Práca, júl-september 1950 (V/174-262)
1950-07-01 / nr. 174
Odpoveď americkému imperializmu!?1 Peking (Tass) — Predseda ústrednej vlády Čínskej ľudovej - ÄÄl bliky Ma« Ce-tung, predniesol 28. júna na schôdzke ústrednej viaSF toto vyhlásenie: „Čínsky ľud už donášal, že národy rozličných štátov sveta musia samy riešiť otázky, týkajúce sa ich štátov, a že otázkami Äzie sa musia zapodievať samotné národy Äzie a rozhodne me Spojené štáty. Ütök USA v Äzii vyvolá iha Široký a rozhodný odpor národov Äzie. Dňa 5. januára t. r. vyhlásil Truman, že Američania sa ‘zdržia zásahu do vecí Forenózy. Teraz Trunian sám dokazuje lživosr svojho vyhlásenia. Truman roztrhal na zdrapy všetky medzinárodné dohody o nemiešaní sa Spojených štátov do vnútorných vecí Číny. Skutočnosť, že USA otvorene cäháiily svoja imperialistickú tvár, je na osoh činskemu ľudu i národom Äzie. Americké miešanie sa do vnútorných vecí Kórey, Filipín, Vietnamu a iných krajín nemá nijakého podkladu. Sympatie ľudu celej Číny aj širokých ľudových más celého sveta sú na strane obete útoku a nie na strane amerického imperializmu. Ameri okému imperializmu sa nepodarilo ani kúpiť si ich, ani ich oklamať. Imperializmus je mavujnok silný, ale vo vnútri je slabý, lebo nemá podporu ľudu. čínsky ľud a národy sveta! Sjednccujte sa a buďte pripravené zmariť každú provokáciu amerického imperializmu! r v mu , Záverečné slovo s. Zápoiockého na plenávke URO dujeme z odborov Qsootojjch budoootoľoo iho nového sociaii$tic*6iui hospodárstua /!a' úlohou našej jednotnej odborovej organizácie je byť organizátorom socialistickej výroby, socialistického súťažení 'nickeho hnutia a hnutia zlepšovateľov — Predseda vlády A. Zápotocký rezignoval na funkciu predsedu ÚRO 1 lenárka URO vzdáva hold celoživotnej bohatej odborárskej práci s. A. Zápotockého František Zupka predsedom ÚRO Druhý deň „nútia plenárky "ÚRO čakaly s, Zupku na jeho mieste za predsedníckym stolom kytice kvetín. Predsedajúci s. Cipro otvoril shromaždenie slovami: „Prosím súdruha Zupku, aby sa nehneval, že vám o ňom niečo prezradím, Shodou okolností sme sa na tomto zasadaní URO sišli práve na výročie jeho narodenín, Ňáš milý súdruh František Zupka sa narodil práve pred 41 rokmi. Využívam túto príležitosť a srdeč ne mu blahoželám. Súdruhovia, všetci sme nadšení tým, čo máme možnosť vidieť tu v hlavnom meste Slovenska. Sme potešení jeho veľkým hospodárskym napredovaním a práve tak pozoru, hodným organizačným rozmachom nášho ROH na Slovensku. Kto skúma veľké politické, sociálne a hospodárske udalosti Slovenska v poslednom štvrťročí, sa pri každej väčšej udalosti znovu a znovu stretne s menom František Zupka. Uz pred 30 rokmi, ešte ako mladý, sa zapojil do robotníckeho hnutia. Pracoval v ňom vždy s veľkým elánom, Vidieť ho všade, kde bolo treba bojovať proti kapitalizmu, kde bolo mož. no bojovať za lepší život pracujúcich. Buržoázia nevedela zdolať veľkú pracovnú energiu súdruha Zupku, i keď ho prenasledovala a častejšie aj žalárovala. V kapitalistickom Cesko_ slovensk í presedel súdruh Zupka vo väzení dthé mesiace. Keď nacisti obsadili českoslo. ensko, >atril súdruh Zupka k ich prvým obetiam. Už v marci 1939 ho odvliekli do kon. entračného tábora a tam ho držali až do dňa, keď ho oslobodila slávna červená armáda. Keď sa súdruh Zupka vrátil do Bratislavy hneď pokračoval v práci. Slovenskí súdru_ ovia ho postavili na čelo odborového hnutia. V tejto funkcii hneď nadviazal styky so sú. •uhom Zápotóckým a g českým odborovým hnutím vôbec. V nemalej miere sa zaslúžilo sjednotenie českých a slovenských odborov v jednotnom celoštátnom ROH. Súdruh Zupka je obľúbený nielen na Slovensku, ale naozaj v celej Republike. Všetci si ho ctime pre jeho pracovitosť, pre jeho oddanosť robotníckemu hnutiu a pre jeho po. váhu, ktorou si zabezpečuje spoluprácu každého, komu záleží na dobru pracujúceho ľudu. Ano, súdruh Zupka patri nám všetkým, Čechom i Slovákom. Trvalo dlho, kým utíchol po slovách súdruha Cipru potlesk a kým plenárka URO mohla prikročiť k dennému poriadku. Sekretár URO s. Marvan referoval o výchovnej a kultúrnej práci v odboroch. Po jeho referáte pokračovala bohatá diskusia, v ktorej okrem iných prehovorili ministri Kliment a Erban. Privítaný srdečnými a úprimnými ováciami pristúpil popoludní pred mikrofón predseda vlády s. Zápotocký, aby predniesol svoj záverečný prejav. Záverečné slovo súdruha Zápo_ tockého sledovalo celé shromaždenie s napätou pozornosťou, s ktorou vždy zvykne počúvať múdre slová nášho predsedu vlády. Shromaždenie napokon vypočulo návrh predstavenstva URO, aby plenárna schôdzka UBO prijala rezignáciu s. Zápotockého z funkcie predsedu URO, rezignáciu s, Urbana z funkcie generálneho tajomníka URO, ako i návrh, aby funk, ciou predsedu URO poverili doterajšieho predsedu SOK a podpredsedu s. Zupku. Shro. maždenie vyslovilo svoj jednomyseľný súhlas s návrhom, vzdalo hold vďaky a uznania dlhoročnej a obetavej práci s. Zápotockého v odborovom hnutí a prejavilo svoju oddanosť a dôveru súdruhovi Zupkovi. Po záverečnom slove s. Zápotockého zhodnotili vrelými slo_ vami jeho dlhoročnú prácu v odboroch ešte s. Cipro a s. Kolský. Pamätné zasadnutie URO v Bratislave zakončili prítomní zaspievaním Internacionály, Záverečný prejav s. Zápotockého Život predsedu ÚRO s. Františka Zupku Súdružky a súdruhovia! Jojo mi uložené povedať záver k rerátóm aj k diskusii našej konferene. Chcel by som pri tej príležitosti obrátiť vašu pozornosť na najdôležitejšiu a rozhodujúcu úlohu, pred ktorou v súčasnom čase stojí naše sjednotené Revolučné odborové hnutie, to je, vybudovať socializmus a predovšetkým vybudovať socializovanú výrobu. Zdôrazňujem, súdruhovia, vybudovať, to značí, že socialistickú výrobu ešte vybudovanú nemáme a že sme iba na začiatku tohto budovania. Budovanie prináša so sebou množstvo nových úloh, núti nás prispôsobovať svoju prácu aj taktiku úlohám a potrebám tohto budovania. A to je to, 'omu mnohí nerozumejú a čo nám spôobuje najväčšie ťažkosti. Sú medzi ..ami ľudia, ktorí pozerajú tia veci fantasticky, nazdávajú sa, že politickými evratmi, ktoré sme uskutočnili, dokni- sme už aj prevrat hospodárstva, máme socializmus a socialistickú výrobu vybudovanú a že môžeme sa podľa toho zariaďovať. Títo ľudia chceli by vývin o celé desaťročia predbehnúť a vo svojom nevyliečiteľnom romantizme sadnú na lep každému klamárovi a vedeli by nás namiesto dopredu, vohnat do katastrofy. Súdruh Lenin nás učí: Ani jedno hlboké a mohutné ľudové hnutie v dejinách sa nezaobišlo bez špinavej peny —_ bez dobrodruhov a klamárov, chvastúňov a krikľúňov, čo sa pritreli k neskúseným novotárom, nezaobišlo sa bez veľkého zmätku, neporiadku, zbytočného shonu, bez pokusov jednotlivých »vodcov« púšťať sa do dvadsiatich úloh a neuskutočniť ani jednu.« Protikladom oproti fantastom a neskúseným novotárom sú starí oportunisti a konzervatívci, ktorí sa boja každej novoty, vidia všade plno nedostatkov, chýb a nesprávností a zo samého strachu, aby nijaké chyby neurobili, tiahli by náš zpät k rešturácii kapitalizmu. Oni nevidia, že ich planý kritieizmus využíva nepriateľská reakcia na vzbudenie nedôvery a paniky, na ohováračky a hádzanie kalu a špiny na veľké dielo socialistické' výstavby. Tu možno opäť použiť slová Lenina: »Nech si brešú, my pôjdemg svojou cestou, pokiaľ možno najstarostiivejšie a najtrpezlivejšie, skúšajúc a vyhľadávajúc ozajstných organizátorov, ľudí s triezvym rozumom a s praktickým smys’orn, ľudí, spájajúcich oddanosť k socializmu, so šikovnosťou, bez huku, (a napriek zmiitku a huku), organizovať húževnatú a družstevnú spoločnú prácu veľkého počtu ľudí v rámci sovietskej organizácie. Iba takých ľudí, keď sme ich desať ráz vyskúšali, treba vyzdvihnúť postupne od najjednoduchších ú'oh k ťažším a stavať ich na zodpovedné miesta vedúcich činiteľov práce ľúti u, vedúcich pracovníkov správy. Ešte sme sa to nenaučili, ale my sa to naučíme.« Treba chápať, že naše ťažkosti a nedostatky sú nedostatkami ohromného tvorivého rozmachu, rastu novej činorodej iniciatívy pracujúcich más, ktoré svojím revolučným elánom a postupom vpred napokon všetky prekážky a nedostatky, ktorých sa pesimisti obávali, odstraňuje a napráva. ZBAVIŤ SA STAREJ MORÁLKY Naša konferencia a jej rokovanie je jasným odrazom toho činorodého kvasenia. Hovorili tu o mnohých úspechoch ,a nedostatkoch. Vezmite iba naše údernícke hnutie a socialistickú súťaž. Koľko je v ňom nedostatkov, chýb a nedopatrení a aj pri týchto chybách a nedostatkoch údernícke hnutie a socialistická súťaž sa rozširuje. zachvacuje väčšie a vwčšie masy, pomáha nám odstraňovať úzke profily. plniť plány, tvoriť nové normy, zdvíhať produktivitu práce a klásť základy pre skutočne novú socialistickú pracovnú produktivitu. Sú iste aj v radoch robotníkov ľudia, ktorí zneužívajú to. že sme kapitalistické vykorisťovateľstvo odstránili. Chcú dosahovať veľké zárobky bez toho, že by svoje výkony zvyšovali, bez toho že bv Sa usilovali za svoju mzdu podať aj zodpovedajúci výkon. Máme takých ľudí vo všetkých výrobných aj pracovných odvetviach, ale myslím, že neprezrádzam nijakú tajnosť a už súdruh Šmidmajer o tom hovoril, že najviac týchto prípadov sa nám vyskytuje v stavebníctve. Prečo, súdruhovia? Preto, že pri rozmachu našej stavebnej výroby zaraďujeme do stavebníctva veľký počet ľudí. ktorí predtým vôbec v priemysle nepracovali, nemajú triedne vedomie a vedomie robotníckej solidarity a sú ešte presýtení starou kapitalistickou morálkou sebeckei snahy: ber, keď môžeš! Popri tom máme v stavebnei výrobe na vedúcich miestach celý rad a azda väčšinou bývalých t Pokračovanie na 2. strane) Predseda ORO s. František Zupka narodil sa 30. júna 1901 v Marcbegu v Rakúsku, kam jeho rodičov vyhnala bieda a nezamestnanosť. Ako trojročný dostal sa s rodičmi až ido Rumunska, do Bukurešti. kde navštevoval školu. Bystrý a nadaný chlapec pozoruje život okolo seba, veľké rozpory medzi buržoáziou a robotníckou triedou, vykorisťovanie a na vlastnej koži poznáva panstvo kapitalistov. Dvanásťročný odchádza zo školy na učenie do fabriky. Štúdium je len pre »pánov«. Preto nemôže pokračovať mladý talentovaný žiak v štúdiách. Učí sa za kovotokára. Pomáha živiť rodičov a súrodencov a po smrti svojho otca preberá starostlivosť o celú rodinu na seba. Po skončení prvej svetovej vojny je František Zupka účastníkom boja maďarského proletariátu. ktorý sa pokúsil po vzore Sovietskeho sväzu zvrátiť kapitalistický, vtedy ešte polofeudálny režim bankárov. priemyselníkov a veľkostatkárov a vyhlásil v Maďarsku republiku rád. -Osemnásťročný Zupka prihlásil sa do armády maďarskej komúny. Bojoval v prvých radoch bojovníkov za uskutočnenie veľkej myšlienky. Po rozbití armády maďarskej komúny^ unikol s. Zupka pred pomstou buržoázneho teroru do Štýrskeho Hradca. ■ Odtiaľ údchád-za do svojho rodného kraja, dú Banskej Štiavnice. Tu začína jeho politická a odborárska činnosť. OrganL žuje svojich spolupracovníkov na Št. banskom riaditeľstve. Ako člen ľavého krídla strany sociaálnej demokracie hlási sa v máii 1921 do Komunistickej strany. Jeho prácu stranníkai odborára stále viac presahuje miestny význam. Stáva sa členom okresných a krajských orgánov strany i odborového hnutia. Čoskoro ie vedúcou postavou hnutia revolučných odborárov na Slovensku. No, vládnuca trieda sa mu pomstí. Prepúšťajú ho z práce. V pražskej Škodovke na Smíchove. kde pracuje neskôr ho opäť prepúšťajú, lebo vedie štrajk zamestnanec^. Ako (Pokračovanie na 3. strane)