Práca, apríl-jún 1951 (VI/77-154)

1951-04-01 / nr. 77

19­51 -// ťa, nedeľa 1. apríla >.r v uši Za úspešné splnenie jarných prác Ročník YJ- Číslo 77a Zabezpečujeme výživu nášho lud wreniest skúsenosti a pracovné metódy najlepších traktoristov, pracovníkov štátnych majetkov na všetky pracoviská pôdohospodárskej výroby tislava (rp) — Na južných nížinách Slovenska rozbehly sa ťnohospodárske práce už plným tempom. V severnejších krajoch, .•iaznivé počasie zdržalo plánovaný chod prác, využili roľníci, osa­­štátnych majetkov a traktorových staníc prestávku na zdokonale­­covných plánov i ostatných príprav na pracovné vypätie v prichá­­.ich týždňoch. Alnohé z jednotných roľníckych družstiev už názorne rjú, ako správne organizovať spoločné obrábanie pôdy. Na štátnych , atkocli prenáša sa zodpovednosť za plnenie plánovaných úloh na kaž­­iio jednotlivca, plánuje sa práca každého stroja i poťahu. Nový spôsob .’ ospodárenia podľa zásad chozrasčotu umožňuje rozvinúť kontrolu a mo­bilizuje takto pracovníkov k plánovitej a svedomitej práci. Strojnotrakto­­rové stanice sa na jarné práce pripravovaly svedomité. Brigády trakto­ristov pracujú už s pridelenými strojmi na svojich stanovištiach. budujú si brigádnické strediská, užšie spolupracujú s roľníkmi, užšie naväzujú svoje pracovné plány na potreby družstevníkov, malých a stredných roľ­níkov. Celkove možno povedať, že sme sa so sejbou jarín oproti minulému roku oneskorili. Zavinilo to nepriaznivé po­časie. Len v orbe máme náskok o 10.000 ha. Co z toŕ.o vyplýva? Sko­rým osevom sa predlžuje vegetačná doba, rastliny plnšie využívajú zimnú vlahu, a to vytvára predpoklady pre «výšenie hektárových výnosov. Je teda záujmom pracovníkov v poľnohospo­­lárskej výrobe, aby využili každú vhodnú chvíľu osevu všetkých jarín, najmä pšenice, jačmeňa, maku a cuk­rovky. Úlohou Jednotných roľníckych družstiev, Štátnych majetkov, traktoro­vých staníc i všetkých ostatných roľ­níkov bude operatívne prispôsobiť plán ja.-uých prác požiadavkám urýchlené­ho zvládnutia osevu. Na to treba sto; percentne využiť všetky stroje, konské ;i volské záprahy, zmobilizovať do prá­ce všetky pracovné sily a zdokonaliť organizáciu práce v skupinách. No, na­dovšetko nepremárniť ani okamih,_ keď očasie dovolí uskutočňovať jarný ''sev. Ľ loliy strojnotraktorových staníc \'ajmä strojnotraktorové stanice nia­­"ú práve teraz,, keď počasie zdržalo race a bude treba vynaložiť viac úsi- 1 na ich vykonanie, zodpovedné úlo­­,.y. Ich povinností sú opäť vyššie ako •vlani. No, je potrebné, aby i tieto zvlád­­lv v kratšom čase. Príprava holá dob­­'.i. Mohutný rozvoj preďmájových zá­­. ,-izkov traktoristov podnietil ich sna­hu pripraviť sa a naštartovať už za­čiatok jarných prác čo najlepšie. A te­raz ešte viac treba správne organizo­vať prácu, pružne a operatívne plniť pracovný plán, lepšie využívať stroje pracovné sily. Na mnohých strojo­vých staniciadi napr. v Galante, v Du­najskej Strede, Mojmírovciach, Sale sa výborne osvedčuje nový 6pôsob práce: sóstavovanie agregátov. Na prvých 'voch staniciach zvýšili takto denný výkon až trojnásobne. Potreba rýchlo ykonať prípravu pôdy sejbu už veľmi íri. Preto,“ kde ešte neplánoval y dve ;ny, treba rozhodne odstrániť tento .dostatok. Ide o každú hodinu. Skúsenosti z Galanty ednou z najlepších 6taníc je galant­­_á. Už spôsob, akým sa súdruhovia pravovali na začiatok jarných prác, ..azuje stupeň ich politickej uvedome­losti a agrotecknickej úlohy. Za to tre-' ba ďakovať predovšetkým ^zimnému šk< leniu. Hoci nepriaznivé počasie brá­nilo traktorom výjsf na polia,_ predsa si súdruhovia na tejto stanici vedeli nájsť okienka, v ktorých vykonali,_ čo sa len dalo. A tak už končia osev jar­ných obilnín a cukrovky. Pred začiatkom jarných prác si na svojej stanici usporiadali aktív trakto­­risic -zlepšovateľov. Ako vidieť, sa po­učili. Za úspech vo svojej tohoročnej práci ďakujú vo veľkej miere vhodné­mu sostavovaniu . agregátov. Majú ich deväť a všetky pracujú na poli. Skoda, že nemajú dostatok materiálu na ďal­šie. A tak, ako prebiehala práca na poli, neuspokojili sa s výkonom agre­gátov natrvalo. Ešte počas prúc so dňa na deň prispievajú drobnými zlepše­niami Súťaž urýchli jarné práce K dosahovaniu vysokých výkonov im pomáha zdravé soeim'st’cké súťa ženie Súťažia medzi sebou. lríMj?r:s*'­súťažia brigády a samotné stredisko STS Galan-ta súťaží so STS Dunajská Streda. Takto nachádzajú i traktoristi za pomoci soc. súťaže stále lepši po­mer k svojim strojom. Nevidia v nich Masové hnutie za komplexnú úsporu materiálu podľa vzoru soviet­skej stachanovky Lýdie Korabelni­­kovej ujíma sa už aj na našich STS. Traktoristi STS v Galante sa zavia­zali ušetriť toľko pohonných hmôt, že s ušetreným množstvom budú môcť pracovať na 28 strojoch jeden deň v mesiaci. Dosiahnutie tejto úspory zabezpečili si už pred za­čiatkom jarných prác tým, že si stroje a závesné náradie roz­miestili účelne priamo na praco­viská, teda na jednotlivá hony, čím odstránili zbytočné premiesťovanie strojov. S družstevníkmi sa dohodli, že im budú pohonné hmoty dopravo­vať priamo k strojom v brázde, ušetria tak cesty do strediska bri­Urýchlenie jarných prác, zabezpe­čenie dlhej vegetácie plodín a vyso­kých výnosov boly hlavné myšlien­ky, ktoré riadily prácu poľnohospo­dárskych robotníkov na ČSŠM. V Košickom, Bratislavskom a Nitrian­skom kraji pracujú už na štátnych majetkoch naplno. Plnenie plánu je s ohľadom na nepriaznivé počasie dosť dobré. No jednako s odchádza­júcimi dňami ubúdajú i metráky z hojnej úrody. Dnes majú na štát­nych majetkoch tie najlepšie pred­poklady, podstatne zvýšiť výrobu i produktivitu práce každého pra­covníka, stroja i zvieraťa. Mocným mobilizačným činiteľom pri zabez­pečovaní plánovaných úloh a ich prekračovaní je nový spôsob hospo­dárenia podľa zásad chozraščotu, hoci azda zásad;' nového hospodáre­nia neprešly ešte všade osadenstvu do krvi a nie sú ešte v plnom roz­sahu uplatnené. Už skutočnosť, že pracovné plány sú súčiastkou vý­­robno-finančného plánu a zabezpe­čujú teda rozpísanie úloh až na jednotlivcov, nám dáva perspektívy mocného rozvoja produktivity práce Nuž, ako poľnohospodári vidieť, svoju prácu na všetkých úsekoch výroby s roka na rok. V tohoročnej kampani jarných poľných prác pôjde preto už aj o to, aby úspechy v hospodárení štátnych majetkov a vzorných Jed­notných 'roľníckych družstiev, aby práca našich štíátnych strojo-trak­­torových staníc bola konečným a pádnym argumentom o výhodách spoločného pri rozprave obrábania pôdy, poľnohospodárskej veľko­výroby. v Jednotných družstvách. Pôjde o to, roľníckych aby sme tohoto roku, keď máme predpoklady, zaznamenali víťazný prelom do strnulého konzervatívneho myslenia už iba mŕtvy nástroj, ktorý potrebuje riadne ošetrovanie a starostlivosť. Chcú dosahovať vysokých výkonov a preto sa aj riadne o svoje stroje starajú. V súťaži o najlepšiu brigádu vedú traktoristi Štefana Horvátira, ktorá má svoje sta-novište v Čiernom Brode. Najlepším traktoristom na STS v Ga­lante je Juraj Jambrich z kolektívu s. Horvátira. Mnohí traktoristi dosahujú v práci vynikajúcich výkonov. Tak napríklad s. Lukovič za 13 hodin zasial jačmeň na 30 ha pôdy. Podobných výkonov v Galante zaznamenali viac. Co im ešte prekáža v tom, aby úspešne splnili všetky svoje jarné úlo­hy? Je to citeľný nedostatok kultivá­torov. Stroje mušia prevážať z jedné­ho sitanovišfa na druhé a tým vznika­jú. veľké časové straty. Nie je možné rátať s ich plným využitím, nie je mož­né obrobiť toľko pôdy, ako za normál­neho stavu. gády. Smený sa striedajú priamo na poli a brigáda, ktorá smenú pre­berá, príde na pracovisko zavčasu. Spotrebu pohonnými hmôt snišia týmto opatrením o 3 pere. Len je­diná brigáda ušetrí tak pri dvoch smenách týždenne 315 km zbytoč­ných ciest, t. j. »P, h trov nafty a -165.30 Kčs. Okrem toho zvýšili tým týždenný výkon brigády o 20 ha a aj náklady na hektár poklesly. Akcia úspory podľa vzoru stacha­novky Korabelnikovej umožni takto traktoristom nä STS v Galante pra­covať s - ušetrenými pohonnými hmotami jeden deň v mesiaci na 28 traktoroch, čo pri priemernom vý­kone predstavuje 146 ha strednej orby alebo prerátané na kilometre — 3650 km. na základe podchytenia iniciatívy a súťažlivosti širokých más pracov­níkov na štátnych majetkoch. Diel­­čie pracovné plány má každý vedúci skupiny a čaty pri sebe. denne o vý­robných úlohách diskutuje s členmi svojej skupiny a má možnosť denne kontrolovať plnenie plánu.. Prémiový systém odmeňuje každého zamest­nanca za dosiahnuté nadplánované výnosy alebo živočíšne výrobky. Napr. pracujúci na hospodárstve Mostová sa veľmi snažili dobre a rýchlo uskutočniť jarné práce. Majú o vysokú úrodu svoj vlastný hmot­ný záujem. Ak prekročia plánova­ných 26 metrákov jačmeňa na hek­tár, dostanú za množstvo, o ktoré plán prekročili, smluvne zaručenú prémiu. Takto sa na všetkých hos­podárstvach vytvára zdravšie pra­covné prostredie, zodpovednejší po­mer k práci a k plánovaným úlohám. Pôjde o to, aby odborárske a ostat­né závodné složky dobrou a sústav­nou politickou prácou urýchlily a rozšírily tento proces vyspievania kádrov na štátnych majetkoch. Metóda Korabelnikovej na našich poliach Úlohy štátnych majetkov Sústrediť všetky sily zlepšujú naši mnohých malých a stredných roľ­níkov, ktorý sa ešte nesblížili s myš­lienkou družstevníctva, ktorí vo svojej nedôvere oproti spoločnému vlastníctvu uberajú si z -možností mať viac, žiť lepšie a krajšie. Pôjde o to, aby tie argumenty, ktoré majn a musia napokon získať nedružstev­­níkov, boly ešte konkrétnejšie, vý­raznejšie a presvedčivejšie. Potom uskutočňovanie jarných prác splní okrem zabezpečenia výživy ľudu a vyšších zárobkov roľníkov i svoje druhé poslanie. Bude mohutným činiteľom pri výstavbe nášho poľno­hospodárstva na vysoko produk­tívny výrobný sektor, na sektor so­cialistický. ?kreačné strediská ROH, ktoré v zime hastily zaslúžilých roľníkom z JRD, pracovníkov Štátnych majetkov a Sťrojove-traktorových sta­níc, pripravujú starostlivé ruky súdruhov na ďalšie turnusy rekrean­tov, ktoré prídu do našich hôr z radov najlepších budovateľov nášho priemyslu Výzva Ľ stredne j komisie pre poľnohospodárske práce Urýchliť jarné poľné práce Nepriaznivé, chladné a daždivé po­časie niekde sťažilo normálny prie­beh jarných prác, napriek týmto pre­kážkam treba jarné poľné práce ušku­­íočniť včas, rýchle a dobre. Preto máme v každej obci, v každom JRD, v každom MNV a ONV, v každej STS a štátnom majetku denne tak organizovať jarné práce, aby mohly byť uskutočnené v kratšom období, ako sa pôvodne plánovalo. To zna­mená, že treba sústrediť na tento krátky čas sily a prostriedky. Každý dobrý hospodár a zodpovedný činiteľ preto bedlivo sleduje počasie a vy­užije j niekoľko hodín, keď aspoň trocha možno orať a siať. Nedovoľ­me, aby niekto v obciach, v JRD, na STS a ČSSM sa neodôvodnene vy­hováral na nevhodné počasie a tak odkladal orbu a osev. Ústredná komisia pre poľnohospo­dárske práce žiada malých a stred­ných roľníkov všetky IU D štátne majetky, STS, orgány ľudovej sprá­vy, predovšetkým pôdohospodárske referáty miestnych a okresných agro­nómov, krajské: a okresné komisie pre poľnohospodársku výrobu a výkup a ich dôverníkov a vôbec funkcionárov všetkých složiek Jednotného svä'zu českých a slovenských roľníkov, aby sa v týchto dňoch sústredili na pre­konanie nepriaznivého počasia, aby tak každý na svojom úseku zabezpe­čil včasné ukončenie osevu — základ­ného predpokladu dobrej úrody. Ústredná komisia pre poi'nohospo­­. dárske práce zvlášť žiada: 1. V záujme urýchlenia prác v ka tastri vyhľadať najprv vysychajúce plochy a tieto okamžite obrobiť. 2. Do práce zapojiť všetky trakto­ry STS, CSŠM, JRD a všetky po­ťahy, a to aj podľa zákona é. 55/47 Sb.' 3. Využiť éo najhospodárnejšie kaž­dú vhodnú chvíľu k orbe a osevu a preto používať systém spojovania stro­jov a náradia k súčasnému uskutoč­ňovaniu niekoľko druhov prác naraz, a tým zvyšovať výkon traktorov a po­ťahov. 4. Využiť plne všetky stroje a po­ťahy organizovaním prác v predĺže­nej dennej pracovnej dobe a hlavne prácou vo dvoch smenách. 5. Všade organizovať práce v sku­pinách a čatách. G. S najväčším urýchlením odobrať zvyšujúcu časť osív, sadív a hnojív od hospodárskych družstiev. Pred orgánmi ľudovej správy, ko­misiami pre poľnohospodársku výro­bu a výkup a ich dôverníkmi stoja zodpovedné úlohy stať sa oporou ma­lým a stredným roľníkom, JRD, STS a CSSM pri rýchlom a akostnom zvládnutí jarných prác v skrátenom termíne a pomocníkom pri operatív­nom odstraňovaní všetkých prekážok, ktoré by hatily splnenie úloh; dôver­níci okresných komisií pit poľnohos­podársku výrohu a vý’.ip, sa zvlášť žiadajú, aby zabezpečili orbu a sia­tie až do úplného ukončenia. Bedlivo treba všímať si prípady, keď dedinskí boháči by chceli zdržo­vať- rýchle- a akostné uskutočňovanie jarných prác. Vedenie a všetci zamestnanci STS a čSSM urobia všetky opatrenia, aby jarné práce boly včas a dobre zvlád­nuté a aby sa netrpela nezodpoved­nosť a povrchnosť. Ľudové orgány pomôžu, aby STS a ČSSM riadne spi - niiy svoje úlohy. JRD a ČSSM za všetkých okolnos­tí zabezpečia šľachtiteľské a množi­­tefské plochy a semenárske dielne. Ústredná komisia pre poľnohospo­dárske práce je presvedčená, že pre­dovšetkým JRD a štátne majetky za pomoci STS podajú zvládnutím jar­ných prác i v kratšom období ďalšie dôkazy prednosti socialistickej orga­nizácie práce a že budú vzorom ma­lým a stredným roľníkom pri zabez- j pečeni vysokých hektárových výno- j sov. Najlepší ľýchloúhi abaci snemu,jú S. Svoboda a s. Slabé? na aktíve v Považské! Bystrici P o v. Bystrica (rp) — V sobotu 31. marca začal sa v Spolo­čenskom dome v Považskej Bystrici dvojdenný celoštátny aktiv naj­lepších sústružníkov z celej Republiky. Na aktíve sa zúčastnilo do 200 úderníkov a technikov z českých a Václavom Svobodoin a s. Júliusom slovenských závodov, na čele so s. Slabejom. Zástupca Povereníctva priemyslu s. Caban v otváracom prejave pri­vítal povereníka priemyslu Iftg. Sa­­muela Takáča, zástupcov ŰV KSS, SOK. Sväzu zamestnancov v kovo­priemysle, KNV, KOR, zástupcov oblastných riaditeľstiev, Vysokej školy technickej a iných čestných hostí. Po prívetoch zástupcov Závo­du Klementa Gottwalda prehovoril v ďalšom priebehu s. Záhradník za Sväz zamestnancov v kovoprie­mysle. Účastníkov aktívu prišli pri­vítať aj bystrickí pionieri a žiaci druhej národnej školy priniesli na­šim najlepším rýchloobräbačom s. Svobodovia s. Slabejovi kvety. V predpoludňajšom priebehu hovo­ril o svojich skúsenostiach, o svojej pracovnej metóde s. Václav Svoboda a účastníci aktívu sledovali potom Svobodov spôsob práce pri premie­taní inštruktážneho filmu. Aktiv po­kračoval popoludní praktickými ukážkami v dielňach Závodu Kle­menta Gottwalda. Prvý deň aktívu prebiehal za živého záujmu vše­tkých účastníkov. Vo večerných ho­dinách aktívu pokračujú diskusie v krúžkoch. V nedeľu uvidia účast­níci aktívu inštruktážny film o pra­covnej metóde s. Slabeja a vypočujú si Slabejov referát. Po diskusii v závere aktívu prehovorí povereník priemyslu Ing. Samuel -Tíikáč,

Next