Práca, júl-september 1949 (IV/176-265)

1949-07-01 / nr. 176

Bratislava, piatok, 1. júla 1949. Pracujúci zo závodov na Slovanský tieň Hromadné zájazdy na Devín Bratislava (if) — Slovenský pracujúci ľud prejavuje tohto roku mimoriadny zašijem o V. Slovanský deň, V závo­doch i úradoch pripravujú'hromadné zájazdy na Déván a na organizačné oddelenie SOR sbiehajú sa už hlásenia, v ktorých funkcionári závodných ek'vifn ■». závodných rif OTOiWirP. počeí účastníkov. Krajská odborová radu v Nitre oznamuje, že z Nitriau. skeho (kraja príde na Devin 50(A) súdružiek a súdruhov, Z Handlovej hlási závodná sku­pina baníkov, že na Slovan­skom dni sa súčastní 500 hand_ lovských baníkov. Textilné a kožiarske závody v Bratislave prihlásily 5000 účastníkov, miestna «skupina Sväzu rozlič­ných povolaní 4000, bratislav­ské skupiny Sväzu zamestnali, cov v distribúcii 2000, závodná rada pri Stavoíkombinátč 900. čs. Dumajplavba 500 ČSSZ II expozitúra 500 BEDS 400, Káblo 400. Krivá'ň-ČKD 300, SiollwCrck 300. Štátna nemoc­nica. 300, Jedla 280, Tesla 270, Gumou 250. Steinov pivovar 250, Povereníctvo pravosúdia s Krajským súdom 250. Tu., kové závody 150, Lekárska fa­kulta 100. "Ďalšie hlásenia z bratislavských závodov a úra­dov. ako aj z priemyselných stredísk vidieckych stále do. chádzajú. Slovenskí odborári chápu mimoriadny Slovanského dňa, chcú význam praco­vať a tvoriť v pokoji, a preto prihlasujú sa hromadne (k zá­jazdu na Slovanský deň, aby svojou účasťou zdôraznili svo. ju slovanskú íužbu po mieri. Ročník IV. Čísi Povereník Ing. Takáč na schôdzke priemyselnej komisie NHKsSOft Závodné operatívne plány na rok 1950 Od 7. 'augusta da 17. septembra prerokujú a pripravia závody návr%*na operatívne plány na rok 1S~«0 Ďalšie rozšírenie a prehĺbenie plánovania — (Jsnesema priemyselnej ktmiisie NHK-SOR ô preverovací pracovísk a tvorbe teehnicko-hospodárských noriem Bratislava (šk) — Priemyselná komisia NHK-SOR ro­kovala v prítomnosti povereníka priemyslu Ing. Takáča na podklade jeho referátu o závodných operatívnych plánoch na rok 1950. Príprava závodných operatívnych plánov na rok 1.959 prináša ďalšie veľmi významné prehĺbenie a rozšírenie nášho plánovania. Základnou plánovacou jednotkou stáva sa závod. Na príprave závodného operatívneho plánu na rok 1950 zúčastnia sa správa závodu, organizácie KSS. skupiny ROH * celé osadenstvá. Kampaň, spojená s prípravou závodných operatívnych plánov, postaví plánovacie otázky a výrobné problémy opäť do stredobodu záujmu a pozornosti. Do 10. júla 1949 oznámi Štátny plánovací úrad jednotlivým' rezortom návrh smerných čísel hmotného zásobovania, pred­ Vzhľadom na to, že by časo­vé. už nebolo možné inak vy­konať . rozpisy definitívne schválených smerných čísel na jednotlivé závody, začnú už od 3. novembra rezortné minister­stvá, vlastne povereníctva, ú­­stredné a oblastné orgány roz­pisovať operatívne plány pre I. štvrťrok 1950 na. jednotlivé závody. Tieto rozpisy zmenia len v tých prípadoch, v kto­­ých by vláda neschválila pred­ložené. návrhy plánov, /úvodný plán bude obsahovať 1. Plán technických ukazova­teľov výroby, ktorý určí množ­stvo, sortiment jednotlivých výrobkov. 2. Plán dodávok, ktorý re­prezentuje nový moment v na­­„on. (jituiovam. Tieto piany do­dávok zľadia so spotrebnými plánmi, aby sme sa vystríhali tých chýb v minulostí, keď nesúľad v tomto ohľade zavi­nil Veľké škody. 3. Plán pracovných síl. 4. Plán hmotných potrieb, ktorý bude obsahovať plán spotreby surovín, energie, po­lotovarov, podľa spotrebných noriem. 5. Plán investičný, navrhnu­tý na podklade využitia jest­vujúceho strojného zariadenia a navrhnutý na. podklade vý­robných úloh a noriem. 6. Plán finančný, rozdelený na osobitné financovanie inves­tícií na strane jednej a na fi­nancovanie prevádzky na stra­ne druhej 7. Plán výrobných nákladov pre dôležité druhy výrobkov. 8. Plán výskumu v miestach, kde už výskum majú alebo zriaďujú. 9. Pián rozličných ukazova­teľov. Takéto prehĺbenie plánova­nia kladie už v dobe príprav a predbežných prác pri sosta­­vovaní vykonávacieho plánu na rok 1950 veľké úlohy a povin­nosti na naše závody. Za vy­konanie týchto príprav je zod­povedný riaditeľ závodu. V rámci týchto prípravných prác treba najmä: 1. Stanoviť výrobné progra­my ,n.i rok 1950, to znamená určiť jednotlivé druhy vyrába­ných produktov. Tento výrob­ný program treba stanoviť v .vĹáúase už s prevzatými zá­väzkami a odbytovými po­­merami na domácom i na za­hraničnom trhu a po dohode s nadriadenými orgánmi. Vý­robný program treba určiť čo najvhodnejšie vzhľadom na výrobné zariadenie a na ostat­né výrobné podmienky závo­du. Výrobný program mä byť čo najjednoduchší a pri jeho stanovení treba využiť v naj­vyššej miere výhody, ktoré pri­náša špecializácie, mechanizá­cia a automatizácia. 3. Získať prehľad ô odbyto­vých pomeroch, nadviazaním stykov s odberateľmi výrobkov na základe určeného výrobné­ho programu. Treba predbežne zabezpečU’ u dodávateľov mož­nosti % termíny dodávok suro­vín a polotovarov ' pre stano­vený výrobný program. stavujúce operatívne plány na rok 1950. Ministerstvá rozpíšu tieto návrhy do 23. júla na jednotlivé ústredné riaditeľstvá a KNV, ktoré ich opäť ďalej rozpíšu do 7. augusta na jednot­livé závody. Dňa 7. augusta začína obdobie vypracovania plánu na zá­vodoch. Túto prácu musia, závody .skončiť do 17. septembra. Na závode vypracované návrhy operatívnych plánov vrátia cez Krajské národné výbory, oblastné riaditeľstvá, ústredné riaditeľstvá, ministerstvá Štátnemu úradu plánovaciemu v Prahe, ktorý takto doplnené návrhy od 5. novembra do 10. decembra «koordinuje a zfadí a predloží do 10. decembra vlá­de na schválenie. i 2. normy výkonov — pracov­né, 3. normy režijných nákla­dov, 4. normy využitia kapa­city. 5. Vybudovať v závode účtov­níctvo finančné a prevádzkové podľa udaných smerníc. Doplniť kontrolu ' účtovnými zápismi a v štatistickým zisťovaním údajov jednotkách hmotných tam, kde to je treba (napr. u plánu výrobného, surovinového, pra­covných síl). 8. Získať prehľad o nákladoch podľa jednotlivých výrobkov a o celkovej pravdepodobnej po­trebe prevádzkových prostried­kov, t. j. na náklady pre krytie potrieb výrobného a investičné­ho plánu. Treba stanoviť potre­lo arjčných prostriedkov pre prevádzku a pre investície na rok 1950. Plánovanie investícií má byť tia základe doteraz zís­kaných skúseností zdokonalené. Novinkou bude plánovanie inves­tičných celkov. 7. Stanoviť odvádzacie ceny, podľa ktorých bude závod svoje produkty účtovať distribučným podnikom. 8. Urobiť prípravy pre zave­denie hospodárenia podlá roz­počtu v jednotlivých výrobných strediskách závodú, aby postup­ne boly vytvorené samostatne hospodáriSce a účtujúce závodné oddelenia (hospodárska samo­(Pokračovanie na 3. strane) 3. Navrhnúť a vykonať orga­nizačné a technické opatrenia na zlepšenie všetkých noriem, najmä na zvýšenie produktivi­ty práce, na lepšie využitie výrobných zariadení, surovín, paliva, energie, výrobných a prevádzkových materiálov a na odstránenie strát vo výro­be a v skladoch, ako i na zlep­šenie akosti výrobkov, zdoko­nalenie technického zariade­nia, technických prípravkov. Lepšie pracovné postupy a lep­šia organizácia práce môžu vykonať veľa pre zlepšenie do­terajšieho stavu noriem. 4. Vypracovať všade hospo­­dársko-technické normy, a to: 1. normy materiálov a energie. Viesť ľud k Slovanstvu a pokroku Taký je odkaz cyrilumeiddefský Bratislava (s) — Myšlienka slovanská, myšlienka spolupráce a životnej družby ná rodov slovanských je nerozlučne spätá s tradíciou cyrilometodejskou. Nielen tou svojou prirodzenou povahou, že vierozvestcovia sv. Cyril a Metod boti našimi slovanskými brat­mi, nielen preto, že prišli k nám zo slovanského prostredia, lež predovšetkým preto, že v ich počine, ako aj v počine kniežaťa Rastislava, ktorý ich pozval, vidíme doklad uve­domelého slovanského smýšľania. Ako vysoko uvedomelé, ako naozaj zámerné bolo roz­hodnutie Rastislavovo i rozhodnutie slovanských apoštolov, dokladá vtedajšia situácia, ktorá sa v storočiach nasledujúcich neraz zopakovala. Tlafk z,germánskeho su­sedstva na. slovanský svet ustav'ičlne «Almel. .Nemec­kí kniežatá použjiM rozši­rovanie kresťanstva sú* časne za prostriedok roz­­šji-ovaai.ia svojej moci mad susednými slovanskými národmi, siahajúc na ich národnú jestvu. Boly to teda náhodné ä štátnopo­litické príčiny, prečo (Ras­tislav sa# obrátil ma. slo­vám ských viem /.veštcov, prečo ich pozval do na. lieh končín, aiby nášmu národu dali písmo a kni­hy písané slovanským ja­zykom. Tento kultúrny čin — spisovný jazyk a literatúra, vyplývajúci zo štátnického rozhodnutia Rajstielarvovlro, stal sa du­chovným majetkom vše. tkýek Slovanov. Preto trá­­.díoia cyriilometodejská je taká drahá slovan­ským národom. Sv- Cyril a Metod v stálom styku s našim ľu­dom rozsievali medzi ním kresťanskú vieru ,a vyš. Tšjiu vzdelanosť, vychová­vali svojich nástupcov z ľudu a i h*© ľud, hovorili jeho rečou i slovo Božie hlásali miu v jeho reči. Preto tradícia, eyrilometo­­dejská je Indova a vysoko pokroková. Ich apoštolát znepáčil sa (nemeckým kniežatám nemeckým biskupom. Bá­a li sa, že stratila svoj mo_ eesnský vplyv nad slovan­ským svetom. Nežičili slovanským národom slo­bodný rozvoj- Preto vie­rolomne • obžalovali Sv- Cyrila a Metoda u pápe­ža,'ktorý -—j keď " im ne­­miohoh nič vyčítať ani v otázkach viery, ani v o­­tázke jej šírenia slovan­ským jazykom, jednako nadŕžal nemeckým knie­žatám a biiskunom a vý­sledok bol, že Cyril a Me­tod proti vôli slovenského tubu museli opustiť jeho prostredie, ktoré v rokoch •ďalších ovládli cudzí. Veľký odkaz cyrilome­­dejskýý pretrval aj doby najhoršie a je dnes, ako pred tisícročím, vyznaním všetkých hrdým slo­vanských národov. Odkaz tento svojou ľudovosťou a P'okiokovosťou učí po­kolenia prítomné i budú­ce slovanskej spohipatrič­­íĽoeiti a spolupráci. Učí. aby kňazi išli vždy e In­dom svojím a pomáhali mu povznášať kultúrne^ j hmotne jeho vlasť. Učí, že poviiunosťOu ľudu od­daných kňazov musí byť, chrániť jeho záujmy, a starať sa K 'jeho pokrok a povznesenie. Učí a vystri-1 ha, žé neslúži záujmom kresťanstva a cirkvi ten, kto Ba poikúša zneužívať náboženské cítenie na po­litiku protiel'oyanskú, pro, tiľudovú a protipokroko* v ú K piatemu Slovanskému dňu na Devíne dokončili práce na tuneli pod bratislavským hradom. Dobrí veriaci chcú pokojne budovať svoj štát Záujmy stálu a cirkvi možní zladiť Bratislava (re) — Zakladanie ďalších okresných výbo­rov Katolíckej akcie, hromadné vyhlásenia celých obcí a ce­lých farností, na čele so svojimi duchovnými, hovoria, že je tu masové hnutie slovenského á českého katolíckeho ľudu za vyjasnenie a Usporiadanie pomeru medzi štátom a cirkvou. Naša ľudovodemokratická Republika nemá nijaký záujem na tom, aby boly nejaké rozpory medzi štátom a cirkvou. Ľud sa rozhodol dať sa na cestu socializmu. Socializačný proces u nás práve prebieha a kladie na nás vela úloh, ktoré treba ■splniť- Preto vláda ČSR si želá, aby tu nebolo nič, čo by sťažovalo tento proces a čo by vnášalo do nášho bu­dovania rušivé prvky. Z to­ho dôvodu prikročila vláda k rokovaniu s preds taviteľ­­mi rím.-kat. cirkvi. Silu ná­boženského cítenia nášho ľudu hod n o tí v brda v plne j miere, a ' preto so strany štátu prišla cirkvi taká. po­nuka, ktorá by zabezpečila . plný rozkvet náboženského života v československú. Súčasne však vládni činite­lia vedeli volaná dobre, že v cirkevných kruhoch, pre­do všetkým vo vysokej cir­kevnej Merarehii, skrývajú sa osoby, ktoré sa sústav­ne nepriateľsky stavajú vo. Či Indovej demokracii ČSR ,a zásadne zavrhujú aj v tie najmarkantnejšie sociál­ne výdobytky pre Ind- Ba neostávajú len l>ri .negatív­nom postoji, ale. usilujú sa infikovať svojimi protide­mokratickými náhľadmi aj okolie, kňazstvo a veriacich. V náš štát predsa išiel vy­jednávať a cirkvi ponúkol: l. Záruku úplnej (slobody náboženského života a vý-. komu náboženských úkonov. i. Veľkorysú materiálnu ná­hradu za parcelovamé cir­kevné veľkostatky, ktoré dostal; roľníci. Táto náhra­da by za niekoľko rokov do­niesla cirkvi miliardové su­my- 3. Uspokojivú úpravu platov duchovných. í. Za­­. imzoeeanie a. rozšírenie ka­tolíckej tlače. 5. Cirkevné školy pre výchovu kňazské­ho dorastu. Rokovania body ma dobrej ceste a holy by sa «skončil y dobrým výsledkom pre cir* kev, ale na priamy politic­ký popud zvonku, zasiahol pražský arcibiskup Bet: u a svojím reakčným p, -t - pom rokovania Prekaz arcibiskupovi Berano’ i «-a pripojili aj ostatní biskupi a .doteraz zaťato eötirvuvajú ) i r i svojom rozhodnutí z po­hnútok nie vieroučných, ale čisto politických. Slovenský a. český ľud sa nedal spliesť opozičným Stanoviskom oirkevnej vrch­nosti, lebo vidí, že cirkevná hierarchia nemá pravdu- Ľad pracuje statočne a usi­lovne, buduje vlasť ma zá­kladoch socialistických, pri­tom si uchováva svoju vie­ru. Svojimi podpismi na O hláse .slovenských a českých' katolíkov a ústnymi i pí­somnými prejavmi s.a hlási ku katolíckemu vierovyzna­niu ■ Hlási aa k rím.-kat­­cirkvi, k pápežovi ako vidi. teDnei hlavy cirkvi, alp, vy­lučuje z náboženstva, čo doň chcú vniesť politickí nepria­telí,a Indovej demokracie.' Ľud- „dáva Bohu, čo je Bo­žie- a cisárovi, čo - je cisáro­vo”. Vývoj- ide týmto sme­rom. Slovenskí a českí ka­tolíci spontánne sa pripoju­jú k hnutiu Katolíckej ak­cie a vyjdú víťazne m,u. čele so svojimi kňazmi, ktorých sa prihlásilo k hnutiu okolo 2ČO0, ako dobrí veriaci; Svo­ju vieru si zachovajú, slo­bodu náboženské!]ô prejavu im zaručuje ústava, a tak budú v plnej miere, ako praví kresťania pracovať ma výstavbe svojej Republiky, Počas sviatkov cestujte len nevyhnutne Mimoriadne rýchliky na sviatky Bratislava (z) — Na zdolanie očakávanej zvýšenej frekvencie v dňoch 30. júna až 6. júla t. r„ železničná správa zavádza tieto mimoriadne rých­liky: Na trati Praha Wils.—Brati­slava h! n. V dňoch 30. VI., 1„ 2., a 5. júla t. r. osobitný rých­lik R 28 s odchodom z Prahy Wils. o 23. hod., príchod dc Bratislavy hl. n., o 6.42 hod. Smerom zpät v dňoch L, 2,, 5. a 6. júla násled R 7 s odchodom’ z Bratislavy hl. n. o 10.30 h., príchod Praha Wils. asi o 17.30 hod. Na trati Praha Wils.—Poprad- Tatry v dňoch 30. VI., 1. a 2. júla t. r. osobitný rýchlik R 54 s odchodom z Prahy Wils. o 19.40 hod., príchod Poprad-Ta­­try o 7.11 hod. a dňa 3. júla t. r. násled R 32 s odchodom z Prahy Wils. o 8.45 hod., príchod Poprad-Tatry o 21.00 hod. Sme­rom zpät v dňoch 1., 2. a 5. jú­la t. r. osobitný rýchlik R 51 s odchodom z Popradu-Tatier o 10.33 hoci, príchod Praha Wils. o 22.28 hod. a dňa 3. júla t. r. násled R 25 s odchodom z Po­pradu-Tatier o 20.00 h., príchod Praha Wils. asi o 7.50 hod. Na trati Bratislava hl. n.— Košice dňa 3. júla t. r. osobitný rýchlik R 316 s odchodom z Bratislavy hl. n. o 13.50 hod., príchod Košice o 23.06 hod. — Na trati Košice—Bratislava hl n. dňa 5. júla t. r. násled R 307 s odchodom z Košíc o 21.20 h„ príchod Bratislava hl. n. o 7.40 hod. Na trati Bratislava hl. n.— Zvolen cez Lužianky dňa 3. júla t. r. násled R 326 s odchodom z Bratislavy hl. n. o 13.10 hod., príchod Zvolen o 18.00 hod. — Na trati Zvolen—Bratislava hi. n. cez Lužianky dňa 5. júla - t. r. násled R 325 s odchodom zo Zvolena o 14.05 hod.,- príchod Bratislava hl. n. o 18.40 hod. Vzhľadom na technické ťaž­kosti železničnej správy ďalšie rozmnoženie osobnej dopravy v uvedenom čase nie je možné a preto správa žiada cestujúce obecenstvo, aby svoje cesty v týchto dňoch obmedzilo len na najnevyhnutnejšiu potrebu. Ďa­lej železničná správa žiada ces­tujúce obecenstvo, aby kmeňo­vé rýchliky zbytočne nepreplno­­valo a použilo pri 'svojich ces­tách zavedené mimoriadne rvch­­■ikj

Next