Práca, jún 1988 (XLIII/127-152)

1988-06-01 / No. 127

★ ★ Streda 1. júna 1988 číslo 127 roč. XLIII50 hal. Pobyt M. Jakeša v MoĽR vyvrcholil MÍTING PRIATEĽSTVA Prehliadka Paláca pionierov • Návšteva v obuv­­_______________niekom závode________________ Ulánbátar (čstk) - Generálneho tajomníka ÚV KSČ Miloša Jakeša včera predpoludním uvítali v Paláci pionierov a potom si pozrel obuvnicky závod Klementa Gottwalda. Miloša Jakeša sprevádzal člen Politického byra a tajomník ÚV MĽRS Cerendašín Namsraj. V Paláci pionierov očakával Miloša Jakeša tajomník ÚV Mongolského revolučného zväzu mládeže Džanbaldordžín Badra. V závode na výrobu obuvi sa na pre­hliadke zúčastnil podpredseda Rady minis­trov a minister ľahkého priemyslu Čornoryn Suren. Ulánbátarský obuvnícky závod Kle­menta Gottwalda, do ktorého včera zavítal Miloš Jakeš, postavili s československou pomocou. Hlavný výrobný objekt uviedli do prevádzky v októbri 1982 a závod má teraz výrobnú kapacitu tri milióny párov obuvi ročne. Mnoho pracovníkov závodu sa za­(Pokračovanie na 3. strane) Prvý tajomník ÚV KSS v Považskobystrickom okrese Pracovná návšteva Považská Bystrica (čstk) - Člen Predsedníctva ÚV KSČ, prvý tajomník ÚV KSS Ignác Janák bol včera na pracovnej návšteve v Považskobystrickom okrese. Oboznámil sa tu s rozvíjaním straníckej práce pri plnení konkrétnych úloh prestavby hospodárskeho mechanizmu s osobitným dôrazom na intenzifikáciu investičných činností. Zaujímal sa najmä o rozvoj okresu, ktorý je významným strediskom moderného stro­járstva, elektrotechnického, gumárenského, sklárskeho, stavebného a odevného prie­myslu s ročnou produkciou v hodnote 18 miliárd korún i centrom vyspelej poľnohos­podárskej výroby stredného Považia. Ignáca Janáka privítali potom v koncer­­novom podniku ZVL Považské strojárne K. Gottwalda v Považskej Bystrici. Pri pre­hliadke závodov sa I. Janák zaujímal o roz­voj nových výrob, využívanie najnovších poznatkov vedy a techniky v strojárskej praxi a uplatňovanie progresívnych techno­lógií. Ocenil vysoké tempá rastu produkcie podniku v tomto roku a pochvalne sa vyjad­ril o rozvoji priamej spolupráce s krajinami RVHP, najmä so Sovietskym zväzom. (Pokračovanie na 2. str.) • Ignác Janák v sprievode riaditeľa závodu Ing. Ladislava Hanajika a podnikového riaditeľa ZVL Považské strojárne v Považskej Bystrici Ing. Dušanom Zajacom, CSc, si prezrel niektoré prevádzky s moderným technologickým zariadením. Foto: Vladimír Gabčo - ČSTK ■ DNES SI PRIPOMÍNAME MEDZINÁRODNÝ DEŇ DETÍ... Tieto deti nemali ani to pochybné šťastie ako u obchodníkov vo Frankfurte - ich cena totiž nespočívala v radosti, ktorú poskytli adoptívnym rodičom, ale v mladých a zdravých orgánoch, ktoré na súkromných klinikách transplantujú chorým, no podstatne bohatším deťom- nastr.3 ■ KAM KRÁČAŠ, LÝRA?... Víťazi sú z rozhlasu, televízie a tlače, známi, teda ostáva len pouvažovať o tom, čo festival v domácej i medzinárodnej súťaži priniesol. Pravdu povediac, veľmi nás nepotešil. na str. 6 Tretie kolo rokovaní M. Gorbačova a R. Reagana ÚRODA NOVÝCH DOHÔD ROZHOVORY S MOSKOVČANMI • BESEDA S NOVINÁRMI • STRETNUTIE SO ŠTUDENTMI A INTELEKTUÁLMI Moskva (čstk) - V moskovskom Kremli sa včera predpoludním začalo tretie kolo rozhovorov generálneho tajomníka ÚV KSSZ Michaila Gorbačova s prezidentom USA Ronaldom Reaganom. Beseda sa pravdepodobne sústredí na problémy odzbrojenia a riešenie regionálnych konfliktov. Obaja štátnici sa stretli v pracovnom mil R. Reagana s hlavnými pamiatkami kabinete generálneho tajomníka ÚV KSSZ Kremľa a Spasskou bránou prešli potom na v budove Rady ministrov ZSSR v Kremli. * Po skončení včerajšieho kola rozhovorov sa Michail Gorbačov a Ronald Reagan na želanie amerického prezidenta vydali na prechádzku po Kremli. Sovietsky predstaviteľ počas nej obozná­Červené námestie, kde hovorili s mnohými občanmi. Moskovčania sa s oboma predstaviteľmi srdečne zdravili a v rozhovoroch s nimi vyjadrovali nádej, že do roku 2000 sa podarí úplne zlikvidovať jadrové zbrane. Keď sa prezidenta spýtali, či sa stotožňu­je s ich nádejami, odpovedal, že áno. Dodal, že keby sa mladí ľudia oboch krajín navzá­jom lepšie poznali, hrozba vojny by bola odstránená. „Je to tak,“ dal mu za pravdu mladý lekár Anatolij Tomkovič, „ale aj od vás, vedúcich predstaviteľov, veľa závisí.“ „Pokiaľ ide o to, nerobím si starosti," usmial sa prezident. „Keby sme začali nie­čo robiť zle, včas nás opravíte.“ Pamiatky Kremľa a rozhovory s Moskov­­čanmi prezidenta tak zaujali, že podpísanie sovietsko-amerických dohôd, ktoré bolo plánované na 11,30 hod. sa o 20 minút oneskorilo. V Moskve včera podpísali dokumenty o rozvoji spolupráce medzi ZSSR a USA vo viacerých významných oblastiach. Ministri zahraničných vecí ZSSR a USA Eduard Ševardnadze a George Shultz pod­písali protokol o spoločných experimentoch pri kontrole skúšok jadrových zbraní a do­hodu o oznamovaní štartov medzikontinen­­tálnych balistických rakiet a balistických rakiet umiestených na ponorkách. Minister kultúry ZSSR Vasilij Zacharov a riaditeľ Informačnej agentúry USA Char­les Nick podpísali program sovietsko-ame­­rickej výmeny v oblasti kultúry a vzdeláva­nia na roky 1989-1991. V odpovedi na otázky prítomných novi­nárov Michail Gorbačov a Ronald Reagan ocenili doterajší priebeh rokovania a zhod­ne ich označili za úspešné. Popoludní v Moskve podpísali ďalších šesť sovietsko-amerických dohôd. Ministri zahraničných vecí ZSSR a USA Eduard Ševardnadze a George Shultz podpísali dohodu o vyhľadávaní a záchrane obetí námorných nešťastí a dohodu o utvo­rení jednotného rádionavigačného systému. Ministri si vymenili aj diplomatické nóty o predĺžení zmluvy medzi ZSSR a USA o vedecko-technickej spolupráci pri miero­vom využívaní jadrovej energie a o rozšíre­ní súčinnosti v rámci dohody o spolupráci pri výskume a využívaní kozmického prie­storu na mierové účely. (Pokračovanie na 3. strane) • M. Gorbačova R. Reagan počas prechádzky po Červenom námestí Telefoto: ČSTK List M. Hurtada prezidentovi ČSSR Praha (čstk) - Prezident Spojených štá­tov mexických Miguel de la Madrid Hurta­do v liste adresovanom prezidentovi ČSSR Gustávovi Husákovi ocenil českosloven­skú iniciatívu postupného vytvárania pás­ma dôvery, spolupráce a dobrých sused­ských vzťahov na línii dotyku štátov Var­šavskej zmluvy a NATO. Zdôraznil, že Me­xiko vždy poukazovalo na potrebu zabez­pečiť prežitie ľudstva prostredníctvom účinných opatrení nukleárneho a konvenč­ného odzbrojenia. Mexický prezident vy­jadril uspokojenie, že československá vlá­da prichádza s iniciatívou na postupné vytváranie zóny dôvery a spolupráce me­dzi členskými štátmi Varšavskej zmluvy a NATO. V ZTS Dubnica zvolili rady pracovných kolektívov MANDÁT na zastupovanie V ýrobno-hospodárska jednotka Závody ťažkého strojár­stva patrí k tým, ktoré v rámci overovania komplexného experimentu zvyšovania samostatnosti a zodpovednosti hospo­dárskych organizácií za efektívny rozvoj, poverili uznesením Sekretariátu ÚV KSČ odskúšať aj činnosť samosprávnych orgánov pracovných kolektívov. Prvým krokom bola príprava k dôstojnému priebehu volieb rád pracujúcich závodov, podnikov i rady celého trustu. Vo VHJ, ktorá sa chce pretvoriť v kombinát, takto postupne volili a volia 70 samosprávnych orgánov, pričom do pracovných rád (od 7 do 31 členov v každej) navrhli o dvadsať percent viac kandidátov ako predstavuje konečný počet ich členov. Zvolený je ten, kto dostane nadpolovičný počet hlasov voličov. Kandidáta s najnižším počtom zaraďuje volebná komisia na konec „rebríčka“, v ktorom, logicky, posledných dvadsať percent nie je zvolených za členov rady. Keď 30. mája voiebná komisia v ZŤS Dubnica nad Váhom ukončovala prípravy k voľbám pracujúcich rady podniku, mali jej členovia už isté skúsenosti z volieb v deviatich závodoch, ktoré sa uskutočnili do 27. mája. Mohli analyzovať zúročenie ich prípravy, okrem iného, napríklad aj z takých faktov, že kandidáti dostávali okolo 95 percent hlasov voličov, že iba niekoľko z nich sa môže pochváliť stopercentným „kontom“. Členmi rád sa nestali takí, ktorí získali „iba“ 90 percent hlasov, aj keď mali za sebou dlhoročné funkcionárske skúsenosti. Iba v jednom prípade nedo­stal kandidát nadpolovičnú väčšinu hlasov. Predseda volebnej komisie pre voľbu rady v podniku, Ing. Štefan Štefanec, hovorí: „Myslíme si, že v niektorých prípa­doch - pri návrhu kandidátov - volebné komisie svoju prácu podcenili, ale na druhej strane je predsa prejavom demokracie, keď si voliči vyberú svojich kandidátov. Okrem toho je to pre niektorých nezvolených akýmsi impulzom k zamysleniu sa nad svojou doterajšou činnosťou...“ Z verejne zvolených 541 delegátov na členských schôdzach či konferenciách dielenských organizácií ROH celého podniku dub­nických ZŤS, zaujalo svoje miesta o 14.15 hodine spomínaného 30. mája v závodnom klube 501. Po predstavení tridsiatich kandidátov (počas prestávky sme počuli nejednu poznámku, že ich mohlo byť podstatne viac) odovzdalo v tajných voľbách svoje hlasy 495 voličov. Kandidáti dostali od 89,9 do 99,2 percenta hlasov. Dvadsiati piati boli zvolení za členov rady na najbližších päť rokov, piati s najnižším počtom hlasov budú kandidátmi. Na svojom prvom zasadnutí (pri voľbe predsedu) sa členovia .rady pracujúcich podniku stretnú v priebehu dvoch dní. V Dubnici si uvedomujú, že zvládli iba začiatok na ceste k rozvoju socialistickej demokracie. Vedia, že skonkretizovanie činnosti rád pred nimi ešte len stojí, že v experimente sa majú vykryštalizovať nielen organizačné nedostatky, ale, napríklad, aj otázka dôsledného rešpektovania rozhodnutí tohto orgánu, otázka vzájomného prepojenia činnosti rád jednotlivých stupňov, riešenie napríklad náhrady ušléj mzdy ich členov atď. Z úst nejedného účastníka volieb sme počuli, že „sa šilo horúcou ihlou“, keď prvá zmienka v podniku o voľbe samospráv sa objavila až koncom apríla. Zhodli sa však, že experiment znamená skúšať a život ukáže životaschopnosť novozvolených orgánov. (pš) K úmrtiu V, Menšíka Praha (čstk) - Generálny tajomník ÚV KSČ Miloš Jakeš zaslal Ministerstvu kultú­ry ČSR a Zväzu českých dramatických umelcov sústrastný list k úmrtiu národného umelca Vladimíra Menšíka. V liste sa uvá­dza, že vo Vladimírovi Menšíkovi strácame umelca, ktorého sme si vážili pre jeho osobité herecké majstrovstvo a vrúcny vzťah k rodnej zemi a pracujúcemu ľudu. K úmrtiu národného umelca Vladimíra Menšíka zaslali sústrastné listy aj prezi­dent ČSSR Gustáv Husák, predseda vlá­dy ČSSR Ľubomír Štrougal a predseda Federálneho zhromaždenia ČSSR Alois Indra. Začalo sa 3. osobitné zasadanie VZ OSN o odzbrojení Široký dialóg v New Yorku New York (čstk) - V newyorskom sídle OSN sa včera začalo 3. osobitné zasadanie VZ OSN o odzbrojení. Ako povedal predseda 42. zasadania Valného zhromaždenia Peter Florin z NDR, začiatok osobitného zasadania sa časovo zhoduje s vrcholnou sovietsko-americkou schôdzkou v Moskve. Aj táto schôdzka je dôkazom, že sa zlepšili možnosti hľadať vzájomné porozumenie, pokiaľ ide o globálne problémy našej doby. P. Florin potom vyjadril presvedčenie, že osobitné zasadanie bude mať konštruktívny charakter a sústredí sa na dialóg o celom kompelxe odzbrojovacích otázok. Tretie osobitné zasadanie VZ OSN potrvá mesiac. Delegácie budú na veľmi vysokej úrovni. Očakáva sa, že ich povedú predovšetkým ministri zahraničných vecí, ale v niektorých prípadoch aj hlavy štátov a vlád. Na čele československej delegácie je minister zahraničných vecí Bohuslav Chňoupek. A lik nemôže byť , f IV taký šialený, aby chcel vojnu namiesto mie­ru. Lebo keď je mier, vtedy deti pochovávajú rodičov, a keď je vojna, pochovávajú rodičia deti". To sú slová, ktoré vyriekol grécky spiso­vateľ, ,,otec dejepisu“ He­­rodotos. Skvejú sa na pod­stavci sochy, ktorú súčasný grécky umelec S. Georgo­­pulos nazval Mier. Táto so­cha stojí od začiatku so­­vietsko-americkej schôdz­ky v Moskve pred hotelom Kosmos na prospekte Mie­ru. Sovietskemu fondu kul­túry v osobe Raisy Gorba­­čovovej ju odovzdala man­želka gréckeho premiéra Margaret Papandreuová, predsedníčka Gréckeho zväzu žien, koordinátorka medzinárodnej organizácie Ženy za rezuitatívne stret­nutie na najvyššej úrovni. čensko-informačnom stre­disku Sovietského výboru obrancov mieru. Medzi účastníkmi boli napr. býva­lý mexický prezident, pod­predseda Svetovej rady mieru Luis Echeverria, predsedníčka Medzinárod­nej demokratickej federá­cie žien Frieda Brownová, delegácia gréckych účast­níkov pochodu mieru So­lun - Moskva na čele so známym hercom Vangeli­bežcov-maratóncov, ktorí za päť dní prekonali vzdia­lenosť 3250 kilometrov z Atén do Moskvy behom a autom. Slová z podstavca spo­mínanej sochy mieru akoby podnietili znepokojených rodičov v NSR, keď v roku 1982 založili detskú proti­vojnovú organizáciu Vták mieru, ktorú teraz ale vedú (Pokračovanie na 3. strane) Včera vystúpila Marga- som Kazanom, delegácia ret Papandreuová na stret- medzinárodnej detskej pro­­. nutí zahraničných predsta- tivojnovej organizácie Vták viteľov verejnosti v spolo- mieru i päťčlenná skupina Mierový hlas žien a detí S

Next