Práca, október-december 1951 (VI/232-305)
1951-10-02 / nr. 232
i Br Ročník VI, Číslo 332a rok 2. októbra 1951 o zasadania Slovenského výboru SČSP v Bratislave ’ ;ka k Sovietskemu sväzu — s jbný kameň čs. vlastenectva lava (čtk) — V sobotu bolo v Bratislave vo veľkej sále v ;u československo-sovie tskeho priateľstva, na ktorom žlto a zky prípravy mohutnej masovo-politiekpj akcie Mesiac: čs. n . dávania na slávu nerozbornej družby a jednoty našich nár schválili účastníci zasadnutia text listu prezidentovi Republiky K p odpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných veci Viliamovi Široké školstva, vied a umení prof. Dr. Zdenkovi Nejedlému a predsedovi SV Karolovi Bacilkovi. Na zasadnutí, ktoré otvorí! a viedol podpredseda NS a podpredseJa DV Sľ.SP František Komzala, sa zúéast. niti minister spravodlivosti D- Stefan Rais, predseda SNR a generálny tajomník DAV SNF František Kubač, za DV KSS Július Sefránek, podpredseda N’S Andrej Žiak, povereník stavebného priemyslu Jozef Lukačovič, povereník zdravotníctva D'r. Jozef Kyselý, predsedníčka Ziveny.CSZ posl. Helena Bachratá, predseda CSEMADOK. podpredseda SV SČSP Július Lőrincz, vzácny liosf, zástupca Sove.xportfiimu D. N. Semjakin, zástupcovia ROH, CSM a vyše 250 delegátov z celého Slovenska. Prácu za minulé obdobie zhodnotil a nové úlohy rozviedol vedúci tajomník SV SČSP Samo Falfan. Z) DV KSS pozdravil zasadnutie vedrei kultúrno-propagačného oddelenia DV KSS Július Sefránek, ktorý vo svojom prejave vyhlásil, že Komunistická strana Slovenska bude pod Reduty zasadnutie Slovenského dnotili činnosť Sväzu na Slovensku -sovietskeho priateľstva. Za nadšeodov a národov Sovietskeho sväzu lementovi Gottwaldovi a telegramy mu, predsedovi ÚV SČSP ministrovi SČSP ministrovi štátnej kontroly porovať prípravu a priebeh akcie Mesiac čs—sovietskeho priateľstva zo ‘všetkých síl a vyslovil presvedčenie, že pri organizovaní tejto akcie budú v plnej miere činné aj všetky ostatné složky Národného frontu. Diskusia, v ktorej 'sa vystriedali funkcionári SČSP zo všetkých krajov Slovenska, potvrdila, že na celom Slovensku tisíce funkcionárov Sväzu a ostatných masových organizácii s n ad. žením spolupracujú na dôkladnej príprave všetkých akcií, spadajúcich cto, rámca akcie Mesiac čs.-sovietskeho priateľstva, čo vytvára predpoklad pre jeho úspešný priebeh, pre veľké organizačné upevnenie Sväzu a rozšírenie členskej základne. V diskusii prehovoril aj povereník stavebného priemyslu prof. Jozeí Lukačovič, ktorý vyslovil presvedčenie, že Mesiac čs.-sovietskeho priateľstva sa stane inobilizátororri tisícov nových nadšených pracovníkov pre naše stavby^ socializmu. Akciu ľudových kurzov ruštiny za minulé obdobie’ zhodnotil podpredseda N.S i podpredseda DV SČSP František Komzaia, ktorý vo svojom prejave vyzdvihol jej veľkolepé výsledky, ktoré treba ďalej rozvíjať dokonalejšou organizačnou' prácou Sväzu, aby nadšenie a túžba našich pracujúcich po osvojení si ruského jazyka vyústil y v ešte masovejšom roz. satiu ako doteraz. Po zhodnotení akcie Ľudových kurzov ruštiny vyhlásili výsledky „Súťaže usilovnosti ĽKR” za rok 1950-51 a odmenili najlepšie okresy a odbočky hodnotými penami. Živú a plodnú diákusiu, v ktorej vystúpil celý rad účastníkov zasadnutia. zhodnotil vedúci tajomník Slovenského výboru SČSP Samo Falťan. Účastníci zasadnutia prijali záverom usnesenie, v ktorom sa zaväzujú zlepšiť a prehĺbiť kultúrno-propagačnú a presvedčova .u prácu Sväzu. List prezidentovi Republiky KL Gottwaldovi Drahý súdruh prezident! Zasielame Vám srdečné pozdravy zo zasadnutia Slovenského výboru Sväzu československo.sovietskeho priateľstva, na ktorom sme po zasadnutí Dstred. ného výboru SČSP v Prahe hodnotili prácu nášho Sväzu na Slovensku, urobenú od II. sjazdu SČSP. Sväz čs.-sovietskeho priateľstva značne zlepšil na Slovensku svoju prácu od II. sjazdu. Vďačíme za to našej rodnej KSČ, ktorá nás usmerňuje v rozvíjaní kuitúrno.osvetovej činnosti a vďaka tomu sa SČSP stáva čím ďalej tým účinnejším pomocníkom strany pri prehlbovaní lásky nášho ftidu k Sovietskemu švizu. V zlepšovaní našej práce sú nám vodidlom Va. še múdre slová, adresované v liste II. sjazdu SČSP, ako aj usnesenia DV KSČ, Vďačíme Vám a našej rodnej strane, že bola odhalená a zneškodnená banda zradcov, buržoáznych nacionalistov — Šling, Švermová, Clementis, Husák a spol., ktorá sa snažila zvrátiť našu cestu k socializmu a roz. biť naše spojenectvo a priateľstvo so Sovietskym s väzom. Na svojom zasadnutí sme kriticky a sebakriticky hodnotili naše nedostatky. Sľubujeme Vám, že nebudeme ľutovať námahy, aby sme sa podľa vzoru so. vietskych ľudí aktivizáciou nášho Sväzu ešte účinnejšie zapojovali do boja za zachovanie svetového mieru a iirýchlenja výstavby socializmu u nás a odhodlane odstraňovali všetky prekážky. Ďalej v 'Mesiaci čs.-sovietskeho priateľstva- v úzkej spolupráci so slož. kami NF ďalej rozvinieme širokú kul. túrno.osvetovú činnosť a ešte viac pri. blížime nášmu pracujúcemu ľudu veľ. ký vzor — Sovietsky sväz. Nech žije československo.sovietske priateľstvo, nech žije veľký učiteľ národov, náš najlepší priateľ s. Stalin. Slovenský výbor SČSP. v Z prejavu zástupcu ÚV KSS Júlia Sefránka Vo svojej reči vychádzal s. J. Sefránek z trinásteho výročia najpotupnejšej a najtrpkejšej udalosti v dejinách našich národov, z výročia podlého mníchovského diktátu. „Je mnoho okolností, ktoré nám prikazujú, aby sme si vo svojich spomienkach čo najviac oživovali chmúrne dni mníchovského ortiela — povedal s. J. Sefránek, — ortiela, ktorý uvrhol český a slovenský národ do otroctva fašistického Nemecka a ktorý súčasne umožnil imperialistickým útočníkom rozpútať druhú krvavú svetovú vojnu. Tí istí západní imperialisti, ktorých predstavitelia — Chamberlain a Daladier — pred 13. rokmi podpísali spolu s Hitlerom a Mussolinim mníchovský diktát, ti isti západní imperialisti, ktorí roztrhali vtedy spojenecké smluvy a medzinárodné dohody ako zdrapy papiera, — podobne ako dnes šliapu po Postupímskej dohode a iných smluváeh, ktoré podpísali — rozkmásali našu republiku, predali našu vlasť hitlerovskému Nemecku ako bezprávnu kolóniu, aby tým uvoľnili cestu hitlerovskej útočnosti proti bašte socializmu, proti Sovietskemu sväzu, a aby hitlerovské Nemecko i jeho fašistických spojencov priamo povzbudili do vojny. Hlavnými iniciátormi medzi týmito „priateľmi” našej slobody boli už vtedy americkí imperialisti, ktorí svojimi silami najviac vyzbrojovali hitlerovské Nemecko — podobne ako sa dnes ponáhľajú s remilitarizáciou západného Nemecka. Nikto nikdy nesmyje krv mučeníkov 'ašistického otroctva, ani krv obeti Iruhej svetovej vojny, ktorá lipne na ukách týchto imperialistických žrakov. A nikto nesmyje biľag zrady -kej a slovenskej buržoázie, ktorá 'a Republiku a naše národy v záujme svojich vačkov hitlerovským okupantom — ako by nás zenklovci a lettrichovci, definitívne porazení naším ľudom vo februári, chceli dnes znovu zapredať imperialistickým kolonizátorom. Tým hlbšia musí byť a navždy ostane naša láska k Sovietskemu sväzu, ktorý jediný bol do poslednej chvíle odhodlaný brániť nás proti hitlerovskej útočnosti, — no benešovskí kapitulanti odmietli jeho pomoc, — ktorý nikdy neuznal mníchovský diktát a jediný rozhodne protestoval proti roztrhnutiu a okupácii Republiky 14. a 15. marca 1939. A sotva prepadly hitlerovské hordy Sovietsky sväz, ozval sa hlas najväčšieho priateľa našich národov a najväčšieho bojovníka za slobodu národov na celom svete, súdruha Stalina, ktorý vyslovil veľké slová o tom, že Sovietsky sväz mieni svojou Vlasteneckou vojnou oslobodiť všetky národy, trpiace pod jarmom nemeckého fašizmu. Tieto slová sa splnily do posledného písmenka. Pokiaľ ide o nás, splnila ich slávna Sovietska armáda svojim hrdinským oslobodzovacím bojom, heroickou pomocou Slovenskému národnému povstaniu i záchranou Prahy, oslobodením celej Republiky. Význam Mesiaca čs.-sovietskeho priateľstva Je teda pochopiteľné, že najspoľahlivejším meradlom, skúšobným kameňom vlastenectva všetkých čs. občanov je ich pomer k najväčšej záštite svetového mieru a našej slobody a nezávislosti, ich pomer k Sovietskemu sväzu. A pochopiteľné je preto aj to, že obrovský význam treba pripísať činnosti Sväzu čs.-sovíétskeho priateľstva, ktorého úlohou je prehlbovať priateľstvo a lásku nášho ľudu k Sovietskemu sväzu, lásku nášho ľudu k nášmu osloboditeľovi, k učiteľovi pracujúcich na celom svete, Stalinovi. A preto bude mat obrovský význam aj blížiaci sa Mesiac čs.sovietskeho priateľstva, ktorý organizuje Sväz čs.-sovietskeho priateľstva s pomocou všetkých složíek Národného frontu-V tomto mesiaci pôjde o veľkú a širokú presvedčovaeiu kampaň, s ktorou bude treba ozaj preniknúť k všetkým ľuďom dobrej vôle bez rozdielu, k všetkým robotníkom, k všetkým pracujúcim roľníkom, k všetkým úradníkom, k všetkým ženám, k všetkej mládeži, aby sme nadchli všetkých, čo ma.iú v tele čo len štipku citu k vlasjnému národu a k rodnej vlasti, pre naše priateľstvo so Sovietskym sväzom a aby sme tak odňali zradcom národa a Republiky, ktorí sa medzi nami ešte skrývajú, mníchovanom, a dedičom mníchovanov, agentom imperialistov čo len možnosť akokoľvek otravne ovplyvňovať svoje okolie. Veľký význam pripadne tejto akcii najmä ríh našich dedinách. Od získania stotisícov nových členov do SČSP a od všetkej prednáškovej, presvedčovacej a kultúrnej práce, ktorá prebehne v rámci Mesiaca čs.-sovietskeho priateľstva, možno a treba očakávať veľké posilnenie nášho boja za mier. Od tohto mesiaca možno a treba očakávať aj veľké posilnenia najdôležitejšieho úseku nášho boja za mier, našej budovateľskej práce. Veď Sovietsky sväz je nám najväčším pomocníkom a súčasne aj najväčším príkladom a vzorom pri výstavbe socializmu. (Pokračovanie na 2. strane) Do nového učebného rohu na vysokých školách J ĽĽO HORVATH, prorektor V í» íl V Pred Ví rokmi, dňa 2. októbra 1920, povedal geniálny pokračovateľ Marxovho a R'ngelsovho diela, V. I. Renin na Hl. všeruskom sjazde Ruského komunistického sväzu mládeže reč, ktorá sa potom stala ideovovýehovným programom sovietskej mládeže. Vladimír Itjič Lenin, plný dôvery, že Červená armáda, ktorá už tretí rok hrdinsky a úspešne bráni mladú republiku sovietov pod vedením svojej komunistickej strany, odrazí í útok poľských pánov a žoldnierskych vôjsk Wrangclovýeh, vytýčil v tejto svojej reči pred príslušníkmi Komunistického sväzu mládeže jeho úlohu v jednuni slove: Učiť sa! V hlbokom a geniálnom dialektickom rozbore vysvetlil potom Lenin mládeži, ako treba chápať toto heslo, ako ho možno zmeniť v presnú direktívu, v program a ako ho možno aj splniť. S prenikavosťou jemu vlastnou ukázal komunistickej mládeži, čím sa má stať, aby sa i ona mohta v plnej miere zúčastniť na tvorbe nového hospodársko-spoločenského poriadku, ukázal jej, že to bude ona, nové pokolenie, ktorého úlohou bude dobudovať, dovŕšiť to, čo stará garda začala budovať. Dnes, keď na našich vysokých školách začíname nový študijný rok, v dňoch, keď naša komunistická strana a vláda vydaly heslo: novými, boľševickými metódami riadiť výstavbu a prestavbu nášho priemyslu a celého nášho hospodárstva, môže nám byť spomienka na tento Leninov prejav výzvou k revízii metód našej nráce, práce na vysokých školách. Vo svetle hlbokej Leninovej analýzy starej školy a jej kritického hodnotenia, vo svetle novej komunistickej morálky, ktorej zásady Lenin v tejto reči načrtol, budeme môcť splniť úlohy, ktoré pre nás vyplývajú z nedávneho usnesenia ÚV KSČ! u učebniciach a z ohlasu Štátneho výboru pre vysoké školy. Aj u nás to bude mladé pokolenie, ktorému pripadne úloha stavať na pevných základoch, položených starými bojovníkmi, celú budovu nášho nového života, socializmu a potom komunizmu pod vedením Komunistickej strany Československa na čele s vodcom pracujúceho ľudu prezidentom Republiky súdruhom Klementom Gottvvaldom. Aj pre nás, v plnej šírke platia Leninove slová, vysvetľujúce podstatu hesla učiť sa, jeho správny význam. Nejde iba o to učiť sa, hovoril vtedy V. I. Lenin. Ide o to, aby sa naša mládež učila komunizmu, no aby súčasne nepochopila túto úlohu nesprávne a jednostranne, aby si uvedomila, že púhe nabiíl ovanie toho, čo sa hovorí v knihách o komunizme, bolo by nanajvýš nesprávne a ešte nebezpečnejším by bolo, „keby sme si začali osvojovať iba komunistické heslá” (Spisy, sv. 31, str. 280). Na príklade životného diela Karola Marxa ukázal Lenin, že v záujme úspechu našej veci je nevyhnutne potrebné, aby sme sa tak. ako Marx opierali „o solídny fundament ľudského vedenia”, poznali zákony vývinu našej spoločnosti a práve na základe presného a podrobného rozboru a hlbokého štúdia minulosti, kapitalistickej spoločnosti, osvojili si všetko, naučili sa všetkému, čo vytvorila doteraz veda, aby sme to k r i t1 cky prepracovali a prevzali do novej kultúry. „Bez jasného pochopenia toho, že iba dôkladným poznaním kultúry, vytvorenej priebehom celého vývinu ľudstva, iba prepracovaním môžeme budovať proletársku kultúru, — bez takéhoto chápania túto -úlohu (t. j. úlohu vytvorenia novej kultúry — pozn. .J. H.) nevyriešime.” (Tamtiež str. 262.) Nie menší dôraz na potrebu n č i C s a kládol súdruh J. V. Stalin, ktorý na Vili. sjazde Komsomola v r. 1928 vo svojom prejave medziiným povedal: „Pred nami stojí pevnosť. Táto pevnosť sa volá veda a má početné odvetvia. Túto pevnosť musíme stoj čo stoj dobyť. Túto pevnosť musí dobyť mládež, ak chce byť budovateľom nového života, ak sa chce stať ozajstnou smenou starej gardy.” (J. V. Stalin, Spisy, sv. 11, str. 77.) A sovietska mládež, mládež, ktorá v časoch Leninovho prejavu mala okolo 15 rokov, úlohu, vytýčenú pred non Leninom a Stalinom, nielenže splnila, ale začala budovať i komunizmus. Ľudovodemokratické Českosltn cnsko, ktoré vďaka Sovietskemu sväzu, jeho hrdinskej armáde a hrdinským národom, nastúpilo cestu k socializmu a uskutočňuje teraz urýchlene výstavbu a prestavbu svojho hospodárstva, socialistickú industrializáciu, ktoré pristúpilo i U postupnému prevádzaniu dediny k socializmu, má sa teda kde učiť. Vďaka tomu, že si sovietski ľudia osvojili <o najlepšie z doterajších vedomostí ľudstva, že to prepracovali a použili k vytvoreniu nových vedomostí, vďaka najpokrokovejšej sovietskej vede, v ktorej sú zovšeobecnené skúsenosti z výstavby socializmu na jednej šestine sveta, máme i my našu cestu prekliesnenú, značne uvoľnenú. e však nevyhnulnc potrebné, ahv „a naše vysoké školy ešte tesnej4!*' spojily s každodenným životom, s otázkami výstavby a prestavby nášho hospodárstva, aby venovaly omnoho viac pozornosti štúdiu ekonomických vied, najmä politickej ekonómie, a osvojeniu si technických znalostí. Komunistická strana ako vedúca a rozhodujúca složka Národnéh > frontu a naša vláda prejavuje •> študujúcu mládež na vysókých školách takú starostlivosť, akú nemohla, nechcela a neprejavila nijaká iná vláda v minulosti, za kapitalizmu. Zbavení existenčných a iných starosti stoja študenti a učitelia našich vysokých škôl pred jedinou úlohou: disciplinovane, vytrvalo. pravidelne a plánovité pracovať. Poslucháči našich vysokých škôl musia si počas štúdia osvojiť učivo, ktoré im dáva naša nová škola čoraz viac sa približujúca životu a svojmu veľkému vzoru sovietskej škole, čoraz viac slúžiaca veľkej veci robotníckej triedy. Tajomstvo úspechu je po vytýčení úloh organizačne zabezpečiť ich splnenie a v metóde našej práce. Y. I. Lenin v už spomenutom prejave zdôraznil nevyhnutnosť plnenia hospodárskych úloh, pred ktorými -tála vtedy mladá republika sovietov po skončení intervencie a občianskej vojny a toto radil mládeži: „Pred vami stojí úloha budov ať a vy ju môžete splniť iba ak si osvojíte všetko súčasné vedenie, ak dokážete premeniť komunizmus z hotových, naučených formúl, rád, receptov, predpisov a programov na to živé, čo sjednocuje vašu bezprostrednú prácu, ak dokážete premeniť komunizmus na návod pre vašu praktickú prácu.” Vo svojom prejave na III. sjazde Komsomoia V. I. Lenin hlboko vysvetlil i podstatu a zásady komunistickej morálky. Poukázal na jej veľký význam vo výchove komunistickej mládeže: „... morálne je to, čo pomáha rozbiť starú vykorisťovateľský! spoločnosť a sjednotiť všetkých pracujúcich okolo proletariátu, budujúceho novú spoločnosť komunistov”, (Tamtiež, str. 268.) Komunistická morálka si vyžaduje podrobenie osobných záujmov celoštátnym, vyžaduje si vedomú disciplínu v záujme úspešného plnenia úloh, budovateľských úloh socializmu, hospodárskeho plánu ako ieho materiálno — technickej základne. Takejto morálke musíme vychovávať seba i študentov na vysokých školách. Dokážeme to iba vtedy, ak budeme pamätliví slov V. 1. Lenina: „Je potrebné, aby Komunistický sväz. mládeže svoje vzdelávanie, svoje učenie spojoval s prácou robotníkov a roľníkov, aby sa nezatváral do svojich škôl...” (Tamtiež str. 273.) Mládež musí pochopiť, že budovať socializmus a komunizmus je jej životnou úlohou. Prezident Republiky súdruh Klement Gottwald na poslednom zasadnutí ÚV KSC zdôvodnil zmeny, ku ktorým došlo v aparáte strany, vo vláde a v riadení nášho hospodárstva. Usnesenia ÚV KSC o novom spôsobe organizácie riadenia nášho hospodárstva nech je i nám popudom k ešte rýchlejšiemu prechodu na nový boľševický štýl práce a štúdia v duchu a v smysle téz veľkého Lenina, sformulovaných pred 32 rokmi na III. sjazde Komsomola v jeho reči: „úlohy s väzov mládeže”.