Práca, júl-september 1949 (IV/176-265)
1949-07-01 / nr. 176
Bratislava, piatok, 1. júla 1949. Pracujúci zo závodov na Slovanský tieň Hromadné zájazdy na Devín Bratislava (if) — Slovenský pracujúci ľud prejavuje tohto roku mimoriadny zašijem o V. Slovanský deň, V závodoch i úradoch pripravujú'hromadné zájazdy na Déván a na organizačné oddelenie SOR sbiehajú sa už hlásenia, v ktorých funkcionári závodných ek'vifn ■». závodných rif OTOiWirP. počeí účastníkov. Krajská odborová radu v Nitre oznamuje, že z Nitriau. skeho (kraja príde na Devin 50(A) súdružiek a súdruhov, Z Handlovej hlási závodná skupina baníkov, že na Slovanskom dni sa súčastní 500 hand_ lovských baníkov. Textilné a kožiarske závody v Bratislave prihlásily 5000 účastníkov, miestna «skupina Sväzu rozličných povolaní 4000, bratislavské skupiny Sväzu zamestnali, cov v distribúcii 2000, závodná rada pri Stavoíkombinátč 900. čs. Dumajplavba 500 ČSSZ II expozitúra 500 BEDS 400, Káblo 400. Krivá'ň-ČKD 300, SiollwCrck 300. Štátna nemocnica. 300, Jedla 280, Tesla 270, Gumou 250. Steinov pivovar 250, Povereníctvo pravosúdia s Krajským súdom 250. Tu., kové závody 150, Lekárska fakulta 100. "Ďalšie hlásenia z bratislavských závodov a úradov. ako aj z priemyselných stredísk vidieckych stále do. chádzajú. Slovenskí odborári chápu mimoriadny Slovanského dňa, chcú význam pracovať a tvoriť v pokoji, a preto prihlasujú sa hromadne (k zájazdu na Slovanský deň, aby svojou účasťou zdôraznili svo. ju slovanskú íužbu po mieri. Ročník IV. Čísi Povereník Ing. Takáč na schôdzke priemyselnej komisie NHKsSOft Závodné operatívne plány na rok 1950 Od 7. 'augusta da 17. septembra prerokujú a pripravia závody návr%*na operatívne plány na rok 1S~«0 Ďalšie rozšírenie a prehĺbenie plánovania — (Jsnesema priemyselnej ktmiisie NHK-SOR ô preverovací pracovísk a tvorbe teehnicko-hospodárských noriem Bratislava (šk) — Priemyselná komisia NHK-SOR rokovala v prítomnosti povereníka priemyslu Ing. Takáča na podklade jeho referátu o závodných operatívnych plánoch na rok 1950. Príprava závodných operatívnych plánov na rok 1.959 prináša ďalšie veľmi významné prehĺbenie a rozšírenie nášho plánovania. Základnou plánovacou jednotkou stáva sa závod. Na príprave závodného operatívneho plánu na rok 1950 zúčastnia sa správa závodu, organizácie KSS. skupiny ROH * celé osadenstvá. Kampaň, spojená s prípravou závodných operatívnych plánov, postaví plánovacie otázky a výrobné problémy opäť do stredobodu záujmu a pozornosti. Do 10. júla 1949 oznámi Štátny plánovací úrad jednotlivým' rezortom návrh smerných čísel hmotného zásobovania, pred Vzhľadom na to, že by časové. už nebolo možné inak vykonať . rozpisy definitívne schválených smerných čísel na jednotlivé závody, začnú už od 3. novembra rezortné ministerstvá, vlastne povereníctva, ústredné a oblastné orgány rozpisovať operatívne plány pre I. štvrťrok 1950 na. jednotlivé závody. Tieto rozpisy zmenia len v tých prípadoch, v ktoých by vláda neschválila predložené. návrhy plánov, /úvodný plán bude obsahovať 1. Plán technických ukazovateľov výroby, ktorý určí množstvo, sortiment jednotlivých výrobkov. 2. Plán dodávok, ktorý reprezentuje nový moment v na„on. (jituiovam. Tieto piany dodávok zľadia so spotrebnými plánmi, aby sme sa vystríhali tých chýb v minulostí, keď nesúľad v tomto ohľade zavinil Veľké škody. 3. Plán pracovných síl. 4. Plán hmotných potrieb, ktorý bude obsahovať plán spotreby surovín, energie, polotovarov, podľa spotrebných noriem. 5. Plán investičný, navrhnutý na podklade využitia jestvujúceho strojného zariadenia a navrhnutý na. podklade výrobných úloh a noriem. 6. Plán finančný, rozdelený na osobitné financovanie investícií na strane jednej a na financovanie prevádzky na strane druhej 7. Plán výrobných nákladov pre dôležité druhy výrobkov. 8. Plán výskumu v miestach, kde už výskum majú alebo zriaďujú. 9. Pián rozličných ukazovateľov. Takéto prehĺbenie plánovania kladie už v dobe príprav a predbežných prác pri sostavovaní vykonávacieho plánu na rok 1950 veľké úlohy a povinnosti na naše závody. Za vykonanie týchto príprav je zodpovedný riaditeľ závodu. V rámci týchto prípravných prác treba najmä: 1. Stanoviť výrobné programy ,n.i rok 1950, to znamená určiť jednotlivé druhy vyrábaných produktov. Tento výrobný program treba stanoviť v .vĹáúase už s prevzatými záväzkami a odbytovými pomerami na domácom i na zahraničnom trhu a po dohode s nadriadenými orgánmi. Výrobný program treba určiť čo najvhodnejšie vzhľadom na výrobné zariadenie a na ostatné výrobné podmienky závodu. Výrobný program mä byť čo najjednoduchší a pri jeho stanovení treba využiť v najvyššej miere výhody, ktoré prináša špecializácie, mechanizácia a automatizácia. 3. Získať prehľad ô odbytových pomeroch, nadviazaním stykov s odberateľmi výrobkov na základe určeného výrobného programu. Treba predbežne zabezpečU’ u dodávateľov možnosti % termíny dodávok surovín a polotovarov ' pre stanovený výrobný program. stavujúce operatívne plány na rok 1950. Ministerstvá rozpíšu tieto návrhy do 23. júla na jednotlivé ústredné riaditeľstvá a KNV, ktoré ich opäť ďalej rozpíšu do 7. augusta na jednotlivé závody. Dňa 7. augusta začína obdobie vypracovania plánu na závodoch. Túto prácu musia, závody .skončiť do 17. septembra. Na závode vypracované návrhy operatívnych plánov vrátia cez Krajské národné výbory, oblastné riaditeľstvá, ústredné riaditeľstvá, ministerstvá Štátnemu úradu plánovaciemu v Prahe, ktorý takto doplnené návrhy od 5. novembra do 10. decembra «koordinuje a zfadí a predloží do 10. decembra vláde na schválenie. i 2. normy výkonov — pracovné, 3. normy režijných nákladov, 4. normy využitia kapacity. 5. Vybudovať v závode účtovníctvo finančné a prevádzkové podľa udaných smerníc. Doplniť kontrolu ' účtovnými zápismi a v štatistickým zisťovaním údajov jednotkách hmotných tam, kde to je treba (napr. u plánu výrobného, surovinového, pracovných síl). 8. Získať prehľad o nákladoch podľa jednotlivých výrobkov a o celkovej pravdepodobnej potrebe prevádzkových prostriedkov, t. j. na náklady pre krytie potrieb výrobného a investičného plánu. Treba stanoviť potrelo arjčných prostriedkov pre prevádzku a pre investície na rok 1950. Plánovanie investícií má byť tia základe doteraz získaných skúseností zdokonalené. Novinkou bude plánovanie investičných celkov. 7. Stanoviť odvádzacie ceny, podľa ktorých bude závod svoje produkty účtovať distribučným podnikom. 8. Urobiť prípravy pre zavedenie hospodárenia podlá rozpočtu v jednotlivých výrobných strediskách závodú, aby postupne boly vytvorené samostatne hospodáriSce a účtujúce závodné oddelenia (hospodárska samo(Pokračovanie na 3. strane) 3. Navrhnúť a vykonať organizačné a technické opatrenia na zlepšenie všetkých noriem, najmä na zvýšenie produktivity práce, na lepšie využitie výrobných zariadení, surovín, paliva, energie, výrobných a prevádzkových materiálov a na odstránenie strát vo výrobe a v skladoch, ako i na zlepšenie akosti výrobkov, zdokonalenie technického zariadenia, technických prípravkov. Lepšie pracovné postupy a lepšia organizácia práce môžu vykonať veľa pre zlepšenie doterajšieho stavu noriem. 4. Vypracovať všade hospodársko-technické normy, a to: 1. normy materiálov a energie. Viesť ľud k Slovanstvu a pokroku Taký je odkaz cyrilumeiddefský Bratislava (s) — Myšlienka slovanská, myšlienka spolupráce a životnej družby ná rodov slovanských je nerozlučne spätá s tradíciou cyrilometodejskou. Nielen tou svojou prirodzenou povahou, že vierozvestcovia sv. Cyril a Metod boti našimi slovanskými bratmi, nielen preto, že prišli k nám zo slovanského prostredia, lež predovšetkým preto, že v ich počine, ako aj v počine kniežaťa Rastislava, ktorý ich pozval, vidíme doklad uvedomelého slovanského smýšľania. Ako vysoko uvedomelé, ako naozaj zámerné bolo rozhodnutie Rastislavovo i rozhodnutie slovanských apoštolov, dokladá vtedajšia situácia, ktorá sa v storočiach nasledujúcich neraz zopakovala. Tlafk z,germánskeho susedstva na. slovanský svet ustav'ičlne «Almel. .Nemeckí kniežatá použjiM rozširovanie kresťanstva sú* časne za prostriedok rozšji-ovaai.ia svojej moci mad susednými slovanskými národmi, siahajúc na ich národnú jestvu. Boly to teda náhodné ä štátnopolitické príčiny, prečo (Rastislav sa# obrátil ma. slovám ských viem /.veštcov, prečo ich pozval do na. lieh končín, aiby nášmu národu dali písmo a knihy písané slovanským jazykom. Tento kultúrny čin — spisovný jazyk a literatúra, vyplývajúci zo štátnického rozhodnutia Rajstielarvovlro, stal sa duchovným majetkom vše. tkýek Slovanov. Preto trá.díoia cyriilometodejská je taká drahá slovanským národom. Sv- Cyril a Metod v stálom styku s našim ľudom rozsievali medzi ním kresťanskú vieru ,a vyš. Tšjiu vzdelanosť, vychovávali svojich nástupcov z ľudu a i h*© ľud, hovorili jeho rečou i slovo Božie hlásali miu v jeho reči. Preto tradícia, eyrilometodejská je Indova a vysoko pokroková. Ich apoštolát znepáčil sa (nemeckým kniežatám nemeckým biskupom. Báa li sa, že stratila svoj mo_ eesnský vplyv nad slovanským svetom. Nežičili slovanským národom slobodný rozvoj- Preto vierolomne • obžalovali Sv- Cyrila a Metoda u pápeža,'ktorý -—j keď " im nemiohoh nič vyčítať ani v otázkach viery, ani v otázke jej šírenia slovanským jazykom, jednako nadŕžal nemeckým kniežatám a biiskunom a výsledok bol, že Cyril a Metod proti vôli slovenského tubu museli opustiť jeho prostredie, ktoré v rokoch •ďalších ovládli cudzí. Veľký odkaz cyrilomedejskýý pretrval aj doby najhoršie a je dnes, ako pred tisícročím, vyznaním všetkých hrdým slovanských národov. Odkaz tento svojou ľudovosťou a P'okiokovosťou učí pokolenia prítomné i budúce slovanskej spohipatričíĽoeiti a spolupráci. Učí. aby kňazi išli vždy e Indom svojím a pomáhali mu povznášať kultúrne^ j hmotne jeho vlasť. Učí, že poviiunosťOu ľudu oddaných kňazov musí byť, chrániť jeho záujmy, a starať sa K 'jeho pokrok a povznesenie. Učí a vystri-1 ha, žé neslúži záujmom kresťanstva a cirkvi ten, kto Ba poikúša zneužívať náboženské cítenie na politiku protiel'oyanskú, pro, tiľudovú a protipokroko* v ú K piatemu Slovanskému dňu na Devíne dokončili práce na tuneli pod bratislavským hradom. Dobrí veriaci chcú pokojne budovať svoj štát Záujmy stálu a cirkvi možní zladiť Bratislava (re) — Zakladanie ďalších okresných výborov Katolíckej akcie, hromadné vyhlásenia celých obcí a celých farností, na čele so svojimi duchovnými, hovoria, že je tu masové hnutie slovenského á českého katolíckeho ľudu za vyjasnenie a Usporiadanie pomeru medzi štátom a cirkvou. Naša ľudovodemokratická Republika nemá nijaký záujem na tom, aby boly nejaké rozpory medzi štátom a cirkvou. Ľud sa rozhodol dať sa na cestu socializmu. Socializačný proces u nás práve prebieha a kladie na nás vela úloh, ktoré treba ■splniť- Preto vláda ČSR si želá, aby tu nebolo nič, čo by sťažovalo tento proces a čo by vnášalo do nášho budovania rušivé prvky. Z toho dôvodu prikročila vláda k rokovaniu s preds taviteľmi rím.-kat. cirkvi. Silu náboženského cítenia nášho ľudu hod n o tí v brda v plne j miere, a ' preto so strany štátu prišla cirkvi taká. ponuka, ktorá by zabezpečila . plný rozkvet náboženského života v československú. Súčasne však vládni činitelia vedeli volaná dobre, že v cirkevných kruhoch, predo všetkým vo vysokej cirkevnej Merarehii, skrývajú sa osoby, ktoré sa sústavne nepriateľsky stavajú vo. Či Indovej demokracii ČSR ,a zásadne zavrhujú aj v tie najmarkantnejšie sociálne výdobytky pre Ind- Ba neostávajú len l>ri .negatívnom postoji, ale. usilujú sa infikovať svojimi protidemokratickými náhľadmi aj okolie, kňazstvo a veriacich. V náš štát predsa išiel vyjednávať a cirkvi ponúkol: l. Záruku úplnej (slobody náboženského života a vý-. komu náboženských úkonov. i. Veľkorysú materiálnu náhradu za parcelovamé cirkevné veľkostatky, ktoré dostal; roľníci. Táto náhrada by za niekoľko rokov doniesla cirkvi miliardové sumy- 3. Uspokojivú úpravu platov duchovných. í. Za. imzoeeanie a. rozšírenie katolíckej tlače. 5. Cirkevné školy pre výchovu kňazského dorastu. Rokovania body ma dobrej ceste a holy by sa «skončil y dobrým výsledkom pre cir* kev, ale na priamy politický popud zvonku, zasiahol pražský arcibiskup Bet: u a svojím reakčným p, -t - pom rokovania Prekaz arcibiskupovi Berano’ i «-a pripojili aj ostatní biskupi a .doteraz zaťato eötirvuvajú ) i r i svojom rozhodnutí z pohnútok nie vieroučných, ale čisto politických. Slovenský a. český ľud sa nedal spliesť opozičným Stanoviskom oirkevnej vrchnosti, lebo vidí, že cirkevná hierarchia nemá pravdu- Ľad pracuje statočne a usilovne, buduje vlasť ma základoch socialistických, pritom si uchováva svoju vieru. Svojimi podpismi na O hláse .slovenských a českých' katolíkov a ústnymi i písomnými prejavmi s.a hlási ku katolíckemu vierovyznaniu ■ Hlási aa k rím.-katcirkvi, k pápežovi ako vidi. teDnei hlavy cirkvi, alp, vylučuje z náboženstva, čo doň chcú vniesť politickí nepriatelí,a Indovej demokracie.' Ľud- „dáva Bohu, čo je Božie- a cisárovi, čo - je cisárovo”. Vývoj- ide týmto smerom. Slovenskí a českí katolíci spontánne sa pripojujú k hnutiu Katolíckej akcie a vyjdú víťazne m,u. čele so svojimi kňazmi, ktorých sa prihlásilo k hnutiu okolo 2ČO0, ako dobrí veriaci; Svoju vieru si zachovajú, slobodu náboženské!]ô prejavu im zaručuje ústava, a tak budú v plnej miere, ako praví kresťania pracovať ma výstavbe svojej Republiky, Počas sviatkov cestujte len nevyhnutne Mimoriadne rýchliky na sviatky Bratislava (z) — Na zdolanie očakávanej zvýšenej frekvencie v dňoch 30. júna až 6. júla t. r„ železničná správa zavádza tieto mimoriadne rýchliky: Na trati Praha Wils.—Bratislava h! n. V dňoch 30. VI., 1„ 2., a 5. júla t. r. osobitný rýchlik R 28 s odchodom z Prahy Wils. o 23. hod., príchod dc Bratislavy hl. n., o 6.42 hod. Smerom zpät v dňoch L, 2,, 5. a 6. júla násled R 7 s odchodom’ z Bratislavy hl. n. o 10.30 h., príchod Praha Wils. asi o 17.30 hod. Na trati Praha Wils.—Poprad- Tatry v dňoch 30. VI., 1. a 2. júla t. r. osobitný rýchlik R 54 s odchodom z Prahy Wils. o 19.40 hod., príchod Poprad-Tatry o 7.11 hod. a dňa 3. júla t. r. násled R 32 s odchodom z Prahy Wils. o 8.45 hod., príchod Poprad-Tatry o 21.00 hod. Smerom zpät v dňoch 1., 2. a 5. júla t. r. osobitný rýchlik R 51 s odchodom z Popradu-Tatier o 10.33 hoci, príchod Praha Wils. o 22.28 hod. a dňa 3. júla t. r. násled R 25 s odchodom z Popradu-Tatier o 20.00 h., príchod Praha Wils. asi o 7.50 hod. Na trati Bratislava hl. n.— Košice dňa 3. júla t. r. osobitný rýchlik R 316 s odchodom z Bratislavy hl. n. o 13.50 hod., príchod Košice o 23.06 hod. — Na trati Košice—Bratislava hl n. dňa 5. júla t. r. násled R 307 s odchodom z Košíc o 21.20 h„ príchod Bratislava hl. n. o 7.40 hod. Na trati Bratislava hl. n.— Zvolen cez Lužianky dňa 3. júla t. r. násled R 326 s odchodom z Bratislavy hl. n. o 13.10 hod., príchod Zvolen o 18.00 hod. — Na trati Zvolen—Bratislava hi. n. cez Lužianky dňa 5. júla - t. r. násled R 325 s odchodom zo Zvolena o 14.05 hod.,- príchod Bratislava hl. n. o 18.40 hod. Vzhľadom na technické ťažkosti železničnej správy ďalšie rozmnoženie osobnej dopravy v uvedenom čase nie je možné a preto správa žiada cestujúce obecenstvo, aby svoje cesty v týchto dňoch obmedzilo len na najnevyhnutnejšiu potrebu. Ďalej železničná správa žiada cestujúce obecenstvo, aby kmeňové rýchliky zbytočne nepreplnovalo a použilo pri 'svojich cestách zavedené mimoriadne rvch■ikj