Práca, august 1980 (XXXV/180-205)

1980-08-01 / No. 180

Blahoželanie preziente ČSSR Praha (čstk) — Prezident Československej socialistickej re­publiky Gustáv Husák poslal bla hoprajný telegram prezidentovi Švajčiarskej konfederácie Gear gesovi-Andrému Chevallazovi pri príležitosti štátneho sviatku jeho krajiny. V ženevskom Výbore OSN Program odzbrojenia Ženeva (čstk) — Návrh vše­obecného programu odzbrojenia pred­ložil včera v ženevskom Výbore pre odzbrojenie v mene socialistických krajín čs. predstavíte! Pavel Lukes. Zdôraznil doterajšie úsilie socialis­tických krajín a ich záujem dosiah­nuť všeobecné a úplné odzbrojenie. Podčiarkol význam vypracovania ko­nečného textu tohto programu, kto­rý výbor predloží v roku 1982 na schválenie druhému mimoriadnemu zasadaniu VZ OSN o odzbrojení. Na záver poukázal čs. predstaviteľ na potrebu politickej vôle všetkých kra­jín konštruktívne sa podieľať tak na vypracovaní programu, ako aj na re­alizácii jeho cieľov. (PŔXČÄ) DENNÍK REVOLUČNÉHO ODBOROVÉHO HNUTIA WĚt^ ★ ★ * ★ Piatok 1. augusta 1980 č. 180 roč. XXXV. 50 hal. Počasie stále sťažuje žatvu Kosia aj ručne Košice (Práca) — Poľnohospodárske práce na poliach Východu slovenského kraja sa rozbiehajú zatiaľ len veľmi pomaly. Doteraz zoža­li v kroji 656 hektárov obilnín a 3643 hektárov ozimnej repky. Postupne sa do polí dostávajú aj poľnohospodári na Východoslovenskej nížine. Ako nás informovali na OPS v Trebišove, požall v tomto okresr do včera 65 hektárov jačmeňa a, 190 hektárov pšenice. Ozimnú repku zo brali z 1147 hektárov. V okrese pra­covalo včera 123 kombajnov. Nasa dzovaii ich všade tam, kde to pove ternostné i pôdne podmienky dovo­lili. Z viacerých okresov kraja už u­­skutočnlli presuny techniky do ob­lasti Východoslovenskej nížiny. Do okresov Michalovce a Trebišov pre­sunuli STS v kraji už 80 strojov, ďalšie kombajny vyslali na pomoc z jednotných roľníckych družstiev a štátnych majetkov. Celkove je v kra­ji pripravených na žatvu 1538 obil­ných kombajnov. V sobotu sa očaká va pomerne veľký presun zo sever­ných okresov kraja na nížinu. V ok­rese Michalovce, kde až 65 percent plôch obilia silne poľahlo, organi žujú národné výbory v obciach ľud', ktorí vedia kosiť ručne. V spolu­práci s ONV vybavujú v priemysel­ných fabrikách mimoriadne uvoľne­nie týchto Iudi na žatevné práce. (*i) Banská Bystrica (Práca) — Poľnohospodári stredného Slovenska zobrali doteraz obilniny z 3949 hek­tárov, čo je 3,3 percenta z úlohy. Najviac zožali jačmeňa z 3369 heklá rov, pšenice z 580 hektárov, zber sla­­lDokončenie na 2. str.) fines pred piatimi mill y žisísiÉžsb Stile významnejší závazek ■ |3 äť rokov nie je dlhý čas a to tým viac, keď ide o takú výni­močnú udalosť, akou bol slávnostný podpis Záverečného aktu konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Euró­pe. Dojmy sú stále svieže, ba niekto­ré nezabudnuteľne trvalé. Medzi ne patrí práve spomínaný akt v koncertnej sále helsinskej ar­chitektonickej perly — Finnlandie, keď postupne pribúdal za šelestu ka­mier a cvakotu objektívov podpis za podpisom tridsaťtri najvyšších pred­staviteľov európskych krajín a USA a Kanady. Vyše stostránkový doku­ment putoval za jediným dlhočizným stolom od jedného štátnika k dru­hému. Bol to dozaista jedinečný zá­žitok, na pohľad atraktívny najmä pre fotoreportérov a pre tých od pe­ra nielen bohatý na dojmy, ale do­slova zážitok programový. Dnes, keď je príležitosť zamyslieť sa nad tým, čo sa odvtedy zmenila, čo naplnilo a čo všetko ešte ostáva uviesť do života, natíska sa zodpo­vedať otázku: Boli všetky tie nádeje; ktoré musel každý účastník tohto je­dinečne reprezentatívneho summitu absorbovať, opodstatnené? Odhliadnuc od toho, že celý rad novinárov z bur­žoázneho tábora i tu snoril skôr za senzáciami a netajil sa náchylnosťou celé podujatie podceniť, dnes inožnn povedať, že pravdu mali všetci tí, čo právom videli v tomto spoločnom projekte mierového spolužitia jediné rozuměné východisko z nezmyselného obdobia tzv. politiky „studenej voj­ny“. O to viac vystupuje' táto vý­znamná skutočnosť do popredia dnes, keď vo víre turbulentného extrémiz­mu súčasnej americkej administratívy cíti aj západná Európa mrazivý chlad päťdesiatych a šesťdesiatych rokov ako niečo skôr neprirodzené. Za púhycli päť rokov sa najmä v bilaterálnych vzťahoch medzi európ­skymi štátmi vytvorilo akési puto vzájomne výhudných vzťahov a to nielen v ekonomickej oblasti, čo vo Washingtone v rámci svojich hyste­rických konjunkturálnych záujmov zrejme podcenili. A tak ostatné vo­lanie prezidenta Cartera po „atlan­tickej solidarite“ vytvorilo možnosť posádif skôr rozdielnosť ako totož­nosť záujmov spojencov na oboch brehoch Atlantiku. I keď, pravda, zá­padoeurópska opozícia politického realizmu sa vyhla otvorenej roztrž­ke s USA, celá svetová verejnosť sa mala možnosť presvedčiť o života­schopnosti ducha Helsĺnk, ktorého zásady a princípy sa stali nielen východiskom, ale aj celkom reál­nym programom spolužitia v procese uvoľňovania medzinárodného napätia na celom jednom kontinente. Tento blahodarný výsledok dôslednej a cieľavedomej politiky Sovietskeho zväzu a jeho spojencov vyvolal síce na jednej strane intenzívnejšiu opo­zíciu odporcov uvoľňovania, no sú­časne zmobilizoval najmä západo­európsky politický realizmus k akcii — nepripustiť prerušenie tvorivého dialógu a zamedziť pokusu vrátiť vý­voj späť. Dozaista, že nedôslednosť západ­nej Európy podmienená jednak ne­vídaným tlakom Washingtonu a po­tom proamerickým postojom stále ešte vplyvných reakčných kruhov i niektorých vlád, vytvorila protirečivú situáciu, ktorú nemožno neriešiť, je totiž dosť ťažko na jednej strane ob­hajovať proces uvoľňovania a na dru­hej súhlasiť s výrobou a rozmiest­nením nových amerických jadrových rakiet stredného doletu v západnej Európe, čiže podporovat nový po­kus o narušenie existujúcej približ­nej strategicko-vojenskej rovnováhy. OdhliadDuc od nezmyselnosti takého­to pokusu, čo v tieto dni musel pri znať sám minister obrany USA Brown, ked reagoval na návrh republikánov získať nad ZSSR výraznú prevahu, je predsa všeobecne známe, že prá­ve rovnováha a rovnaká bezpečnosť je tou spoľahlivou základňou pro­cesu uvoľňovania. Tak ako je vylú­čené pokračovať načatou cestou po­dľa Záverečného aktu z Helsĺnk a súčasne načínat' nové a ďalšie kolá nezmyselných pretekov v zbrojení. (Dokončenie na 2. str.) Temer štyritisíc plnometrov dreva doteraz vyťažili pracovníci Les­nei správy v Topoľčiankach z ročného objemu 7200 plnometrov. Náš zá­ber je z úseku Dlhé Diery. Foto: ČSTK — P. Simončtk I ^ O V rámci letnej aktivity mládeže pomáha 180 študentov stredných a vysokých škôl pracovníkom závodu 01 Mochov, Středočeská Fruta so spracovaním kompótov. Na- obr. brigádnička Dpna Surová s pracovníč­kou závodu Ľudmilou Novákovou pri linke na výrobu višňových kompó­tov. Foto: ČSTK — K. Vlček MEDZI BRATISLAVSKÝMI SŐDOVKÁBMI Myslia na každého Bratislava (Práca) —v. Ich práca nie je na závidenie. Prostre­die, v ktorom robia, je hlučné, ruky takmer cez celý deň narábajú s vodou. Vyrábajú sódu, limonády, chitá pre celú Bratislavu a jej okolie. Denne opustí sódovkáreň v Bratislave 180 tisíc fliaš V tretiakovom ba­lení, 100 hl sudovej limonády a 30 hl sódy v kyvetách. — Dnešný deň bol mimoriadne ruš­ný na návštevy, — povedal včera ve­dúci výrobne Štefan C h 1 e p k o. — Zo Štátnej inšpekcie akosti prišli skontrolovať naše výrobky, nemali žiadne pripomienky k ich kvalite. Len čo odišli, prišli z podnikového labo ratória odobrať vzorky na kontrolu, lej ‘.výsledok sa dozvieme až o nie­koľko dní. Pravda, my si kvalitu vý robkov kontrolujeme denne samí. Jej zárukou je aj základný material, kvalitný sirup, ktorý nám dodáva Slovlik, závod Nové Mesto nad Vá hom. Tak ako po iné dni, a] včera hneď ráno boli pripravené všetky vozidlá ha rozvoz nápojov. Ich obeh nie je áž taký velký, lebo v tomto závo- Pime» žatva v Ho la vine je Helena ...ale ani jedna z tých, ktoré bý vajú v Dolnom Ohaji, Bešeňovej, či v v celom okrese... Tá vraj býva tisí­ce kilometrov na západ. Ešte na obed sa nekosilo. Kombajnisti postá­vali pri strojoch, čakali, či dá agro­nóm súhlas vyjst do polí. Od šiestej sú na .stredisku, opravovali menšie poruchy, nazlostili sa na chýbajúce náhradné súčiastky, a už len vyčká­vali ... Nik rád nepostává, alebo nevysedvy va len ták, bez dákeho úžitku. O to viac nie ľudia okolo žatvy, ked vôkol sa míňa júl a začína sa august a obilie je ešte na koreni. Kto je teda na vine? Počasie. Prečo je také ne­vľúdne? Zd to, môže Helena. Debato­vali sme s kombajnistami' z domáce­ho družstva, ale aj s brigánikmi Vŕboviec zo Senického okresu. Prší z vraj preto, lebc^sopka na ostrove Svä­tej Heleny vulkanickým popolčekom zahalila našu planétu ... Či je to tak, (i nie — výsledok je pre zber úrody stále rovnaký. Treba vyčkávat, zberaf úrodu po kúskoch tam, kde vlhkosť ustúpi aspoň po hra­nicu zvládnuteľnú linkám na pozbe rovú úpravu. Predseda družstva Ľu­dovít Bukai a strediskový mechanizá tor Vojtech Gondlala diskutovali prá­ve o možnosti zberat aj vlhšie obilie s tým, že ho dodatočne budú sušit na družstve. Teraz už môžu, ale vče­ra večer ešte nie. Mali totiž poruchu na dopravníkoéh pri vstupe obilia na linku. Celú noc pracovali chlapi, lo­patami prehádzali SO ton zrna, aby sa dostali k príčine... Linka je už ho­tová, pripravená pomoci. Pršalo im včera, pršalo posledné dni skoro stále. Nie toľko, aby to uhasilo smäd poľa, ale dost aby zne­možnilo pokračovat v zbere úrody. A tá sa aj tu, na hospodárstve roľ ­níckeho družstva v Dolnom Ohaji (Dokončenie na 2. str.) C VČERA \ na pracovisku ß de viac ako inde pociťujú studené le­to. - Desať našich áut sa otočí za deň tri až štyrikrát, dve jazdy den­ne majú štyri vozidlá ČSAD, — ho­vorí vedúci. — Našim úsilím je zá­sobiť nielen obchody a pohostinstvá, ale v tomto období najmä ľudí na poliach, pri žatve. (Dokončenie na 2. str.) krese I rokovania zdravotníkov Praha (Práca) — Včera sa Prahe konalo zasadanie Predsedníc­v tva ŰVOZ pracovníkov v zdravotníc­tve, ktoré viedla jeho predsedníčka MUDr. J. Sovinové. Na programe ro­kovania, ktorého sa zúčastnil i ta­jomník ÚRO M. Mařík, boli výsledky v zabezpečovaní zdravotnej starostli­vosti a úroveň aktivity ZO ROH v zdravotníckych zariadeniach po 7. a 8. plenárnej schôdzi ÚRO. Zdôraznili nutnosť zlepšovať starostlivosť od­borových organizácií v znižovaní pracpvnej neschopnosti v národnom hospodárstve, ktorá je za I. polrok tohto roku vyššia ako za rovnaké ob­dobie v minulom roku. Predsedníc­tvo ÚVOZ prerokovalo tiež postup realizácie Súboru opatrení na zdoko­nalenie plánovitého riadenia v od­vetví zdravotnictva. (r)’ Hovoríme s tajomníčkou ÚRO J. Veselou V J Stvrt storočie pionierskej rekreácie Tohto roku oslavujú pionierske tábory Revolučného odborového hnutia malé jubileum. O tom, čo sa za posledných dvadsaťpäť rokov urobilo starostlivosti o našu mladú generáciu, sme si pohovorili s tajomníčkouv ÚRO Jiřinou Veselou. 0 mínajú Pionierske tábory ROH si pripo­25 rokov svojej existencie. Akým spôsobom sa v tejto oblasti prejavuje zvýšenie aktivity odborov, osobitne s ohľadom na realizáciu zá­verov XV. zjazdu KSC a IX. všeod­­borového zjazdu? — Pionierske tábory ROH sa ako forma prázdninovej výchovnej a zo­­tavovacej činnosti stali významnou a nerozlučnou súčasťou práce orgánov a organizácií ROH a najmä desaťtisí­­cov dobrovolných funkcionárov. Vý­razný kvantitatívny a kvalitatívny rozvoj nastal najmä po XV. zjazde KSČ a IX. všeodborovom zjazde. V roku 1956 sa v pionierskych tábo­roch ROH rekreovalo vyše 106 tisíc detí a tento počet sa z roka na rok zvyšoval. Vlani sa už rekreovalo vy­še 401 tisíc detí, čo znamená takmer sedm násobok oproti začiatkom. Vetkú pozornosť venujeme najmä organizáciám nad 800 pracovníkov, ktoré by podTa uznesenia IX. všeod­­borového zjazdu mali mať vlastné pionierske tábory. Zabezpečenie tej­to úlohy je veľmi náročné. Môžeme však konštatovať, že sa ich počet postupné zvyšuje. Na Slovensku zo­stáva už len sto organizácii, ktoré túto úlohu nesplnili. Budovanie a získavanie potrebnej kapacity je nevyhnutné z viacerých dôvodov. Do základných škôl pri­chádzajú silné populačné ročníky, treba preklenúť i dôsledky negatív­neho pôsobenia životného prostre­dia v niektorých priemyselných cen tróch našej republiky. Pripraviť pio­nierske tábory ROH pre svoje deti sa stalo úlohou vyplývajúcou zo záve­rov IX. všeodborového zjazdu, ale aj potrebou a- cťou každej organizácie. # Odborové organizácie disponujú veľkým potenciálom letných tábo­rov. Ako vyzerá ich celoročné vy­užitie a čo by sa v tejto oblasti ma­lo v najbližšom čase zlepšit? — Revolučné odborové hnutie sa usiluje o územne vyrovnanú, kapa­citne zodpovedajúcu základňu pio­nierskych táborov ROH, ktorá by dá­vala 1 m o'žnosti rekreovať deti v sta­nových táboroch i v pevných objek­toch. Pritom považujeme za správ­ne rozširovať možnosti prázdninovej výchovnej a zotavovacej starostlivos­ti v zariadeniach, ktoré možno vy­užiť celoročne. V súlade s výhľado­­vými plánmi rozvoja pionierskych tá­borov ROH sa venuje pozornosť nie­len rozširovaniu kapacity, ale áj ich efektívnemu trojsměnnému letnému využívaniu, ktoré koordinujú okres­né odborové rady. Usilujeme sa vo väčšej miere využívať i rekreačné podnikové zariadenia a dbáme 1 o rozširovanie stanovej kapacity. K dobrým výsledkom, ktoré sme v uplynulých 25 rokoch — najmä v po­slednom období — v rozvoji pionier­skych táborov dosiahli, patrí i vý­chovná práca. V duchu výchovných zásad PO SZM „Táborové plamene a (Pokračovanie na str. 4)

Next