Pravda, júl 1949 (XXX/161-170)

1949-07-10 / No. 161

r OTAZKA DNA Ceny obilia u nás a v USA Dobrá úroda, budú horšie ceny, — tak sinýšľali do vyhlásenia cien niektorí roľníci. Nedivmg sa toruu. Silrvačnosť z minulosti prirodze. no pôsobí. Veď donedávna tomu tak u nás aj bo!o a ešte dnes je podobný vývin v kapitalistických krajinách. Keď ie dobrá úroda, ceny idú dolu, obilie sa často skr­­muje, ničí. Pozrime sa napr. len aa posledný vývin v spojených štátoch. V novembri 1947 bola cena pšenice na burze v Chicagu 3,10 dol. Začiatkom júna t. r. klesla na 1,9<* dol., čo je pokles skoro 40"/f>- Na to doplácajú mak roľníci. Desaťtisíce malých far­márov musia takto dať svoju pô­du do prenájmu. Ak prepočí ame americkú veľkoobchodnú cenu pše­nice na Kčs, vidíme, že cena pše. nice je tam okolo 360 Kčs, čo je b 40 Kčs menej, ako dostanú naši roľníci. A tu ešte v Spojeným štá. toch nemajú záruku, že sa rofní­­iom podarí všetku pšenicu predať. Ak sa roľník v kapitalistickom štáte trestá za to, že viac vyrobí ori nižšej cene, u nás ie tomu na­­»pak. Rovnaké ceny pri zvýšenej výrobe u nás znamenajú vyššiu tržbu. Naši roľníci budú mať pre­to toho roku vyšší príjem, ako na­pr. vlani. Náš spoločenský poria­dok neubíja výrobu, ale pomáha jej zvyšovaniu. XJ nás má vývin cien roľníckych výrobkov Opačný smer, ako v kapitalistických kra_ jinách. Cenv sa postupne od roku 1945 až do roku 1947 stále zlep­šovaly a od toho rasu sa udržujú. Zlepšovaly sa v tom rozsahu, ako to dovoľoval hospodársky vývin. Zatiaľ čo v roku 1945 bola cena pšenice 276 Kčs, zlepšila sa v ro­ku 1946 na Kčs 360— a v roku 1947 na 402 Kčs (priemer). Aj v cenách poľnohospodárskych vý­robkov sa zračí politika vlády, vy­konávaná v prospech malých a stredných roľníkov. PRAVDA Súťaž oddelení vo fiťakovskom Kovosmalte Pracujúci fiľakovského Kovosmaltu pochopili, že socialistickým súťažením a úderníckvrn ^oytim budú nailepšie plniť üsneseníá IX. sjazdu KSC. V ich závode je 52"osadenstva za. pojené do údemíckeho hnutia a vše­tci títo podpísali socialistické záväz­ky. Slieváreň s čistiarňou, brusiareň, cínovňa a všetky oddelenia, zapojené do údemíckeho hnutia, vyzývajú pra­cujúcich termoskáme, žehličkárne a uchárne, aby si osvojili slová s. Slán­ského a Zápotockého a aby sa tiež zapojili do socialistickej súťaže a údemíckeho hnutia. Pcehvaľu si za. slúžia tamojší murári na čele so s. Ambružom, ktori snížili svoje úkolo­vé časv až o 25»/«. Pracujúci fiľakovského Kovosmal­tu podali od začiatku roku 50 zlepšo­vacích návrhov, čo predstavuje úspo­ru 500.000 Kčs. Na odmenách za tieto vyplatili 64.450 Kčs. Absencia dosahuje 4.7o/0. v osadenstve fiľa. kovského Kovosmaltu je veľa pracu­júcich maďarskej národnosti, ktorí po boku našich pracujúcich vzorne sa zaradili do léblektíva súťažiacich n dosahujú veľmi pekné výsledky. Mno­hí z nich boli vyznamenaní. Ako podporuje ČSR cirkví? (prp) Praha — Vlani poskytol náš štát na investície všetkých cir­kví v českých krajinách sumu vy­še 260 miliónov Kčs. Z tejto su­my dostala rímskokatolícka cirkev vyše 125 miliónov Kčs. V štátnom rozpočte na tento rok sa v časti kultus preliminovalo pre rímsko­katolícku cirkev v samotných čes­kých krajinách 125,817.000 Kčs. Spolupráca s Katolíckou charitou (prp) Praha __ Ministerstvo so­ciálnej starostlivosti vyzvalo Katolíc­ku charitu, aby sa ujala úloh vybu­dován a azylových ústavov. Ide o uľahčenie štátnym liečebným a ošet­rovateľským ústavom, aby sa uvol­nily postele, obsadené pac'entami, ktorých choroba je nevyliečiteľná, pre chorých s nádejou na krátkodo­bé úspešné liečenie, Nevyliečiteľne chorí umiestia sa takto v azylových ústavoch. Česká Katolícka charita vyhoveli žiadosti Ministerstva sociál­nej starostlivosti a ponúkla niektoré ústavy k výlučnému použitiu pre týchto ťažko trpiacich. V akcii po­skytla Katolícka charita vyše 500 postelí so všetkou odbornou starostli­vosťou o chorých. Akcia sa stretla s veľkým porozumením v kongregá­ciách zapojených do Katolíckej cha­rity. ktoré veľmi ochotne uvolnily svoje sestry pre najťažšiu charitnú službu, ku ktorej treba obetavosti, lásky a veľkého pochopenia. Hemožno beztrestne podkopávat základy Republiky kevných osôb, najmä hodnostárov voči nášmu ľudovodemokratickému zriadeniu. Prepáčte, ked cirkevný hodnostár napíše čs. ministrovi list. a prv než by sa dostal do rúk adresáta, už ho čítajú v americkom rozhlase, ked vláda spolu s biskupským rokuje o upravení pomeru sborom medzi cirkvou a štátom, ale deň pred uskutočnením biskupskej konferen­cie americký rozhlas hlási, že k do­hode nedošlo, lebo biskupský sbor Československa nie je ochotný roko­vať a spolupracovať s jej „boľševic­kou“ vládou a dokáže sa. že sa ta­káto zpráva dostala do rúk americ­kého redaktora pomocou istého veľ­kňaza, je tu dôkaz, že sni tu sipojite nádoby, že sú tu styky' so zahrani­čím, ktoré na náš život a štát nepo­zerajú priam priateľským okom a že teda štát má plné právo poža­dovať od pánov biskupov veľmi jas­né slovo, či sú za tento štát, alebo sú proti nemu. Ak dôstojník, ktorý koná pre za- ■ hraničie špionážnu službu, je stíha­ný najťažšími trestami a často tres­taný smrťou, môže kňaz alebo veľ­kňaz takúto prácu vykonávať bez­trestné? Či je div. že štátne vrch­nosti nemajú plnú dôveru k ľudom, ktorých skutky priam dokazujú ale­bo dajú tušiť takúto, našu bezpeč­nosť a celistvosť ohrožuiúcu prácu? Preto tu vzniklo hnutie medzi ka­­tolíkmi-vlastencami tzv. Katolícka akcia, aby vyjasnil pomer medzi na­šou Republikou a najdôstojnejším biskupským sborom. Akcia má robiť na našich veľkňazov morálny tlak v .podobe úctivej ■ prosby, na ktorú má právo každý veriaci katolík, aby sa vyjadrili, či chcú s naším pracujúcim ľudom spolubudovať. či chcú s našou armádou spolubrániť našu vlasť, ale­bo skutkami, ktoré živo pripomína­jú Mindszenthiádu, podkopávať zá­klady a búrať piliere našei vlasti. Katolíci sídem 10. júna v Prahe, vypracovali ohlas, ktorý jasne ho­vorí o týchto otázkach a ktorý ho­vorí, že pri spolupráci s budovateľ­ským úsilím nášho ľudu. vlasteneckí katolíci chcú chrániť svoje nábožen­stvo a vyznávať svoju vieru, ktorej vyznávanie tu nikto nezakazuje a ani zakazovať nemôže. Ci jfe tu preKázKa. any sa úsilie vlasteneckých katolíkov, sídených 10. júna v Prahe, aby došlo k do­hode medzi našou vládou a najdô­stojnejším biskupským sborom, ne­mohlo stať skutkom? Tu neobstojí námietka, že sa od nich žiada zrada kresťanskej ideolo­gie. Veď keby tu niekto chcel zničiť kresťanskú ideológiu, nehľadal by cesty dohodv. ale pri opovrhovaní ideológiou, volila by sa u nás nik cirkvi od štátu, a to u nás nik ne­chce. Nepopiera tu nik ani najvyššiu učiteľskú a pastiersku moc rímskeho svätého otca, ale sa žiada len ten istý rešpekt našich špeciálnych pomerov a slovenského svojrázu, ktorý pre­ukázal Hadrián II. voči dielu sv. Cy­­ry’.a a Metoda. Od episkopátu a kňaz­­stva sa žiada len jednot, a jednoznač­né zavrhnutie pokusov zo zahraniiča, ktoré nerešpektujú náš štát, naše ľu­dovodemokratické zriadenie a usilujú o rozvrátenie pokoja a našej pokoj­nej budovateľskej práce. Žiada sa od nich len, aby žehnali a pomáhali úsi­liu nášho ľudu o lepší zajtrajšok. Ten ľud ho nechce dosiahnuť hriešnymi prostriedkami vojnových štváčov, ale zmenou našej hospodárskej a spolo­čenskej štruktúry — pričom kresťan­ská ideológia zostane nezmenená zmenia sa nanajvýš isté historické a nánosy, privilégiá, a ťažkopádnosť stredoveku sa premenf na pružnosť, odpovedajúcu tempu nových čias. Toto. a len toto, je smysiom a ob­sahom tej aktivity, ktorú si naši vlas­tenecky kňazi a náš veriaci ľud na­zval. Katolíckou aktivitou, Katolíc­kou akciou. Táto nie je novým spolkom, ale len snahou prispôsobovať vonkajší život cirkvi pri zachovaní a rešpektovaní jej vnútorného obsahu a dogiem, no­vým životným okolnostiam. Katolícka akcia na nríakv spô«ob nechce byť a ani nie je novou cir­kvou. A najmä nie je cirkvou národ­nou. Nikomu to nenapadlo, a nie je ani potrebné novú cirkev zakladať, pretože s kresťanským svetonáhľa­­dom katolicizmu je dobre srovnatel­né všetko úsilie dnešnej našej spoloč­nosti na poli hospodárskom, kultúr­nom a národnostnom. Katolícka akcia nie je ani snahou odtrhnut sa od sv. Otca, alebo sna­hou uzurpovať biskupskú jurisdikciu laikmi, členmi výboru Katolíckej ak­cie. Tí, ktorí o nej rozširujú niečo podobného, zjavne cigánia a sú po­dobní bavorským kňazom — obžalo­­vateľom svätých bratov Cyrila a Me­toda. Ved stačí si zo zvukového pásu vypočuť prejav jedného člena čs. vlá­dy — kňaza, na spomenutej schôdzke (Dokončenie s 1. strany) a jeho ubezpečenia o vernosti ku Sv. Stolici a oddanosti k biskupom. Po našich dedinách sa potulujú vše­lijaké huckavé elementy. Sú to bý­valí skrachovaní veľkostatkári, poli­tici, demokrati, ktorým je ľúto za ich zapadlou slávou a chcú nasilu priviesť náš štát do rozvratu a chao­su, aby ho odviedli od žatvy, staveb­ných prác a vôbec od plnenia päť­ročnice. Rozchýrili poplašné zvesti: Zatvá­rajú farárov, — Budú sa zatvárať kostoly, — Berú nám vieru, — Za­kladá sa česká cirkev, — Zakladá sa nová viera. Z toho vznikly po našich niekto­rých mestách a dedinách isté nepo­koje Strážia sa kostoly a fary. Ale je k, úplne smiešna a vymyslená vec, lebo tu ník kostoly a fary nezaviera a nezaviera ani farárov. Ale áno, každý musí byt zavretý, kto podkopáva základy nášho štátu a robí protištátnu a poburujúcu čin­nosť — aj keby bol farárom a kňa­zom, lebo je predsa jasné, že je veľ­ký rozdiel: zatvoriť farára preto, že je farárom, že sa modlí, krstí, spo­vedá, sv. omšu slúži, káže a vyuču­je náboženstvo, že robí dobré skutky milosrdenstva a lásky k bližnému, za čo u nás ešte nikoho nezavreli — na to vám prisahám. — a medzi týmto: každý laude zavretý a potresta­ný. podľa našich platných zákonov, kto robí protištátnu činnosť — aj ke­by bol farárom, biskupom, alebo ho­ci kardinálom. Preto vás prosím, ked budete pí- Sústrast Slovenska nad smríou J. Dimitrova (ZAS) Bratislava — Na bulharský generálny konzulát, ako i bulharské­mu konzulovi Georgi Kamovovi v Bra­­ťslave dochádzajú denne z celého Slovenska písomné i telegrafické pre­javy sústrasti z príležitosti úmrtia Juraja Dimitrova, ktorý celý svej ži­vot zasväil medzinárodnému robot­níckemu hnutiu, boju za mier proti imperializmu za ľudovú demokraciu a socializmus. Rovnako denne prichá­dzajú na bulharský gen. konzulát v Bratislave kondolovat predstavitelia našich národných orgánov práve tak, ako aj • zástupcovia pracujúceho ľu_ du, ktorí tu pri smútočné vyzdobe­nej buste J. Dimitrova sotrväjú v niekoľkominútovom tichu. Predseda SP Dr. G. Husák vyslo­vil sústrasť za slovenský pracujúci ľud i seba listem, v ktorom píše, že celý slovenský pracujúci ľud so sve­tovým proletariátom trčohli nad úmr­tím veľkého vodcu pracujúcich, ver. neho žiaka Lenina a Stalina a sta­točného bojovníka za šťastnú budúc­nosť ľudstva. Ďalej vyslovili svoju sústrasť zá­stupcovia našej armády, ktorí poslali konzulovi G. Kamonovi, vedúcemu bulharského konzulátu v Bratislave telegram, ktorým ho uisťujú, že naj. mä pre vojakov ľud-vo-demokratic­­kei armády zostane zosnulý J. Di­mitrov vzorom bolševického hrdin. stva. — Svoju sústrasť vyslovil te_ legraficky aj poverem'k zdravotníctva Milan Polák. Do kondolenčnej knihy na bulharskom gen. konzuláte v Bra­tislave sa podpísali poprední činitelia nášho vrerejného života. Minister Krajčír k otázkam zásobovania (prp) Praha. — Na kraiskej kon­ferencii Národného frontu v Hradci prehovoril minister vnútorného ob­chodu súdr. Krajčír o hlavných cie­ľoch politiky NF a súčasných otáz­kach v zásobovaní. Dobré výsledky plnenia plánu v priemyslovej výrobe umožnily nám spolu so zavedením poriadkov vo vnútornom obchode, prikročiť na za­čiatku roku k pre^ŕlzamu smerníc prezruenta cottwarelT ■’Dve tretiny vyrobených textílií, odevov a obuvi sa zabezpečily pre základné složky pracujúceho obyvateľstva za lacné ceny a na body, jedna tretina sa ur­čila pre voľný trh. Ostatný nepotra­­vinový tovar sa uvoľnil úplne. Po ukazové riadenie sa až na tri-štyri výnimky úplne zrušilo. Naším prvoradým príkazom je te­raz plnenie päťročného elánu, a to nielen v kvantite — množstve, ale aj v kvalite. Na dedinách nás stavia plnenie plánu predovšetkým pred za­istenie úrody a splnenie výkupu. Podľa štatistiky bolo v roku 1932 v ČSR vyše pol druha milióna exekúcií. Ešte v roku 1937 bolo iba v českých krajinách vyše 31.000 nútených dra­žieb, kdežto lanského roku bolo dra­žieb iba 500, čo predstavuie pol dru­ha percenta dražieb za bývalej „bla­hobytnej“ republiky. Zaujímavé sú tiež srovnávania v niektorých sekto­roch. V roku 1930 bolo v Českoslo­vensku iba 3.679 traktorov, avšak tohto roku ich máme 24 000 kusov. V roku 1937 bolo necelý milión roz­hlasových koncesií, tohto roku kon­cesionári rozhlasu už prevýšili počet dva milióny 200 tisíc. V roku 1933 predala firma Brouk a Babka za jed­no celé obdobie 800 rádioprijímačov, a to výhradne na splátky, tohto ro­ku sa iba v jedinom obchode Biela labuť predalo za 5 mesiacov v hoto­vosti vyše 7.000 kusov prijímačov. Provokatívra prehliadka v budove ÜV Komunistickej strany Austrálie (TASS) Sydney — Austrálska po­lícia vnikla v piatok do budovy ústredného výboru Komunistickej strapy Austrálie a redakcie časopi­su »Sydney Times«. 50 ozbrojených policajtov a veľký počet detektívov obkolesilo budovu a urobilo v nej trojhodinovú prehliadku, pri ktorej zabavili niekoľko sväzkov dokumen­tov a literatúry. Zpráva z Camber­­rv tvrdí, že polica tak urobila s ve­domím austrálskej vlády. Pravdepodobné počasie v nedeľu: Veľká oblačnosť, zvlášť na severo­východe možnosť výdatneišieho daž­ďa, Najvyššie teploty v nížinách do 25 stuoňov. Na ostatnom území len okolo 90 stuoňov MArnv až čerstvý sev. vietor. V pondelok bez zmeny. 10. júla 1949 sať domov, svojim otcom, matkám, bratom a sestrám, napíšte im: Naša vláda nikomu vieru neberie. Katolička akcia nie je nová vier». Nik nás netrhá od sv Otca. Žiaden kňaz, farár a kaplán sa nemusí bát o to, že ho vezmú, ak si koná sta­točne svoje kňazské povinnosti a žehná úsiliu nášho pracujúceho pracovitého ľudu. Každý nech sta­a točne pracuje a plni svoje povinnosti voči štá*u a voči sv. rímskokatolíc­kej cirkvi. Katolícka akcia je len hnutím kstolíkov-vlastencov, ktorí chcú nie­len ako občania, ale aj ako katolíci spoluúčinkovať na výstavbe nášho štátu. My vieme, čo znamená v cirkvi bi­skupská ustanovizeň. My nie bez bi­skupov, ale na čele s biskupmi, s ta­kými biskupmi, ktorí v súľade s ne­falšovanou katolíckou vierou a mra­voukou sú schopni pomáhať vývoju našej novej spoločnosti, chceme bu­dovať svoju vlasť a plniť tento úsek prikázania lásky k bližnému. Je možná spoločná cesta? Je mož­ná úzká spolupráca? Je možné smie­­renie a pokoj? Áno, všetko je možné. Len sa tre­ba odosobniť po príklade sv. Cyrila a Metóda, hľadať len slávu Božiu, a zlikvidovať politické omyly minu­losti mať pred očami len dobro ľu­du a tú cestu, ktorú si on volil k do­siahnutiu lepšieho zemského blaho­bytu; jasne zavrhnúť politické kon­cepcie, ktoré nás chcú sotiť zpät do minulosti, ku ktorej si návrat ne­želáme a nezahrávať si so zahranič­nou činnosťou našich neprajníkov, ktorí chcú zase rozvrátiť výsledok úmornej 4-ročnej práce, ktorou sa kládly nové základy trvácnosti náš­ho štátu. tu redakelo PRAVDY Národnú poisťovňa f Prosíme si k telefonu pána prednostu Kiš­­ša. Mnohí dôchodcovia Národne] poisťovne sa nás pýtajú, či ná­sledkom vstupu do zamestnania nestratia nárok na dôchodok, po­tažné, či by ich dôchodok nebol podľa príslušných ustanovení zá­kona o národnom poistení skráte­ný (snížený). — Národná poisťovňa poukazu­je na ústavné vládne nariadenie č. 16/1949 8b., podľa ktorého sa invalidný, starobný, alebo vdovský dôchodok, priznaný, podľa prepi­sov, platných pred 1. X. 1948 v dô­sledku zamestnania neskráti resp. nezanikne, ak oprávnená osoba bola už ako dôchodca v čase od 1. septembra 1936, do SO. septem­bra 1948 zamestnaná aspoň po čase 6 mesiacov. Ak dôchodca ne­splní uvedené podmienky, nekráti sa a nezaniká nárok na invalidný, starobný alebo i vdovský dôcho­dok len vtedy, ak je dôchodca za­mestnaný prácami, ktoré budú stanovené a bližšie vymedzené osobitnou vyhláškou Ministerstva práce a sociálnej starostlivosti. Nároky požívateľov úrazových dôchodkov, ktorí sň zamestnaní, alebo do zamestnania vstúpia, nie sú vykonávaním zamestnania do­tknuté. Vyššie výkony s nnaším mčlom pramn/eíi sll Ako v trenčianskej Odeve zvyšovali produktivitu (Od nášho závodného dopisovateľa RUDA NITTMANNA.) Krátko pred zahájením IX. sjazdii KSČ robotníci a robotníčky v tren­čianskej Odeve zvýšili produktivitu práce, niektorí až. o 14__16“/«, kým závod mohol zaznamenať desaťpercentné zvýšenie. Tohto úspechu sa po. darlio trenčianskym Odevákom v závode Vil. Širokého zaznamenať zave­dením štátneho katalogu prác a sústavy miezd podľa zásluhy. Odevy v závode vyrábajú sa páso­vým spôsobom. Práca na vyhotove­ní niektorého druhu odevu je rozde­lená na množstvo jednotlivých operá. cii. Na jednej dielni je zamestnaných 40—50 robotníkov, z ktorých každý robi niekoľko operácií. Jednotlivé úkony a operácie sú presne vyčaro­vané a podľa týchto je predpisovaný denný výkon — resp. predpoklad den­ného výkonu. Zavedením katalogu prác a sústa­vy miezd podľa zásluhy určené boly pre jednotlivé operácie presné a tvr­dé normy. Každá operácie bola vy časovaná najmenej desať ráz a prie­mer vypočítaných časov slúži určeniu pevnej normy. Za lednotlivé operácie podľa katalogu prác sú určené odme­ny. Každá pracovníčka takto vyko­náva niekoľko operácií, za ktoré do­stane zaplatené už podľa presne vy. počítaných časov. No mnohé pracovníčky sa neuspo­kojily len s určenými prácami a množstvom operácií ktoré dosiaľ ro­bily. K svojei doterajšej práci, k tým operáciám, ktoré dosiaľ robily, pri-braly si ešte ďalšie. Takto napr. päť robotníčok rozdelilo si prácu šiestej, ktorá z pásu vypadla a mohla byť použitá na inom mieste v závode. V dielni č. 1330 v trenčianskej Ode ve pracovalo prv 53 robotníčok. Po zavedení katalogu prác a sústavy miezd podľa zásluhy osadenstvo diel­ne sa zmenšilo s 53 na 42. To zna­mená, že 42 robotníčok si medzi se­bou rozdelilo Takto zmenšené prácu Íl robotníčok. osadenstvo dielne dosahuje dnes tých istých výkonov, ako predtým, keď robotníčok v diel­ni bolo viac, a skoro pravidelne sa stáva, že predpísané výkony sú tiež prekračované. V odevníctve sa usilujú zvýšiť produktivitu práce . snižováním poč tu pracovných síl, aby tieto mohli uvoľniť pre iné priemyselné odvetvia. Mnohé dielne tak v trenčianskej Ode­ve snížily počet robotníčok a opäť dosahujú normálnych výkonov a mô­žu tieto ešte i o niekoľko percent prekročiť. Tým pripadá na jedného pracovníka na jednu časovú jednotku väčší počet výrobkov. Takéto zvyšovanie produktivity práce prichádza iniciatívne zdola od samotných robotníkov, ktorí pri vy­konávaní viacerých operácií môžu si viac zarobiť. I keď sa takéto zvyšo. vanie produktivity práce dialo v po­slednom čase, zvlášť pred IX. sjaz­­dom KSC, skoro masové a spontán­ne, nie je to ešte posledné slovo ro. botnikov a robotníčok z trenčianskej Odevy. V týchto dňoch najväčšiu pozornosť venujú trenčianski Odeváci skvalitne­niu výrobkov. Na každej dielni ko­najú sa pravidelné schôdzky, na kto­rých sa zúčastňujú všetci robotníci a robotníčky. Tu predebatujú vše. tky zistené chyby a nedostatky, ná­zorne ukázané na niekoľkých výrob­koch. Z týchto schôdzok vedú zápis, nice. Pri nasledujúcej schôdzke čítajú zápisnicu a sledujú, či všetky chyby sa odstränily a či sa stala náprava. Tieto schôdzky, na ktorých sa pre. debatovávajú ai všetky problémy diel. ne, sú znamením iniciatívy a jej roz­víjania od samotných robotníkov, kto­rí zasahujú do riadenia výrobv a sami podávajú nodnetné návrhy, ako, kde a čo 5>a dá zlepšiť, napraviť alebo zdokonaliť.

Next