Pravda, marec 1946 (XXVII/53-75)

1946-03-03 / No. 53

Hanbiť sa bolo treba a nie chváliť! (r)_ Bratislava, 2. marca. — Tlač Demokra­tickej-strany priniesla nedávno v senzačnej úprave zprávu, že celý MNV v Lačnove pri Prešove prestúpil do DS. Členovia tohto MNV boli predtým vraj j komunistami. Prirodzene, spravil sa z toho veľký politický záver, že vraj občania opúšťajú KSS, v čom ale napríklad ani taký „Čas" nevidí žiadnu senzáciu (ktorú však urobily noviny DS „Demokrat" a „Ozve­na"), ale iba vôľu ľudu a zadosťučinenie za prácu DS. Nuž, keby toto malo byť skutočne zadosťučinením práce DS, táto strana by sa ocitla potom vo veľmi mizernom svetle. Veci sa totiž majú tok, že tí, čo prejavili svoju vôľu, tvorili za Tisovho štátu skoro kom­pletný funkcionársky,; káder HSĽS v Lačnove a to v tomto složení: Ján Leško bol dekrétom HSĽ>S č. 1465-1943-J menovaný za podpredse­du miest, organizácie HSSĽ v Lačnove, Andrej Novotný bol dekrétom č. 593 1943-J menovaný za hospodárskeho referenta MOHSLS, Ján S e man za kultúrneho referenta (dekrét č. 592- 1943-J) Jozef Leško zé finančného referenta HSĽS (dekrét č. 594-1943-J), Michal Leško za sociálneho referenta HSLS (dekrét č. 595-1943- J.) A k tomu ešte niekoľko exponovaných čle­nov HSĽS. Všetci títo členovia MNV, predtým funkcionári HSĽS, podali si prihlášky do KSS U. februára 1945, teda hneď po oslobodení obce Červenou armádou a takto si chceli kryť svoju nedobrú minulosť. Organizácia KSS v Lačnove však ešte riadne založená nebola. Okresný sekretariát podrobil týchto ako aj ostatných novaprihlásených k prevereniu. Pri preverovaní zistil z archívu okresnej organi­zácie HSĽS v Prešove, že medzi prihlásivšími sa sú exponovaní členovia o funkcionári HSĽS, terajší členovia MNV. Na základe tohto ziste­nia, títo neboli preverení a teda nestali sa riadnymi členmi KSS. Toto je ďalší dôkaz, že KSS dbá prísne na čistotu svojich radov a preto nerozpakuje sa odoprieť čestný titul člena KSS ľuďom nehod­ným, f keď sú členovia MNV. Nie je to však dobrým svedectvom pre DS, keď sa teší z ta­kýchto svojich nových členov a ich vstup do svojich radov predkladá našej verejnosti ako svoj politický úspech. Organizačné zvesti KSS Predsedovi« závodných « okresných orga­nizácií v Bratislave! MS KSS v Bratislave ko­ná dňa 6. marca t. r. večer o 17.30 hod. v miestnosti archívu na MS KSS poradu vše­tkých predsedov závodných a okresných or­ganizácií. Dôležitosť porady vyžaduje plnú účasť. Večerné kurzy účtovníctva, rýcMopisu á strojopisu otvorí miestny sekretariát KSS v Bratislave pre svojich členov dňa 8, marca o 19, hod. v II. štát. mešt. škole, Palisády č. 65, Bližšie podmienky a zápis na tejto hodine. Praktická vyučovacia metóda a výhodné pla­tobné podmienky. Predsedovia závodných ô okresných organ!, zádí v Bratislave! MS KSS v Bratislave koná dňa 6. marca t. r., večer o 17.30 h. v miest­nosti archívu na MS KSS poradu všetkých predsedov závodných a okresných organizá­cií. Dôležitosť porady vyžaduje plnú účasť. Výborová schôdzka IV. okresu KSS v Bra­tislave bude v pondelok 4. marca o 19. hodine na Vydirici č. 42. Účasť všetkých členov výbo­ru nevyhnutná, nakoľko sa budú prejednávať dôležité veci Miestna org, KSS VII. Zátíšíe-Emyháza. Vo štvrtok 6, marca 1946 o 19. hodine v miest, sekretariátu KSS koná sa členská schôdzka. Hostia vítaní. Komunisti finančne) stráže inšpektorátu Bratislavského schôdzkujú dňa 5. marca 1946 o 16, hodine v »Hoteli Jeleň« Malinovského č. 9 (bývalá Valy alebo Šancová). Program: 1. Referát s. Benadu z ÚV KSS. 2. Voľby funk­cionárov zamést, org. KSS. 3. Referát 0 sta­vovských veciach fin. stráže. Účasť všetkých členov povinná, záujemci a hostia aj z iných inšpekt. sú vítaní. PRAVDA Dôležité únosomeniel Všetkým nrestnym organizáciám KSS Vzhľadom na to, že miestne volebné komisie k sostaveniu stálych voličských so­­znamov musia byť podľa nariadenia Povereníctva vnútra zriadené najneskoršie do 10. hod. 5. marca t. r., vyzývame všelky organizácie KSS, aby najneskoršie do tejto doby navrhly predsedovi MNV svojich zástupcov do týchto komisii, a to na zviáätnom blankete, podľa vzoru: nej Miestna organizácia KSS v............................................navrhuje do Miestnej voleb­komisie ..do MNV v ...............................................týchto svojich zástupcov a ich náhradníkov. Upozorňujeme, že počet ako zástupcov tak aj náhradníkov má byť práve taký, aký je počet všetkýeh členov komisie (napr. keď je 5-členná vd. komisia, má byť na­vrhnutých 5 riadnych členov a 5 náhradníkov). Meno Rok nar. Zamestnanie Bydlisko náhradníci ČSR bude národným štátom Čechov a Slovákov Československá delegácia sa vrátila z Budapešti Bratislava, 2. marca. — Včera ráno vrá­tila ®a do Bratislavy čs. delegácia, ktorá 27. februára podpísala v Budapešti dohodu o výmene obyvateľstva medzi českosloven­skom a Maďarskom. Delegáciu na čele s vy­slancom Dr. Jurajom Slávikom a zástupcom šéfa diplomatického protokolu Dr. Skai­­ským privítal na hlavnej stanici predseda Osidľovacieho úradu slovil poľutovanie, že Dr. Čech, ktorý vy­privítanie nemohlo byt slávnostnejšie, lebo sa skláňame nad smútkom vedúceho čs. delegácie, štátneho tajomníka Dr. Clementisa, ktorému zomrel otec. Za Slovenskú národnú radu pozdravil delegáciu prezidiálny šéf SNR Dr. Martin­­čck a za Povereníctvo informácií Dr. Brež­­ňý. V odpovedi na privítanie vyslanec Dr, Juraj Slávik zhodnotil historický význam československo-maďarskej' dohody o výme­ne obyvatelstva, pri čom vyzdvihol, že táto dohoda je ďalším krokom k tomu, aby sa Československá republika stala národným štátom Čechov a Slovákov. V nedeľu 3. mar­ca prehovorí vyslanec Dr. Juraj Slávik na verejnom shromážděni vo veľkej sieni bra­tislavskej Reduty. Poľnohospodárske výhľady Umele hnojiva a uhlie — Znivočená pôda — Poľnohospodárske robotníctvo z Bulharska a z Talianska? V orgaizáoiách na rozdelenie umelých hnojív bolo zásadne rozhodnuté! nemôžu sa rozdeľovať žiadne mimoriadne prídely, ktoré žiadajú kraje priveľmi vojnou poškodené (bo­­jištia, zákopové zariadenia, cvíčištia), v kto­rých sa pôda roky neobrábala, alebo ktorá bola bombami alebo inými výbušninami pod­statne zničená a znehodnotená. Všetkých u­­melých hnojív je, májp, a preto neslobodno o ne ukrátiť také kraje, kde je zem v plnej p!o­­divej sile a teda iste pri náležitom1 hnojení do­nesie patričné zväčšenie úrody hned v budú­cej žatve. • Odborníci i úrady sú si vedomé toho, že i tie poškodené kraje by potřebovaly mimo­riadnu pomoc i v hnojive, ale — nemožno vy­hovie. Preto každé podobné súrenie žiadostí bolo by bezvýsledné. To platí i pTe východo­slovenské zničené kraje. Ináč tam ešte stále máme také miesta, kde ukryté míny ohrozujú život ľudí i zvierat. Pre potreby hnojenia je ešte i vápna málo, lebo nieto ešte dosť uhlia na pálenie vápna. Fosiorenčných hnojív (Thomasova struska) nie je preto dosť, že sa nemohla zplna rozvinúť výroba železa (na ktorú zasa treba veľa uhlia) a podobne je to s továrňou na dusíka­té hnojivá v Moravskej Ostrave: tam zas do- Teraz mali ťažkosti s výrobou koksu, a preto viazla výroba týchto hnojív. Preto teda i pre­­poľnohospodárske umelé hnojenie má ohrom­ný význam tá radostná zpráva že práve teraz doslah’a už ťažba uhlia čierneho í hnedého tak veľkého množstva ako pred vojnou! Hnojivá draseTnaté dovážajú sa z Nemecka (výmenou za iné potreby) i železnicou i po Labe a síce na základe zakročenia soviet, okupačných úradov, tie ovládajú i ten nemec­ký kraj, odkiaľ draselnaté hnojivá pochodia, Nikdy vari ešte na umelých hnojivách lak veľmi nezáležalo ako teraz, lebo ked nám toľ­ko dobytka, ošípaných, hodiny vojna vyrabo­vala, je i maštaľného hnojiva primálo. Obraca­jú sa teda tým väčšie nádeje na výrobu ume­lých hnojív, ak sa následkom väčšej hojnosti uhlia dá rýchlo rozšíriť, * \ šade,' najmä v česko-moravských zahra­ničných^ krajoch, je veľká sháňka po pracov­ných si'ách í do pôde-haspadir t a. me *-ar 4 porty slovenských robotníkov, ktr.rí ta došli, ani zdaleko nepostačujú. Ráta sa, že (podľa výkazu odborníka z ministerstva ochrany prá­ce Dr. Doubravského) potrebujú v Čechách a v, krajine Moravskosliezskej asi 260.000 až 300.000 pracovných síl vo vnútrozemí, lebo mnoho ľudí odišlo na bývalé nemecké majet­ky a v pohraničí potrebujú dalších 150 000 stálych pracovných pôdohospodárskych síl. A preto išli vyjednávači sháňaf pôdoho­­podárskych robotníkov — do Bulharska a hlavne do Talianska a chcú ich na jar vo veľkých transportoch doviezť do Čiech, Nevieme, ale, či sa ide tiež pohnúť plán, podľa ktorého sa má vyviezť veľká časí na­šich Maďarov na tieto práce a na trvalé usa­denie ich pri pôdohospodárskych robotách, ak by sa nechceli" vysťahovať za hranice. Na ich miesta na južnom Slovensku prišli by Slo­váci a zaujali by po Maďaroch zem do slo­venských rúk. Stanná právo v Budapešti yetiteľ I. honvédskeho sboru vydal v pia­tok pre neobyčajné rozšírenie z10éinno5ti roz. kaz, ktorým sa vyhlasuje s okamžitou platno­sťou vojensky stanné právo v c lej oblasti Budapešti. Všetky zločiny a sabotáže sa fcre. stajú okamžite zastrelením. reč iče fotografie, žandárske relácie, svedectvá ladí o čulom pestovaní priateľských stykov s gesta,pákmi. No — bola ta ešte j od noc ška­redá vec, trestné oznámenie, ktoré nemalo už vôbec nič dočinenia s politikou alebo národ­nostnou sp°ľahUvos{ou pána notára. Aby však výr°ky preverovacej komisie boly naozaj spravodlivé a objektívne, bola pri pre­verovaní nbtárov ustálená taká prax, že v kaž­dom prípade boli z každej obce povolaní dvaja občania, ktorí mali podal posudok o činnosti preverovaného notára. Jedným z batizovských občatn°v, ktorí na úradné vyzvanie mali vydal svedectvo o notá­rovi Slastnom, bol farár Simko. A ten vtedy vyhlásil tot0: „Nebudem daleko od pravdy, ked pozna­menám, že moje odvlečenie do koncentračného tábora má súvis!0sl s činnosťou pána notára." Nechcem povedal, že to bolo práve toto sve­dectvo. ktoré rozh°dlo o tom, že komisia no­tára Slastného nepreverila, Veď tu bolo nadostač ob’-k'oných dôkazov, ktorá by b°ly stačily na obvinenie a príkladné potrestanie notára. Notár Slastný mohol byt vlastne šťa­stný, že to s ním tak dobre dopadlo a že bol „potrestaný1 iba preložením do obce H ran0 v­­nicrt. Lenže — ľudia sú niekedy nespratnt a ked sa nazdávajú, že sa im stala krivda, snívajú o pomste. A tak i tu: o závažnosti dôkazového materiálu notár Slastný pravdepodobne vôbec neuvažoval a podľahol subjektívnemu presved­čeniu, že príčinou jeho vevreverenia a prelo­ženia je ten a len farár Simko. A sústredil sa na to, ako sa s ním vyporiadaf..., Aj v revolučných časoch platt ľudové po­rekadlo: Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hl'-dá. Tým skorej piati vtedv, ked sa mnoht ľudia nazdávajú, že revolučná vlna o p- *la a že volaním po právnej bezpečnosti a obnovení demokratických slobôd podlá starého V3f>ru môžu pripravoval návrat ku starým poriad­kom. Na takéto volanie sú citliví a vítajú ho predovšetkým kolaboranti. . A nezameškajú ani najmenšej príležitosti, aby m°hli v mene svojho starého právneho poriadku zaútočil na právny poriadok nový. Pán notár Slastný zaútočil na pána farára Simku a obžaloval ho. Našiel sa advokát, Dr. Teplický, ktorý túto obžalobu vzal na seba, čiže: rozhodol sa obhajovat čest človeka, čo sop!upracoval s fašistickými okupantmi, proti človekovi, ktorý nezradil a trpel za to vo fa­šistickom väzení Farár Simko, človek, kt°rý sa za dlhé mesia­ce pozeral smrti do tvári len za to, že bol fiictiuý Slovák, bol postavený pred súd a bol odsúdený, čujete? — bol odsúdený na 4 d d n i väzenia za výrok o notárovi Slast­nom, ktorý sa za okupácie dobre mal, v nebez­pečenstve nebol, lebo sa priatelil s nepriateľmi ľ udu. Človeku ostáva rozum stál. Dnes, ked sa v súvislosti s rozličnými vý­rokmi ľudových súdov pretriasa aj otázka sud­covské’i. nezávisl°sti, chceli by sme ve­dtől, ako sj ju predstavuje sudca, ktorý sa po­stavil na stranu človeka neprevereného a proti človekovi, ktorý spoju nár°dnú i politickú spo­­ľahlivosl dosvedčil fažkvm utrpením vo väze-, ní? Chceli by sme vedief, kto zodpovedá za ovzdušie pnmifúce na sáde, kde sú m°žné ta­kéto rozhodnutia a súdne výroky? Mohli by sme sa na to azda opýtal predsedu súdu Dr Milka. Avšak nepovažujeme to za dost účeiné, ked že sú tu ešte také čudné veci. Jeho manželka bola totiž hlásená ako Nemka, syn ako Nemec, testiná holá v madarskej stra­ne a dvaja švagrovia v SS. Nuž — všelijaké veci sú možné na svete ... * Mnoho sme toho až počuli o mzln°sti očisty verejného života. Niekde sa oč**m •'rrimn* a dôsledne prevádza, Niekde sa o nej {ba hovo-! rí Treba verejný živ01 t naše úrady očistil od živlov, ktoré sa za povstania a počas okupácie na národných záujm°ch laika previnilý, a tre­ba verejný život i úrady očistil cd tých, ktorí týchto previnilcov ochotne vylúhujú z blata a zachraňujú ich čest takým neuveriteľným spôsobom, akého sme svedkami v Spišskej So­bote. Zachraňujú ich čest aj vtedy, ked zod­povedný politický činiteľ, poslanec, volený zá­stupcami ľudu, vysloví pred súdom podiv nad tým, že štátny úrad v ľudovodemokratickej republike postaví na stranu kolaborante, dovolí mu obžaloval protifašistického bojovníka — väzňa, kolaborantovu (a obhajcovu!) žalobu prijme a protifašistu odsúdi. Ach, mýlite sa všetci, čo hov°ríte o očiste verejného života a súčasne voláte po prchmej istote osobnej maietkovei bezpečnosti, po prá­ve slobodnej kritiky! Žiaden poctivý a čestný občan, ktorý sa povstania zúčastnil a za oku­pácie sa statočne držal, nepociťuje nijakej právnei neistoty, netvrdí, že by jeho Osoba t majetok boly v nebezpečenstve. Práve tito poctiví ľudia čušia, pracujú a nehritizv’ú. Kto najviac kričí, kto sa necíti dosť bez­pečný, a preto volá po starej „právnei istote", to sú práve tí, čo sa skrývajú za hmlu demo. kratičkých hesiel a tak sa snažia uniknul spra­vodlivému trestu, Ako vidno z prípadu sp!šsko-sob°tského — niekedy sa to dočasne aj podarí •.., ★ Teraz, pravda, neviem, ako sa to všetko skončí. Celk°m možná vec, že ai m budem obžalo­vaný. Verf ja som tiež nckolabrrovnl, nepesto­val som priateľstvo s Nemcami, bol som vtre­­staneckom tábore — čiže: sú tu všetky pred­poklady, cfhy ma nejaký kolaborant poste!, znova do kriminálu za to, že som sa opovážil j dotknul i e ho cti. 7 3. marca 1946 a súdruhom Sobelont Vzácneho a sľubného technického pracovníka, vynálezcu významných patentov V odbore stro­járskom a súčasne revolucionára * politika, ne­únavného hlásateľa komunistickej ideologie a ber jovníka za oslobodenie národa stratili sme v sú­di uhovi Ing, Zoltánovi Sobelovi, S. Sokel narodil sa ľ), decembra 190J v Ko­márne. Jeho otec bol malým poštovým úradní­kom a nemal dost peňazí, aby dal svojho syna vyštudoval. No, mladý Sobel prebíjal sa životom ako všetci chudobní, nadaní študenti a svojou vy­­trvanlivosťou dopracoval sa k strojnému inžinier­stvu. Popri štúdiu pracoval v rozličných kanceU láriách a dával kondície zámožným žiakom. Už vtedy dostala sa mladému Sobelovi do rúk mar­xistická literatúr 1, presvet lila ho o nutnosti veľ­kých spoločenských zmien a boja pracujúcich ta u.h uskutočnenie. Ing. Sobel zblížil sa počas svojich štúdií v Prahe s revolučným hnutím pracujúceho ľudu s vstúpil do komunistickej strany. Stal sa popri tom sľubným pracovníkom vo svojom o top or t. Ohlásil dva významné patenty v odbore strojár­skom a tieto rozviedol potom do československé* ho strojárskeho priemyslu. Ked sa zmocnili vlády na Slovensku zradcov kí fašisti a komunistická strana, ktorá prešla do ilegality, za veľmi tažkých podmienok organizo­vala svoje členstvo a viedla národnooslobodzo­vací boj, s. Sobel venoval všetky svoje schop­nosti a sily komunistickej strane. Celú svoju ener­giu venoval vtedy strane, ked ho strana najviac potrebovala, ked od všetkých komunistov pozor dovolá, aby boli mužmi na svojom mieste. Po dvoch rokoch tej najtazsej prace, ked už boly položené pevné základy ilegálnej^ KSS na Slovensku, agenti OSB pomocou platených konfi­dentov vypátrala i s.. Sobole a uväznili ho, 2 ri­­týždne ho väznili v mučiarni na policajnom ria­diteľstve, 5 mesiacov trpel za svoje presvedčenie v Háve, neskôr vo väznici v Bratislave a v Nitre. S. Sobel hrdo znášal útrapy väzenia, „Ruky i no­hy odsekáš, ale ducha neoblomíš , hovorieval tvojim spoluväzňom. S touto vierou podstúpil t najťažšie skúšky, ked slovenských politických väzňov vydala Tisová vláda Gestapu, Prežil 1 letecký útok pri Pletku a udržiaval neoblomného ducha i v mautbausenskom tábore ^ smrti. Hrdin­sky znášal útrapy a zostal pevného ^ ducha, no jeho telo padalo pod údermi nacistického bicd.^S, Zoltán Sobel podľahol spolu s tisíckami svojich spoluväzňov v čase, ked uz hrdinjke sovietske vojská bojovaly v Berlíne a ked uz v Mauthau­sene bolo počul hrmenie diel z východu i zo^ zá­padu. Nedožil sa oslf odenia, nedožil sa času, kedy by sa mohol celým jemu tak príznačným elánom venoval budovateľskej prací v novej Itt­­dovej republike. Jeho• obei ie kvádrom v mohyle tých, čo vykúpili naše oslobodenie, J fPKi; V krátkosť! z domova V No.c,u Meste nad Váhorn bol 27. H. 194,0 smútočný sprievod prevozu príslušníkov CA z cintorína na nádražie. Za ver kej účasti obecenstva, úradov, Škôl, armády a za zvu­kov smútočných pochodov hudby Slovenskej ligy prešiel smútočný sprievod ulicami me­sta. Za ONV sa rozlúčil predseda súdr. Ka­rol Osvald a za miestnu posádku osvetový dôstojník, rtk. Vemovský. Sjov .et.vki štátni občania v CSR sa musia hlásiť. Zástupca splnomocnenca SSSR pre re­patriáciu v Československu oznamuje vše­tkým sovietskym občanom, zavlečeným Nem­cami do otroctva, vojnovým zajatcom, Ukra­jincom a Rusom zo Zakarpatskej Ukrajiny, ktorí doteraz žijú na území CSR bez povole­nia príslušných úradov, že sú povinní prihlá­siť sa do 15. maroa 1946 u zástupcu spino, mocneinca SSSR pre repatriáciu v Českoslo­vensku na adresu: Praha XIII., Staré Straš­nice, Okrajní ul. 981-1, aby mohli dostať osobné doklady a aby mohli byť dopravení do vlasti. Sovietski občania, ktorí sa nepri­hlásia do 15. marca t. r., budú považovaní za osoby, zdržujúce sa na území CSR nezá­konne. Žiadajú sa ONV, MNV, SNB a polí­cia, aby o tejto vyhláške upovedomili so­vietskych občanov, žijúcich na území CSR a aby im oznámili ich adresy. Prerušenie a obnovenie premávky ma nych cestách. Zaviate a neschodné sú tieto štátne cesty: Štátna cesta Veľká Bytča— Kolárovice—-Makov—Veľ. Karlôvice na Mo­rave v úseku Veľká Bytča-—Makov, Štátna cesta Krakovská v úseku Sturec—Ružombe­rok—Dolný Kubín, ätátoa cesta Hriňová— Brezno v úseku Čierny Balog- -Silila, štátna cesta Brezno nad Hronom. Čert o­­v ca---Kráľova Lehota v. Úseku Jara­bá—Čertovica, štátna cesta Poprad—Smoko­­vec, štátna cesta Spiš. Bela—Spiš. Stará Ves (v úseku cez Maguru), štátna cesta Po­­orad- Prešov v úseku Levoča—S'roké 'cez Branisko), štátna cesta Nemce—Senôhral— Podfti'iváfe v f soľ u Oremláz—Podkriváň. St. cesta Žilina- P: žvmberok—Poor a d je v ú. sekoch Vrútky—Kráľovany a Llpt. Hrádok— Poorad schodná len pre motorové vozidlá # reťazml v jednom smere: výhybky nie sú zriadené Štátna cesta Codes—Turzovka— Makov— V eľlké Karlovice na Morave bola uvoľnená pne pemávky motorovými pluhmi. T

Next