Práca, apríl-jún 1949 (IV/89-175)

1949-04-01 / nr. 89

.... (PRÁCÄ) Stratia 2. Čo je Atlantický pakt? i Dušan Žehran Kto čaká definíciu, bude sklamaný. Veci j najjednoduchšie je najťažšie definovať. A po. 5 tom: aj definícia má svoj rub _ chylro sa j ju možno naučiť, aie menej chytro zachytiť j a stráviť jej obsah. A napokun: len nové j veci zvyčajne definujeme. Atlantický pakt i takouto naskrz nie je. Teda ani prekvepe* 5 nie by nebolo na mieste. Nielen preto že : v slovách »atlantická pospolitosť« rozjímal : o Atlantickom pakte a jeho budúcich čle­­! noch už za vojny Walter Lippmann (»Zahra­­j nlčuá polilika a vojnové ciele Spojených £ štátov«, str. 89 a nasledujúce); nielen preto, : že pakt tento je vojensko-polittckým deri. j vátoro Trumnnovej doktríny a Marshal, j lovho p’ánu, teda nie politickou originalitou; : nielen preto, že prvým odvarom tejto dok­­: triny a plánu bol už Panamerický pakt, í podpísaný v septembri 1947 v Rio de Ja­­£ neiro; nielen preto, že Atlantický pakl už v j polovici júna 1948 avizovala Izv. Venden, s btrgova rezolúcia, schválená americkým I senátom a žiadajúca od USA spolčiť sa so : západoeurópskymi štátmi a vojensky ich £ podporovať. Atlantický pakt by nemal pre­­£ kvapovať predovšetkým s hľadiska vývinu : povojnovej situácie v kapitalistických štá. £ toch. Jedine rozbor tejto situácie a jedine i rozbor g hľadiska triedneho ie bezpečne j zi.ačkovanou cestou, ktorá vedie k podstu- S £ te I cieľom Atlantického paktu. Druhá vojna svetová — ako každá voj. • na, odoraia z pozícii svetového kapitalizmu. ! Odoraia na celých kompaktných územiach • (štáty ľudovej demokracie) i vo vnútri ka. ■ pitaiistických štátov, vzrastom a posilnením ; robotníckych tried. Nehovoríme vecj nové. ■ Iba opakujeme a s nami mnohí s pätnásť* ; ročným oneskorením Stalinove slovás »Nc. ; môže byť sporu o tom, že druhá vojna pro­■ ti SSSR spôsobí úplnú porážku útočníkom, • revolúciu v niektorých krajinách Európy a ; Ázie a rozdrvenie buržoáznych a statkár. • skych vlád v týchto krajinách.« (J. V. Sta. : lin na XVII. sjazde VKS(b) 26. 1.—10. II. : : 1934. Vojna nie je pre kapitalizmus prvkom ! konsolidačným. Urýchľuje revolučné pohy­­; by ľudových más proti jeho pozic'ám bez • ohľadu na hranice. Bázu kapitalizmu len ! zúžiť môže, nie rozšíriť a upevniť. — To £ j je prvá skutočnosť. Pozícia meštiactva ako spoločenskej trie* I dy a reprezentanta domáceho i medziná­­: rodného kapitalizmu vo svojom prostredí S bola vojnou silne otrasená, najmä v štátoch ; Nemeckom okupovaných, kde nadlo kola. : borácšou s nepriateľom ai morá'ne defekty Z utrpelo a v očiach pracujúceho ľudu sa j skompromitovalo. Malomocné meštiactvo j stálo po vojne zoči.voči robotníckej triede, : ktorá v odboji zosilnela, svoje skúsenosti : pre ďalší zápas obohatila a na akčnej : schopnosti veľa pribrala. Oporu doma meš­­: tiacka trieda nenašla, lebo jej záujmy ako ŕ malej menšiny sa križovaly a križujú so E záujmami veľkej väčšiny — so záujmami E pracujúceho ľudu. Preto sa obrátila o po* S moc na triedne spríbuznené kapitalistické za­­j hraničle, ktoré túto pomoc už dávnejšie, bez E volania, do svojich povojnových plánov za­­£ kalkulovalo. Prelo Lippmann už za vojny E písal o »atlantickej pospolitosti«, preto po £ vojne USA zorganizovaly v rámci Truma. f novej doktríny intervenciu v prostredí vte­s dy veľmi chúlostivom _ v Grécku, preto S neskoršie —■ v rámci Marshallovho plánu — jj oblapily záujmové rad ďalších štátov a v i dňoch dnešných rozprestierajú svoju zá. : ujmovú plachtu na oblasti Blízkeho, Stred- 5 : ného i Ďalekého východu. Tam, kde boly, alebo sú priamo alebo n** ■ — blízku vojská západných veľmocí, tam sa • podarilo injekčné vzkriesiť chorľavejúcu • buržoáziu; v týchto štátoch (napr. FTan­­; cúzsko, Taliansko, záp. Nemecko) vedie ro» : bo'n.’cKa trieda nerovný boj. Ale tam, kde • taéštiacka trieda bola odkázaná zväčša len ; svoje vlastné sily. tam to nevyšlo. V zá­• pase s triednu robotníckou prišla aj o zvyš­• ky svojich mocenských pozícií. — To je j ; druhá skutočnosť. Po vojne sa ťažisko svetového kapitaliz­­; mu a tým aj protektorstvo a ochrana meš. I tiackych vládnucich kruhov v iných štátoch í presťahovalo z vyčerpaného Anglicka do j USA. Tieto vlády — aby kapitalizmus ne* j prišiel o ďalšie pozície — začali zpoza mora £ rad radom kriesiť z vojnového takmer bez­­! vedomia, ich pozície »konsolidovať« a po­­; silňovať proti vzmáhajúcej sa robotníckej 5 triede a súčasne viesť útok proti tejto trie­• de protisociálnymi opatreniami a pollačo* E vauim občianskych práv jej príslušníkov, E Marshaliov plán _ popritom, že na čas vy» ; viezol zárodky hospodárskej krízy z USA E d0 štátov, ktoré sú Jeho účastníkmi — je ! predovšetkým hospodársko-politickým ná. [ strojom v prospech vládnucich kruhov v I kapitalistických štátoch a protj robotníckej ! triede v ich vnútri. — To je tretia skuloč- I nosť, vyplývajúca z rozboru povojnovej 5 j situácie. Vojcnsko.politickým zvýraznením tohto Č úsiBa je pakt Atlantický. Je z tej istej idei* { logickej mateorie ako Marshaliov plán a i Trumaňova doktrína. Tu je jeho rodisko, j Je inštrumentom triedneho boja kapitaliz­­£ mu v meradle svetovom a inštrumentom boja j vládnucich kruhov v kapitalistických štá- i toch proti robotníckej triede osve. Z toho j vyplýva útočný charakter jeho podstaty aj ! cieľov. Dívať sa preto iba na formálnu stránku Atlantického paktu, t. j. rozoberať jeho jednotlivé články, je asi podobné, ako pre­hrabovať sa v kúskoch náhrdelníka a pritom nevidieť špinavý krk. 4 { ■ •'■> i Vysoké výkony ŕiderlck v Snmlríkn Ako sa darí úderke s.Vacu!u v Senici Urýchlenou montážou ušetril závod Dynamit Nobel v Senica 200.000 K6a Dielňa Jána Humela v Partizánskom sníži počet chybnej obuvi týždenne 8 9 párov na 0 párov Bratislava (bi) — V mnohých našich závodoch možno sa denne presviedčať, ako horlivo plnia robotníci svoje výrobné plány, ako sa menia v skutky záväzky k IX. s Jázd u KSC, sdružujú sa v úderky a prihádzajú s čo­raz novšími zlepšovacími návrhmi V Iland- lovej v Severnej bani na porube plní Ondrej Smitka so svojou čatou výrobný plán na 120 pere., Ján Blaho na 10G perc., Róbert Svec na 103 perc. a Július Fándli na 102 pere., na prí­prave Stefan Prôčka na 125 pere, a Ján Pukáč na 116 pere.., v otváraní Martin Boh imiel na 118 percent. Vo viaeených kovorob­­nýcth závodoch je celý rad úde riek, ktoré prekonáva­jú doterajšie výkony, ale­bo podávajú ďalšie dôkazy o možnostiach lepšieho^ hos­podárenia s materiálom- Ako ea dozvedáme iz Dol. Hámrov, v národnom pod­niku Sandrik podáva Vác­lav Bajnhoifer vyšší výkon o 331 pere., Ján Šnjáger ° 22 6 pere., Ján Mityea o 48.3 pere., Ant- Talaipa o 2'2 pere., Eduard Klein o 233 pere. a Anton Foppo o 39 6 porc. V Chemických závodoch dávajú velký dôraz na sú­stavné sledovanie p’nonia záväzkov k IX. »jazdu KSC. V závode n. p Chemické závody Dynamit-Ncbel Senici úderka s. Vadilo re­v ferovala pred celým osaden­stvom. ako «t jej darí usku­točňovať svoje zodpovedné pracovné úlohy. Ustálili, že o 15 dní 6kÔT ako nred­­pokladal plán. táto úderka dala do prevádzky rozvodňu a turbogoerátor. čím závod ušetril 200.000 Kčb na pa­live. Úderka s- Vaeulu však ■"■eustá va na svojom úsilí- Montáž vzdušnej aima'úry vykoná v skrátenom čnse n tým získa Pre závod ďal­šie úsnorv. Ale v Senici ne­zaostávajú ani ostatní sú­druhovia. Knriči< B oh m. Daniel a Jankov ič budú hospodárnejšie spaľovať uhlie, čím ušetrí závod 151.284 Kôs. V Partizánskom súfaží 14 dielenských kolektívov obuvníckych výrobní- Veľ­ký dôraz kladú na snižova­­nio počtu zmetkov. Tak papr. v dielen kom kolek­tíve 5431, vedenom s. Já; no m _ H u molom, zaviazali «a inštruktori obuvníckej školy, žo množstvo chybnej chu vi »nížia. e doterajších 2.3 pere. na 1-5 pere., čiže e 9 na 6 párov. Textilné zá­vody na Slovensku pracujú na seinem svojich záväzkov k IX. s jazdu KSC. Podľa predbežného vyčíslenia pred­stavujú záväzky 60 textil­ných závodov na Slovensku 54.000090 Kčs, pričom nie sú v tom zahrnuté záväzky ostatných textilných závo­dov na Slovensku. Zlepšovatelia z kovopriemyslu r svojej • uu .jo «mj práci v ft ví«n<r? ^ Bratislava (dl) — Dru. hého apríla bude v Pov. Bystrici pracovná konferen­cia zlepšovateľov zo sekto­ru ľahkého strojárenstva a 3. aprílu v Dubnici zo sek­toru ťažkého strojárenstva. Na týchto porádáoh odznejú odborné referáty o problé­moch kovopriemyslu v 5RP, o social ist iokom súťažení a zlepšovacích návrhoch v tomto sektore. Pracovnú poradiu doplnia výstavou zlepšovacích námetov. Na týchto pracovných konfe­renciách zúčastní aa a.i pred­seda SOR, povereník so­ciálnej starostlivosti Zupka. Odberné lístky na ihličnaté rezivo Bratislava (z) — Les­nícka drevárska ústredňa v Bratislave upozorňuj«, biele odberné lísitky na ih­že ličnaté rezivo, ktoré malý platiť do 31. marca t. r-, a zelené odberné lístky a ter­mínom platnosti od 1. aprí­la do 30. júna t. r., sú plat­né do 30. júna t. r. Lístky so starým dátumom boly totiž už v tlači, keď sa do­datočne rozhodilo o ich pre­dĺženej platnosti. Bratislava odmeňuje svoje závody Robotnícke kolektívy medzi laureátmi Bratislava (z) — Mesto Bratislava udelí na výročie svojho oslobodenia niekoľko cien za umeleckú a vedeckú činnosť. Rada ÚNV rozhodla sa tohto roku odmeniť aj vy­nikajúce úspechy robotníc­kych kolektívov v socialistic­kom budovaní. Tohto roku odmenia cenami mesta Brati­slavy osadenstvá závodov Kablo, Danubius a Dynamit- Nobel po 10.000 Kčs. Túto sumu môžu závodné rady použiť na kultúrne potreby osadenstva alebo na odmeny víťazov vo vnútrozá vodnom súťažení. Nesprávne údaje skrosľovaly rozpis dodávok Kontrola výs'edkov súpisu pôdy Bratislava (aja) — Pri uzavieraní kontraktácii mno­hé obce a okresy malý ná­mietky proti plánovaným plo­chám, V námietkach uvádza­­ly. že toľko ornej pôdy ne­majú, koľko vykazovaly ka­­tastrálnomeračské úrady. krátkom čase musí mať Po­V vereníctvo pôdohospodárstva presné súpisy pôdy, musí poznať výmeru obecných cho­tárov a musí vedieť o každom roľníkovi, koľko má pôdy. Lebo tieto čísla sú podkladom pre vypraco vam i e rr plánu v poľnohospbdáiotve na rok 1950 a budú podkladom pre rozpis dodávok. Preto v tých­to dňoch rozbieha sa po na­áich okresoch akcia ukonče­nia súpisu poľnohospodárskej pôdy. Osobitná okresná {ko­misia na čele s predsedom ONV a za pomoci úradníkov katastrálnomeračského úradu a okresných štatistikov pre­­skúmava všetky výsledky sú­pisu pôdy, ktorý prebiehal na začiatku roku. Takto majú sa napraviť chyby doterajšej štatistiky a v týždni od 3. do 10. apríla majú obce, MNV, JSSR a orgány strany pre­kontrolovať súpisy pôdy po dedinách v -záujme všetkých roľníkov. Keďže táto práca je veľmi súrna, musia byť do 16. apríla vo všetkých okre­soch hotoví so súpisom pôdy. Z čoho opraviť hospodárske budovy Stavebný materiál pre roľníkov Bratislava (re) — Podľa posledných úprav Povereníctva priemyslu obchodu rozdeľujú stavebný a materiál na drobnú údržbu a opravy hospodárskych bu­dôv pre roľníkov príslušné ONV, Jednotný eväz slo­venských roľníkov a Pove­reníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. ONV prideľujú cement do 20 q, tehly do 1.000 kusov, a ihličnaté reei vo do pol ku­bíka. Skvároibetónové teh­ly do 2.000 kusov, cement do_ q a rezivo do 2 kubíkov prideľuje JSSR v Bratisla­ve. Nad tieto množstvá pri­deľuje stavebný materiál Povereníctvo pôdohospodár­stva^ ktoré okrem toho roz­deľuje aj »tav. železo, stav, sklo a iný špeciálnejší stavebný materiál. Žiados­ti o prídel, či už na ONV, JSSR alebo Povoremíotvi pôdohospodárstva treba po dávať výlučne len prostred niet vom Okresného sdruiže nia JSSR. žiadostí musí Odôvodinenos potvrdiť a Miestne »draženie JSSR MNV potvrdí skutočnosť, ži ži,adatéi dostal ša toruk u JSSR vyzýva roľníkov ktorí potrebujú stavební materiál n,a opravu budôv aby ho žiadali predo vše tkým na príslušnom ON\ a na JSSR obracali ea ai vtedy, keď im ONV nebudí môcť vyhovieť pre nedosta tok materiálu. Okrem toh< má JSSR na prvý polrol 1949 pomerne veľmi nízki množstvá škvárobetónevýcl tehál, com entú a ihlična tého reziva, z čoho môži uspokojiť len časť žiadate­ľov. Prvé výsledky socialistickej súťaže v závode Weltson Zvíťazí Dániš alebo Lady? Vzájomná kontrola jednotlivých oddelení — Bodovanie kvality výrobkov Bratlslava (os) — V stredu s išli sa bra­tislavskí novinári s robotníkmi závodu Welt­­son. Jedni I druhí sa opäť presvedčili o nut­nosti vzájomného styku. Nemožno písať o prá­ci závodu a jeho osadenstva, ak túto prácu ne-poznáme. Bez tohto bezprostredného styku nemožno splniť tie úlohy, ktoré naša tlač spl­niť má Robotníci závodu Weltson venujú veľkú pozornosť ďalšiemu zdokonaleniu pre­vádzky a zvýšeniu výkonov jednotlivcov i ce­lého osadenstva. Od skončenia vojny do­siahli v tomto závode pozoru­hodné výsledky. Podarilo sa im rozšíriť závod a vybudo­vať nové haly, zväčša vlast­nými prostriedkami. Dobro­voľné brigády robotníkov od­­pracovaly bezplatne dobrovoľ­né smený na všetkých úse­koch, kde sa zjavil nedostatok pracovných síl. Socialistická súťaž je v plnom prúde a zapojilo sa do nej celé osa­denstvo závodu. Súťaž konči sa 1. mája. Iniciátorom socia­­ltsťckej súťaže v závode Je úderka Michala Daniša, ktorý vyzval ostatné oddelenia úderky, aby začatý súťažiť. a Prvé týždne, ktoré uplynulý od začiatku súťaže, priniesly prekvapenie, lebo úderka pod vedením Karola Ladyho získa­la viac bodov ako úderka Mi­chala Daniáa. Vplyv súťaže na výrobnosť v závode a na celú prevádzku je veľmi priazn'vý. Na pracoviskách vidno výsledky zvýšenej sta­rostlivosti o stroje, väčšiu čistotu, sníženie odpadu na minimum a mnohé Iné sprie­vodné znaky zvýšenej produk­tivity práce. Závod plní 5-RP za mesiac február a marec priemerne na 106.4 perc. V niektorých dielčích úlohách Je plnenie plánu ešte vyššie. So­cialistická súťaž zvýšila aj vzájomnú kontrolu jednotli­vých oddelení y závode. Sy­stém bodovania tejto súťaže kladie veľký dôraz na kva­litu vyrobených tovarov a preto je snahou každého od­delenia neodoberať menej kva­litné polotovary od 'ného od­delenia, ale naopak, priamo sngžiť sa o to, aby kvalita žbdpovedala požiadavkám sú­ťaže. Meranie času pomocou časových štúdií Pr: normovaní práce sa dnes všeobeen# propaguje metóda objektívneho zistenia ča­su, čoho sa dosahuje meraním pomooou tzv. časových štúdií. Tieto štúdie sa prevádzajú na 'príslušných formulároch, ktoré sá závo­dy často zhotovujú samy, následkom čoho sú nedokonalé a veľmi rozdielne. Kultúmo­­pro-agačná komisia SOR v snahe dosiahnuť sj odnotenia formulárov, ako tiež aby s hľa­diska hospodárnosti baly zachované všeobee. ne uplatňované zásady, nechala zhotoviť väčšie množstvo formulárov pre prevádzania čosových štúdóí, ktoré na objednávku a pro­ti úhrade v režijnej cene môže zaslať závo­dom. Je však potrebné vysvetliť, aké druhy formulárov nachádzajú sa toho času na skla­de, za ktorým účelom treba poznamenať, ža ák si povšimneme jednotlivých druhov prác s hľadiska určiteľnosti úkonov predom. ako aj ich chodu, dostaneme nasledujúce druhy prác. 1. Práce, kde úkony sú predom určiteľ­­né a Ich chod Je pravidelný. 2. Práce, kde úkony sú predom .urč-teľné, avšak ich chod Je nepravidelný. 3. Práce, kde úkony sú pre­dám neurčlteľné a ich chod je nopravldeľ­­ný. Skladované formuláre sú pre práce uve­dené pod bodom 1, a v prípadoch, kde ope­rácia obsahuje najviac 5 úkonov, môžu sa formuláre tiež použiť pre práce.'uvedené pod bod. 2. Veľmi často je však potrebné časo­vú štúdiu opakovať a preto boly zhotovené formuláre týchto druhov: Časový záznam — základný formulár a časový zaznam — prí­loha. Formuláre možno objednať na Kultúr­­no-propagučnoj komisii SOR, Bratislava, uL Národného povstania 4/c. Normovanie prúco v úradoch Krajský výbor Sväzu zamestnancov finanč­nej správy v Košiciach mal plenárnu schôdz­ku, na ktorej bola vykonaná reorganizácia a voľba nového výboru. Za slovenský výbor Sväzu bol prítomný tajomník s. Blažek, ktorý vyzdvihol význam päťročného plánu a zdô­raznil potrebu normovania práce v úradoch. Na čele nového krajského výboru zvolili a. Dudaša. V diskusii rečníoi vyslovili pochyb­nosti o tom, či duševnú prácu možno správna motrmovať, najmä keď je rôznorodá, kde nesta­čí zmerať len čas a stanoviť normu, ako má byt ten čas využitý, ale treba mat na zreteli aj výsiledok práce. Jej kvalitu, ktorá by tak­to v honbe za časom mohla utrpieť. Tajomník s. Blažek zdôraznil, že normovanie práce a s tým spojené sostevovanie pracovných vý­kazov je len prechodným opatrením, kým sa tá-ktorá práca správne zhodnotí. Ktorú prácu nemožno zmerať, zhodnotí sa tak, že búda aspoň popísaná a tým sa získa prehľad, na základe ktorého bude ju možno zlepšiť a zjed­nodušiť. Pripomenul tiež, že je pripravovaný nútený odsun časti zamestnancov Finančnej správy do výroby. Má to však byť Íra odsun, 184 osôb. lebo ostatok z pôvodného počtu 500 pripadá na ftnančnú stráž. To znamená, že nie všetci zaznamenaní budú odsunutí. Nové závodné rady Zamestnanci Koželužne v Boša.n»cli zvoMU novú závodnú radu na čele so s Borchom. No­vá závodná rada snaží sa byť nápomocnou vedeniu závodu pri riešení všetkých problé­mov a tiež chce sa všemožne starat o úpravu otázok zamestnaneckých. — Zamestnanci CSSZ, U. stupeň hydrocentráJy v Novom M es­­te n. Váhom vykonali voľby do závodnej rady manifestačné e kandidátka bola prijatá veľ­kou väčšinou osadenstva s nadšením. Predse­dom ZR bol zvolený dobrý odborár a. Jam­­rich. — Zamestnaci Ružového mlyna v Pieá­­ťanoch volili závodnú radu manifestačné tf prijatím navrhnutej kandidátky odstránili nb žiaducu dvojkoľajnosť v riadení záležkost odborárskych. — Osadenstvo Kovosmaltu ▼ Petržalke pripravilo voľby do závodnej rady na závodnej schôdzke, kde si avolilo volebný výbor, ktorý sostevil kandidátku. S ohľadom na veľké zaneprázdnenie s. Zelenku. bol zvo­lený za predsedu s. Ječanin. Voľby boly ma­nifestačné a od novej závodnej rady zamest­nanci očakávajú rozprúdenie socialistického súťaženia vo všetkých oddeleniach aby závor čo naj úspešnejšie plnil päťročný plán. Konferencia OOR v Šuranoch Delegáti skupin znovuu tvoreného okresu Šurany mali pracovnú konferenciu, ktorej sa okrem 70 delegátov zúčastnil tajomník KOR ». Florié, predseda OOR z Nových Zámkov a Bátovský a tajomník OOR z Nových Zámkov s. Jurík. Po prejave s, Floriáa, ktorý zhodno­til význam odborového hnutia a vyzdvihol dnešné úlohy ROH, návrhová komisia predlo­žila kandidátku nového výboru Okresnej od­borovej rady. ktorú konferencie prijala jed­nomyseľne. Nové veden: e OOR, ako reční d v diskusii zdôraznili, musí sa vynasnažiť čim skôr zriadiť e vybaviť sekretariát, atoy mohlo hneď začať v svojej činnosti. Školenie stavebníkov Oblastná správa CSSZ v Bratislave za ú čln. nej podpory PSS usporiadala 10 preškolova­­cíoh kurzov pre murárov, tesárov, predákov, palierov a to: 7 kurzov pre pozemné stavby, 2 pre priemyselné a 1 pre dopravné stavby. Kurz pre dopravné stavby prebieha od 28. februára v Lubeníku. Vedre ho Ing. Hamer­­schmŕedt. Účastní sa ho 23 frekventantov z rozličných stavieb na Slovensku. Osadenstvo Nitrianskych mlynov 100-perc. organizované Na slávnostnej schôdzke Nitrianske mlyny, n. p. závod v Nitre odovzdal tajomník ÓOR s. Benček vedeniu skupiny diplom za 100-per­­centnú organizovanosť zamestnancov závodu v ROH. Vo svojom prejave vyzdvihol význam odborového hnutia e zaoberal sa jeho úloha­mi. Menom členstva tajomník ZS s. Civáň poďakoval sa za diplom a prisľúbil, že pri, plnení päťročnice nesklamú.

Next