Práca, apríl-jún 1950 (V/90-173)
1950-04-01 / nr. 90
1 F r Pr sk PV 1140 Osobný list prezidenta Gottwalda sjazdn žien Stupňovať boj za mier — prvá úloha žien Sjednotenie českých a slovenských žien upevňuje bratský sväzok oboch našich národ v Veľká mierová manifestácia na Staromestskom íámestí "4 — Pod heslom .Buduj vlas t, — posilnia mier” otvorili v piatok «•"vsi sjazd českých a slovenských žien. Hlavným programom 16 v organizáciu s rovnakým prianím — slúžiť budovateľskej , r ako rovnoprávne občianky našej republiky mchly úspešne -ada žien českých krajov a Živena-Sväz slovenských žien na SH®v * ten im vo Sväz československých žien sa navždy spečatí sesterský •ovenskýcl žien, žien obidvoch bratských národov Cechov a Slovákov bilanci i vykonanej práce našich žien, ako aj úspechov, ktorých -vi februárovom víťazstve, m 's. vlajkou a vlajkami delegácii, mierovýmnohých údemíc h končín ČSR, *•*•' ejnéhc v' ani ________________ 31. marca sjazd u je práci a plniť svoje ins ku, kto^väzok čcs. Na sjazd c sa naším a. tým i svojich rodín, ale odháňal« od kolísky svojich detí príšeru novej imperialis tickej vojny.. Táto myšlienka nech prenikne c o vedomia a cítenia každej našej ženy. Aby sa tak stalo záleží teraz na Vás, na práci Vaš:j novej jednotnej organizácie. Ak sa Vám to fodari, o čom som z hĺbky duše presvedčený, s plníte svoju hlavnú povinnosť, ktorú ste na seba vzaly. Splniť túto pbvinnosf zaväzuje Vás hrd nský príklad sovietskych žien, predvoja medzin irodného demokratického ženského hnutia. Sp nit ju zaväzuje Vás príslušnosť tábora demokiae'e a mieru, ktorého ste tak významnou bojo\ ou sfožkou. lniť túto povinnosť zaväzuje \ ás solidarita raeuiúcimi ženami Talianska í Francúzska, aiálnych krajín, ktoré po boku svojich mu■tcov a bratov, vedú zápas p! )ý obeti proti "’zrnu a vojne za slobodu sv ijich národov, a zabezpečený život prac ujúceho ľudn. ’ Vy musíte sDlnif túto p >vinnosf, tebe je záujem Republikv a ľudu, znujer,. ozajstnej už teraz náde e národa. Ich Pokračovanie podrobného referátu o procese so špionážnou skupinou rehoľníckych hodc nostárov • na 3. strane ___f NV Č 114B. rado;, ý.úsmevy budú Vám ženám a ma.káffi rtajkr.., í j odmenou za všetku Vašu námahu a obeta-, V“!. Nech /ás, drahé súdružky, na novej ceste, vrú r stupujete, sprevádza moje úprimné želá:ie zcLru a nepretržitých úspechov. Shromaždené ženy prijatý list volaním: Nech žije súdruh Gottwaíd! Prejavy hostí začal generálny tajomník XSC Rudolf Slárrský, ktorý povedal, že sjazd je radostným svedectvom, ako sa upevňuje a posilňuje bratstvo obidvoch našich národov Čechov a Slovákov, ako sa upevňuje štátna jednota našej republiky. Dnes si české a slovenské ženy podávajú ruku k spoločnej práci za spoločným cieľom: Premeniť našu vlasť v kvitnúcu krajinu socializmu, šťastný domo Čechov a Slovákov. Potom pozdravila sjazd skúp, na žien z východného Slovenska, ministri Slechta, Petr a ŠevčPt. Znovu a znovu sa rozbúril preplnený sál veľkej Lucerny, keď k rečníckemu stolu pristúpila členka delegácie sovietských žien O. A Chvalebnová, poslankyňa Najvyššieho soviet; Sjazdové referáty nredniesly posl Hod - j ■* vá-Spumá a pcsl. Helena Bachratá. Vc \-■*' o 17. hodine bola r:a Staromestskom nánu-ýti mohutná manifestácia za účasti siaz-; vých delegálok a mnohotisícových zástup. v žien z pražských 'závodov, úradov aj dom/Jmosti. , : Umenie pracujúcim (Umpra) usporiadaj© v Bratislave večer na pamiatku českého proletárskeho básnika Jiíiho YVoJkera. Pás»*o * jeho básní zarecitovala s veľkým úspechom Ľudmila Pelikánova z Prahy. — Skúsenosti týždňa — Nebojme sa žien V " Prahe začal svoje práce sjednocovaci sjazd žien. Táto jednoduchá veta je ešte vždy vstave aj u vyspelých súdruhov vyvolať podceňujúce úsmevy. Mnohí z nás ešte ťažko bbjujú proti pokušeniu odbyt každú zprávu o ženskom hnuti bagatelizujúcim vtipom. Uplynulý predsa už dva roky od chvíle, čo sme schválili našu ústavu, ktorá dáva ženám všetky práva. Naše rodinné právo je po sovietskom najmodernejšie na svete. Ženy sa uplatňujú vo všetkých povolaniach i vo verejnom živote. Niet teda už u nás ženskej otázky — r.ačo teda ešte ženského hnutia, načo sjazd žien? * v LADISLAV ZAJAC 1/esat reh »Iných kňazov p; -d Štátnym súdom ' v siužDácfi a frickej Uniónál pripravotali ozbrojené povstanie —.Tézu;ti \yUo- , ,UJ :pionáž -f- Františkáni organizovali s, 'žalovaní priznávajú s»rJjU vmu t sa začal '•» pan krá o pred senátom Štátneho súdu proc azoéi z « yui m áttöri sú vysokými cirkevnými hodnostármi ,..t .c-ejné a koná sa za veľkej účasti pracujúcich z pre d :rníkov a údemičok, ako i duchovných. Okrem čs. tlače, rozhla *íia unohveh zahraničných časopisov a agentúr. nom Hrabovci, okres vranov n. lopiou, b.ove-nskej národnosti a gréckokatolíckeho vyznania. Po zistení nacionálii, z ktorých vysvitá vysoká domáca t zahraničná teologická a filozofická školenosť väčšiny obžalovaných ako aj ich hmotné pomery, upozorňuje predseda senátu, aby obžalovaní venovali pozornosť súdnemu rokovaniu a ak niečo spáchali, aby sa kajúcne a plne priznali, čo sa im uzná ako poľahčujúca okolnosť. Štátny prokurátor Dr. Cížek pristupuje potom k prečítaniu obžaloby. Všetci obvinení sú vernými príslušníkmi Vatikánu a pracujú v jeho- špionážnych službách. Po Veľkej októbrovej revolú(Pokra&o vanie na 3. strane) — ' ■ íody účelového sporenia upovať na splátky y a možnosti splátkového obchodu -asioh obchodoch, na trhu, známe čím ďalej, tým viac a kvalít aj chuť a nákupy. Nároky ľudí sa zvyšujú. Takmer každý nám osť. Niet však často poruke dostatok peňazí. Ľudia tomto mieste chceme si práve povedať niekoľko slov možnostiach, o nových formách takéhoto nákupu. il v piatok ■justín Mav v Novej áštora preían, proviny, Stanislav átov v No,e jezuitov v le dominikáv Olomouci, ptoristov a oe, Dr. Ján ov v Nezbe-:!ák, kňaz re■i rodený v Níž-átkových nákupov, elové sporenie, kto_ ixUte rovná splátrpom. Iba pomer Podľa starých šprv sme prevza'ho.Vi a len poos tu pne sp!áca= •orením meni. ito pomer -aroe a až eme tohľadiska __________sBomácdls-ki že sa učíme čim starostlivejšie sporiť, lebo našou túžbou je. aby sme potrebný tovar, alebo zariadenie óo domácnosti čim prv dostali. Už dávnejšie organizujú naše peňažné ústavy účelové sporenie. Priamo do závodov to zoslal y smernice pre toto sporenie. Okrem toho pracovnici v peňažníctve priamo navštevovali závody a informo, valí osadenstvá o spôsoboch účelového sporenia. Akcia sa .----- — Por.»;«- rozbehla v Je pravda, ženské hnutie pž nepotrebujeme na to, aby vybojovalo ženám všetky práva. Ale púhe zrovnoprávnenie nemôže razom odstrániť všetky preblémv našich žien. Nestačí ženám dať iba práva, treba vytvoriť aj predpoklady na to, aby mohly všetky tieto práva užívať. Nestačí ženám len otvoriť prístup k všetkým povolaniam, treba im aj uľahčiť ich prácu v domácnosti a v praxi im umožniť, aby mohly vyko■dvar zoa'povecF7 zamestnanie alebo politickú «•aitcwaf'fcr slrdrtil:. Je ♦ ..-im ... > >;ŕ‘vo i veľmi dôrazne najrozličnejších obmenách a formách. Núti vytvoriť silné ženské hnutie, Ktoré má povinnosť organizovať primeranú účasť žisn na hospodárskom a politickom živote, priviesť všetky ženv do činorodej budovateľskej práce, naolnif ústavné práva každodenným obsahom. Kým podiel žien na výstavbe socia'izmu nie je primeraný možnostiam a počtu žien, tak dlho má ženské hnutie sveru opodstatnenosť. Ani zrovnoprávnenie žien však nie je jednoduchým zákonným aktom, ktorý možno vybaviť obyčajným podnisom. Aj piné zrovnoorávnenie je dlhý proces, dlhý boj proti zaostalým a prekonaným názorom. MENEJ ŽIARLIVOSTI Spomeňme len námezdné pracujúce ženy. Ešte stále nezvíťazilo na celej čiare hľadisko, že ženy majú právo zastávať všetky zamestnania a funkcie. Na mnohých miestach vedia mužovia ženám ešte naozaj málo rytiersky strpčo„ vať život. Boja sa neskutočnej konkurencie žien, závidia ženám ich úspechy a neradi ich -židia na bývalých »chlapských« miestach. Možno. že na s;aztíe žien rozpovie na tú.o tému zaujímavé príbehy niektorá z r.ovozaradených žien v doprave. Ako je Známe, vytýčil! s! dopraváci cieľ, obsadiť dvadsať percent všetkých misst ženami. Prvé sprievodkyne vo vlakoch už aj nastúpily službu. Ale sprievodcovia novým súdružkám nepripravili pri nástupe do služby ani trochu' gavalierske privítanie. Nové uchá v doprave nečakala pomocná kamarátska ruka, ale — posmešné a urážlivé poznámky, povýšenecké jednanie alebo vojenské komando. Stará pyšná uniforma — a čím viac sa v službe ošúchala, tým bola horšia — si pokladala za povirros! poriadne posekírovať nováčka v službe a nevolaného votrelca do vyvolenej kasty. Ale nešlo tu iba o staré vojenské zvvky. Za nepriateľským správaním sa a nevraživým pohľadom skrýval sa ešte úplne nemiestny strach o vlastné pozície. Ešte nevymrely v ľuďoch celkom spomienky na boj o pracovné miesto a o každý hlt chleba. U tých, čo si neuvedomili dostatočne veľkosť a revolučnosť premien, môžu sa prejav-lť ešte zvyšky takéhoto spôsobu myslenia, akokoľvek sú dnes neopodstatnené. Báť sa o vlastný chlieb znamenalo súčasne nedožičiť ho druhému — a to bolo vari najhroznejšie znetvorenie, ktoré kapitalizmus zanechával v mysliach ľudí. pozostatky takéhoto mvslenia sú o to hroznejšie, čim sme ďalej od kapitalizmu a čim sú menej opodstatnené. Nebojme sa preto o svoi chlieb. Zeny näm z neho nebudú u:edať. bndú okolo pece pohybovať, Ba čim menej sa tým väčší peceň -ei.u. i^„ mať.