1949-10-01 / nr. 266
HM5 Strana ' Prácu, plánovanú na 84 hodín, urobili za 18 hodín Štefan Kysela — skvelý úderník Bratislava (z) — Socialistické súťaženie veľmi napomohlo k dobrým výsledkom v našom stavebníctve. Po báhonskom hnutí, po hnutí palierov, po rôznych záväzkoch murárskych robotníkov vynorujú sa čoraz väčšmi nielen početní zlepšovatelia, ale úplne masové sa vynorujú vzorní robotnici na našich stavbách. Sú to úderníci, ktorí svojimi schopnosťami a svedomitou prácou pomáhajú riešiť vyskytnuvšie sa problémy v našom stavebníctve. Üderka, ktorá pracuje - - východnom Slovensku a to: Štefan Kyeela a Ľudovít Gajdoš dosahuje výkonu 465.7 pere. plánu a za 8 hodín pracovného času urobí 7.78 kub. m muriva gt 48 stvor, an omie. lok za ten istý čas. 'x to úderka dokonca prekročila tento výsledok a za 9 hoď., omietla 152.42 stvor, m hladkej von. kajšej omietky bez okien. Prácu plánovali na 84 hodín, ale urobili ju za 18 hodín, čo zna čí plnenie na 465.7 pere. Ho. dinový zárobok pri .tejto práci činí Kčs 93.15. Týmto skvelým výkonom dosiahla úder. níeka dvojica najlepšie výsledky nášho stavebníctva v ČSR. V Týždni slovenskej knihy predstavujú sa nám aj diela našich umelcov veľkými obrazmi, rozostavenými v parku na Hviezdoslavovom námestí v Br:t ;lave. Delegácia maďarských žien v Bratislava Braíisla«ké ženy maniiestovaly za iiiier Bratislava (z) — Pod heslom „nikdy viac Mníchov” bo’ > v piatok popoludní v Nove;, scéne ND mierová manifestácia bratislavských žien, tja ktorej sa zúčastnila aj deleg ila maďarských demokratických žien. Manifestáciu otvorila, predsedkyňa 2-SS2 poslankyňa Bachratá. Po prejave predsedu KNV Martanov-ča, ktorý vyzdvihol vzmáhajúce sa hnutie žien za mier na celom svate, predsedkyňa Hady čs. žier poslankyňa A. Hodinová-Spumá spomenula Mníchov, keď imperialistické vlády chcely nahovoriť svet: že je potrebné obetovať ČS pre zachránenie svetového mieru. V týchto ťažkých dobách iba jedna ruka sa' zdvihla na ptmod CSR, bola to ruka nášho veľkého spojenca SSSR. Ústredná tajomníčka 2-SS2 Tokárova prečítala potom mierové posolstvo čs. žien, načo prehovorila zástupkyňa maďarských žien Anna Kára. Manifestáciu pozdravila aj zástupkyňa maďarských žien v Československu. Celá šatenka platí na všetky druhy textílii (Dokončenie s 1. strany) zpráv o zlepšoTaní. uvoľňovaní a rozširovaní spotrebného v trhu. Dŕbré výsledky stupňovania živočíšnej oroduikoi© umožnia nám postupne zlepšovať zásobovanie mäso-m a mäsovými výxobk-amii. I keď ešto nemôžeme pristúpiť k úplnému uvoľneniu mäsa. zlepšujem© už od zajtrajška z prebytkov voľný txlh. Minister Krajčír ďalej ho. voril o snížení cien cukru, čaju kávy. poľských bravčových konzerv, značkových vín, ďaitlí, mydla na voľnom trhu, ako n tom referujeme na inom mieste v dnešnej Práci. Minister Krajčír oznámil potom ďalšiu radostnú zpráyu. Od zajtra uvoľňujeme posledných 10 dosiaľ neuvaľ. n-ených bodov salóniky a sú. časne rozši-miem© platnosť zadných bodov na všetok textilný tovar- Vláda teda ©plnila. svoj sľub odteraz platí šatenka celá a platí na všetko, jej platnosť sme aini predčasne nezrušili ani neobmedzili a ten tovar, ktorý spotrebteľ na šatenku mal dostať, tiež na ňu do. starne. Naopak, dodávky tex. tilu. konfekcie i obuvi do predajní budeme v novembri a decembri zvyšovať, a to najmä z fondov tovaru, ktorý sme si pripravili pre z! epšenii© pr-edviiamočnéh o trhu voľného i viazaného Taká je teda politika Zá. potockého vlády, tak ušku. točňujeme smernice prezŕ.demta Gottwalda. _ vytýčené /pa IX- ©jazde KSČ ľ'i'harskí umelci navštívili v p'atek napoludnie pracujúcich z'vrdu S'tf’lwerck a mali umelecké koncertné vystúpenie. Na obrázku sólista Vasil Černajev s klavírnym sprievodom klaviristky jeho manželky N. Ccmajevovej. Odhalenia o Titovej činnosti v partizánskych bojoch Titovc styky s Nemcami za vojny Generál juhoslovanskej armády Popivod a o najhanobnejšej zrade Titovej kliky Bukurešf (čtk) — Orgán rumunskej robotníckej strany „Scanteia’’ uverejnil článok generála juhoslovanskej armády Pera Popivodu o zradnej činnosti Titovej skupiny v čase juhoslovanského národne-oslobodzovacieho boja. Popivoda píše: ,,Fašistickí zradcovia Juhoslávie, predovšetkým ich vodca Tito, sa honosia zásluhami, ktoré si vraj získali za národne-oslobodzovac'ieho boja proti fašistickým okupantom. Najhanebnejším zločinom Titovej a Rankovičovej skupiny je práve to, že boli už za vojny najhoršími napriateľmi národnooslobodzovacieho hnutia. Mnohé fakty, ktoré vyšly najavo o udalostiach z čias juhoslovanských partizánskych bojov, spôsobilý, že dnes správnejšie nazeráme na udalosti z vojnových rokov. Dnes je jasné, že juhoslovanské národne.oslobodzovacie hnytie narážalo od začiatku na veľké prekážky íiŕjmit preto, lebo partizánske oddiely malý neúmerne veľké straty na ľuďoch. Neraz prešlo partizánske hnutie ťažkou krízou a z poslednej krízy r. 1944 vyšlo iba vďaka energickej ofenzíve sovietskej armády na Balkáne a vďaka priateľskej pomoci, ktorú poskytla juhoslovanskej národne.oslobodzovacej armáde Červená armáda. Popivoda v ďalšom píše: »Ako člen KS Juhoslávie velil som mnohým oddielom ľudovej armády. Dnes. keď Titovu bandu špiónov demaskovali, keď odhalili jej zločinné akcie proti národom Juhoslávie a národom iných krajín, je potrebné pri. pomenúť niektoré doteraz ne» známe skutočnosti z čias vojny. Prvé výkony Djilasa a PijadehtT Je známe, že za juhoslovan. ského povstania na Čiernej Hore, ktoré vypuklo v júli 1941, podarjlo sa. partizánom V krátkom čase vy-ú ať okupantov takmer z celého ú.'.mia Čicr. nej Hory s výnimkou 3 miest (Cctinje. Podgorice a Nikéice), Aj tieto mestá však partizánske oddiely oblkľúčily. V týchto troch obkolesených mestách uzavretý desiatky tisíc voja. kov a dôstojníkov c. cupantských armád. Boje proti okupantom pokračovaly úspešne až do konca r. 1941. keď do Čiernej Hory prišli ako delegáti ÜVKS Juhoslávie Milovan Ďjilas a Moše Pija-de. Čo sa po príchode týchto delegátov začalo odohrávať, bolo pre ľud Čiernej Hory nepochopiteľné. Až teraz vyšlo najavo, od ko- OP títo »komunistickí delegá. ti«s prijímali rozkazy a pre koho pracovali. Pij-ade využil staré nepriateľstvo medzi rozličnými černohorskými kmeň. mi, zúfal organizovať hromád, né striedanie partizánov a rozsieval medzi obyvateľstvom nevraživosť. Djilas žiadal, aby armáda zaplavila boj proti okupantom. ÜV KS Juhoslávie poslal zprávil, v ktorej sa ho. voril-o o revoýúcii v Bulharsku a vyhlasovalo sa, že jednotky sovietskej armády vstúpily na územie Juhoslávii. Ľud bol veľmi natešený, po čoskoro spoznali, že išl-o o Ďjilasov lživý výmysel. Tým zdťvjiorlzoval masy. ktoré prestaly {komunistom dôverovať. Okupanti to využili, začali proti paítizá. nom ofenzívu a sprevádzal? ju ničením miest, hromadnými popravami a hromadným väzné* ním v koncentračných tábo. roch. Tito a tragédia na rieke Suteska V marci 1943 za štvrtej ofenzívy okupantov proti národneoslobodzovacej armáde navrhli Nemci juhoslovanskému veleniu neočakávane a na veľké začudovanie partizánskych bojovníkov rokovania o prímerí. Partizáni boli vtedy vo veľmi ťažkej situácii. Mali takmer 5000 ranených, a to partizánskym jednotkám značne sťažovalo pohyb. Medzi partizánmi zúril vtedy týfus. Velenie partizánskym jednotkám do posledného dňa neneprezradilo, že Nemci pripravujú ofenzívu, takže jednotky neboly pripravené a Nemci ofenzívou ich prekvapili. Tým väčšie bolo začudovanie, keď Nemci navrhli rokovanie o prímerí. Tito poslal Velebita, ktorého po vojne odhalili ako špióna,' aby v mene ÜVKSJ a generálneho štábu odcestoval rokovať s Nemcami. Velebit sa stretol s nemeckým velením niekde v údolí rieky Rámy. Nemci navrhli podmienky prímeria a Títo ich prijal. Niektoré juhoslovanské jednotky však odmietly prímerie, lebo partizáni protestovali proti hocakému rokovaniu s nepriateľom a zaútočili na Nemcov. Partizánom vtedy oficiálne vysvetľovali, že »Ťito chce oklamať Nemcov«. Čoskoro sa však partizáni presvedčili, že nie Nemcov, ale ich samých Tito a jeho druhovia zradne podviedli. Výsledkom tohto rokovania s Nemcami bolo, že hlavné stredisko partizánov s takmer 25.000 mužmi obkolesili v údolí riek Tara a Piva. Ako ušli vodcovia Jediný člen vedenia, ktorý sa kategoricky postavil proti Titovým plánom, bol Sreten Zujevič. Zujevič navrhol svoj vlastný plán, ktorý Tito, Djilas a Rankovič zavrhli. Preto sa Zujevič obrátil priamo ’ na bojovníkov prvej divízie a podarilo sa mu naozaj bez strát vyviesť celú divíziu z nepriateľského obkolesenia. Potom zaútočil na nepriate ľov z tyla a podarilo sa mu časť partizánov obkolesili. Djilas rieky Sutecka Nemci hlavné sily partizánov obkolesili. Džilas zmizol v nastalej panike a ranení partizáni si radšej hromadne sami brali život, aby nepadli do nemeckého zajatia. Tito a Ran kovič vybrali najlepšie jednotky a s ich pomocou sa im podarilo z obkolesenia vyviaznuť. Dote raz sa však presne nevie, akým spôsobom to vedeli uskutočniť. Pre juhoslovanských partizánov to zostalo tajomstvom. Nemci potom partizánske jednotky rých !e likvidovali, vraždiac pritom beštiálne i ranených. Na mieste obkolesenia, na ploche 2—3 štvor. kilometrov zahynulo vtedy vyše 10.000 partizánov, z toho vyše 50 národných hrdinov. Takto sa skončilo rokovanie Tita a Velebita s Nemcami. Udalosti pri Suteske sú výsledkom najhanobnejšej a najhoršej zrady, ktorú spáchala banda Tita Rankoviča. Suteska je jedným z najkrutejších obvinení dneš ného fašistického vedenia Juhoslávie. Churchillov syn na scéne V tejto súvislosti treba pripomenúť styky Tita s generálom MacLeanom a Randolfom Churchillom, ktorí dnes v Londýne chvália Tita a menujú ho „drahým a dobrým kamarátom”. Titovo spojenie s imperialistami túto intímnosť do. statočne vysvetľuje. R. 1944, keď Nemci vysadili blízko hlavného štábu v Dravae oddiel parašutistov, pado’ im v boji do ,rúk aj Rade Pribičevič americký občan, člen americkej vojenskej misie juhoslovanského pôvodu. Tito však dosiahol prostredníctvom Randolfa Churchilia to, že ho poslali o niekoľko dní zput do hlavného štábu. Je známe, že po vysadení nemeckých parašutistov Tito nechcel preraziť nepriateľskými líniami a chcel sa Nemcom vzdať, žujevič a Jovanovič ho však so zbraňami v ruke prinútili opusti* jaskyňu, v ktorej bolo veliteľstvo. Partizáni o tom veľmt dobre vedeli a tým si vysvetľovali Titovu nenávisť voči žujevičovl a Jovanovičovi. Rankovič — predĺžená ruka gestapa R. 1941 padol do rúk gestapa Rankovič, ktorý bol vtedy belehradské j’polícii známy ako člen Politbyra ÜVKS Juhoslávie. Rankoviča skoro po zatknutí poslali do nemocnice a potom sa za veľmi podozrivých okolností dostal na slobodu. Titc to vtedy oficiálne vysvetlil komunistom tým, že Rankoviča oslobodili za organizovaného útoku z väzenskej nemocnice. Nemožno však pochybovať o tom, že gestapo samo pr'cmiestilo Rankoviča po predchádzajúcej dohode do ne. mocnice, aby tým umožnilo nenápadne jeho Dnešná činnosť „oslobodenie”. kata Ránko viŕa v Juhoslávii, ktorá s opiera o metódy gestapa jô dôkazom, že tu neišlo o násilný útek, ale o oslobodenie, uskutočnené po dohode s Nemcami. Rovnako oslobodili z väzenia gestapa Djilasovu manželku a manželku Kidriča. že dnešné fašistické vedenie Juho. slávie udržiavalo za vojny styky s nemeckými a tailanskymi fašistickými okupantmi, vysvitá jasne z toho, že člen trVKSJ Svetozár Bukmanovič- Tempo žil po celý čas legálne na okupovanom území a liečil sa v nemocnici. Kto je Vuknianov'č? R. 1942 viedol ako delegát ÜV KS v Sarajevo tamojšiu orgaiiiiizúciu. s trau y-Nemci celú sarajevekú organizáciu zničili, všetkých funkcionárov strany pozabíjali (bolo lieh vyše 150) a nechali nažive jedného — Vuikmanoviča. Už vtedy ho. vorievali partizáni ironicky: Vuiknianovič má alebo dobré styky s nepriatelím, alebo je čarodejom- V čase keď takto úspešne ..oslobodili Rankoviča, Djilasa ľ manželku a keď Vukmtmo vie sa mohol pokojne pohybovať pod nosom nepi itleľa a liečiť sa v ustašskej nemocnici. zabíjali vo väzení naj lepší eh juhoslovanský "h revolucionárov, hrdinský;*h komunistov Pricu, Adžiu. Cesareca. Poršovanu a i(Pokračovanie na 3. strane) Ústrednú rada odborov k 2. októbru 1949 Všetky sily pre zdar mierového hnutia Praha (rp) — Predstavenstvo Ústrednej rady odborov vydalo k zajtrajšiemu Medzinárodnému dňu mieru oblas, v ktorom sa hovorí: Vyzývame všetkých pracujúcich Československa, aby v dobe vzrastajúceho vykorisťovania a teroru proti pracujúcemu ľudu v kapitalistických krajinách, v dobe hrubého násilia imperialistov proti koloniálnym národom, v dobe hysterického štvania imperialistického tábora, vyjadrili účasťou v prípravách Medzinárodného dňa mieru solidaritu s robotníckou triedou a pracujúcim ľudom celého sveta. Vyzývame všetok pracujúci ľud Československa, aby sa manifestačné zapojil do tejto významnej akcie, aby sme tak všetci a do jedného preukázali pred celým svetom svoju odhodlanosť a vôľu uhájiť mier, ktorý je podmienkou nášho života a našej socialistickej výstavby, a zároveň vyslovili svoj nesmierny odpor k bezdôvodným vojnovým štvaniacim, k vykorisťovaniu človeka človekom a k potlačovaniu najzákladnejších demokratických slobôd ku všetkým týmto podlým metódam zastrašovania, prenasledovania a vraždenia pracujúceho ľudu, ktoré dosiaľ imperialisti a fašisti bezstrestne páchajú vo svojich krajinách a takzvaných niách. kolóniách a polokoló- Všetky sily pre zdar Medzinárodného dňa boja za mier a demokratické práva a pre mohutný rozvoj medzinárodného mierového hnutia. Nech žije svetový tábor pokroku a demokracie v čele so Sovietskym sväzom, záštitou svetového mieru a pokroku. Prenikavé rozšírenie voľného trhu (Dokončenie t 1. strany) od 6. do 13. hod. Špeciálne predajne cukrárske a cukrovinárske, špeciálne predajne pečiva a bufety s výnimkou bufetov v závodoch Slovenských obchodných domov budú otvorené aj v nedeľu a vo sviatok od 9. do 12. Ďalej referoval prednosta Dr. Popaďák z Povereníctva výživy o výrobe v mlynoch, distribúcii činnosti VDP, o prísluš. ných normatívnych úpravách. Do každého okresu dSsponovali také množstvo múky, aby zodpovedalo spolu so zásobami z predchdázajúceho mesia. ca doterajšej mesačnej lístkovej potrebe. Zbytok vyrobenej múky dodávajú do väčších miest a do obci, v ktorých sú priemyselné strediská. Vo väč. ších mestách a priemyselných strediskách bude teda k 1. októbru krytá doterajšia lístková potreba niekde až na 180 pere. Šrotovanie voľné . Od 1. októbra nie je pre šrotovanie obilia viac potrebné osobitné šrotovacie povolenie. Môžu si preto držitelia kŕmné ho obilia dať zošrotovať kŕmné obitie v mlynoch alebo šrotovniach voľne. Od. 1. októbra 1949 zavádza sa na Slovensku výroba len ražného chleba z múky zomletej na 75 pere. o. proti doterajším 8Ô pere., teda z múky ražnej podstatne zlepšenej. Ökreim toho zavádza sa výroba pšeničného pečiva rozličných druhov. Obdobne za. vádza sa voľný predaj všetkých druhov cestovín, ako makaróny. špagety a pod. Prednosta distribučného odboru Povereníctva výživy Grossmann referoval o rozšire. ní sortimentu pekárskych výrobkov o uvoľnení trvanlivého pečiva a iných mlynských výrobkov, o mäs. výrobkoch, vvseku voľ. mäsa, voľných reštau ráciách a nádražných bufetoch a iných opatreniach na zlepšenie služby spotrebiteľom. Doteraz prichádzaly na voľný trh len celkom malé (kvantá údenár skych výrobkov, i keď u spotrebiteľskej verejnosti bol o mäsové výrobky značný, záujem. Vyživovacia sipráva na Slovensku uvoľňuje na mesiac október z vlastných zdrojov približne 15 násobok množstva zo septembra. Toto množstvo umožňuje podstatne rozšíriť sieť predajní údenárskych výrobkov. rozšíriť sortiment výsek voľného mäsa, zriadenie voľných nádražných bufetov a zriadenie voľných reštaurácií. O ceno. ’oh otázkach preho voril prednosta cenového od boru Povereníctva výživy Dr. Štetina, ktorý zdôraznil, že ostávame v kategórii štátov latosé majú najlacnejší chlieb. Srŕižujeme ceny cukríkov a čo. kofády. Snižujeme ceny káyy čaju, párkov, debrecintek a iných sortimentov. Predlno ta Úradu HKS Dr. Zverec v závere porady povedal, že j.'.io úrad' fiaidé od začiatku dôsledne dbať o to. aby predpisy riadne dodržiavali. Týždeň slovenskej knihy - od 1. X. do 8. X. 1949 -íDt síava Celé osadenstvo závodu do Sväzu priateľov SSSR Bojnice (r) — V rámci akcie zvyšovania členstva vo Sväze priateľov SSSR osadenstvo Závodu 29. augusta v Bojniciach-Pravenci rozhodlo sa v piatok celé vstúpiť do Sväzu priateľov SSSR, aby aj takto prejavilo vďaku Sovietskemu sväzu za oslobodenie t za pcmoc pri budovaní nového Československa a nezlomnú vôľu ďalej rozvíjať bratstvo ľudu obidvoch krajín.