Pravda, júl 1946 (XXVII/147-159)

1946-07-03 / No. 147

2 Vládne vyhlásenie e odstupňovacich cenách vzťahuje sa v plnej miere aj na Slovensko (sr) Praha. — Ústredný orgán demo­kratickej straný „Čas“ 29. júna priniesol úradnú zprávu Povereníctva výživy a zá­sobovania, podľa ktorej vraj odstupňova­né ceny obilia a zmena výkupného systé­mu na Slovensku sú predčasné. Po jasnom vyhlásení ministra pôdohospodárstva s. Ďuriša o vládnom usnesení, týkajúcom sa zvýšenia cien obilia a iných poktohospo­­dárskych plodín, chcelo Povereníctvo yýr živy a zásobovania uverejnenou zprávou v „Čase“ vyvolať zmätok medzi sloven­skými roľníkmi. Podľa našich informácií môžeme celej slovenskej verejnosti ozná­miť, že vládne usneseme, týkajúce sa od­stupňovaných cien ako aj nového výkup­ného systému bolo prijaté aj ministrami a zodpovednými činitelmi Demokratickej strany s platnosťou aj na Slovensku. Je naozaj pozoruhodné, že ústredný orgán DS p on á hl a 1 sa priniesť nezodpovednú spo­menutú zprávu bez tpho, že by sa bol in­formoval o celej tejto vecí u svojich vedú­cich a zodpovedných čínitelov strany. Treba sa nýtať, kto má na tom ziáujem, aby crnäť mútil pokojnú hľadinu verejnosti a sial medzi slovenskými roľníkmi zmätok v čase tak dôležitom ako je žatva. V krátkosti z domova Súdruh Zápotocký sa vrátil z Moskvy. Predseda Ústrednej rady odborov a predseda ÜNS s. Zápotocký vrátil sa pondelok predpoludním z Moskvy, kde sa zú­častnil na sjazde svetovej federácie odborových, sväzov. V krátkom rozhovore s novinármi zdôraznil, že na­priek rozdielnym názorom na začiatku dospel s jázd k jednomyselným usneseniam vo všetkých zásadných otázkach. Zydááť dôležité bply otázky, týkajúce sa Špa­nielska. Súdruh Straka vyznamenaný vojnovým krížom CSR. Miptstepstvo národnej obrany vyznamenalo s. Dr. Jo­zefa Straku, r.-kat. duchovného za zásluhy v oslobo­dzovacom boji ČSR proti fašizmu československým vojnovým krížom , z roku 1939. Súdruhovi Strakovi k tomuto uznaniu jeho vlastenectva a oddanosti sloven­skému národu a ČSR srdečne blahoželáme. Z činnosti OES v Považskej Bystrici. ODS v P. By­strici odsúdil v týchto dňoch býv. okresného tajom­níka HSDS, Šutoru za prenasledovanie a udávanie účastníkov národného povstania na 3 roky straty slo­body a 5 rokov straty občianskych práv. Ondreja Bieleho odsdúdil OĽS pre udavačstvo na jeden rok nútenej práce a 3 roky straty obč. práv, jeho ženu Justínu za ten istý prečin na 3 mesiace trestnice. 2. Komerční inžcnieri snemoyaU. V nedeľu sa skončil celoštátny sjazd komerčných inžinierov. V závere bolo prijaté s jazdám vyhlásenie, kde . sa hovorí, že čs. komerční inžinieri považujú rovnako za potrebné, aby v záujme náhodného hospodárstva bola harmonic­ky upravená spolupráca medzi sektorom znárodneným a súkromným podnikaním. Druhý celoštátny sjazd komerčných inžinierov vyjadruje pevnú dôveru v úspeš­ný hospodársky rozvoj Republiky. Britský veFvyslanec Nichols v Tatrách a na západnom Slovensku. Veľvyslanec Nichols venoval poslednú časť svojej cesty návšteve Vysokých Tatier a západného Slovenska, kde sa zaujímal predovšetkým o priemysel­né strediská. Navštívil Baťové závody Svit. prezrel si jeden z najväčších a najmodernejšie zariadených pod­nikov znárodneného textilného priemyslu a po návšte­ve Dipt. Sv. Sv. Mikuláša p, známych Demänovských jaskýň prišiel veľvyslanec Nichols so svojou suitou na Oravu. Veľvyslanec Nichols na svojej ceste zašiel na Oravský Podzámok, kde sa zapísal do pamätnej knihy. Na ďalšej ceste prišiel sprievod veľvyslanca Nichol­­sa do Turč. Sv. Martina. Britský veľvyslanec zavítal do Matipe slovenskej a do Národného múzea. 38. júna pokračoval britský veľvyslanec nä svojej ceste cez Vrútky do Žiliny. Na historických miestach pozdravili veľvyslanca Nicholsa pod strečianským hra­dom zástupcovia ONV zo Žiliny a odtiaľ ho pozvali na slávnostné zasadanie MNV v reprezentačnom dome* Zq Žiliny odišiel veľvyslanec Nichols sp svojím sprie­vodom do Trenčianskych Teplíc. Odtiaľ odišli hostia do Trenčína. Veľvyslanec Nichols navštívil potom Ne­­herovu továreň. Z Trenčína odišiel vzácny hosť do Piešťan. Pôjdeme na Devín! Dokončenie g 1. strany ské národy, ktoré sa staly pomstiteľmi nepriate­ľovi za toľké životy a násilenstvá, budujú istejší mier spoločne a na základe prirodzených reál­nych, krvou ohodnotených predpokladov. Slovania stoja dnes ako víťazi i ako ochran­covia mieru. Tak ako nikto nemôže poprieť sku­točnosť, že SSSR, Ju/ioslqvia a celý slovanský svet priniesol v tejto vojne najväčšie obete pre spoločný mier, nikto sa nemôže pozastaviť ani nad tým, prečo je práve Sov. sväz aj dnes naj­väčším garantom prevládnutia demokratických a pokrokových síl nad temnou reakciou. Slovanské národy vedia si ceniť slobodu a v snahe pomôcť každému, či už ide o Španielsko, alebo iný ná­rod, ktorý demokratickú slobodu nemá a prá­vom si ju zaslúži, získavajú si sympatie a úctu i u národov neslovanských. Vieme, že sa bude me­dzinárodná reakcia usilovať o porušenie miero­vých úsilí a ohrozenie bezpečnosti národov. Ale, sviazaní úprimnou láskou a dívajúci sa triezvo a pozorne do tvári skutočnosti staneme sa, my Slo­vania, práve svojou myšlienkou reálneho všeslo­­vanstva, najbezpečnejšími záchrancami všetkého, čo si statoční ľgdia vybudovali a vybudujú. V PRAVDA Československo v tanci a speve Prvé národopisné slávnosti celej Republiky v Strázniciach na Morave V dňoch 5, a 6. júla 1946 budú v meste Strážnice pod zá­štitou SNR, Zemského národ­ného výboru, českého a morav­ského, okresných národných vý­borov v Hodoníne, Uh. Hradišti, v Kijőve a Uh. Brode, Česko­slovenskej spoločnosti a mo­­ravskosliezskej besedy v Prahe a Masarykovej československej spoločnosti v Hodoníne prvé ce­loštátne národopisné slávnosti. Program :5. VII. večer o 21. hod. v zámockom parku sláv­nostné predstavenie slováckeho divadla ,, J e j pastorkyňa" drá­ma Q. Preisoyej, réžia L,ukeš, scéna Boŕel. 6. VII. 1946 pred­poludním koncert slováckych hudieb, odpoludnia 6Úfaž vo verbovaní, Ratiškoyce: Svajba, Hrubá Vrbka; Hody, Rohatec: Dožinky. Hlavný deň slávností je 7. Vil. 1946. Slávnosť začne sa predpoludním, palnou omšou pred chrámom Panny Márie, potom nasleduje koncert slo­váckych hudieb, popoludní pr­vá časť programu bude o 13. hod., a to: slávnostný sprievod krojovaných skupín zo všetkých krajín Republiky. Každá dedi­na sa predstaví v sprievode ú­­sekom svojho najrázovŕtejšieho zvyku. Druhá časť začína 6a o 14. hod. v zámockom päťku, k-d© vystúpia krojované skupi­ny zo všetkých oblastí našej Republiky. Úča6ť jednotlivých obcí v sprievode bude ocenená podľa početnosti, rýdzosti krojovej a celkového vystúpenia a odme­nená hodnotnými vecnými dar­mi. Rovnako budú súperiť aj v tanci a sipeve o najpravdivejší prednes Indovej piesne a naj* původnější tanec, V rámci slávnosti bude vý­stava SVUM a slováckych zo­snulých majstrov, výstava hos­­podársko^priemysolná a sjadz kultúrnych pracovníkov. Na slávnosť budiú vypravené zvlášt­ne vlaky, autobusové spojenie bude zo všetkých staníc. Hro­madné výpravy nech hlásia po­čet účastníkov a čas pri jazdu v kancelárii slávnosti (tel. č. 89j v Strážnici. Proces proti Mihajlovičovi pokračuje Mihajlovičovi dôstojníci odierali kňazov za živa Vojenská rada najvyššieho súdu FNRJ pokračuje v procese proti Dražovi Mihajlo­vičovi a jeho pomocníkom čítaním doku­mentov, ktoré sa týkajú samého Mihajloviča a jeho spoločníkov, najmä Dr. Stevana Mol­­jeviča, Djuru Viloviča, Radu Radiča a iných. Sú to všetka rukolapné dokumenty, nájdené v Mihajlovičovom archíve, ktoré jasne do­kazujú jeho spoluprácu s nepriateľom. Bo­jovníkov národne-osloboditelského boja dá­val Mihajlovič pod písmenu „Z” a potom ich dal povraždiť. Týkalo sa to najmä všetkých starých partizánov, ktorých strieľali na mie­ste. Na poslednom zasadnutí prečítali toto hlásenie Mihajloyipavho četnickeho dôstoj­níka: ,,17 dedín vypálených, 900 zabitých, nie-koťko katolíckych kňazov za živa odrai­výchf 25, a 28. januára svolal Mihajlovič do srbr • ských hôr svätosávsky kongres, na ktorom vyhlásili, že jediným vojskom, ktoré prizná­va velenie kráľa Petra, sú Mihajlovičovi čet­níci. Kongres požiadal cudzinu, aby uznala jedine Mihajloviča a jedine jemu posielala pomoc. Všetky dokumenty, či sa už týkajú pria­mo Mihajloviča alebo jeho spoUčivkov, jasne ukaz/vjú na ich spoluprácu s nepriateľom a na páchanie vojnových zločinov- V jednom doklade, ktorý poslal obžalovaný Vranleše­­yič IvJihajlovičovi, sa hovorí; .,Zabite aiebo zajmite 6.000 partizánov, ktorí sa nachádzajú na Dihárskom pohorí!“ Po výbuchu atómovej bomby u Bikini Výsledky o účinkoch uverejnia na budúci rok Ako srne už oznámili y noci z 30. júna na 1- júla vybuchla pri stoloch u Bikini o 24. hod. í minúte pokusná atomová bomba. Pokus stál USA 25 miliónov šterlingov a .jeho hlavným cie­ľom bolo zistiť, či bomba zodpoví© strašlivému chýru, ktorý o n©j viac-menej informovaná tlač rozchyrovala a či sa detonácia vyrovná vvbuphu 20.000 ton dynamitu alebo nie Podľa súvahy doterajších zpráv sa dá usudzovať, 2e trhacie účinky bomby ncboly také, ako sa očakávalo. Pritom sa, pravda, este*’ nevie, aké iná zhubné účinky výbuch mal. Zistí sa to na pokusných zvieratách, ktoré boly umiestené na Ipdiaeh v blízkosti dopadu bomby. Veliteľ pokusov s atomovou bombou, admirál Blaqdy vydal so svojho veliteľského môstku na lodí Mount Mc Kinley prvú úradnú zprávu, po­dľa ktorej zničil prudký oheň a gama lúče päť lodí. Po výbuchu nenastalo nijaké mimoriadne vlnobitie. Pri pokusoch nebol poranený nikto z účastníkov ani z obsluhujúceho mužstva. Atomová bomba, ktorú shodili prj Bikini, húfa toho istého typu akého použili pri bombardovaní japonského mesta Nagasagi. Admirál Blandy po­dľa hlásenia Reutrovej zpravodaiskej agentúry z miesta pokusu povedal: »Som ce'kom spokojný a celým pokusom, najmä s výkňfjOiq môjho muž­stva. Je treba, aby aj verejnosť dívala sa na p°­kus s toho hľadiska, že rozsah škôd a účinok atómovej bomby budeme môcť preštudovať azda iba o piesiac. Preto sa netreba prenáhliť pri Po" sudzovant výsledkov«. Zpravodajca rozhlasovej spoločnosti Columbia oznamuj©, že kecľ americkí pozorovatelia vplá­vali do lagúny u Bikiny, kde holy shromažd.ené vojnové lode, zistili, že k°zy, umiestené na tých­to lodiach, spokojne prežúvajú svoju pOjravu. Doteraz niet žjjjdrmsh náznakov, že by výbuch Bomby bol mztojiu JR)v ťJ5 paskodehýcti lodiach, ako sa ťo predpokladalo. Podlá prvých konkrétnych zpráv je morská voda v oblasti pokusu s atomovou bombou ne­bezpečne presiaknutá rádioaktivitou a pozorova­telia, ktorí po výbuchu vplávali clo blízkosti cie­ľových ípdí, museli mať ochranné šaly. Sovietsky pozorovateľ pokusov pri svrhnutí štvrtej atómovej bomby u Bikiny, prqfesor Sem­­jf>n Alexandrov komentoval pokus veľpaí strpěn© islqvarpi: »Obávam sa, že výslpdok je malý«. Ž Columbie oznámili, že rozsah škôd naznačuje, že homba bude strašnou, ale nie osudnou zbra­ňou pre posádky lodí. Na londýnskom námestí Trafalgar bola v deň p q výbuchu atómovej bomby demonštrácia proti atómovej bombe, ako proti vojenskej zbrani. Palestínsky problém má sa dostať pred BR Židia odmietajú spoluprácu Zavreté obchody v Haife a zastavená iBiratisfe'va. — Vývojom národloe oslobodízp­­v©cieho boj© židovského obyvateľstva v Palestíne, zaoberala sa britská vláda na svojom poslednom zasadnutí a Dolná snemovňa, v ktorej prehovoril Attlee. Vo svojom pirej©ve xnjmp iného uiviedpíl, že nie je jeho úmyslom zakázať Zidovefcej tlačovej agentúre činnosť a upozornil prítomných, že chce celý palestínsky problém predebatovať pred roz­pustením Dolnej snemovne na letné prázdniny- Bude Dolnú snemovňu informovať o položení v Palestíne. Inak možná konštatovať, že rovnako labouristi ako aj konzervatívci sa shodujú v pa­lestínskej politike britskej vlády, ktorá neľud­skými koloniálnymi spôsobmi sa pokúša zahatiť nezadržitelný vývoj nárpdine oslobodzovacieho boja palestínskeho obyvateľstva. Atiílee spomenul, že incidenty v Palestíne tvo­ria časť plánp, ktorý pripravila a previedla vo­jenská organizácia, ktorá má svoje odbočky po celej krajine. Menuje sa „Haganah“ a jej armáda číta 70.000 dobre vyzbrojených mužov. Tejto organi­zácii napomáha iná ,Palmách', ktorá vyzbrojila svo­jich členov najmodernejšou výzbrojou. Pouličné boje sabotáže a prepadnutia si vzaly na «tarost organi­zácie „Irgm", ,.Zvai“, ,.Lepmi'', ktoré majú do 5,000 prívržencov. Tajná židovská vysielačka ,rHlas Izraela' hlásila, že Veľká Británie vyhlá­sila Židovstvu vojnu, ktorú one odsudzuje. V opatreniach proti židovskému obyvateľstvu sa pokračuje, Na znak protestu proti obsadeniu hlavného cíd'la Židovského zastupiteľstva v Jeru­zaleme a proti zatýkaniu Židov zavreli v Haife všetky židovské obchody a zastavili premávku. V Jeruzaleme sa sišla Národná rada palestínskych Židov a rozhodila sa požiadať p okamžité zasta­venie britských vojenských opatrení q o prepuste­nie zatknutých židovských vodcov. Zástupcovia židovských ustanovizní vydali v Jeruzaleme rezo­ s tzv. palestínskou vládou premávka — „Daily Worker" o situácii tiíciu, v ktorej varujú, že palestínski Židia nebudú spoluprac°vaf s tzv. palestínskou vládou, kým ich vodcov budú väzniť a kým úlohy proti žid°vským osadám neprestanú. Anglický časopis ..Daily Worker” vyhlasuje, že nebezpečenstvo veľkého krviprelievania v Pa­lestíne môže odvrátiť iba prepustenie zatknutých židovských vodcov až do prerokovania pelej otáz­ky Bezpečnostnou radou OSN. Je nemožné zmen­šovať — píše časopis — dôležitosť palestínskych zatýkaní, lebo nezatkli iba vodcov židovských organizácií, ale i významných vodcov židovského za­stupiteľstva v Palestíne. Za arabsko-židovským konfliktom sa skrýva pevné rozhodnutie britského imperializmu, podržal si Palestínu, aká vojenskú základňu na obranu britskej záujmovej oblasti na Stredn°m východe. Sú to práve imperialistické záujmy, ktoré zapříčinily túto ťažkú a nebezpeč­nú 6Ítuáicju. Časopis zdôrazn.e žiada, aby spor vy­riešila Bezpečnostná rada. Ak OSN nevyrieši túto otázku, môže sa situácia- zvrhnúť a britský teroir môže ľahko prekročiť rozsah vojenskej akcie. Organizačné zvesti KSS Bratislava VII. Tehelné pole koná v stre­du dňa 3. júla 1946 o 19.30 hod. v Novej dobe riadnu členskú schôdzku. Účasť všetkých členov povinná, dostavte s.a včas! Mjest, org. Dev. Nová Ves koná v stredu 3. jú­la t. r, o 20.30 hod. v Potravnom družstve členskú schôdzu. Účasť všetkých členov povinná-VI. okres KSS Rulinov. Žiadame našich členov, aby sa presne dostavili na členskú schôdzku, volá­me tiež členov, ktorí sa v poslednom čase prihlá­sili do KSS. Členská schôdzka bude dňa 3. t. ro. o 20, hod, na Záhradníckej ulici č.72. Účasť kaž­dého čleina pqvinná. 3. íú’a 1946 Súdruh Zupka 45-ročný V týchto dňoch dožil sa 45. narodenín predseda slovenskej odborovej rady a člen predsedníctva ÜVKSS súdr. Fero Zupka, známy bojovník za práva robotníkov a pracujúceho ľudu vôbec. Už po prvej sve­tovej vojne začal organizovať v Banskej Štiavnici plánovitú odborársku prácu, or­ganizoval svojich spolupracovníkov, za­mestnancov na Štátnom banskom riaditeľ­stve. Stáva sa iniciátorom a priekopníkom odborového hnutia na celom Slovensku. R, 1930 dostáva sa s. Zupka pre túto prá­cu prvý raz do väzenia. Po päťmesačnom žalářovaní prichádza na čelo Rudých od­borov p vo voľbách r. 1935 stáva sa poslancom za Komunistickú stranu. Celú svoju energiu venuje odborovej práci. V pamätný deň 15. marca 1939 odvliekla ho fašistická polícia a po šestnásťmesačnom väzení na Pankráci sa dostáva do Dráž­ďan a do povestného koncentračného tá­bora v Dachau, kde bol 4- roky. Prešiel tiež cez smutne vychýrený Mauthausen a Sachsenhausen. Po oslobodení postavil ho pracujúci íud na čelo odborového hnutia na Sloven­sku. Jeho zásluhou sjednotili sa českí a slovenskí pracujúci v mohutné jednotné revolučné odborové hnutie, Súdr. Zupka zdolával pri organizovaní odborového hnutia na Slovensku ťažkosť za ťažkosťou. Jeho práca však nie je márna. Odbory na Slovensku a v celej Republike hrajú vý­značnú úlohu v budovaní štátu. Sú pred­určené chrániť záujmy pracujúcich pred každým a z druhej strany je ich úlohou dvíhať čo najviac pracovnú morálku a bu­dovateľskú vôľu. Odbory tieto svoje funk­cie zastávajú statočne a húževnaté a prá" ve osobnosť súdr. Zupku je zárukou, že naše odborové hnutie povedie všetky pracujúce vrstvy k novým a novým úspe­­a želáme mu veľa zdravia a sily do ďal­šej práce. Dohoda o osude talianskeho loďstva Talianski demonštranti vyvolávajú v Terste nepokoje Po dohode zahraničných ministrov o pri­pojení okresov Tenda a Briga k Francúzsku, dohodli sa zahraniční ministri v Paríži na svojom poslednom zasadnutí, že Taliansku ponechajú dve menšie vojnové lode, styrf krížniky, 16 torpédoborcov, 19 kurvet 3 nie­koľko hľadačov mín. O osude zvyšku talian­skeho loďgtva a o lodiach, ktoré tná dostať Grécko a Juhoslávia, rozhodne zvláštna ko­misia. Politické kruhy svetovej verejnej mienky privádzajú do súvislosti s pohybom jedno­tiek západných spojencov na území júlslcej krajiny posledné výtržnosti v Terste, kde napätie stálp vzrastá. Talianski demon­štranti úmyselne vyvolávajú nepokoje, aby zavdali príčinu k posilneniu polície západ­ných spojencov. V Terste vykradli a demo­lovali 7 juhoslovanských kultúrnych a poli­tických stredísk. Z ľahkých zhraní ostreľo­vali aj závodníkov cyklistického okruhu, ktorí prechádzali Terstom. ľudové prednášky o atómovej energii v Rusku Moskovský rozhas oznámil- že 10Q.000 obča­nov si vypočulo vedeckú prednášku q aplikácii atajnoyei energie v priemysle, ktorú mal v ústred­nom parku y Moskve akadepni'k Obrusov. Ján Masaryk a s. Dr. Y. Clementis u Molotovova Minister zahraničia Sovietskeho sväzu Vjačeslav Molotov prijal v nedeľu nášho mi­nistra zahraničných vecí Jána Masaryka a štátneho tajomníka s. V. Clemeníisa. Rozho­vor troch štátnikov bol veľmi srdečný a týkal sa československých požiadaviek y miero­vých smluvách. Rozhovor nórskeho novinára so s. Gotswaldom RP) Praha, 1. júla- Predsedovi KSČ súdr. K. Gottwaldovi postavil nedávno redaktor pór­­skeho denníka dve otázky o výsledku volieb a ďalšej politike KSC Na otázku, čo je príčinou mohutného víťazstva Komunistickej strany Čes­koslovenska v posledných voľbách, súdr. Qott­­wald odpovedal, že ľud vyslovil vo voľbách dô­veru naj uvedomelejším a najobetavejším bojov­níkom za oslobodenie a vybudovanie poškodenej vlasti. V odpovedi na druhú otázku designovaný predseda vlády uviedol, že komunistická strana ako vedúci činiteľ vlády NF, bude pokračovať v politike tesnej spolupráce so SŠSR a vo vý­stavbe šfátu a hospodárstva na zásadách ľudo­vej demokracie. Táto politika vyjadrená je v dvojročnom pláne budovateľskej práce. Vernosť k svojmu rodu a k Republike dokážeš svojou prítomnosťou na Všeslovanskom dni 5. júla na Devíne!

Next