M. Suslov, A. Kirilenko, V. Grišin, A. Gromyko. Tretí zľava je D. Ustinov. Telefoto: ČSTK ■ Generálny tajomník OV KSC a prezident ČSSR Gustáv Husák a predseda vlády ČSSR Lubomír Štrougal odpo­vedajú z tribúny na pozdravy účastníkov prvomájového sprievodu v Prahe. Vpravo pohľad na slávnostnú tribúnu počas prejavu prvého tajomníka OV KSS Jozefa Lenárta na prvomájových oslavách v Bratislave. Foto: ČSTK a P. Leginský SLNKO V DAŽDI Opät sa splnili slová básnika: Keď svitne ráno na 1. mája, náš ľud sa chystá do ulíc. Nesmierna láska všet­kých ľudí spája a zapaľuje plameň líc... Je to samozrejmé. Veď svoj sviatok — Sviatok práce — oslavovali včera všetci obyvatelia Československej so­cialistickej republiky. Tak, ako pokro­koví ľudia na celom svete. Bratislavčanov, občanov hlavného mesta Slovenska, zobudil spoločný budíček ráno o šiestej. O tri hodiny sa totil začínala manifestácia. Vaj­norská ulica, kde bola prvomájová tribúna umiestená po prvý raz, po­stupne ožívala. Prichádzali organizá­tori, predavači z ambulantných stán­kov, technici z televízie a rozhlasu, ktorí museli citlivé prístroje (ich pro­stredníctvom sa pribliíoval priebeh osláv miliónom divákov a posluchá­čov] ochránit pred jemným, vytrva­lým dažďom., Ten neustal ani neskôr. A prinútil pracujúcich i mládeí roztvoril dážd­niky. Ale neodradil ich, nestal sa vý­hovorkou pre neúčast v sprievode. Pretože na Prvého, mája — a často­krát za nepredstaviteľne horších pod­mienok, sa stretávali aj ich otcovia, dedovia. Už od roku 1890, keď brati­slavské vojenské veliteľstvo povolilo zhromaždiť sa, hoci iba mimo mesta a za prísnych bezpečnostných opatrení. Vtedy bojovali robotníci za svoje prá­va a požiadavky; pod vplyvom Ok­tóbra za socializmus, proti imperialis­tickému kapitalizmu; za mier. Cesta k oslavám, na aké sme zvyknutí my, ktoré sú príležitosťou hrdiť sa výsled­kami bohatej a hrdé] práce, plnením úloh, bola dlhá. Akýmsi symbolom odhodlania, sily po všetky tie roky boli červené klin­čeky. Nechýbali ani včera. V klopách kabátov vedúcich predstaviteľov stra­ny a vlády na slávnostnej tribúne, starých komunistov. Pionieri im odo­vzdali aj kytice z nich, mnohí mani­festujúci mali červené kvety namies­to mávadiel, zástaviek. Niečo po deviatej, po prejave sú­druha Lenárta, sa bratislavský sprie­vod zavlnil, pohol. V štyroch prú­doch, zlievajúciäh sa v jeden mohut­ný, vykročili vedľa seba robotníci zo závodov, žiaci, študenti, pracujúci cen­trálnych úradov, umelci1, vedci, leká­­(Pokračovanie na 2. strane) ■ Osmevy Spod dáždnikov patrili k pozdravom Bratislavčanov. Foťo: P. Leginský

Next