Práca, máj 1982 (XXXVII/102-127)

1982-05-01 / No. 102

★ ★ Sobota 1. mája 1982 č. 102 roč. XXXVII. 1 Kči Z novu prichádza 1. máj, Sviatok práce, radosti, hrdosti, sily, mladosti... Znova vyjdú do ulíc sprievody na veľkolepú prehliadku, na oslavu práce - matky pokroku, ktorej synmi a dcérami sme my všet­ci. Sviatok práce. Pre nás, ktorí sme zástancami pokroku, ľudského šťas­tia, mieru, pre nás, vo vlasti ktorých pulzuje život na socialistických spo ločenských prin­cípoch, stále rýchlejšie tieto slová majú veleb­ný zvuk. S doja­tím a so zveda­vosťou počúva dnes mladá ge­nerácia tých, kto­rí spomínajú na prvomájové de­monštrácie ro­botníctva z obdo­bia vlády kapitá­lu, s nepozvaný­mi sprievodcami - četníkmi s puš­kami a bajonetmi v rukách. Zákazy, vyhrážky, násilie, streľba do nevin­ných - tým chceli zlikvidovať páni_______________ Preiss, Larisch alebo Baťa a im podobní, títo skutoč­ní vládcovia v systéme masarykov­­skej demokracie, nielen oslavu práce robotníckej triedy a ostatných pracu­júcich, ale i každé snaženie a boj ľudu za lepšiu možnosť obživy, za pokrok, za trochu šťastia. Oni však nemohli natrvalo zvíťaziť, pretože tým by bola porazená pravda ľudu. Ak T. G. Masaryk často hovoril o tom, že „Pravda víťazí“, nikdy ne­mal na mysli pravdu robotnícku, pravdu pracujúceho človeka, ale pravdu vládcov v buržoáznom spo­ločenskom systéme. Pravda ľudu však zvíťazila nielen v osudovej do­be, ktorej skvelé dielo je zavŕšené slávnym Februárovým víťazstvom, ale víťazne prerazila i v ďalších roz­hodujúcich zápasoch o rozvoj i obra­nu socializmu. Zvíťaziť v triednom zápase s bur­žoáziou, zbaviť ju moci, to bol výsle­dok veľkých a ťažkých zápasov, s ktorými boli spojené mnohé obete, odriekania, boje, ktoré vyžadovali odvahu, vôľu i lásku k veci ľudu. Ešte zložitejšou úlohou je však spl­nenie dnešného nášho základného cieľa - povzniesť myslenie našich pracujúcich na úroveň myslenia sku­točných hospodárov svojej socialis­tickej krajiny v etape rozvinutého socializmu. To je skutočne veľký zá­pas, ktorý ešte nie je ukončený. To, čo bolo kedysi rozprávkovým snom - spokojný a šťastný život pracujúcich ľudí, pracovné uplatne­nie, vzdelanie, zdravotnícka starost­livosť, kultúra - skrátka rast životnej úrovne - to všetko sa stalo skutoč­nosťou, ktorú berieme až príliš sa­mozrejme. Ked' načúvame slovárr predvojnových bojovníkov za práve ľudu, ktorí v jediných sviatočných šatách, čo mali, demonštrovali v pr­vomájových sprievodoch, uvedomu­jeme si, aké dôle žité je pochopil o čo im vtedy iš lo, pochopiť, ž predovšetkým í ich zásluhou s dnes nemusím báť dávať žive deťom, ktoré mô zeme vychováva na vysokej mate riálnej i duchov nej úrovni. Dobr je počúvať ich zamýšľať s a uvedomovať s čo to znamenali mať strach a ne istotu z neza mestnanosti, z budúcnosti, z staroby, z chore by. To všetko j nenávratne za nami. A niet a nebude sily, ktorá by tieto ťažké časy vrátila, i keby sa o to ktokoľvek usiloval. Sviatok 1. máj je takisto príležitos­ťou, keď pracujúci bilancujú svoje výsledky, hovoria o svojich pracov­ných úspechoch, oprávnene sa nimi pochvália v sprievodoch, súčasne skladajú predstaviteľom sírany, štá­tu i spoločenských organizácií, celej spoločnosti svoje pracovné účty. Je to aj príležitosť, aby každý posúdil sám vt či sebe i voči súdruhom oko­lo seba, čo je svojmu pracovisku dlžný a čo je schopný dať ešte navy­še. A niet krajšieho prvomájového pocitu, než vedomie, že to, čo robím je statočná, kvalitná práca, za ktorú sa netreba hanbiť, naopak, na vý­sledky ktorej môžem byť oprávnene hrdý. Ide o to, aby nám takáto práca bola životným krédom i potešením, aby sme svojej socialistickej vlasti dávali kus seba a vracali jej to, čo nám ona dáva. Kľúčovou otázkou ďalšieho náš­ho úspešného spoločenského roz­voja je zvýšenie efektívnosti, pre­chod na intenzívny rozvoj celého národného hospodárstva. Je to taká významná kvalitatívna zmena vo vý­voji ekonomiky, ktorá svojim význa­mom i zložitosťou realizácie je omnoho obťažnejšia ako bol svojho času nástup socialistickej industria­lizácie. Preto všade, vo vede, pri jej (Pokračovanie na 2. strane) Sviatok našej práce Dalibor HANES, podpredseda FZ, predseda Snemovne národov UT -# • Najlepší pracovníci a kolektívy zo všetkých oblastí nášho spoločenského života prevzali včera, v predvečer osláv 1. mája, v Španielskej sále Pražského hradu vysoké štátne vyznamenania. Na tradičnom slávnostnom zhromaždení sa zúčastnili najvyšší čs. stranícki a štátni predstavitelia na čele s generálnym tajomníkom a prezidentom ČSSR Gustávom Husákom. Telefoto: ČSTK Kresba: JOZEF IVÁNEK Slávnostné odovzdanie vyznamenaní na Pražskom hrade OCENENIE UVEDOMELEJ INICIATÍVY VYZNAMENANIA A DIPLOMY ODOVZDALI G. HUSÁK A L. ŠTROUGAL ■ ZHROMAŽDENIE OTVORIL PREDSEDA ÚRO K. HOFFMANN ■ PREJAV PREDSEDU VLÁDY ČSSR Praha (čstk)- Tak ako každý rok i v predve­čer osláv 1. mája, stala sa Španielska sála Praž­ského hradu miestom, kde najlepším pracovníkom a kolektívom zo všetkých oblastí nášho spoločen­ského života udeľujú vysoké ocenenia za ich statoč­nú a obetavú prácu. Na návrh Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, Ústredného výboru Národného frontu ČSSR, vlády Českoslo­venskej socialistickej republiky, vlád Českej a Slo­venskej socialistickej republiky a Ústrednej rady odborov udelil prezident ČSSR k tohtoročnému 1. máju čestný titul Hrdina socialistickej práce s prá­vom nosiť Zlatú hviezdu hrdinu socialistickej práce, Rad Klementa Gottwalda - Za budovanie socialis­tickej vlasti, Rad republiky, Rad Víťazného februára a Rad práce 84 kolektívom a jednotlivcom. Prezi­dent ČSSR ďalej vyhlásil desať tvorivých pracovní­kov za národných umelcov a za vynikajúce tvorivé výkony udelil 21 štátnych cien Klementa Gottwalda. Krátko pred 10. hodinou zaujali miesta v čestnom predsedníctve generálny ta­jomník ÚV KSČ a prezident ČSSR Gus­táv Husák, predseda vlády ČSSR Lubo­mír Štrougal a ďalší členovia Predsed­níctva ÚV KSČ - Vasil Biľak, Peter Colotka, Karel Hoffmann, Václav Hůla, Alois Indra, Miloš Jakeš, Antonín Ka­pek, Josef Kempný, Josef Korčák a Jozef Lenárt, kandidát Predsedníctva ÚV KSČ Miloslav Hruškovič, tajomníci ÚV KSČ Mikuláš Beňo, Jan Fojtík, Jo­sef Haman, Josef Havlín a František Pitra, členovia Sekretariátu ÚV KSČ Ma­rie Kabrhelová a Oldřich Švestka a predseda ÚKRK KSČ Miroslav Čapka. Prítomní boli taktiež vedúci oddelení ÚV KSČ, vedúci tajomníci krajských vý­borov KSČ a KSS a ďalší stranícki funk­cionári, členovia vlády ČSSR, ČSR a SSR, podpredsedovia Federálneho zhromaždenia, predstavitelia orgánov, politických strán a spoločenských organi­zácií Národného frontu, Českej a Sloven­skej národnej rady a ďalšie osobnosti. Medzi hosťami boli aj vedúci zastupi­teľských úradov socialistických krajín v ČSSR a predstavitelia Svetovej odbo­rovej federácie. Po československej štátnej hymne ot­voril zhromaždenie člen Predsedníctva ÚV KSČ a predseda ÚRO Karel Hoff­mann. - Schádzame sa v predvečer Sviatku práce v Španielskej sále Pražského hra­du na tradičnom slávnostnom zhromaž­dení, povedal, aby sme ocenili zásluhy najlepších pracovníkov, ktorí sa svojou statočnou, mimoriadne dobrou a tvorivou prácou zaradili medzi popredných budo­vateľov a ochrancov rozvinutej socialis­tickej spoločnosti. Vážime si ich iniciatívu, obetavosť a príkladné činy, ktorými tak výrazne prispievajú k postupnému napĺ­ňaniu politiky Komunistickej strany Čes­koslovenska. Uplynulý rok bol rokom veľkého pra­covného úsilia československého ľudu zameraného na uskutočnenie záverov XVI. zjazdu KSČ, na splnenie úloh plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja ČSSR v rokoch 1981 a 1982. K aktívnemu podielu na dosiahnutie stanovených cieľov sa pred niekoľkými týždňami na X. všeodborovom zjazde plne prihlásilo Revolučné odborové hnu­tie. Tento zjazd znovu potvrdil, že milióny československých odborárov sú pripra­vené vyrovnať sa so svojou zodpovednou úlohou, využívať svoje práva a plniť svoje povinnosti, zabezpečiť ďalší rozvoj našej krajiny, životné a sociálne istoty pracujú­cich a po boku bratského ľudu Sovietske­ho zväzu, ďalších socialistických krajín spoločne s pokrokovými ľuďmi na celom svete viesť rozhodný zápas o zabezpe­súdruh Karel čenie mieru, zdôraznil Hoffmann v závere. Hlavný prejav predniesol člen Pred­sedníctva ÚV KSČ a predseda vlády ČSSR Lubomír Štrougal. (Prejav priná­šame na inom mieste.) Jeho slová prijali prítomní spontánnym potleskom. Potom sa začal vlastný akt. Zásluhy vyznamenaných pracovníkov zdôvodnil tajomník ÚRO Vladimír Marík. Najvyššie štátne vyznamenania a dip­lomy odovzdali jednotlivcom a kolektívom súdruhovia Gustáv Husák a Lubomír Štrougal. V mene vyznamenaných poďakoval Ústrednému výboru KSČ, prezidentovi ČSSR, vláde ČSSR a Ústrednej rade odborov hrdina socialistickej práce Anto­(Pokračovanie na 2. strane) Z PREJAVU SÚDRUHA L. ŠTROUGALA Znova sa schádzame tu, na staroslávnom Pražskom hrade, aby sme oslávili tvorivé činy oslobodenej práce - povedal v úvode svojho prejavu súdruh L. Štrougal. Práce, ktorá v dlhej histórii ľudstva bola pre jeho väčšinu len tvrdým údelom a neraz nezne­siteľným bremenom a ktorú napriek tomu milióny ľudi v kapitalistických krajinách dnes márne hľadajú. Tej práce, ktorú iba naša spoločnosť chce urobiť prirodzenou, radostnou a tvorivou činnosťou obohacujú­cou a skrášľujúcou život človeka, aby sa potom mohla stať jeho prvou potrebou a zmyslom jeho bytia. Preto aj vzťah k práci a najmä k práci pre spoločnosť považujeme za základné krité­rium vzťahu občana k tejto republike, k so­cializmu. Práve vy, ktorí ste dnes prišli na Pražský hrad po zaslúžené ocenenie svo­jich vynikajúcich pracovných výsledkov, či ste ich dosiahli v továrňach alebo na po­liach, v konštrukčných kanceláriách a ve­deckých pracoviskách, alebo vy, ktori ste výrazným spôsobom prispeli k rozmnože­niu plodov našej socialistickej kultúry a umenia, vy všetci ste živým dôkazom tvorivej sily, elánu a obetavosti socialistic­kého človeka. Nemôžeme si želať nič cennejšie,než aby sa váš príklad stal podnetom k angažova­­nejšej a svedomitejšej práci ďalších. Dovoľte mi, súdružky a súdruhovia, aby som vám z poverenia UV KSČ a jeho gene­rálneho tajomníka a prezidenta republiky súdruha Gustáva Husáka i v mene ÚV NF, ÚRO, federálnej vlády a vlád oboch našich republik zablahoželal a aby som vám z celé­ho srdca poďakoval za všetko, čo ste pre našu spoločnosť urobili a čím ste ju oboha­tili. Takú prácu a také prístupy potrebujeme ako soľ. Vieme, že ani v minulosti nám žiadny úspech nespadol sám a zadarmo do lona, vždy sme sa oň museli pričiniť, sta­točne si ho zaslúžiť. Dnes to piati dvojná­­(Pokračovanie na 2. strane)

Next