Pravda, február 1946 (XXVII/47-48)
1946-02-24 / No. 47
USTREtÝ ORGÁN KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA BraHslavaedefa, 24 februára 1946 Rot. 1946, t. 47 T** -,o . —, .-a ... - ............*- -- v - - • Dnes obrázková příloha 3 Kčs V dnefnom čfsles Vláda pripravuje najdemokratickejšie voľby v dejinách ČSR — KSČ vzrastá na miliónovú stranu — Treba riešiť platovú otázku učňov Peter Jilemnický o strane — Nemci chceli s rovnať Moskvu a Leningrad so ze* mou —- Bevinov prejav v dolnej snemovni o otázkach medzinárodnej po» Htiky — Ako nám pomáha ČA pri rekonštrukcii — O sovietskej literatúre za Vlasteneckej vojny — Nedeľné či tanie — SK Bratislava poráža vybrané mužstvo Brna v hokeji. Maiifesfácia vdaky našej oslobodiíeľke Fakľovjprievod k hrobom padlých hrdinov — Začiatok veľkolepých osláv 28. výročia založenia ČA (oa) Vatislave dňa 22. februára 1946. —. Hviezdoslavovo námestie í, dnes v predvečer 28. výročia založenia slávnej ČA dejišfom stanných osláv obyvateľstva, ktoré v tento dejinný deň vzdalitold svojej osloboditeľke. Oslave dodalo slávnostný rámec osveié Národné divadlo, ktoré bolo ozdobené portrétmi prezidenta 1 Eduarda Beneša a generalissima J. V. Stalina. Už pri iráni hymien zmocnil sa mnohých pocit dojatia a pred ich duným zrakom premietal sa film, zobrazujúci uplynulé roky neslobí, keď tu na tom istom mieste stáli ľudia, ktorí boli rvojimi nadřenými sem nakom andovanl, aby proti svojej vôli vypočuli rečislavujúce bratovražedný boj za cudzie záujmy. A poletujúci, j kry Stal trblietajúci sa sneh pripomenul davu veľké obete hrdinričA, ktorá za snehových fujavfc a veľkého mrazu musela nadlíky bojovať, aby sa jej podarilo vyhnať spupného votrelca zo svojej zeme a napokon ho poraziť na vlastnom území. Dav pred Národným divadlom bol si toho vedomý a v tento historický deň naplnený pocitom hlbokej vďaky skláňa sa pred pamiatkou padlých krasnoarmejcov, ktorí svojou krvou umožnili nám obnovenie ČSR, tentoraz dokonalejšej ľudovodemokratickej republiky. Shromážděný dav prejavoval svoju vďaku a nadšenie prostými slovami. „Nech žije ČA — naša osloboditeľka” a búrlivým potleskom. Po odznení slávnostných prejavov, pohnul sa dav i s fakľovým sprievodom bratislavskými ulicami, prevolávajúc zavše na slávu našej osloboditeľke ČA. Po skončení sprievodu zapálili na bratislavskom hrade nq počesť C A ohňostroj a na temnej februárcvej večernej oblohe vyčorúvalie najkrajšie farbisté obrázky. Na zakončenie osláv vypálili 28 slávnostných sálv. ■ Po zahraní itnych hymien Českoslovenlekej a eovietsl otvoril manifestáciu podpredseda bratrského NV dp. Augustín pozdech. Vo mm prívete zhodnotil hrdinský boj sovletsch vojsk za veľkej vlasteneckej vojny sotskeho ľudu a Jej zásluhy 1 o oslobodenie k] vlasti. Po 8om prehovoril ako slávnostnýeCník povereník informácií í>r. Samuel Bel, Vo svojej reči m. 1 povedal: Je skutočr,neodpustitelnou nevďačnosťou, že po prvuretovej vojne sa tak málo Úcty a pozomoí venovalo hrdinnému úsiliu Slovanských nárov SSSR. Je pravda, že toto úsilie nebolo ,ely korunované konečným Úspechom, ale n tat o sa tak vinou slabostí ruského vojaka, rl porážke nemeckého Imperializmu ruskýáiod nebol prizvaný do radu víťazov a neot.pl teda svojim vplyvom Upraviť mier tak. b;' mu zaručoval skutočnú bezpečnosť do buícxostl. Slovanský ľud zaznávaného a preia nepřemoženého Ruska, zradený vlastným sčenlm a nechápaný ostatným svetom, rczhóol sa zúčtovať s celou minulosťou posledný, leslávnych rokov, vo vý_ ehre revolúcie zmio zradnú vládu a položil základv svniwVÄlirt nS^Vého rcWmii V n nebranú svojej národw htegrlty pre budúcnosť rozhodol 3S sccvaiTij'Rť a vo in armádu ta-Kučerom, zástupcovia Národnej bezpečnosti, politických strán a kultúrnych ustanovizni. V piatok 22. februára usporiadal NF v Žiline g Spoločnosť pre kultúrne a hospodiáirake styky so SSSR oslavu 28. výročia založenia ČA. Po zahraní štátnych hymien a otváracom prejave predsedu NF a člena SNR Dr. Ladislava Nádažiho prehovoril o vzniku a význame ČA št. fapt. generálneho štábu Vladimír Kužel, Zaoberal sa zrodom a históriou najväčšej svetovej vojenskej brannej moci a m. i. vyzdvihol podiel ruskej revolúcie, jej vodcov Lenina a Stalina ns budovaní armády. Program slávnostnej «kadčm.ie vyplnily potom umelecké, spevné a recitačné čísla a zavŕšený bol zahnaním ruských piesni vojenskou hudtcu. Ca — naša jediná memá opora Z prejavu povereníka súdr. Laca Novomeského V predvečer veľkolepých osláv 28. výročia založenia Červenej armády usporiadalo bratislavské Národné divadlo slávnostné ] predstavenie drámy Konštantína Simonova | „Ruskí ľudia”. Orchester ND zahral česko- j slovenskú n sovietsku štátnu hymnu, načo f slávnostný prejav povedal povereník škôl- j stva a osvety Ladislav Novomcský. Vo svojom prejave zhodnotil význam n veľkosf oslobodzovacieho diela Červenej armády, ktorej hrdinskí príslušníci zapísali sa do histórie tejto vojny zlatýmt všetky práva a výdobytky, ktoré sme si získali v tomto svetovom zápo’enf. Na ňu sme sa mohli a môžeme vždy spoliehať. Nebolo správne, keď sme sa v minulosti obracali Inde o pomoc, lebo nestretli sme sa s takým úprimným a priateľským porozumením a s toľkou ochotou poskytnúť nám potrebnú pomoc v časoch najťažších. Mníchov je pre nás dostatočnom poučením e nik ním preto nemôže zazlievať, že sme upustili od tradície, ktorá . ««I zisk la : os'< • -• __*. Q a _ľ.”ľl r,__ Tri víťazstvá Na severozápade mohutnej zeme sovietov tt mine od Čuchonského zálivu, pri hraniciach Estónskej SSR, kde tečie Velikaja i Narva ležia piesočnatými brehmi lemované a úžinou spojené jazerá Čudskoje a Pskovskoje — ako nedobytné hradby mesta Leninovho. Ich chladné vody sa cez stáročia sfarbily krvou hrdinov i vrahov. Ta trikrát v dejinách slovanského brata ruskí vlastenci zmarili šialený imperialistický nástup Germánov. Písal sa rok 1242. Rad mečových rytierov — nemeckých dobyvateľov vydal sa m krvavý pochod proti panstvu novgorodskému a dobyl slávny Pskov, ľ u prišlo velké knieža Alexander Jaroslavič Nevskij. syn vetkokniežata viadimirskeho Jaroslava Vsevolodoviča, so svojimi vojskami a 5. apríla toho istého roku zdrcuj úco porazit nemeckých rytierov pri „Krktnfčej skale na Usmem". Pskov bol oslobodený. Už vtedy sá tu zlomily meče tých nenapraviteľných násilníkov, čo „šírili svoju kultúru” na východ, aby zotročili ľud slovanskej zeme. A skoro 700 rokov na to napísala sa tu jedna z najslávnejších strán histórie nielen zeme ruskej, ale aj histórie všetkých národov Sovietskeho svazu, Prvá svetová vojna zúrila « 0 tejto smrtiacej vrave diel a guľometov zrodil sa mladý socialistický štát, ktorý chceli Nemci už pri jeho vzniku rozdrvil, rozšliapal vydobyté práva pracujúcich más a spútal ich okovami zvrhlej, povýšeneckej germánskej nadutosti. Tiahli na Petrohrad. Veľký Lenin vtedy volal súdruhov do boja proti najväčšiemu nepriateľovi, volal hlasom, ktorý prezrádzal budúce víťazstvo: „Socialistická vlast je v nebezpečí! Nech žije socialistická vlasti" Výzva Vladimíra lljiča rozšírila sa krajinou ako oheň a vlastenci zastali si do šikttv rodiacej sa armády robotníkov a roľníkov. Dnes je tomu 28 rokov, (o sa utvorila mladá a silná armáda pracujúcich, armáda ľudová — Červená armáda, ktorá 23. februára Í918 porazila pri Pskove a severne od Cudskéko jazera — pri Narve nemeckých okupantov. Nástup Nemcov na Petrohrad bol zasa zmarený a zrodenie Červenej armády holo korunované vitaest vo m. Přešly desaťročia... V útrobách Európy vrelo, vzduch hni zasýtený ehmziJam nt vybuchol smrtiaci vulkán v zemi „nadľudí". Lis. tpdlá, bomby, granáty a tanky oznámily nový ne. Th k pred 28. rokmi vznikla CA. K$e bolý základy pre vieru sovietski i ľudu vo víťazstvo? V materiálnej prevf spojeneckých armád? Nie. Materiálna pre ha sama o sebe o víťazstve ešte nerozhot O víťazstve rozhodla prevaha duchovná. í vietsky vojak, naučený politicky myslieť, del, čo pre svet znamená fašizmus. Soviets človek pocítil výčiny nemeckých okúpaní na svojom tele tak. ako ich nepocítil priši ník ani jedného druhého národa. Spomeňme si, ako práve pred rokom ks dý z nás očakával príchod CA, akým pozdi von slobody bol zjav prvého krasnoarme; pre tých. ktorí v treskúcej zime sa po lese skrýral! pred tou takzvanou nemeckou ochranou uviUzácie. Koľkých našich ľudí vyšla, bodiľ. jednotky CA z koncentračných tábo. rov a väzení takmer v poslednej chvíli pred smrťov Neubúdajme, že sme povinní nekonečnou vďanosťou bratskej ČA, ktorá v spoločnom boji s bojovými silami veľkých spo. Jenw a všetkých demokratických spoje, nýcl národov rozdrvila odvekého vraha nášh Pudu — nemecký Imperializmus a vráti slobodu našim národom. Na bezpkladnom heroizme a obetiach krasnoarmejt vyrástla naša národná a štátna sloboda, oto konštatovanie nech Je nielen prejavontiašej úprimnej a srdečnej vďaky, ale aj zázkom budovať náš nový život na tých demtatlckých princípoch, z ktorých sa zrodilo vílstvo poslednej vojny. Pamätajme na tie preiohé hroby sovietskych hrdinov, ktorí v nai zemi našli miesto svojho poslech ného odporu a sľúbme si, že Ich pamiatku, spojenú s Jim oslobodením, si navždy zachováme. '"l Za čs. aádu prehovoril štkpt. Dr. M. Langer, — mene Červenel armády prehovoril m nSmej účastí obecenstva major OkruašvilL Na manifeKj v predvečer 28 výročia založenia Červa armády na Hviezdoslavovom námestí zúča^ $3 aj zástupca sovietskeho veľ vy x Prnhe ťičaiev, generálny konzul SSSR Ira tisla ve Dem lano v. predstavitelia českosl^jskej armády na čele s pp'k P? bodzovacom boji slovanských národov zpod h<; fašistického jarma, povedal povereník Nohe vomeský, nesmieme zabudnúť na jej veľa- kého zakladateľa Lenina a uskuločňola, ďateľa jej veľkolepých víťazstiev, genera- Iissíma Stalina. Títo mužoi ia majú ‘ najväčší podiel na uskutočňovaní a budow vaní silnej a nerozbornej ozbrojenej moci, g. ktorá sa postavila na ohranú práva a spravodlivosti a získala si srdcia a vďačnosť Ž. nás všetkých. R- Jedine v Červenej armáde vidíme mocnú -a oporu, ktorá nám aj v budúcnosti zaisti ] ľudí, ktorí sú nám najb ižší a klorí tc myslia s nami úprimne a nezištne. Ruský vojak ČA prešiel cez všetky prekážky a vojnové utrpenia nezlomený a verný svojmu veťkému poslaniu: zafcezpe iť slobodu í a život nielen národom Sovietskeho svšízu, ale aj ostatným národom veľkej slOvan- , skej rodiny. 28. výročie založenia ČA jc pre nás opäť radostnou prí’ežitosťou, aby ť sme sa čo najúprimnejšie poďakovali všetkým členom ČA, ktorí spolu s našimi vo- í jakmi a partizánmi vrátili nám opäť slo i bodnú našu vlasť a šťastný domov. Z volieb do N“jvyv;etu SSSR patr,archa ruskej pravoslávnej t; Alexej a archimandrk Joann, vo matnosti. Hrd nu Crisüna Garcia nechal Franco predsa popraviť V španielsku bol 22. t. m» spolu s ďalšími španielskými republikánmi popravený Cristino Garcia. Franco im odoprel dať milosť. Zpráva o tejto pjprave ohromila celý kultúrny svet, ba dokonca rôzni Francovi protektori na západe prejavujú svoje prekvapenie a odpor. Cristino Garcia bol nielen vynikajúcim republikánskym dôstojníkom, ale bol aj pplk. francúzskych vnútorných síl a národným hrdinom Francie. Medzi jeho legendárne činy patrí nástraha, ktorej padol za obeť nemecký oddiel 2.000 vojakov. Na záchranu Cristino Garciu sa viedla široká kampaň vo svete. Francúzske ministerstvo zahraničia niekoľko raz zasiahlo v jeho prospech, pod hne ako viacerí anglickí poslanci a odboroví pracovnici. Garciova žena boja prijatá pani R >oseweltovou v USA, ktorá spolu e inými americkými osobnosťami podnikla kroky na jeho záchranu. Toto všelko bolo nadarmo. Fašistický vrah Franco sa nedal obmäkčiť a uhasil zločineckou rukou ďalší život neohroženého bojovníka za právo a spravodlivosť. Ako vidno, výstražnú slová na Franca neplatia a p reto musia nasledovať činy. , línske'ho diktátora išiy vraždil, ničil, zbíjal, . Plamene skazy vy š ľ akty okolo Kijeva, Minská, Charkova, okolo Čudského a Pskovského jaze- t ra, okolo Kronštadlu, Leningradu a pred Moskvou ( ... pri hramičoach Estónskej SSR, kde tečie Velikaja i Narva ležia piesočnatými brehmi le> mované a úžinou spojené jazerá Čudskoje a ■ Pskovshoje — ako nedobytné hradby mesta Le; ninovho, Leningrad nepadol. Leningrad nemohol padnúť. Tretí šialený imperialistický nástup Germánov bol zmarený. Nezmarilo ho vojsko kniežat, nezlomilo ho vojsko nejakej vyvolenej • rasy, — zmarila ho armáda veľkej socialistic. kej zeme, armáda Jozefa Vlssarionoviča. Vyhnala nepriateľa za hranice, a ešte dale j., „ d alej ... na západ,,, ľ k nám prišla, Krasnafa ármi ja, s. hviezdami, kosákom a kladivom, s automatom a ku. fušou, s červenou zástavou slobody, Prišli ste Krastnoarmejci, hrdinovia od Pskova a Narvy, od Leningradu, Moskvy, od Stalingradu, Kaukazu a šírych stepi a my sme vám za to povd ační. N t e f Vdačnost je málo, len veľmi málo ra krv vašu vyliatu od Stalingradu po slovenské hory. Vďačnosť je málo za nespútaný život — za slobodu. Přisahat nám prichodí v tieto veľké výročné dni, — prisahal vernosť a večnú nezlomnú družbu — družbu všetkých armád simán, s kých národov. A táto prísaha, po troch víťazstvách Slovanstva nad germánskym zločineckým Imperializmom nech nám je najžiarivejším bodom nášho snaženia, najžiarivejším bodom e našom prítomnom i budúcom žiti. Vladimír Labáth Armáda i českí roľníci pomáhajú východnému S ovensku Delegácia českých roľníkov s pomocou pre východné Slovensko do Košíc (Ly Praha, dňa 23. februára. — Nedávno eme oznámila, že na návrh Ministerstva pôdohospodárstva usniiesl-a sa vláda dodať poškodeným okresom východného Slovenska zadarmo dobytok a tovar v hodnote 21,000.000 Kčs. Podľa tohto usneseni« dostane vojnou postihnutá oblasť Slovenska medziiným zadarmo: 500 kbnf, 500 kusov hovädzieho dobytka, 300 kôz a oviec, 5 vagórfov umelých hnojív, 75 vagónov jarného osiva, hospodárske stroje a náradí® v hodnote 5,000.000 Kčs. častí Naša ľudové armáda, složená z veľkej z príslušníkov mdlých a stredných roľníckych vrstiev, pripojuje sa k príkladu Ministerstva pôdohospodárstva. Podľa informácií, získaných od Ministerstva národnej obrany, generála Svobodu, ktorý osobne navštívil naše zničené a vyoélené východné Slovensko, armáda dodá zadarmo v na jkrajšom ča?e okresom východného Slovenska. 500 koní, i 2 tisíc párov obuvi okamžite, a V ďalších dvoch mesiacoch ešte 70.000 pštov obuvi. Zriadi a vystrojí nemenieu vo Svidníku pre 50 osôb. Daruje jedno nemocničné auto a daíš'e dva autá každému postihnutému okre. su. 'ítoiéj do ď í veľké množstvo hospodárskeho náradia a zriadi stolársku továreň vo Svidníku. Kontrolu distribúcie týchto vecí prevedú samotní príslušníci čs. armády. Tento skutočne pozoruhodný prípad, zvlášť oceňuje náš to ľník. Uvedomuje si, že armáda raie’en bráni ale aj buduje a priamo pomáha tým korí boil vojnou najviac postihnutí. V týchto dňoch odchádza delegácia roľníkov z Čiech a Moravy do Košíc, d©prevádzajúc osobne prvé zásielky pbmoc! východnému Slovensku, aby sa sama zúčastnila pri tozdeľovaní bezplatne poskytnutých článkov. Tieto sa budú distribuovať tiež za činnej kontroly slovenských roľníkov samotných, aby sa neopakovaly smutné prípady z nedávnej minulosti, a aby jarné oráče mohly byť zavčasu započaté. Bude dobre, keď ,sl slovenskí roľníci uvedomia, že dar 21,000.000 Kčs východnému Slovensku je datom predovšetkým českýph roľníkov samých, ktorí bratsky pomáhaj Slovensku. Vďaka za krásny rozsah tejto akcie patrí ministrovi pôdohospodárstva s. Ďuríšovl, ktorý sa stará vo svojej funkcii i o blaho vlastného národa a o pomb-c malému a strednému roľníckemu ľudu v y cncöného Slo vensko. Mimoriadny prideľ pre robotníkov pracujúcich na zničených mostoch (ZAS) Bratislava, 23. februára .— Povereníctvo sociálnej starostlivosti v Bratislave ' poskytne robotníkom pracujúcim na opravách t povodňami a uvoľnenými ľadmi zničených S mostov mimtrladny prideľ obnoseného šatstva z dodávok UNRRA. 1 Robotníkov, kt0rf prj opravných prácach > podajú viní kajúci výkon, a stavby mostov do. ■ končia do termínu stanoveného stavebnou ! správou mimoriadne odmení Povereníctvo so. eiálnej starostlivostí. 1 Stavebné podniky vykonávajúce opravné práce na mostných objektoch sa vyzývajú, aby 1 podaly žiadosti o prideľ Šatstva Pov. so, ' eiálnej starostlivosti. oddeCéni* 1/4, Bratisla. t va, Benešova ulica 50. V žiadostiach neahuve. dú iba počet robotníkov zamestnaných pri 1 opravách mostov. Súčasne sa upozorňujú všetky stavby prevádzajúci podniky alebo fir. f my, aby pred dokončením určitého mostnéh® objektu oznámily Povereníctvu sociálnej sta. rostlivosti termín skončenia opravných prác J a zároveň zaslaly sóznám robotníkov, ktorí, ptv dali vynikajúci výkon.