Práca, december 1980 (XXXV/284-308)
1980-12-01 / No. 284
V kozme sa pracuje Strediska pre riadenie le In (čsík) — Tretí deň Leonida Kizima Olega Makarova a Gennadija Strekalovc na palube orbitálneho komplexu Saľut f — Sojuz T3 — Progress 11 sa začal včera. Podľa určeného programu pripravovali cez víkend kozmonauti prevedenie stanice na režim pilotovaného letu Obnovovali činnosť systémov pre zabezpečenie životnej činnosti, napájanie energiou a tepelnou reguláciou a kontrolujú zariadenia, prístroje a agregáty Parametre mikroklímy v obytných častiach komplexu sa blížia podmienkam na Zemi: tlak dosahuje 780 mm ortuťového stĺpca a teplota 21 stupňov Celzia. Pokračovali experimenty s výskumom vplyvu faktorov kozmického letu Jemenskí odborári v Prahe Súdružské stretnutie Praha (čstk) — Tajomník ORO V. Kožík sa včera stretol s delegáciou Všeobecnej konfederácie robotníckych odborov jemenskej ľudovej demokratickej republiky, vedenou jej generálnym tajomníkom a členom Ostredného výboru jemenskej socialistickej strany Sultánom Dáušom. Delegácia prišla v piatok na pozvanie Svetovej odborovej federácie a ÜRO do ČSSR. Delegácia odborov JĽDR uzavrie s najvyššími predstaviteľmi ÜRO dohodu o prehĺbení spolupráce medzi odbormi ČSSR a JEDR. Ololiv Csemadoku Bratislava (čstk) — V sobotu bola v Bratislave celoslovenská porada funkcionárskeho aktívu ústredných a okresných orgánov Kultúrneho zväzu madarských pracujúcich v ČSSR — Csemadoku. Na aktuálne otázky rozvoja sa zameral vedúci tajomník ÜV Csemadoku Š. György. Pozornosť upriamil na úlohy Csemadoku v súvislosti s nadchádzajúcim XVI. zjazdom KSČ a zjazdom KSS a 60. výročím vzniku KSČ, najmä na rozvoj záväzkového hnutia, na počesť týchto významných udalostí. Zätfäzhy na počest ííüzisamiifeli julgi Hodnoty navyše Bratislava (čstk) — Predčasne splnenými socialistickými záväzkami pozdravujú pracujúci blížiaci sa XVI. zjazd Komunistickej strany Československa a 60. výročie jej vzniku. Takmer 5 miliónmi korún navyše už prispeli do spoločnej pokladnice obyvatelia Martinského okresu. Namiesto predpokladanej hodnoty bezmála 48 miliónov vytvorili dielo za 52,5 milióna korún. O výsledok sa pričinili napríklad pracovníci Okresného stavebného podniku Martin, ktorí už splnili úlohy päťročnice, do konca roka prekročia stavebné práce o 64 miliónov korún, podnik Tur- Čan, ktorý prekročil exportné úlohy o 4,5 milióna korún a dalšie. Občania okresu Veľký Krtíš na počesť jubileí vytvorili dielo v hodnote viac ako 26,5 milióna a do konca roka chcú svoj záväzok prekročiť o 4 milióny korún. V akcii „Z“ ukončia a odovzdajú, do užívania 62 rozličných stavieb v hodnote 70,2 milióna korún. Pracujúci okresu Dolný Kubín, prekročili svoj pôvodný záväzok o 11 miliónov korún a okresu Rimavská Sobota, do konca roka chcú ešte naviac vytvoriť dielo za 3 milióny. Košice — Pracujúci Keramických závodov v Košiciach v záujme lepšieho uspokojovania odberateľov nadpláne vyrobia 2500 m2 keramic- v (Pokračovanté na 2. str. I Realizmus Kanady a Španielska Zhodnotením vytýčených cieíov na rok 1980 v zmysle záverov 18. zasadania , OV KSČ. oracujúci podniku Ľahké hmoty v stavebné ve vyšli s iniciatívou doplniť Bratislatohtoročný záväzok o viaceré úlohy. Predovšetkým zvýšiť výrobu celostenových panelov o 23 850 m3. Realizáciu dodávok uskutočnenia v súlade plánom montáže bytov tak, aby sa s vytvorili podmienky pre letmú montáž a zlepšenie plánovane] rozostavanosti. Zabezpečia v osobitných směnách a] zvýšený dopyt individuálnych stavebníkov. Na základe uplatnenia komplexného systému riadenia akosti a zdokonalením systému hmotnej zainteresovanosti na kvalite rozšíria počet výrobkov zaradených do I. stupňa akosti. V tomto stupni budú tiež realizovať všetky dodávky obvodového plášťa pre výstavbu Bratislavy. Zvýšia plánovanú úsporu merného paliva, zabezpečia včasnú nakládku a vykládku vagónov. V I. štvrťroku 1981 chcú zrealizovať až 25 % z ročných úloh, čim vytvoria podmienky pre plynulý a rovnomerný priebeh Investičnej výstavby, (šd) Pracujúci Lykových textilných závodov v Revúcej sa zaviazali nielen urobiť všetko pre to, aby plán tohto roku splnili vo všetkých rozhodujúcich ukazovateľoch, ale ho chcú aj prekročiť. Pritom vedomí si dôležitosti úloh budúceho roku a celej 7. päťročnice, prijali na počesť 60. výročia založenia KSČ a XVI. zjazdu KSČ celopodnikový socialistický záväzok na rok 1981. V objeme výroby a jej užití sa zameriavajú na prekročenie vlastných výkonov, produktivity práce a trhových fondov. V časti, týkajúcej sa zlepšenia kvalitatívnych ukazovateľov plánu sa zameriavajú na úspory materiálu, palív a energie. V súlade s uplatňovaním zásad Súboru opatrení, rozpracovaním chozraščotu, budú vytvárať podíPokračovanie na 2. strane) Pondelok 1. dec 1980 č. 284 roč. XXXV. 50 hol. V ústrety XVI. zjazdu KSČ Zvýšená iniciatíva Bratislava (Práca) — Na všetkých pracoviskách sa zintenzívňuje úsilie o splnenie úloh tohto roka a celej 6. päťročnice. Súčasne sa zvyšuje iniciatíva pracujúcich, zameraná k XVI. zjazdu KSČ. 0 Kolektívy Elektrovodu vzorne plnia svoje záväzky na výstavbe vodnej elektrárne Černy Váh. Na obrázku L. Demeter, montér pri práci na rozvodni. Foto: ČSTK — V. Gabčo Zrušili embargo Ottawa, Madrid (čstk) — Ka nadská vláda zrušila embargo na dodáv ky obilia do Sovietskeho zväzu, ktoré vyhlásila na nátlak Spojených štátov v januári tohto roku. Ako oznámil kanadský minister zahraničných veci Mark MacGuigan, obnoví Kanada dodávky obilia v normálnom rozsahu ako v minulých rakoch. Zmenu stanoviska kanad skej vlády odôvodnil minister tým, že za stavením dodávok utrpelo kanadské hospodárstvo vetké straty. + V Madride oficiálne oznámili, že Španielsko dodá do Sovietskeho zväzu 300 000 ton pšenice. Bude to prvá podobná transakcia Španielska do ZSSR od tých čias, čo DSA vyhlásili na dodávky obilia do Soviet skeho zväzu embargo. 0 V Bonexe v Tepliciach vyrábajú detské teplákové súpravy a plnením svojich social’stlckých záväzkov zvyšujú výrobu týchto žiadaných tova rov. Na obrázku Z. Nádrová a S. Fuchsová kontrolujú kvalitu dielcov teplákových súprav. Foto: ČSTK — L. Zavoral ■ V Železorudných baniach v Nižnej Slanej vyťažil v piatok 19-členný kolektív BSP Ondreja Rochfalušiho 500 tisícu tonu rudy. Na obrázku kolektív po vyfáraní s posledným vozíkom rudy z bane. Foto: Zd. Svrček TVORIVÁ MOBILIZÁCIA Aktív najlepších Košice (Práca) — Za účasti vedúceho tajomníka KV KSS v Košiciach J. P i r d a, predsedu Vs. KNV J. Brondoša a ďalších hostí bol v sobotu v Košiciach krajský aktív najlepších pracovníkov, členov BSP, KRB, vynálezcov a zlepšovateľov k zvyšovaniu efektívnosti a kvality vý- Hodnotili na ňom doterajšie výsledky dosiahnuté vo zvyšovaní efektívnosti a kvality a podiel kolektívov BSP, KRB, vynálezcov a zlepšovaterov na rozvoji iniciatívy po 18. zasadaní OV KSČ. Ako to zdôraznil vo svojom vystúpení predseda Východoslovenskej KOR I. Goňko už v rokoch 6. päťročnice veľmi pozitívne ovplyvňovala ekonomiku kraja iniciatíva pracujúcich. Na aktíve však zároveň poukázali i na to, že výsledky by mohli byť ešte hodnotnejšie, keby z práce riadiacich pracovníkov i odborových funkcionárov na niektorých pracoviskách vymizol formalizmus, alibistické postoje, keby všade hľadali postupy a spôsoby na čoraz širšie uplatnenie iniciatívy pracujúcich. Veľkú pozornosť venovali na aktíve aj ďalšiemu rozvoju iniciatívy a zároveň sa prihlásili k vyhláseniu hrdinov socialistickej práce a nositeľov vysokých štátnych vyznamenaní vo Východoslovenskom kraji, v ktorom vyzvali pracujúcich na všetkých praoviskách kraja k cieľavedomejšej, ak tvnejše] a iniciatívnejšej práci v záijme splnenia cieľov 7. päťročnice. (ži) Hanočne sladkosti Trebišov (čstk) — Pracovníčky čokoládovně Deva v Trebišove ukončili výrobu plánovanýcb 1020 ton vianočných salónok čokoládových figúr. Okolo 80 pera cent vyexpedovali a zvyšok do troch dní odošlú do obchodov. Deva prispela tohto roku aj k obohateniu vianočného trhu v ZSSR Veľkej Británii, Maďarsku a ďalších krajinách, kam poslala svoje výrobky v hodnote 6 miliónov korún. Exportné úlohy splnili už koncom októbra. Bišnn b nepretržitých převahách Cez írikeml neoddychovali Komárno (čstk) — Asi 24 tisíc ton tovaru preložili v sobotu a nedeľu pracovníci dunajského prístavu v Komárne. Do služby nastúpilo 50 členov čiat Štefana Kisspetika a Ladislava Horvátha, ktorí splnili stanovené úlohy. Zo sovietskych člnov do železničných vagónov preložili 200 vozňových jednotiek aglorudy pre Ostravu, čo predstavuje približne päť vlakov. Vykladali tiež feronikel pre Niklovú hutu v Seredi, štrky pre rozličné podniky na Slovensku a iné. Cez uplynulý víkend neoddychovala ani skupina pracovníkov opravárenských dielni. Museli trikrát operatívne zasiahnuť pri poruchách žeriavov, ktorých v prístave pracovalo Hospodárne so surovinami \f iac ako šestnásťnásobné zvýše* nie priemyselnej výroby na Slovensku za 35 rokov socialistickej výstavby by nebolo možné, keby sme na to nemali úmerné množstvo pracovných sil, techniky a materiálu. Ten posledný argument sa stáva v minulých rokoch rozhodujúcim a osobitne ho zdôraznil na 18. zasadaní GV KSČ aj predseda vlády súdruh L. Štrougal. Vyššie, ba optimálne zhodnocovanie surovín, materiálu a energie postavil na prvé miesto medzi prioritnými úlohami národného hospodárstva. Stačí vari na porovnanie, keď si aspoň strušne naznačíme naše surovinové a materiálové možnosti. V štruktúre zahraničného obchodu, najmä v dovoze dominujú práve suroviny a materiál. Pritom naša výhoda je v tom, že 2/3 z celkového objemu nášho zahraničného obchodu tvoria práve vzájomné styky so socialistickými krajinami, kde máme dlhodobo dohodnuté stabilné ceny. No ak pritom počítame, že práve tá zvyšná tretina našich vonkajších ekonomických stykov s nesocialistickými krajinami najviac ovplyvnila výsledky nášho obchodu, pretože práve to vzrástli ceny 3—8-násobne práve za suroviny, potom vlastne v platovej a obchodnej bilancii táto tretina prevýšila v cenovom vyjadrení objem stykov so socialistickými krajinami. Pritom aj z týchto krajin dovážame chemické suroviny, vlnu, bavlnu, ko že, drevo, fosfáty, a stovky iných materiálov potrebných v priemysle. Materiálové náklady v našom priemysle celoštátne predstavujú ročne takmer 500 miliárd korún, je to viac ako 70 % na každých sto korún vlastných výkonov v priemysle, je preto celkom pochopiteľné a existenčne nutné, že sa pozornosť sústreďuje práve do materiálovej a surovinovej obasti vo výrobe. Náš priemysel ročne produkuje okolo 15 miliónov ton ocele, vyše 150 tisíc ton umelých vlákien, 850 tisíc ton plastických materiálov, vyše 550 miliónov metrov bavlnených, takmer 60 miliónov metrov vlnených a takmer 90 miliónov metrov hodvábnych tkanín. Oalej takmer 130 miliónov párov obnvi. Toto všetko sú výrobky z dovezeného materiálu. Ak teda pri spracovaní týchto hodnotných surovín premrháme len jedno percento — vidíme o koľko sme sa ochudobnili v konečnej finálnej produkcii — o koľko menej potom dodá náš priemysel na domáci i na zahraničný trh. Preto je u nás, v krajine s vysoko rozvinutým spracovateľským priemyslom nesmierne, priam existenčne dôležité — maximálne zúžitkovat nielen každý kilogram, ale doslovne každú omrvinku priemyselných su-rovín, materiálu a energie. Na začiatku piatej päťročnice začali odbory s chvályhodným podujatím — s Odborárskou miliardou, ktorej cieľom bolo znížiť materiálové náklady o 1 % v porovnaní s plánovanými nákladmi. A prax ukázala, že to pracujúci dosiahli, ba každoročne sme usporili viac ako jednu miliardu korún na materiálových nákladoch. To sa rovnako dotýka aj úspor všetkých drnhov energie. Priemysel na Slovensku napríklad v šiestej päťročnici dokázal znížiť spotrebu paliva, konkrétne uhlia o vyše 850 tisíc ton. To je takmer %-ročná ťažba našej najväčšej bane v Cígli. V niektorých podnikoch sa aj teraz okrem zvyšovania kvality výroby zameriavajú aj naďalej na znižovanie spotreby surovín, materiálu a energie. Táto úloha ostáva v platnosti a jej význam neustále rastie. V koncepciách siedmej päťročnice počítame s ďalšim znižovaním spotreby surovín, materiálu a energie a pritom ale chceme ďalej zvyšovať priemyselnú výrobu. Jedno i druhé bude možné jedine pri cieľavedomejšom zúžitkovávani výsledkov vedy a techniky, pri lepšom stimnlovani pracujúcich na plnenie tejto hlavnej úlohy. Ceny surovín budú aj naďalej rást na svetových trhoch a my, krajina chudobná na vlastné zdroje surovin, budeme môcť rozvíjať našu ekonomiku jedine vtedy, ak sa hospodárenie a zúžitkovávanie surovín stane súbežne so zvyšovaním kvality výroby naozaj záležitosťou každého jedného pracovníka. EMIL FĽAŠKA