Pravda, marec 1946 (XXVII/53-75)
1946-03-03 / No. 53
Hanbiť sa bolo treba a nie chváliť! (r)_ Bratislava, 2. marca. — Tlač Demokratickej-strany priniesla nedávno v senzačnej úprave zprávu, že celý MNV v Lačnove pri Prešove prestúpil do DS. Členovia tohto MNV boli predtým vraj j komunistami. Prirodzene, spravil sa z toho veľký politický záver, že vraj občania opúšťajú KSS, v čom ale napríklad ani taký „Čas" nevidí žiadnu senzáciu (ktorú však urobily noviny DS „Demokrat" a „Ozvena"), ale iba vôľu ľudu a zadosťučinenie za prácu DS. Nuž, keby toto malo byť skutočne zadosťučinením práce DS, táto strana by sa ocitla potom vo veľmi mizernom svetle. Veci sa totiž majú tok, že tí, čo prejavili svoju vôľu, tvorili za Tisovho štátu skoro kompletný funkcionársky,; káder HSĽS v Lačnove a to v tomto složení: Ján Leško bol dekrétom HSĽ>S č. 1465-1943-J menovaný za podpredsedu miest, organizácie HSSĽ v Lačnove, Andrej Novotný bol dekrétom č. 593 1943-J menovaný za hospodárskeho referenta MOHSLS, Ján S e man za kultúrneho referenta (dekrét č. 592- 1943-J) Jozef Leško zé finančného referenta HSĽS (dekrét č. 594-1943-J), Michal Leško za sociálneho referenta HSLS (dekrét č. 595-1943- J.) A k tomu ešte niekoľko exponovaných členov HSĽS. Všetci títo členovia MNV, predtým funkcionári HSĽS, podali si prihlášky do KSS U. februára 1945, teda hneď po oslobodení obce Červenou armádou a takto si chceli kryť svoju nedobrú minulosť. Organizácia KSS v Lačnove však ešte riadne založená nebola. Okresný sekretariát podrobil týchto ako aj ostatných novaprihlásených k prevereniu. Pri preverovaní zistil z archívu okresnej organizácie HSĽS v Prešove, že medzi prihlásivšími sa sú exponovaní členovia o funkcionári HSĽS, terajší členovia MNV. Na základe tohto zistenia, títo neboli preverení a teda nestali sa riadnymi členmi KSS. Toto je ďalší dôkaz, že KSS dbá prísne na čistotu svojich radov a preto nerozpakuje sa odoprieť čestný titul člena KSS ľuďom nehodným, f keď sú členovia MNV. Nie je to však dobrým svedectvom pre DS, keď sa teší z takýchto svojich nových členov a ich vstup do svojich radov predkladá našej verejnosti ako svoj politický úspech. Organizačné zvesti KSS Predsedovi« závodných « okresných organizácií v Bratislave! MS KSS v Bratislave koná dňa 6. marca t. r. večer o 17.30 hod. v miestnosti archívu na MS KSS poradu všetkých predsedov závodných a okresných organizácií. Dôležitosť porady vyžaduje plnú účasť. Večerné kurzy účtovníctva, rýcMopisu á strojopisu otvorí miestny sekretariát KSS v Bratislave pre svojich členov dňa 8, marca o 19, hod. v II. štát. mešt. škole, Palisády č. 65, Bližšie podmienky a zápis na tejto hodine. Praktická vyučovacia metóda a výhodné platobné podmienky. Predsedovia závodných ô okresných organ!, zádí v Bratislave! MS KSS v Bratislave koná dňa 6. marca t. r., večer o 17.30 h. v miestnosti archívu na MS KSS poradu všetkých predsedov závodných a okresných organizácií. Dôležitosť porady vyžaduje plnú účasť. Výborová schôdzka IV. okresu KSS v Bratislave bude v pondelok 4. marca o 19. hodine na Vydirici č. 42. Účasť všetkých členov výboru nevyhnutná, nakoľko sa budú prejednávať dôležité veci Miestna org, KSS VII. Zátíšíe-Emyháza. Vo štvrtok 6, marca 1946 o 19. hodine v miest, sekretariátu KSS koná sa členská schôdzka. Hostia vítaní. Komunisti finančne) stráže inšpektorátu Bratislavského schôdzkujú dňa 5. marca 1946 o 16, hodine v »Hoteli Jeleň« Malinovského č. 9 (bývalá Valy alebo Šancová). Program: 1. Referát s. Benadu z ÚV KSS. 2. Voľby funkcionárov zamést, org. KSS. 3. Referát 0 stavovských veciach fin. stráže. Účasť všetkých členov povinná, záujemci a hostia aj z iných inšpekt. sú vítaní. PRAVDA Dôležité únosomeniel Všetkým nrestnym organizáciám KSS Vzhľadom na to, že miestne volebné komisie k sostaveniu stálych voličských soznamov musia byť podľa nariadenia Povereníctva vnútra zriadené najneskoršie do 10. hod. 5. marca t. r., vyzývame všelky organizácie KSS, aby najneskoršie do tejto doby navrhly predsedovi MNV svojich zástupcov do týchto komisii, a to na zviáätnom blankete, podľa vzoru: nej Miestna organizácia KSS v............................................navrhuje do Miestnej volebkomisie ..do MNV v ...............................................týchto svojich zástupcov a ich náhradníkov. Upozorňujeme, že počet ako zástupcov tak aj náhradníkov má byť práve taký, aký je počet všetkýeh členov komisie (napr. keď je 5-členná vd. komisia, má byť navrhnutých 5 riadnych členov a 5 náhradníkov). Meno Rok nar. Zamestnanie Bydlisko náhradníci ČSR bude národným štátom Čechov a Slovákov Československá delegácia sa vrátila z Budapešti Bratislava, 2. marca. — Včera ráno vrátila ®a do Bratislavy čs. delegácia, ktorá 27. februára podpísala v Budapešti dohodu o výmene obyvateľstva medzi československom a Maďarskom. Delegáciu na čele s vyslancom Dr. Jurajom Slávikom a zástupcom šéfa diplomatického protokolu Dr. Skaiským privítal na hlavnej stanici predseda Osidľovacieho úradu slovil poľutovanie, že Dr. Čech, ktorý vyprivítanie nemohlo byt slávnostnejšie, lebo sa skláňame nad smútkom vedúceho čs. delegácie, štátneho tajomníka Dr. Clementisa, ktorému zomrel otec. Za Slovenskú národnú radu pozdravil delegáciu prezidiálny šéf SNR Dr. Martinčck a za Povereníctvo informácií Dr. Brežňý. V odpovedi na privítanie vyslanec Dr, Juraj Slávik zhodnotil historický význam československo-maďarskej' dohody o výmene obyvatelstva, pri čom vyzdvihol, že táto dohoda je ďalším krokom k tomu, aby sa Československá republika stala národným štátom Čechov a Slovákov. V nedeľu 3. marca prehovorí vyslanec Dr. Juraj Slávik na verejnom shromážděni vo veľkej sieni bratislavskej Reduty. Poľnohospodárske výhľady Umele hnojiva a uhlie — Znivočená pôda — Poľnohospodárske robotníctvo z Bulharska a z Talianska? V orgaizáoiách na rozdelenie umelých hnojív bolo zásadne rozhodnuté! nemôžu sa rozdeľovať žiadne mimoriadne prídely, ktoré žiadajú kraje priveľmi vojnou poškodené (bojištia, zákopové zariadenia, cvíčištia), v ktorých sa pôda roky neobrábala, alebo ktorá bola bombami alebo inými výbušninami podstatne zničená a znehodnotená. Všetkých umelých hnojív je, májp, a preto neslobodno o ne ukrátiť také kraje, kde je zem v plnej p!odivej sile a teda iste pri náležitom1 hnojení donesie patričné zväčšenie úrody hned v budúcej žatve. • Odborníci i úrady sú si vedomé toho, že i tie poškodené kraje by potřebovaly mimoriadnu pomoc i v hnojive, ale — nemožno vyhovie. Preto každé podobné súrenie žiadostí bolo by bezvýsledné. To platí i pTe východoslovenské zničené kraje. Ináč tam ešte stále máme také miesta, kde ukryté míny ohrozujú život ľudí i zvierat. Pre potreby hnojenia je ešte i vápna málo, lebo nieto ešte dosť uhlia na pálenie vápna. Fosiorenčných hnojív (Thomasova struska) nie je preto dosť, že sa nemohla zplna rozvinúť výroba železa (na ktorú zasa treba veľa uhlia) a podobne je to s továrňou na dusíkaté hnojivá v Moravskej Ostrave: tam zas do- Teraz mali ťažkosti s výrobou koksu, a preto viazla výroba týchto hnojív. Preto teda i prepoľnohospodárske umelé hnojenie má ohromný význam tá radostná zpráva že práve teraz doslah’a už ťažba uhlia čierneho í hnedého tak veľkého množstva ako pred vojnou! Hnojivá draseTnaté dovážajú sa z Nemecka (výmenou za iné potreby) i železnicou i po Labe a síce na základe zakročenia soviet, okupačných úradov, tie ovládajú i ten nemecký kraj, odkiaľ draselnaté hnojivá pochodia, Nikdy vari ešte na umelých hnojivách lak veľmi nezáležalo ako teraz, lebo ked nám toľko dobytka, ošípaných, hodiny vojna vyrabovala, je i maštaľného hnojiva primálo. Obracajú sa teda tým väčšie nádeje na výrobu umelých hnojív, ak sa následkom väčšej hojnosti uhlia dá rýchlo rozšíriť, * \ šade,' najmä v česko-moravských zahraničných^ krajoch, je veľká sháňka po pracovných si'ách í do pôde-haspadir t a. me *-ar 4 porty slovenských robotníkov, ktr.rí ta došli, ani zdaleko nepostačujú. Ráta sa, že (podľa výkazu odborníka z ministerstva ochrany práce Dr. Doubravského) potrebujú v Čechách a v, krajine Moravskosliezskej asi 260.000 až 300.000 pracovných síl vo vnútrozemí, lebo mnoho ľudí odišlo na bývalé nemecké majetky a v pohraničí potrebujú dalších 150 000 stálych pracovných pôdohospodárskych síl. A preto išli vyjednávači sháňaf pôdohopodárskych robotníkov — do Bulharska a hlavne do Talianska a chcú ich na jar vo veľkých transportoch doviezť do Čiech, Nevieme, ale, či sa ide tiež pohnúť plán, podľa ktorého sa má vyviezť veľká časí našich Maďarov na tieto práce a na trvalé usadenie ich pri pôdohospodárskych robotách, ak by sa nechceli" vysťahovať za hranice. Na ich miesta na južnom Slovensku prišli by Slováci a zaujali by po Maďaroch zem do slovenských rúk. Stanná právo v Budapešti yetiteľ I. honvédskeho sboru vydal v piatok pre neobyčajné rozšírenie z10éinno5ti roz. kaz, ktorým sa vyhlasuje s okamžitou platnosťou vojensky stanné právo v c lej oblasti Budapešti. Všetky zločiny a sabotáže sa fcre. stajú okamžite zastrelením. reč iče fotografie, žandárske relácie, svedectvá ladí o čulom pestovaní priateľských stykov s gesta,pákmi. No — bola ta ešte j od noc škaredá vec, trestné oznámenie, ktoré nemalo už vôbec nič dočinenia s politikou alebo národnostnou sp°ľahUvos{ou pána notára. Aby však výr°ky preverovacej komisie boly naozaj spravodlivé a objektívne, bola pri preverovaní nbtárov ustálená taká prax, že v každom prípade boli z každej obce povolaní dvaja občania, ktorí mali podal posudok o činnosti preverovaného notára. Jedným z batizovských občatn°v, ktorí na úradné vyzvanie mali vydal svedectvo o notárovi Slastnom, bol farár Simko. A ten vtedy vyhlásil tot0: „Nebudem daleko od pravdy, ked poznamenám, že moje odvlečenie do koncentračného tábora má súvis!0sl s činnosťou pána notára." Nechcem povedal, že to bolo práve toto svedectvo. ktoré rozh°dlo o tom, že komisia notára Slastného nepreverila, Veď tu bolo nadostač ob’-k'oných dôkazov, ktorá by b°ly stačily na obvinenie a príkladné potrestanie notára. Notár Slastný mohol byt vlastne šťastný, že to s ním tak dobre dopadlo a že bol „potrestaný1 iba preložením do obce H ran0 vnicrt. Lenže — ľudia sú niekedy nespratnt a ked sa nazdávajú, že sa im stala krivda, snívajú o pomste. A tak i tu: o závažnosti dôkazového materiálu notár Slastný pravdepodobne vôbec neuvažoval a podľahol subjektívnemu presvedčeniu, že príčinou jeho vevreverenia a preloženia je ten a len farár Simko. A sústredil sa na to, ako sa s ním vyporiadaf..., Aj v revolučných časoch platt ľudové porekadlo: Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hl'-dá. Tým skorej piati vtedv, ked sa mnoht ľudia nazdávajú, že revolučná vlna o p- *la a že volaním po právnej bezpečnosti a obnovení demokratických slobôd podlá starého V3f>ru môžu pripravoval návrat ku starým poriadkom. Na takéto volanie sú citliví a vítajú ho predovšetkým kolaboranti. . A nezameškajú ani najmenšej príležitosti, aby m°hli v mene svojho starého právneho poriadku zaútočil na právny poriadok nový. Pán notár Slastný zaútočil na pána farára Simku a obžaloval ho. Našiel sa advokát, Dr. Teplický, ktorý túto obžalobu vzal na seba, čiže: rozhodol sa obhajovat čest človeka, čo sop!upracoval s fašistickými okupantmi, proti človekovi, ktorý nezradil a trpel za to vo fašistickom väzení Farár Simko, človek, kt°rý sa za dlhé mesiace pozeral smrti do tvári len za to, že bol fiictiuý Slovák, bol postavený pred súd a bol odsúdený, čujete? — bol odsúdený na 4 d d n i väzenia za výrok o notárovi Slastnom, ktorý sa za okupácie dobre mal, v nebezpečenstve nebol, lebo sa priatelil s nepriateľmi ľ udu. Človeku ostáva rozum stál. Dnes, ked sa v súvislosti s rozličnými výrokmi ľudových súdov pretriasa aj otázka sudcovské’i. nezávisl°sti, chceli by sme vedtől, ako sj ju predstavuje sudca, ktorý sa postavil na stranu človeka neprevereného a proti človekovi, ktorý spoju nár°dnú i politickú spoľahlivosl dosvedčil fažkvm utrpením vo väze-, ní? Chceli by sme vedief, kto zodpovedá za ovzdušie pnmifúce na sáde, kde sú m°žné takéto rozhodnutia a súdne výroky? Mohli by sme sa na to azda opýtal predsedu súdu Dr Milka. Avšak nepovažujeme to za dost účeiné, ked že sú tu ešte také čudné veci. Jeho manželka bola totiž hlásená ako Nemka, syn ako Nemec, testiná holá v madarskej strane a dvaja švagrovia v SS. Nuž — všelijaké veci sú možné na svete ... * Mnoho sme toho až počuli o mzln°sti očisty verejného života. Niekde sa oč**m •'rrimn* a dôsledne prevádza, Niekde sa o nej {ba hovo-! rí Treba verejný živ01 t naše úrady očistil od živlov, ktoré sa za povstania a počas okupácie na národných záujm°ch laika previnilý, a treba verejný život i úrady očistil cd tých, ktorí týchto previnilcov ochotne vylúhujú z blata a zachraňujú ich čest takým neuveriteľným spôsobom, akého sme svedkami v Spišskej Sobote. Zachraňujú ich čest aj vtedy, ked zodpovedný politický činiteľ, poslanec, volený zástupcami ľudu, vysloví pred súdom podiv nad tým, že štátny úrad v ľudovodemokratickej republike postaví na stranu kolaborante, dovolí mu obžaloval protifašistického bojovníka — väzňa, kolaborantovu (a obhajcovu!) žalobu prijme a protifašistu odsúdi. Ach, mýlite sa všetci, čo hov°ríte o očiste verejného života a súčasne voláte po prchmej istote osobnej maietkovei bezpečnosti, po práve slobodnej kritiky! Žiaden poctivý a čestný občan, ktorý sa povstania zúčastnil a za okupácie sa statočne držal, nepociťuje nijakej právnei neistoty, netvrdí, že by jeho Osoba t majetok boly v nebezpečenstve. Práve tito poctiví ľudia čušia, pracujú a nehritizv’ú. Kto najviac kričí, kto sa necíti dosť bezpečný, a preto volá po starej „právnei istote", to sú práve tí, čo sa skrývajú za hmlu demo. kratičkých hesiel a tak sa snažia uniknul spravodlivému trestu, Ako vidno z prípadu sp!šsko-sob°tského — niekedy sa to dočasne aj podarí •.., ★ Teraz, pravda, neviem, ako sa to všetko skončí. Celk°m možná vec, že ai m budem obžalovaný. Verf ja som tiež nckolabrrovnl, nepestoval som priateľstvo s Nemcami, bol som vtrestaneckom tábore — čiže: sú tu všetky predpoklady, cfhy ma nejaký kolaborant poste!, znova do kriminálu za to, že som sa opovážil j dotknul i e ho cti. 7 3. marca 1946 a súdruhom Sobelont Vzácneho a sľubného technického pracovníka, vynálezcu významných patentov V odbore strojárskom a súčasne revolucionára * politika, neúnavného hlásateľa komunistickej ideologie a ber jovníka za oslobodenie národa stratili sme v súdi uhovi Ing, Zoltánovi Sobelovi, S. Sokel narodil sa ľ), decembra 190J v Komárne. Jeho otec bol malým poštovým úradníkom a nemal dost peňazí, aby dal svojho syna vyštudoval. No, mladý Sobel prebíjal sa životom ako všetci chudobní, nadaní študenti a svojou vytrvanlivosťou dopracoval sa k strojnému inžinierstvu. Popri štúdiu pracoval v rozličných kanceU láriách a dával kondície zámožným žiakom. Už vtedy dostala sa mladému Sobelovi do rúk marxistická literatúr 1, presvet lila ho o nutnosti veľkých spoločenských zmien a boja pracujúcich ta u.h uskutočnenie. Ing. Sobel zblížil sa počas svojich štúdií v Prahe s revolučným hnutím pracujúceho ľudu s vstúpil do komunistickej strany. Stal sa popri tom sľubným pracovníkom vo svojom o top or t. Ohlásil dva významné patenty v odbore strojárskom a tieto rozviedol potom do československé* ho strojárskeho priemyslu. Ked sa zmocnili vlády na Slovensku zradcov kí fašisti a komunistická strana, ktorá prešla do ilegality, za veľmi tažkých podmienok organizovala svoje členstvo a viedla národnooslobodzovací boj, s. Sobel venoval všetky svoje schopnosti a sily komunistickej strane. Celú svoju energiu venoval vtedy strane, ked ho strana najviac potrebovala, ked od všetkých komunistov pozor dovolá, aby boli mužmi na svojom mieste. Po dvoch rokoch tej najtazsej prace, ked už boly položené pevné základy ilegálnej^ KSS na Slovensku, agenti OSB pomocou platených konfidentov vypátrala i s.. Sobole a uväznili ho, 2 ritýždne ho väznili v mučiarni na policajnom riaditeľstve, 5 mesiacov trpel za svoje presvedčenie v Háve, neskôr vo väznici v Bratislave a v Nitre. S. Sobel hrdo znášal útrapy väzenia, „Ruky i nohy odsekáš, ale ducha neoblomíš , hovorieval tvojim spoluväzňom. S touto vierou podstúpil t najťažšie skúšky, ked slovenských politických väzňov vydala Tisová vláda Gestapu, Prežil 1 letecký útok pri Pletku a udržiaval neoblomného ducha i v mautbausenskom tábore ^ smrti. Hrdinsky znášal útrapy a zostal pevného ^ ducha, no jeho telo padalo pod údermi nacistického bicd.^S, Zoltán Sobel podľahol spolu s tisíckami svojich spoluväzňov v čase, ked uz hrdinjke sovietske vojská bojovaly v Berlíne a ked uz v Mauthausene bolo počul hrmenie diel z východu i zo^ západu. Nedožil sa oslf odenia, nedožil sa času, kedy by sa mohol celým jemu tak príznačným elánom venoval budovateľskej prací v novej Ittdovej republike. Jeho• obei ie kvádrom v mohyle tých, čo vykúpili naše oslobodenie, J fPKi; V krátkosť! z domova V No.c,u Meste nad Váhorn bol 27. H. 194,0 smútočný sprievod prevozu príslušníkov CA z cintorína na nádražie. Za ver kej účasti obecenstva, úradov, Škôl, armády a za zvukov smútočných pochodov hudby Slovenskej ligy prešiel smútočný sprievod ulicami mesta. Za ONV sa rozlúčil predseda súdr. Karol Osvald a za miestnu posádku osvetový dôstojník, rtk. Vemovský. Sjov .et.vki štátni občania v CSR sa musia hlásiť. Zástupca splnomocnenca SSSR pre repatriáciu v Československu oznamuje všetkým sovietskym občanom, zavlečeným Nemcami do otroctva, vojnovým zajatcom, Ukrajincom a Rusom zo Zakarpatskej Ukrajiny, ktorí doteraz žijú na území CSR bez povolenia príslušných úradov, že sú povinní prihlásiť sa do 15. maroa 1946 u zástupcu spino, mocneinca SSSR pre repatriáciu v Československu na adresu: Praha XIII., Staré Strašnice, Okrajní ul. 981-1, aby mohli dostať osobné doklady a aby mohli byť dopravení do vlasti. Sovietski občania, ktorí sa neprihlásia do 15. marca t. r., budú považovaní za osoby, zdržujúce sa na území CSR nezákonne. Žiadajú sa ONV, MNV, SNB a polícia, aby o tejto vyhláške upovedomili sovietskych občanov, žijúcich na území CSR a aby im oznámili ich adresy. Prerušenie a obnovenie premávky ma nych cestách. Zaviate a neschodné sú tieto štátne cesty: Štátna cesta Veľká Bytča— Kolárovice—-Makov—Veľ. Karlôvice na Morave v úseku Veľká Bytča-—Makov, Štátna cesta Krakovská v úseku Sturec—Ružomberok—Dolný Kubín, ätátoa cesta Hriňová— Brezno v úseku Čierny Balog- -Silila, štátna cesta Brezno nad Hronom. Čert ov ca---Kráľova Lehota v. Úseku Jarabá—Čertovica, štátna cesta Poprad—Smokovec, štátna cesta Spiš. Bela—Spiš. Stará Ves (v úseku cez Maguru), štátna cesta Poorad- Prešov v úseku Levoča—S'roké 'cez Branisko), štátna cesta Nemce—Senôhral— Podfti'iváfe v f soľ u Oremláz—Podkriváň. St. cesta Žilina- P: žvmberok—Poor a d je v ú. sekoch Vrútky—Kráľovany a Llpt. Hrádok— Poorad schodná len pre motorové vozidlá # reťazml v jednom smere: výhybky nie sú zriadené Štátna cesta Codes—Turzovka— Makov— V eľlké Karlovice na Morave bola uvoľnená pne pemávky motorovými pluhmi. T