Práca, august 1985 (XL/179-205)

1985-08-01 / No. 179

Podnetné činy • PRÍNOS VÝSKUMU. Posledné výstupy z cieľového projektu základného výskumu Recyklizácia biogenných látok sú dôkazom, že aj základný výskum môže priamo rieilť problémy praxe a prispieť k úsporám. Pod koordináciou Ústavu fyziológie hospo­dárskych zvierat SAV vypracovali zainteresované pracoviská postup použitia extrahovaného slnečnicového šrotu s prídavkom lyzinu v kŕmnych zmesiach pre broilerové kurčatá ako náhradu za extrahovaný sójový šrot. • BANfCKY REKORD. Základný podnikový rekord v razení nových banských diel ukončil včera v Bani Cigel 24-členný prípravársky kolektív vedený prvým predákom Jozefom Štefaňá­­kom. BSP Víťazného februára vyrazila na počesť blížiaceho sa XVII. zjazdu KSČ pomocou sovietskeho kombajnu GPK-4 za 20 pracovných dni v kruhovom profile 220 bežných metrov ban­ských chodieb. • USILOVNÍ NOVÁTORI. Do 10 400 zlepšovacích návrhov, z ktorých sa už viac ako polovica využíva, podali doposiaľ v tejto päťročnici novátori z podnikov a organizácii riadených národ­nými výbormi v Západoslovenskom kraji. Ich riešenia najviac smerovali k úsporám materiálov, k racionálnemu využívaniu energetických zdrojov, k skvalitňovaniu výroby a služieb a k zvy­šovaniu produktivity a efektívnosti práce. (č) íviosKva (csik; - ueiegan ah. sveiover sústredili najmä na ekonomické problémy, pálčivo dotýkajú mladej generácie. Hlavné a študenti za hospodársku spoluprácu, rozvoj - sa premietlo do mnohých mítingov, diskus Bohatá v tomto smere bola predovšet­kým náplň piateho tematického strediska, ktoré sa touto problematikou podrobne za­oberá. Hovorilo sa v ňom o možnostiach prekonania hospodárskej zaostalosti, ktoré je základnou podmienkou upevnenia poli­tickej a ekonomickej nezávislosti, delegáti sa zamysleli nad energetickými, surovino­vými, potravinovými, ekologickými a de­mografickými problémami. Včera sa skončil protiimperialistický tri­u íwauvaiu iniauctc a siuubmstva sa vccia ktoré sa v niektorých krajinách obzvlášť heslo piateho festivalového dňa - Mládež a nový medzinárodný ekonomický poriadok ií a besied za okrúhlym stolom. búnál, ktorý počas troch dni prerokúval zločiny reakcie v rozličných častiach sveta. Účastníci festivalu si pripomenuli desiate výročie podpísania Záverečného aktu Kon ferencie o bezpečnosti a spolupráci v Euro pe. V Stĺpovej sieni Domu odborov ss k tomuto jubileu konala mimoriadna konfe rencia. Ako každý deň očakávala festivalových hostí bohatá ponuka kultúrnych a športo ★ ★ Štvrtok 1. augusta 1985 číslo 179 roč. XL. 50 hal. Mládež v Moskve k výročiu Helsĺnk ZA HOSPODÁRSKU SPOLUPRÁCU A ROZVOJ . - — — ľ - — —- -- J - - - vy vil MiiiVi v • Z ďalších ohlasov na sovietsku iniciatívu Nový stupeň mierovej špirály V prejavoch väčšiny ministrov zahranič­ných vecí na stretnutí sa odzrkadľuje veľký politický význam, ktorý ich krajiny prisu­dzujú podpisu Záverečného aktu a nevy­hnutnosti pokračovať v procese uvoľňova­nia medzinárodného napätia, rozvoji vzá- Budapešť (čstk) — Jednu dobrú a jednu zlú správu dostal svet pred nadchádzajúcim jomného porozumenia a spolupráce. 40. výročím zhodenia atómovej bomby na Hirošimu, napísal včera maďarský denník Veľkú pozornosť na stretnutí vyvolalo Népszabadság. jednostranné sovietske moratórium na všet­„ . ,, _ . , , .... , . ... ky jadrové výbuchy. Viacerí účastníci hel-Dobrou správou je vyhlásenie M. Gorba- nych štátoch nestretla s pozitívnym sms)kého stretnutia j* toho názorU) že keby čova, že Sovietsky zväz od 6. augusta ohlasom. (Pokračovanie na 3. strane) obdobný záväzok prijali Spojené štáty jednostranne zastaví všetky jadrové výbu­chy. Práve odo dňa, keď pred štyrmi desať­ročiami prvá atómová bomba premenila Hirošimu na symbol najstrašnejšieho ľud­ského ničenia. Iniciatíva ZSSR je novým stupňom mierovej špirály, ktorú tvorí so­vietske úsilie o úplné a definitívne odvráte­nie jadrového nebezpečenstva a ktoré stojí proti americkej špirále horúčkovitého zbro­jenia. Zlou správou pre svet je, že nádejná sovietska iniciatíva sa ani tentoraz v Spoje­ Dnes v čísle ■ Dovolenkové „plátanie“ riešením? - (Tvrdá realita ne­splnených úloh v SAM) na str. 4. ■ Zo strieborného pobrežia na ružový kopec - (Ako dovo­lenkujú naši rekreanti v Maďar­sku) na str. 5. H ala Finlandia v Helsinkách stoji v pokojnom zátiši, medzi stromami, na brehu jazera. Ale nielen toto prijemné prostredie a umenie finských architektov spojiť moderné stavby s prírodou sem po tieto dni prilákali tridsaťpäť ministrov zahraničných veci. Prišli preto, že práve tu pred desiatimi rokmi vyvrcholila Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Stretnutie naozaj jedinečné v dejinách diplomacie. Nebolo tu silných a slabých, veľkých či malých - každý mal rovnaké práva a možnosti povedať svoj názor. A nebolo tu víťazov ani poraze­ných, jediným víťazom bol zdravý rozum. Snaha prispieť pre pozitivny vývoj a spoluprácu v Európe a dať tak príklad aj ďalším kontinentom. Úloha veľká a vôbec nie ľahká, podpísaním Záve­rečného aktu s dátumom 1. augusta sa ju však podarilo zavŕšiť. Ak hovoríme o zavŕšení, to sa týka iba etapy, vrcholiacej v lete roku 1975. Helsinská cesta však pokračovala a pokračuje. Práve úspechom konferencie a zrodom zásadného dokumentu, doslova charty mieru a porozumenia medzi európskymi národmi, dostala impulz a sľubnú základňu pre ďalšiu výstavbu. Ministri z európ­skych krajín, USA a Kanady sa nezišli teraz do fínskeho hlavného mesta iba na oslavy, ale najmä seriózne zhodnotiť, čo sa už podarilo uskutočniť a kde sú ešte ďalšie možnosti, ako odstraňo­vať prekážky na tejto ceste, ako z nej urobiť naozaj širokú obojsmernú diaľnicu. Iste, ťažkostí je pri tom dosť, hádam viac, ako viacerí čakali. Toto veľké dielo si však žiada zásadovosť, aktivitu i realistický prístup, ako ho teraz na stretnutí vo Finlandii výrazne svojimi slovami dokumentoval sovietsky minister zahraničia Eduard Še­­vardnadze: „Nikto samozrejme nerátal s tým, že ihneď po Helsinkách nastane „zlatý vek“ ideálnych vzťahov. Mnohé z toho, čo sa v tomto období dosiahlo, však zapustilo pevné korene a prežilo. Ani vážne vyostrenie napätia, ktoré sa nutne muselo prejaviť na situácii v Európe, korene uvoľňovania nezničilo. Sme presved­čení', že uvoľňovanie v sedemdesiatych rokoch nebolo náhodnou epizódou, ktorá upadla do zabudnutia. Sú to cenné skúsenosti, ktoré upevňujú vieru, že prirodzeným stavom vzťahov medzi štátmi, zodpovedajúcim spoločným záujmom, je konštruktívny dialóg a vzájomne výhodná spolupráca.“ Nie každý pristupuje takto k záverom z Helsink. Niekedy sa zdá, ako by daktorí ani len neprečítali Záverečný akt celý, ale len niektoré jeho pasáže, ku ktorým sa znova a znova vracajú - ešte aj to v deformovanej podobe. To piati najmä pre Washington, ktorý si málo všima samotnú podstatu európskej bezpečnosti a spolupráce, ale o to radšej sa hrá na sudcu vo veciach ľudských práv. Pravda, snaži sa pri tom hľadať protisocialistické ostne, ale taživé problémy, ktoré trápia ľudi v kapitalistickej spoločnosti, akosi nevidi. Takýto pristúp bol typický aj teraz vo fínskom hlavnom meste pre amerického ministra Shultza - atmosféra v hale Finlandia ho však doslova prinútila, aby sa aj on aspoň slovne prihlásil k dialógu. Pri všetkom triezvom realizme treba vidieť, že po Helsinkách sa urobilo nemálo. Po závažnom politickom vklade sa predsa len začali črtať aj možnosti krokov k vojenskému uvoľneniu, čo je úlohou (sice neľahkou, ale predsa riešiteľnou) najmä konferencie v Štokholme. V hospodárskej, vedecko-technickej, kultúrnej i ďalšej spolupráci sa nadviazali kontakty, tvoriace životodarné podhubie pre vzájomné spoznávanie a porozumenie. Podhubie, ktoré sa má z čoho napájať, hoci existujú pokusy nechať ho vyschnúť, zničiť. To však európske národy, veľká väčšina ľudi tohto kontinentu nechce pripustiť. Náš svetadiel sa presvedčil, aká prospešná je cesta konštruktívnych vzťahov - a chce na nej nielen zostať, ale v ďalšom desaťročí urobiť nové kroky dopredu. M. Nemeček Blahoprajný telegram Praha (čstk) - Prezident ČSSR Gustáv Husák zaslal blahoprajný telegram prezidentovi Švajčiarskej konfederácie Kurtov! Furglerovi pri príležitosti štátneho sviatku jeho krajiny. Helsinki (čstk) - Vo fínskom hlavnom meste pokračovalo včera stretnu­tie zástupcov 35 účastníckych krajín Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, ktoré sa koná pri príležitosti 10. výročia podpísania helsinského Záverečného aktu. Baníci rekultivujú znehodnotené pôdy Zaberajú, ale vrátia Poddolované územia sa rozrastú o stovky hektárov • Pre­sťahujú celé obce Koš a Laskár • Výkup domov a pozemkov je pomalý • Treba zrýchliť výstavbu náhradných bytov N Továky - mestečko plné zelene - zďaleka IN nepôsobia na človeka tak deprimujúco ako zaprášené okolie magnezitiek, žiarskej hlinikárne či cementární. A predsa domáci i odborníci vedia, že žijú v prostredí, ktoré na Slovensku patrí k najznečistenejšiemu. Exhaláty blízkej elektrárne, nezdravé pro­dukty z chemických závodov, banský prach z háld, postreky poľnohospodárov atď. dá­vajú dovedna neradostný účinok. Preto nás nedávno potešila správa, že v Bani Nováky pribudlo nové oddelenie, s poslaním starať sa o zlepšenie životného prostredia. O kon­krétnych zámeroch oddelenia vyvolaných investícií a rekultivácií nám viac povedal jeho vedúci Ing. Jozef Somoláni. • V blízkom okolí sú dve ďalšie uhoľ­né bane, ale podobný odbor nemajú. Čím to možno vysvetliť? - Väčšinu problémov máme spoločných. Handlovsko-novácke ložisko je totiž mimo­riadne tektonicky zložité a podobné sú aj hydrogeologické pomery. Ťažba prebieha asi 400 metrov i viac pod povrchom a je náročná na dobrý geologický prieskum. Geologické poruchy totiž znamenajú, že uhoľná vrstva „poskakuje“, treba ju pozor­ne sledovať. Navyše v jej nadloží - po (Pokračovanie na 4. strane) Na záver pobytu Bratislava (čstk) - Veliteľa Irkut­­sko-pinskej divízie generálmajora Vik­tora Kazanceva prijali včera v Bratisla­ve pri príležitosti ukončenia jeho po­bytu v ČSSR členovia Predsedníctva ÚV KSS - tajomník ÚV KSS Ján Janík a vedúci tajomník Západoslovenského KV KSS Ignác Janák. Súdruha V. Ka­zanceva prijal aj podpredseda SNR Ján Gregor a podpredseda vlády SSR Jaroslav Kanský. Pokračuje stretnutie ministrov zahraničných vecí NEVYHNUTNOSŤ PROCESU UVOĽŇOVANIA ných vecí. S veľkým záujmom sa očakávala popoludňajšia schôdzka ministrov zahranič­ných vecí ZSSR a USA, E. Ševardnadzeho a G. Shultza. Stretnutie sa konalo na americ­kom veľvyslanectve v Helsinkách a týkalo sa okrem iného príprav schôdzky generálne­­,a ďalšie jadrové mocnosti, otvorilo by to ho tajomníka ÚV KSSZ Michaila Gorbačova cestu k úplnému zákazu jadrových skúšok, s prezidentom USA Rfonaldom Reaganom, Na programe jubilejného stretnutia boli ktorá sa má uskutočniť v novembri v Že­­včera ďalšie vystúpenia ministrov zahranič- neve. 1 • Celkový pohľad do helsinskej Finlandie, kde je stretnutie ministrov zahraničných vec . 33 krajín Európy, USA a Kanady k 10. výročiu podpísania Záverečného aktu helsinské e konferencie. Telefoto: ČSTK Navštívili sme Medzinárodné študentské centrum Problémy a P e Medzinárodné štu­SFMš dentské centrum XII. vyhradili hostitelia priestory Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova na Leninských horách. Včera bolo na programe pätnásť podujatí (okrem iného stret­nutie poslucháčov fakúlt psy­chológie a ekonómie, disku­sia o účasti vysokoškolákov na boji za sociálny, ekono­mický a kultúrny rozvoj). Za ,,okrúhlym stolom“ sa hovorilo na tému - neza­mestnanosť absolventov vy­sokých škôl ,,únik mozgov". Že ide o problematiku ozaj zaujímavú, o tom svedčila pozornosť, s akou přítomni sledovali jednotlivé vystúpe­nia, spontánne reakcie. Hneď v úvode sa zhodli v dvoch faktoch, týkajúcich sa (ako upozornil zástupca Medzinárodného zväzu Stu­dentstva) rozvinutých kapita­listických a tiež rozvojových štátov: právo na vzdelanie v nich nie je ešte ani dnes samozrejmosťou, zostáva privilégiom, závislým od po­litiky i ekonomiky, a takisto nie je zaručené právo na prá­cu, zodpovedajúcu kvalifiká­cii mladých ľudi. Príklady uviedli viacerí Dievčina z Mali zdôraznila — oni vidia jedinú možnosť neprepadnúť beznádeji, a uplatniť sa aspoň čiastoč­ne, v zaměstnáni niekde za hranicami svojej vlasti. Pred- OD NAŠEJ VYSLANEJ REDAKTORKY Z. MLADEJ staviteľ organizácie učiteľov z Nemeckej spolkovej repub­liky uviedol - pracuje len kaž­dý desiaty z nich a perspekti­vy tiež nemajú ružové, vyze-rá to, že celá generácia pe­dagógov bude robiť v iných profesiách. Za mikrofónmi sa vystriedali aj mladi z Afganis­tanu, Grécka, Jemenu, Iraku a ďalších krajin. Potom ho­voril i Zdeněk Žert, podpred­seda celoškolského výboru SZM na Vysokej škole veteri­nárnej v Brne. Nielen o pozi­tívach - príprave budúcich odborníkov podľa potrieb ná­rodného hospodárstva, a o starostlivosti, ktorú ich rozmiestňovaniu venujú i zväzácke organizácie, spo­menul i ťažkosti, čo napriek tomu vznikajú, a vyplývajú povedzme zo skutočnosti, že niektorí nechcú odisť z veľ­kých miest do menších. A my sme si opäť uvedomili: v po­rovnaní s problémami absol­ventov vysokých škôl v celo­svetovom meradle sú vlastne tieto problémy (pracovať ale­bo nepracovať v menšich fabrikách mimo centra spolo­čenského a kultúrneho živo­ta) takmer zanedbateľné... No zanedbateľné už nie je - ak tak „unikajú mozgy“, vlastnou vinou sa stráca šan­ca, ktorú inde hľadajú tisice dievčat a chlapcov. Šanca, zúročiť vzdelanie v prospech spoločnosti. „V tomto centre sa prero­kúvajú ozaj najrôznejšie otázky, dôležité pre študen­tov," povedal nám neskôr Zdeněk Žert. „Českosloven­skú delegáciu tu reprezentu­jeme pätnásti, snažíme sa zúčastniť všetkých akcií, hoci niekedy ich je i päť súčasne, diskutovať. Mnohé ostatné podujatia XII. SFMŠ nám si­ce ,,utečú", no neľutujeme. Veď kedy sa opäť naskytne príležitosť vystúpiť na takom­to fóre, porozprávať sa ofi­ciálne aj neoficiálne s roves­níkmi z najrôznejších štátov? A navyše: ako zástupcom krajiny, kde sa konal prvý festival a navyše krajiny, kde má pokrokové študentské hnutie svoju tradíciu, sa nám dostáva veľkej vážnosti a po­zornosti. Prirodzene - ne­chceme sklamať." MOSKVA 85 • Priateľstvo medzi národmi - heslo, ktoré sa v Moskve napĺňa na každom kroku. Telefoto: ČSTK

Next