Práca, máj 1985 (XL/102-126)
1985-05-01 / No. 102
PRVÝ MÁJ - oslava práce a života Ľ ABRAHÁM, ČLEN PREDSEDNÍCTVA ÚV KSS A PREDSEDA SOR red štyridsiatimi rokmi sme takmer na celom Slovensku po prvý raz vykročili do mierového prvomájového sprievodu. Vtedy dostal v Bratislave, ale iste aj v iných mestách a na dedinách prívlastok najkrajší, najslávnejší a najšťastnejší. Hlavné mesto Slovenska vychutnávalo tých niekoľko prvých dní slobody. Žilo v mieri, i keď v Čechách sa ešte na mnohých miestach bojovalo. Ak listujeme vtedajšiu Pravdu, dočítame sa, že „... nebol* obloka, nebolo výkladu, výklenku, steny, stĺpa, ktorý by zostal neozdobený. Z domov vejú veľké zástavy, štátne, národné, zástavy socializmu a červené zástavy Sovietskeho zväzu, v oblokoch menšie zástavky, obrazy, busty, trikolóry... Človek si všímal portréty Lenina... to už dokumentovalo znovuzrodenie Československej republiky, ale aj jej budúcu orientáciu k socialistickým cieľom...“ Keď si pripomíname tie krásne dni a skutočne ten, dovtedy najkrajší 1. máj s hlbokým ľudským precítením a dojatím, treba pripomenúť i fakt, že pred desaťtisícami občanov vystúpil na Hviezdoslavovom námestí pred Slovenským národným divadlom ako prvý rečník aj Gustáv Husák, vtedy podpredseda Slovenskej národnej rady a povereník pre veci vnútorné. Vo svojom prejave okrem iného povedal: „K dnešným oslavám máme tri dôvody: oslavujeme 1. máj ako sviatok pracujúceho ľudu, manifestujeme za sociálnu spravodlivosť a za slušný život každého občana. K tomu sa pripojuje v dnešný deň to, že Červená armáda oslobodzuje nám jedno mesto za druhým, že včera bola oslobodená Žilina...“ Po oslobodení našej vlasti Sovietskou armádou o; .í a sii vicy prvomájové manifestácie prodchnuté radosťou z nového života, vďačnosťou a láskou k nášmu veľkému spojencovi, priateľovi a osloboditeľovi, Sovietskemu zväzu. Na týchto masových zhromaždeniach sa spontánne manifestovala pevná vôľa a odhodlanie pracujúcich nepripustiť a za nijakú cenu si nedať vziať veľkú šancu; vykročiť na cestu socialistického vývoja a urobiť z republiky šťastný domov pre všetkých pracujúcich. O to slávnejší a radostnejší bol 1. máj roku 1948, po dovŕšení víťazstva pracujúceho ľudu. V tomto víťaznom revolučnom roku na prvomájovej manifestácii Klement Gottwald povedal: „Tentoraz je nám l.máj skutočne sviatkom. Je nám sviatkom predovšetkým preto, že tu sme jednotní, jednotní v obrodenom Národnom fronte, bez spiatočníkov, jednotní vo veľkej pracovnej rodine, jednotní v mestách aj na dedine, v dielňach i v kanceláriách.“ Áno, až po Februári sa stali u nás prvé máje už nie bojom za právo na prácu, o každodennú skyvu chleba, za slobodu, ale oslavou práce, tej matky pokroku, ktorá formuje človeka v osobnosť, boli a sú vyjadrením budovateľského nadšenia, pracujúci sa hrdia výsledkami a úspechmi. (Pokračovanie na 2. strane) P NECH ŽIJE 1. MÁJ - SVIATOK PRACUJÚCICH CELÉHO SVETA! Vyznamenania najlepším na Pražskom hrade ZA VYSOKÚ AKTIVITU ZHROMAŽDENIE OTVORIL ČLEN PREDSEDNÍCTVA ÚV KSČ A PREDSEDA ÚRO KAREL HOFFMANN • SLÁVNOSTNÝ PREJAV PREDNIESOL ČLEN PREDSEDNÍCTVA ÚV KSČ A PREDSEDA VLÁDY ČSSR LUBOMÍR ŠTROUGAL • ZA VYSOKÉ OCENENIA POĎAKOVAL HRDINA SOCIALISTICKEJ PRÁCE JOZEF CHOMA Z VSŽ V KOŠICIACH Praha (čstk) - V predvečer osláv 1. mája - Sviatku práce - sa stala včer predpoludním Španielska sála Pražského hradu miestom, kde je už tradičn oceňované pracovné hrdinstvo a neutíchajúca aktivita najlepších pracovníko a kolektívov vo všetkých oblastiach života spoločnosti. Vysoké štátne vyznám« nania prevzali tí, ktorí plne chápu obsah a zmysel revolučnosti našej dob a svojou statočnou a obetavou prácou významne prispievajú k ďalšiem rozkvetu a šťastia nášho spoločného domova - socialistického Československa Na návrh Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, Ústredného výboru Národného frontu ČSSR, vlády Československej socialistickej republiky, vlád Českej a Slovenskej socialistickej republiky a Ústrednej rady odborov udelil prezident ČSSR k tohtoročnému 1. máju čestný titul hrdinu socialistickej práce s právom nosiť Zlatú hviezdu hrdinu socialistickej práce, Rad Klementa Gottwalda - Za budovanie socialistickej vlasti, Rad republiky, Rad Červenej zástavy, Rad Červenej hviezdy, Rad Víťazného februára a Rad práce 262 kolektívom a jednotlivcom. Prezident ČSSR vyhlásil šestnásť národných umelcov a za vynikajúce tvorivé výkony udelil 21 štátnych cien Klementa Gottwalda. V čestnom predsedníctve zaujali miesta generálny tajomník ÚV KSČ a prezident ČSSR Gustáv Husák, predseda vlády ČSSR Lubomír Štrougal a ďalší členovia Predsedníctva ÚV KSČ Vasil Biľak, Peter Colotka, Karel Hoffmann, Alois Indra, Miloš Jakeš, Antonín Kaněk. Josef Kemnnv Josef Kor- čák a Jozef Lenárt, kandidáti Predsedníctva ÚV KSČ Jan Fojtík, Josef Haman a Miloslav Hruškovič, tajomníci ÚV KSČ Mikuláš Beňo, Josef Havlín, František Pitra a Jindřich Poledník a členovia Sekretariátu ÚV KSČ Zdeněk Hořeni a Marie Kabrhelová. Prítomní boli aj vedúci oddelení ÚV KSČ, vedúci tajomníci KV KSČ a KSS a ďalší stranícki funkcionári, podpredsedovia a ministri vlád ČSSR, CSR, a SSR, vedúci činitelia Federálneho zhromaždenia ČSSR, Českej a Slovenskej národnej rady, predstavitelia orgánov, politických strán a spoločenských organizácií Národného frontu a ďalšie osobnosti. Medzi hosťami boli aj predstavitelia za(Pokragrvanie na 4. strane) • Pohľad na predsedníctvo a účastníkov slávnostného vyznamenávania na Pražskom hrade pri prejave L. Štrougala. Telefoto. ČSTK Kresba: JOZEF IVÁNEK Komuniké Z OFICIÁLNEJ PRIATEĽSKEJ NÁVŠTEVY DELEGÁCIE ÚSTREDNEJ RADY ODBOROV V SOVIETSKOM ZVÄZE Na pozvanie VCSPS bola v dňoch 24.-29. apríla 1985 na oficiálnej priateľskej návšteve v Sovietskom zväze delegácia Ústrednej rady odborov, ktorú viedol člen Predsedníctva ÚV KSČ, predseda ÚRO Karel Hoffmann. Delegáciu ÚRO, vedenú jej predsedom K. Hoffmannom, prijal člen Politického byra ÚV KSSZ, prvý námestník predsedu rady ministrov ZSSR Gejdar Alijev. Počas pobytu v ZSSR delegácia ÚRO navštívila Moskvu, Sverdlovsk a Krymskú oblasť, oboznámila sa s úspechmi, ktoré dosiahol sovietsky ľud pri výstavbe rozvinutej socialistickej spoločnosti, s aktuálnymi otázkami činnosti sovietskych odborov, so životom pracujúcich, s ich pracovnými podmienkami a rekreáciou. Vo Sverdlovsku a v Jalte sa uskutočnili mítingy československo-sovietskeho priateľstva. Predstavitelia oboch bratských odborových organizácií sa stretli s odborovým aktívom Moskvy. Vo Sverdlovsku hostia z Československa navštívili Uralský závod ťažkého strojárstva S. Ordžonikidzeho a stretli sa s pracovným kolektívom podniku. Za úspechy dosiahnuté vo výrobnej a vedeckotechnickej spolupráci s československým podnikom Škoda a za plnenie objednávok pre Československo odovzdala delegácia Uralskému závodu Červenú zástavu ÚRO. V Jaite slávnostne otvorili zotavovňu „Družba", spoločne vybudovanú odbormi ČSSR a ZSSR, ktorá bude slúžiť na rekreáciu sovietskych a československých pracujúcich. Predseda ÚRO K Hoffmann a predseda VCSPS S. A. Šalajev odovzdali štátne a odborové vyznamenania ČSSR a ZSSR sovietskym a československým budovateľom zotavovne. Počas návštevy odovzdali na Veľvyslanectve ČSSR v Moskve skupine pracujúcich z Moskvy a Moskovskej oblasti medaily vlády ČSSR a ÚRO „Víťaz socialistickej súťaže“. Delegácia československých odborov položila vence k Mauzóleu V. I. Lenina a k Hrobu neznámeho vojaka pri Kremeľskom múre. Počas návštevy sa uskutočnili rokovania delegácii ÚRO a VCSPS. Sovietsku delegáciu viedol člen Prezidia Najvyššieho sovietu ZSSR a predseda VCSPS Stepan Alexejevič Šalajev. Obe strany s uspokojením konštatovali plodný rozvoj a prehlbovanie priateľstva a všestrannej spolupráce medzi československými a sovietskymi pracujúcimi a odbormi na základe zásad marxizmu-leninizmu a socialistického internacionalizmu. V plnom súlade s Dohodou o priateľstve, spolupráci a vzájomnej po(Pokračovanie na 2. strane) Vďaka za obetavú prácu PREJAV L ŠTROUGALA NA SLÁVNOSTNOM ODOVZDANÍ ŠTÁTNYCH VYZNAMENANÍ K 1. MÁJU V ďaka našej krásnej tradícii sa v predvečer 1. mája - Sviatku práce znovu schádzame v miestach symbolicky vyjadrujúcich našu štátnosť a pripomínajúcich dobré i zlé oboch našich národov, aby sme vzdali hold statočnej a tvorivej práci, aby sme vyzdvihli vysokú hodnotu vedeckej a technickej zručnosti a umeleckého majstrovstva, aby sme ocenili zásluhy tých, ktorí obetavo pracujú v politických a verejných funkciách. Naše tohtoročné stretnutie je o to významnejšie, že sa koná v predvečer 40. výročia znovuzrodenia nášho štátu - spoločného domova Čechov, Slovákov a príslušníkov ostatných národností. Koľko radosti a nádeje priniesol do našej krajiny 9. máj 1945. My, pamätníci oných dni, sme boli nielen svedkami, ale i priamymi spoluúčastníkmi zrodu nového Československa. krajiny toľkokrát pokorenej a predsa nikdy nezdolanej. Ani dnes, ani v čase budúcom však nemožno zabudnúť, že za prvopočiatok no- „ vej vývojovej epochy života nášho ľudu bola zaplatená nesmierne krutá daň. Naša sloboda a naša nová cesta bola vykúpená krvou, životmi a utrpením najlepších synov a dcér našich národov. Bola vykúpená krvou, životmi, nesmiernym a ťažko predstaviteľným strádaním ľudu bratského Sovietskeho zväzu, vojakov jeho slávnej Červenej armády. Sami pred seba sme si postavili dejinnú úlohu: zmeniť krajinu na obraz a potreby človeka práce, nepoľaviť v úsilí 0 nastolenie sociálne spravodlivého poriadku. Pred nami vyšla zornička lepších zajtrajškov, nie pre vyvolených ako kedysi, ale pre všetok ľud. Pre ľud, ktorý bral veci svojej krajiny do vlastných rúk, aby už navždy rozhodoval o svojej prítomnosti 1 budúcnosti. Dôsledne a bez zaváhania sa (Pokračovanie na 4. strane)