Pravda, október 1946 (XXVII/227)

1946-10-08 / No. 227

2 WíUmJw cL/ícl Historický význam norimberského procesu —j h— Desať mesiacov zasadal medzinárodný súd • v Norimberku, pozostávajúci zo sudcov, predstaví­te! ov štyroch veľmocí, Sovietskeho svazu, USA, Yelkej Británie a Francúzska. Za týchto desať me­siacov deň za dňom defilovaly pred očami sudcov a celého sveta úžasy nedávnej minulosti, nesčíselné doklady o nevídaných zločinoch, ktoré spáchali hit­lerovci proti mieru a ľudskosti, proti všeobecným pravidlám morálky a medzinárodného práva. A potom odznel rozsudok! • Smrť! Hanobná smrť pre nemeoko-fašistických predstaviteľov. Odplata za hrôzy vojny, za vraždy, zbojstvo a všetky muky, ktoré vytrpěly národy a celé štáty. Norimberský medzinárodný súd má veľký význam z viacerých pričiň. ■ Podobného súdu ani podobného rozsudku v deji­nách ešte nebolo. Po prvej svetovej vojne vedeli sa nemeckí vojnoví zločinci na čele s cisárom Vilhel­­mom vyhnúť zaslúženému trestu. Táifo skutočnosť dávala fašistickým banditom, GSringovi, Ribenfrop­­povi a ostatným nádej, že sa im azda tiež podarí ujsť pred zodpovednosťou. Ale táto nádej bola marná. K šťastiu celého ľudstva sú dnes na svete faktory, ktorých, žiaľ, nebolo pred šfvrsforočím. Je tu veľká socialistická ríša — Sovielsky sväz, ktorý sa za vojny spojil k spolupráci s demokratickými mocnosťami na západe a ako píše moskovská Pravda, norimberský proces bol výrazom spolupráce mocnosti na poli očisty sveta od fašizmu. A práve táto rozhodnosť ná­rodov zamedziť agresiu umožnila pred nedávnom nemysliteľný medzinárodný vojenský súd. Norimberský pročos mal vysokú právnickú úroveň. Obžalovaní mali možnosť širokej e najdokonalejšej obhajoby. kej Nemôže byf ani tej najmenšej pochyby o právnic­opodstatnenosti a právoplatnosti vyneseného rozsudku. Norimberský proces má veľmi veľký význam najmä v porovnaní s minulosťou. V. minulosti sa tiež odsu­dzovala útočná vojna. Ale vždy zostalo iba pri slo­vách a k činu sa nikdy nepristúpilo. Norimberk po prvý raz v dejinách ľudstva uskutočnil praktické me­dzinárodné odsúdenie bandy agresorov a podpaľa­čov vojny. Zostane navždy výstrahou pre tých, ktorí kujú pikle proti svetovému mieru. Zápisy zo súdnych rokovaní zostanú pokoleniam jasným dokladom, že národy sveta sú proti fašizmu a proti úfočnosli a môže nám byť povzbudením, že najdôraznejšie stránky tohto historického dokumentu napísal práve slovanský Sovietsky sväz. Norimberský rozsudok je tým významnejší, lebo je výsledkom úporného boja medzi obžalobou a ob­­hájcami, ktorí sa všemožne snažili ukryť zločincov v labirinté právnickej kazuisfiky. Všelijakí kurizanfi fašizmu, počnúc určitými kruhmi okolo Vatikánu a, končiac perobryzmi novinárskeho koncernu Hearst, vynaložili a vynakladajú všetky sily, aby zachránili obžalovaných. Aj pri a po vynesení norimberského rozsudku snažily sa tieto sily o rozleptanie medziná­rodnej spolupráce, ktorá ho umožnila. Ale činnosť a .rozsudky knedzinárodného vojenského tribunálu jasne dokázaly, že život je silnejší ako tiefo intrigy « úktady. ■■ " Pri milníku, akým je norimberský rozsudok ne^ možno opomenúť ani časť rozsudku, v ktorej me­dzinárodný vojenský tribunál nepokladal za potrebné vyniesť prísnejší rozsudok nad Hessom, Schachtom, von Pappenom a Frifzschem, hoci ich úloha a veľká účasť ma všetkých zločinoch odsúdeného nacistic­kého režimu je nepopierateľná. Neuspokojenie a sklamanie širokých 'vrstiev svetovej verejnosti znamená aj skutočnosť, že väčšina no­rimberských sudcov pokladala v rozsudku o nacistic­kých organizáciách napriek protestu Sovietskeho sva­zu za možné nevyhlásiť hitlerovskú vládu a generál­ny štáb za zločinné organizácie. Je to pre mnohých nepochopifeľný rozsudok, ved tiefo organizácie boly brlohom, kde sa varil rozpracovával a potom aj uskutočňoval Rosembergov ľudožrútsky svetonázor. Tento rozsudok je podľa mienky mnohých kruhov ne­pochybne vážnou chybou. Popri týchto záporných výsledkoch, pri hodnotení historického významu norimberského procesu sa musí zaznamenať, že plní svoje historické poslanie očist­ného ohňa od fašizmu na celom svete. Bude vážnou výstrahou pre všetkých, ktorý zpoza bučka striehnu na slabinu svetového mieru a podrývajú ho so sna­hou vyvolať novú vojnu. Bude výstrahou a dokumentom súdržnosti medz> národami v snahe zachovať mier, lebo nie náhodou práve v týchto dňoch koná sa v Tokiu súd aj nad japonskými vojnovými zľočincami. PRAVDA Schválil zprávu komisie pre mier s Maďarskom ZAS Paríž. 7. októbra. — Politická a terito­riálna komisia pre mieTovú smluvu s Maďarskom mala v sobotu na protíráme 6voiho. posledného za­sadania schválenie zprávy teilo komisie Úlohou komisie bolo, prejednaf návrh mierovei smluvv s Maďarskom, ako ho vypracovala rada zahranič­ných ministrov a svoje usneseme odporučit plénu mierovej konferencie. Návrh mierovej smluvv a po jeho prijatí teda i mierová smluva, sostavujú u o lit ick o-1 eritoai áln e předmluvy p ôsmich častiach. Československo podalo v tejto komisii celkom štyri doplňo.vaoie návrhv. ktoré komisia schválila a prijala Ako prvá čs. požiadavka bol prijatý do­plňovací návrh, ktorým sa zakazuje Maďarsku prevádzanie a šírenie revízionistíckeí propagandy a revízionízmu proti jeho susedom. S týmto bodom úzko súvisí ustanovenie, podľa ktorého musí Ma. ďarsko rozpustiť všetky organizácie s revizionistic­­kým zameraním. Ako, ďalší veľmi dôležitý bod prijali čs. požia­davku rozšírenia bratislavského okolia na pra­vom brehu Dunaja. Podľa usneseuía komisie pre. sunuje sa československo-maďarská hranica na katastŕá’nu hranicu troch doteraz maďarských ob­cí Horváthfárla'u, Oroszvára a Dunatsunu. Toto rozhodnutie urobila komisia na základe od­­porťičanŕia osobit. 5-člennei subkoimisie. ktorá sa zaoberal riešením problému pohranie, rektífíkácie, a n u! á clou viedenskej arbitráže a čs. požiadavky trarsféru maďarského obyvateľstva. Ďalší bod. zrušenie viedenskei arbitráže „so všetkými dôsledkami“, ako to požadoval čs, dopl­ňovací návrh, odovzdá'li ku konečnému oreiedna­­níiu a rozhodnutiu komisií, prejednávamcei hospo­dárske klauzule mierovej smluvv s Maďarskom, kde táto čs. požiadavka bola taktiež jednomyseľ­ne prijatá. Hospodárskou komisiou pre Balkán bola odovzdaná k prejednaniu tejto komisii čs. požiadavka navrátenia historických archívov a predmetov kultúrne historickej ceny. ktoré Ma­ďarsko Československu odcudzilo. Túto čs. požiadavku tiež jednomyseľne pri­­ja'i a Maďarsku sa prikazuje navrátiť Česko, slovenskú do 18 mesiacov všetkv tieto hod. noty, ktorých sa Madarí zmocnili takmer v jednom storočí, t. f. od r. 1848. Navrátenie sa má stať na základe soznamov. predložených Maďarsuu čs. vládou. H'avný čs, doplňovací návrh. t. i. požiadavka fransféru 200.000 Maďarov z čs. územia, ie jedinou požiadavkou, ktorú komisia nepriiata v tej forme, ako čs. de'egácía navrhovala a komisia odporúča plénu, podľa znenia záverečnej zprávy, fei prijatie v novom znení. Ďalej zaručuie mierová smluva Československu podporu Veťkeí štvorky v prípa. de. že by bilaterálne jednania medzi Českos'oven­­skom a Maďarskom v tomto bode neviedlo k cieľu. Okrem čs. návrhov odporúča komisia plénu prijať ďalšie návrhv a to britský, po'ednáva'úd o ľudských nrávach a ochrane obyvateľstva židov­ského pôvodu, návrh americký a sovietsky, tý­kajúci sa riešenia sporov, vzniklých pri interpre­tácii a plnení mierovei «mluvy, z ktorých ani je­den. nedosiahol v komisii dvojtretinovú väčšinu, ako aí austrálsku pripomienku k pTedmluve. Veľkou prednosťou č«, požiadayiek ie že vše­tkv schválila komťsi.a jednomyseľne. V zprávě ne­holý prevedené nijaké podstatné zmeny Sfarí prívrženci fašizmu Kdekoľvek a pri ktorejkoľvek príležitosti nastupoval hitlerovský mussolinov­­skv či iný fašizmus — nech to bolo v Abesínii, v Španielsku či v Nemecku samom — tlač a predstavitelia Fudáctva sa k týmto ohrozeniam Československa a slovenských národných záujmov hrdé hlásili. Boli to ľudáci, čo najhlučnejšie volali a buntošlli proti československému spojenectvu so SSSR, čo sa všetkými prostriedkami domáhali odbúrania demokratických práv ľudu. (Súdruh V. Strohý v nedeľňajšom úvodníku Pravdy k S. októbru, výročiu G. októbra 1938.) Roľníci v Mor. Lieskovom žiadajú: Soľ, obuv a zákrok proti šmelinárom Stále sťažnosti na Siovpol — Profi zvýšeniu melného (č) Trenčín, — Generálny tajomník JSSR súdr. Dr. Faltan navštívil ▼ nedeľu 6. októbra mesto Trenčín a roľnícku osadu Moravské Lieskové na Pováži. V rozhovore s roľníkmi rozo. beral podstatné state dvojročného plánu, pred ovšetkým tie, ktoré sa týkajú roľníctva. Roľníci sa rozvr.aveli vo veľmi živej diskusii o svojich potrebách a ťažkostiach, pričom dôrazne odsúdili čierny obchod a zvýšenie melného. ktoré ich oberá o veľké peniaze. Na porade s roľníkmi v Trenčíne prebral súdr. Dr. Faltan dvojročmeu v pôdohospodárstve. Po verejnom prejave, ktorý mal v Moravskom Lies­kovom roľníci mu poukázali na aktuálne potTebv, pričom vyslovili hned, na začiatku svale želanie os/dlit sa čím skôr do. južného pohraničia. 2 dallej diisikua’d vyplýva, že roľníči majú etále sťažností na Siovpol a žiadajú si rozhodné — združstevnenŕe tejto, organizácie. Medziiným od­­znely všeobecné Sťažnosti na veľký nedostatok soli, ktorý ie povážlivější aj tým, že sa už bližóa zabíjačky. Podobne roľníči vyložili 6Voie slažno»­­sti ai na nedostatok obuvi a veľmi sa im nepáčia takzv. obilné poukážky, podľa ktorých sa obuv rozdeľovala iba tým. ktorí odovzdal obilie. Naši roľníci vypytujú sa s veľkým záujmom na termín uvoľnenia viazaných vkladov. Majú veľké stažoo­­sti na šmelinárstvo a vítajú každý zákrok proti čiernemu obchodu, lebo ešte vždy. najmä za šaty a textílie musia vydávat veľkú časí svojich úspor. Nevedia sii vysvětlit, ako ie možné. že povedzme aj umelé hnojivé mfhžjao dostať -v jedropí obchode, po 20—40 Kčs lacnejšie po q ako v druhom ob­chode, hoci v Kvalite nie i e nijaký rozdiel. Roli nici všeobecne žiadajú urýchlené uzákonenie JSSR aby svoje žiadostí mohli presadzovať cestou tejto organizácie a v rozhovore o dvojročnom pláne veľ­mi vítajú revíziu starej pozemkovej Teíormy, ko* masačný zákon a zákon dedičského oráva, kto­rým sa zabráni drobenie roľníckych majetkov. Roľníci z Moravského Lieskového sa už roz­hodli previesť komasádu svojich raličiek. Delegácia labouristických poslancov na odchode z CSR: ČSR kráča cestou pravej demokracie Podpredseda vlády Zdenek Fieri inger usporia­dal v sobotu, 5. t. m. čaj pre členov delegácie poslancov britskej Labour Party, ktorá po dlhšom pobyte odchádza z Československa. Britskí po­slanci študovali v Československu najmä úspech znáirodňovacej akcie a pri každej príležitosti ne­zabudli zdôrazniť svoj obdiv nad budovaním našej obnovenej Republiky. Pri svojej rozlúčke posla­nec John Parker na otázku, ako sa im v Česko­slovensku páčilo, vyhlásil: „Tú železnú °porm považujeme za 'dobrý žart Z cesty nám ostáva piedúvšeikým silný dojem o rýchlej obnove, kitbrú prežívate. K diskusiám, či stojíte medzi východom alebo západ°m pozname­návam, ie za nejakých dvadsať rokov budete zno. vu štátom medzi Nemeckom a Sovietskym tetä­­zom. Plne chápeme vaše spontánne porozumenie pre siblíženie Sovietskeho »väzu a Veľkej Britá­nie." Tajomník phWamentoébo klubu Labour Party Johnson vyhlásil, že výsledok cesty treba pova­žovat za úspech, ktorý prehlbuje angločeskoslo­­venaké styky. Vyjadril sa pochvalne o našich po­litických stranách, že v otázke novej ústavy za­ujímajú veľmi reálne stanovisko. „Vaša ústava bude stát na základoch demokracie a vaša nová samospráva je už dnes velmi silne demokratická.“ Poslanec Hughes porovnával rozličné uskutoč­ňovanie demokracie a socializmu v oboch kraji­nách a povedal, že sm* Veľ kú Britániu v mnohom predstihli. Zvlášť silne zapůsobily na neho naše moderné školy a pod dojmom našej reformy škol­stva poukázal na nutnost výmeny učiteľov, uni­verzitných profesorov a kultúrnych pracovníkov medzi ČSR a Anglickom, ktorá by priniesla posil­nenie vzájomného porozumenia. Nakoniec zdôraz­nil, že Československo kráča cest°u pravej demo­kracie a môže hral dôležitú dlahu pri sbližováni Anglicka a SSSR. Veľkolepé slávnosti v Slov. Komlóši Žandári sa starali o „osobnú bezpečnosť“ účastníkov (Od nášho spravodajcu! (pa) Slovenský Kornlóš. — Slováci v Ma­ďarsku mali v týchto dňoch národopisné sláv­nosti v Slovenskom Komlóši, spojené s krajin­skými divadelnými závodmi, národopisnou vý­stavou a ďalším bohatým programom z príle­žitosti 200. výročia založenia mestečka a dru­hého výročia jeho oslobodenia Červenou ar­mádou. Celá Slovač v Maďarsku sišla sa v Kom­lóši a prejavila aktívnu účasť na slávnostiach, ktoré dostaly takto zvláštny význam a lesk. Národopisná výstava ľudového umenia vzbudila už v prvých dňoch veľký záujem ná­vštevníkov. Boli ju navštíviť tiež maďarskí žandári, ktorí na niekoľko dní prišli do mestečr ka hliadkovať po uliciach, aby vraj „bdeli nad spánkom a osobnou bezpečnosťou účastníkov slávností“. Pravda, Komlóšania sa môžu len tešiť trojnásobnému počtu policajtov, ktorí prejavili záujem pri tejto príležitosti, kde chce­li Slováci manifestovať vernosť svojmu národu a kvalitu tvorcích síl a schopností slov. ducha. Dňa 4. a 5. októbra boly krajinské diva­delné závody, na ktorých sa zúčastnily sloven­ské krúžky z Komlóša, Pitvaroša, Ujnagylaku, čanádalbertu, Békeščahy, Ambrozfalvy, Sarva­­šu a Bákonycserne. Tieto krúžky AFS hraly staršie slovenské divadelné hry: Hrdinu od Ta­jovského, Oslobodenie od Krejcárka, Pytač mi­liónov od Kočanovej, Ženské slzy od Gernera, Panika od Urbánka, Matku od Tajovského a iné. Hostí na divadelných závodoch pozdravil báťa Beňo a účastníkov slávností privítal 8. Ivan Turzo, tajomník SKD z Turč. Sv. Marti­na, ktorý tiež prednášal na divadelnom kurze. Čs. legionári nespokojní s mierovou konferencino Predseda UNS J. David o odsune ZAS Praha, 7. októbra. — Čs. obec legio­nárska oslávila v Prahe 6. okt. výročie svojho 25-ročného trvania. Na schôdzke akohlavuý reč­ník prehovoril predseda ÜNS J. David, ktorý na okraj mierovej konferencie v Paríži medzi iným povedal: „Čs. legionári majú právo povedať i k nie­ktorým udalostiam na mierovej konferencii, najmä pokiaľ ide o odsun Maďarov. Súhlasí­me s vedením našej zahraničnej politiky, opretej o najužšie bratstvo spojenectva so So­vietskym sväzom, doplnené našou smluvou s Juhosláviou a dúfajme i s pripravenou zmlu­vou Poľskom. Pritom nezabúdame na. našich západných priateľov a vďačne kvitujeme vše­tky grejjaVy, ktoré sa snažia rozptýliť medzi slo­vanským východom a anglosaským západom. Chceme však celkom otvorene povedať, že sme sklamaní vývojom jednaní parížskej konferen­cie pokiaľ ide o odsun Maďarov. Trváme na tom, že transfer by bol najlepším riešením aj pre budúcnosť najviac uspokojujúci a bol by len logickým dôsledkom úlohy, ktorú hralo Ma­ďarsko v druhej svetovej vojne, i chovania, \ktorému podľahla maďarská menšina v našej Republike. Nechápeme, ako po všetkých skú­senostiach s Maďarmi z prvej i druhej svetovej vojny mohlo rozhodnutie skončiť s prijatým kompromisom, s ktorým nie sme spokojní. Pri bilaterálnom rokováni budú legionári starostlivo dávat pozor na ďalší vývoj, pretože nemajú mnoho viery v dobrú vôľu Mpďproo. 8. olčtôtíra Í94J6 Najlepší juhoslovanskí úderníci z trate mládež že Brčko—Banoviči oplácajú pracovnú návšte­vu SČM. Budú pracovat na našich štátnych veľ­kostatkoch a v bani „Prezident Beneš. Na ob­rázku privítanie v Prahe Lietadlá proti iránskym povstalcom Teherán, 7. októbra. — Iránské vojská, podpo­rované lietadlami, ktoré s úspechom bombardovaly sústreďovania povstalcov, odrazily v sobotu nový útok kvaškvajsikých kmeňov na obkľúčené mesto Širaz. Iránske časopisy oznamujú z hlavného mesta farskej provincie vjužnem Iráne Širazu, ktoré už po nieko'íko dní je obkľúčené povstaleckým kme­ňom, že po bojoch v predmestiach niekoľko ne­ozbrojených povstalcov preniklo do Š;,razu, kde navštívili obchody a čajovne. Zprávíá dodáva, že potom 6a vrátili a znovu sa dali do boja. Náhla smrť švédskeho ministerského __ predseda Stockholm, 7. okt. — Po náhlej smrti 61-roč­ného švédskeho ministerského predsedu A.'.na Hanssona v sobotu večer jeho nástupcom bude osí švédsky minister sociálnej starostlivesti Gustáv Möller, nazývaný „švédskym Beveridge". Han««on sa zrútil pri vystúpení z električky v predmestí Stockholmu Atetenc. Pri prevoze do nemocnice zo­mrel.. Posledným Hanssonovým činom b clo uzavre­tie novej obchodnej dohody Švédska a SSSR. Po norimberskom rozsudku Norimberg. — Obhajcovia odsúdených nacistov boli v nedeľu vyzvaní, aby opustili Norimberg a už v sobotu tm zakázali prístup k svojim klientom. Reuterov norimberský dopisovateľ súdi, že nacisti, odsúdení k trestu väzenia, môžu byt každú chvíľu od­vezení do Berlína. Von Papenovi dajú. vraj, britské úrady nádeje, že dostane povolenie k odchodu do brit­ského pásma. Z Filadelfie sa oznamuje, že Or. Kempner. prednosta pátracej a vyšetrovacej služby americkej prokuratúry povedal, že po poprave budú mŕtvoly zločincov pocho­vané v tajných neoznačených hroboch, aby k nim ne­mohli fanatickí nacisti konat púte. , Solíanopulos za vládu všetkých strán Atény, 7. októbra. -— čelný republikán Dr. So­fias! opu!os vysvetlili sivej plán na vládu všetkých 6trán, aby v Grécku nastal mier a pokoj. Pri otvorení konifaraoeie demokratickej '• ügy v Grécku prečítali pozdravné telegramy bývalého gréckeho, ministerského predsedu, generála Plastirasa, .vod­cu socialistov, profesora Svolcsa a generálneho tajomníka komunistickej organizácie E AM Pari­sai iď esa. Solianopulos, ako jeden z rečníkov zdôraznil závažnosť terajších občianskych nepokojov. Napá­dajúc politiku terajšieho ministerského preziden­ta Tsaldanka, povedal, že bez akéhokoľvek pre­svedčivého dôkazu obivini'l severných susedov Grécka, že ozbrojujú a podporujú povstalcov. Ak grécky ministerský predseda má naporúdzi také dôkazy, jeho povinnosťou’ je oboznámiť s nim: Spojené národy. Grécko by molo vystupovat akc most a spojivo medzi východom a západom a nie ako príčina neshody a roztržky. Nielen se.verný Epir a bulharské pohraních sú národnými požia­davkami, ale Grécko si robi nároky aj na Cypre a je presvedčené, že Veľká Británia urobi ušľach­tilé gesto a umožni, aby sa obyvatelstvo Cypru sjednotilo s0 svojou vlaštou. Soíianopu.los potom prehovorili o otázke vlády všetkých politických strán. Povedal, že 6a must utvořit širokozaložená vláda, v ktorej budú nielen strany, zastúpené v parlamente, ale i ľudové hnu­tia. Takáto vláda neuznáva terajších pseudc,par­lamentárov, udelí .všeobecnú amnestiu a očistí štátny aparát od všetkých faír'sticíých a quiílin­­gcvských živlov, načo usporiada slobodné a oprav­divé voľby do ústavodarného shromaždenia.. Záverom konferencie prijala rezolúciu, v kto­rej varuje pred nebezpečenstvom, že britské voj­ská sa môžu opäl zapliesť do gréckej občianskej vojny, a preto vyzýva britský vládu, aby hneď od­volala britské vojská z Grécka. Duríš v ružomberskom kraji Minister pôdohospodárstva Július Ďuriš navští­vil v nedeľu 6. t. m. ružomberský kraj. aby sa v jednotlivých obciach na mieste oboznámil s po' trebami tamoiš'eho roľníckeho ľudu. Na svojej ceste bol slovenskými roľníkmi všade nadšene po­zdravovaný a mnoho delegácií z dedín sa naň obrátilo so svoiimi žiadosťami, ktorým s veľkou ochotou vyhovel. Pri jeho príchode uvítali ho na stanici v Ru­žomberku zástupcovia mesta, okresu a Jednot­ného sväzu slovenských roľníkov. Minister Ďuriš vo svoje! krátkej odpovedí zdôraznil, že hanebný 6. október sa už opakovat nikdy nebude a v budúcnosti pôjdeme jednotne s bratským národom českým do spoločného budovania nášho štátu. V obci Liptovská Štiavnica ho, občania priví­tali a oboznámi'i s ťažkosťami konfiškácie ma'etku maďarského grófa Rakovského, Hoci od rozhod­nutia Sboru povereníkov v tejto veci už uolvnulv viac ako tri týždne, občania o. tom nedostali ni­jaké vyrozumenie- Roľníci poukazovali tiež na to, ža za tohto stavu sú v neistote a nevedia. či ma(ú nepriateľský majetok rozparcelovat. Sťažovali sa, že u nás sa neprevádza konfiškácia nepriateľské" ho maľefku takým tempom, ako ie toínu v Če­chách, o dožadovat; sa, aby ; u nás bo’o ‘omu tak Minister s”dr. Ďuriš im oznámil k veľkému pote­šeniu k'adné rozhodnutie o konf-'škácli a»-«úateľ­­ského majetku a oboznámil ich s tvm. čo sa v rámoi dvojročného plánu v p ô doh osn o dárstve v­­koná. Potom sa mbi. Ďuriš pozhováral « kb .ľmi susedných obcí, k*o-é rviu prišlv n-edoafriol svoje ťažkosti a o lán v. Minister Ďttriš ich žiadostiam v rámci možností vyhovel a dal im potrefené raď»

Next