Pravda, október 1949 (XXX/242-243)
1949-10-12 / No. 242
t * > v I« * Bratislava, streda, 12. októbra 1949 2 Kčs Ročník XXX. — Číslo 242 Úloha novej Vysokej školy politických a hospodárskych vied: Výchova politicky i odborne zdatných kádrov Pôdohospodárske stroje súkromníkov bude možno použiť aj v iných okresoch (e!o) Praha__ Na pravidelnej týždennej schôdzke prerokovala vláda dôležitú osnovu zákona o novej vysokej škole v Prahe a novelu k poľnohospodárskemu zákonu o pomoci roľníkom pri plnení výrobného plánu. Na návrh ministra školstva, vied a umení Dr. Nejedlého schválila vláda osnovu zákona o zriadení Vysokej školy politických a hospodárskych vied v Prahe a organizačných vysokoškolských zmenách s tým súvisiacich. Škola, ktorá týmto zákonom vstupuje do života už od začiatku terajšieho študijného roku, predstavuje nový typ našich vysokých škôl. Ülohou novej školy bude vychovávať vedúcich pracovníkov nášho verejného, hospodárskeho i politického života, plne oddaných úsiliu o výstavbu socializmu v našej krajine. Prístup na školu budú mať tiež uchádzači bez skúšky dospelosti, najmä schopní, politicky vyspelí robotníci. Škola bude štvorročná a bude sa deliť na tri fakulty: hospodársku, politickodiplomatickú a na fakultu spoločenských náuk. Novou osnovou sa súčasne ruší postupne od študijného roku 1949/50 Vysoká škola politická a sociálna v Prahe, Vysoká škola sociálna v Brne a Vysoká škola hospodárskych vied v Prahe. Zatiaľ čo formálne zrušenú politickú a novinársku fakultu Vysokej školy politickej a sociálnej a Vysokú školu hospodárskych vied nahradia príslušné fakulty novozriaďovanej školy, zruší sa úplne sociálna fakulta Vysokej školy nolitickej a sociálnej v Prahe a Vysoká škola sociálna v Brne, lebo stratily svoj predošlý význam. Poslucháči škôl, ktoré sa podľa novej osnovy zrušia, budil však môcť dokončiť svoje štúdiá, a to naineskôr do konca študijného roku 1952/53, alebo prestúpiť na iné vysoké školy. Po schválení osnovy o novej vysokej škole predložil minister s. íiiuriš na prerokovanie a schválenie vláde návrh na zmenu a doplnen'e zákona o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu. Podstata novelizace je v tom, že nabudúce bude možné, aby roľnícke stroje a ostatné zariadenie, .pokiaľ patrí súkromníkom, mohly sa ipremiesťovat na pracovnú výpomoc aj do iných okresov, prípadne i z iného kraja do kraja odľahlejšieho. Toto opatrenie je potrebné, aby sa mohlo vyhovieť zvýšenému dopytu po použití mechanizačných prostriedkov v poľnohospodárstve. V záujme zdarného plnenia výrobného plánu v odbore živočíšnej výroby je, aby umožnilo využitie všetkých možných priestorov pre žatevné, mlatebné a iné práce. Schválené novela preto prináša dalšiu zmenu doterajších ustanovení, podľa ktorej bude v budúcnosti možné všeobecné použitie hospodárskych budov a hospodárskych zariadení, ktoré sa dosiaľ vôbec nevyužily, alebo využily iba zčásti. Na návrh úradujúceho ministra zahraničných vecí, prvého námestníka predsedu vlády s. Širokého», usn'esíla sa vláda zriadiť vyslanectvo ČSR v Tel-Avive. Napokon vzala vláda na vedomie zprávy o výsledkoch rôznych medzinárodných rokovaní. V úseku Ministerstva doprs tgr' vypočula zprávu o účasti zástupcov Ministerstva dopravy a Ústredného riaditeľstva Československých železníc na druhom valnom shromáždění Organizácie národných sp dočnoatí lôžkových a jedálnych vozov vo Varšave. Wilhelm Pieck prezidentom Nemeckej demokratickej repiiilit? Berlín (CTK) — Snemovňa ľudu „ snemovňa krajín Nemeckej demokratickej republiky, ktoré sa v utor k popoludní sišlv v budove nemeckej hospodárskej k misia na spoločná schôdzku zvolily jednomyseľne aklamáciou predsedu sjednotenej socialistickej stranv Nemecka WShelma Piecka za prezidenta Nemeckej demokratickej republiky. Novozvolený prezident Nemeckej demokratickej republiky Wilhelm Pieck, neúnavnú bojovník za jednotu robotníckej triedy je — tak isto ako ministerský predseda Otto Grotew»hl — predsedom sjednotenej socialistickej strany Nemecka. ,,Cadre] Návěj st. |e baník ■ a kla je viac?” Takto sa prejavuje socialistické vlastenectvo »Ondrej Návoj st. je baník a kto je viac?« — tieto trochu pozmenené slová predsedu vlády s. Zápotockého sme mohli aplikovať na.Ondreja Návoja st. z Kobeliarova, baníka v penzii, ktorý verný svojej strannickej a baníckej cti po 35-ročnej práci v bani chce znovu prispieť svojimi silami nášmu budovateľskému úsiliu. Súdruh Ondrej Návoj st. vo svojom liste redakcii Pravdy piše: »Tridsaťpäť rokov som pracoval pod zemou %■ zelezorutíných baniach. Teraz som už druhý rok v penzii. Dňa 11. septembra, na Dni baníctva v Rožňave, kde bol hlavným rečníkom náš milovaný súdruh Vilo Široký, natoľko na mňa zapôsobil jeho prejav, že som si zaumienil, že v prvej päťročnici by som ešte mohol odpracovať aspoň dva roky v železorudnej bani. Uvedomujem si, ako významná je táto surovina pre výstavbu nášho štátu. A hoci som aj v penzii, predsa by som chcel pomôcť, aby sme skôr vvk^oyoli sc.cia-Jlzr.IuS ’a. ‘b,í za svoju povinnosť, ako starý člen komunistickej strany. Práci česť! Ondrej Návoj st., Kobeliarovo. Tento ťažkou baníckou rukou písaný list nech slúži ako doklad toho, že v radoch baníkov má naša robotnícka trieda svojich najuvedomelejších príslušníkov. Súčasne je tento list ukážkou toho, akých ľudu oddaných budovateľov vychovala naša komunistická strana. Čím viac takých Návojov aj medzi nepenzistami a nebaníkmi! Rožňava-baňa splnila celoročný plán Rožňava-baňa dňa 10. X. 1949 splnila celoročný plán v ťažbe železnej rudy na 100%. Rožňavskí hanící splnili týmto svoj záväzok k II. všeodborovému sjazdu a vysoko ho prekročia. Aj iné bane v rožňavskom kraji úspešne plnia plán. Napríklad baňa Rožňavské Rystré splnila do 10. X. t. r. celoročný plán na 97% a závod Nadabula-Rudnik na 85%. U všetkých závodov železorudných baní prejavuje sa snaha stopercentne splniť záväzok k II. všeodborovému sjazdu, ku ktorému sa všetky závody národného podniku zaviazaly, že do sjazdu splnia celoročný plán prvého roku päťročnice. Záväzky vytvárajú uroduktívnejšie formy práce Konkrétnejšie formulovať na stavbách dary odborárskemu sjazdu Ešte stovky stavieb bez záväzkov (lc) — Podobne, ako zamestnanci priemyselných závodov, aj osadenstvá niekoľkosto našich stavieb přijaly socialistické záväzky na počesť sjazdu odborárov. Závä zky na stavbách výdatne pomáhajú pri plnení plánu, čo vidieť aj z toh o, že už niekoľko stavieb dokončili v rámci plnenia záväzkov, ďaleko pred pôvodnou lehotou. No ešte viac by sa uplatnilo limitie záväzkov, keby netrpelo niektorými nedostatkami pri ich vypracovaní a uskutočnení a hlavne — keby sa zapojily aj ďalšie stovky stavieb, ktoré doteraz nijakú iniciatívu neprejavily. Na košických stavbách predstavujú záväzky zamestnancov Čs. stavebných závodov hodnotu 3.6 miliónov Kčs a na stavbách Žilinského kraja 4.5 miliónov Kčs. Záväzky sú hlavne zamerané na urýchlenie tempa prác. Napríklad zamestnanci na stavbe štátnej cesty v Slanici n/O., na stavbe v Bolešove, na stavbe zdýmadla na Váhu pri Trenčíne, na stavbe závodu v Lipt. Hrádku a inde, chcú celoročný plán splniť už do konca novembra. Podľa mesačných hlásení závodných skupín ROH slovenskému výboru Sväzu zamestnancov v stavebníctve, tieto záväzky sa s väčšim-menšim úspechom aj plnia. Tak napr. v rámci záväzkov plnia plán na stavbe zdýmadla na Váhu na 157%, na stavbe bytového družstva Novdomu v Krompachoch na 157%, na regulácii rieky Rimavy v Klenovci tiež na 150%. Sú tiež prípady, že sa záväzky celkom neplnia. Tak napr. na stavbe závodu v Lipt. Hrádku majú v rámci záväzku plniť plán na 130%, k 15. septembru t. r. ho plnili ale iba na 70%. Aj na stavbe továrne Krupinka plnili plán k 5. septembru iba z troch štvrtín, v rozpore s prijatým záväzkom. Úspešné plnenie záväzkov priamo závisí od toho, či boly prijaté na správnom základe, či sa opierajú o záväzky jednotlivých pracovných čiat a jedincov. Lebo len vtedy pomáhajú záväzky vytvárať nové socialistické formy a lepšiu organizáciu práce. Záväzky, vypracované v úzkom kruhu vedúcich, neopierajúce sa o diskusiu na jednotlivých pracoviskách, o záväzky jednotlivých kolektívov, sú len formálnymi záväzkami, ktoré nemožno kontrolovať a ktoré nemôžu mobilizovať osadenstvo stavby na plnenie výrobných úloh. Ak prípravná kampaň II. všeodborového sjazdu a záväzky na stavbách nemajú zostať iba heslom, treba ich postaviť na reálny základ vybudovať na podklade podrobného rozpisu plán na najmenšie pracovné jednotky a časové úseky a na podklade výkonových noriem. Plnenie záväzkov treba čo najčastejšie kontrolovať, zo zistených nedostatkov vyvodzovať dôsledky, napravovať chyby a pomáhať pri ich odstraňovaní. A toto je predovšetkým úlohou našich závodných organizácií a odborových skupin. V nedeľu uložili v Prahe do panteónu Pamätníka oslobodenia telesné ostatky Neznámeho dukelského bojovníka. Na pietnej slávnosti prehovoril najvyšší veliteľ čs. brannej moci prezident Republiky Klement Gottwald. Družstevná myšlienka si získava rainíkov (J. I.) Družstevná myšlienka nebola našim dedinám neznáma už dlhé desaťročia. Veď naši pokrokoví národní pracovníci a roľníci už ^ pred sto rokmi založili prvé družstvá, ktorými chceli pomôcť nášmu ubiedenému dedinskému, väčšinou rolnickému ľudu. No vtedajšie spolo čenské zriadenie — zriadenie kapitalistické — nedovolilo plne rozvinúť sa tejto krásnej myšlienke. Obyčajne všade ustrnula iba na nejakom tom potravnom alebo úvernom družstve, ktoré ovládal alebo miestny veľkostatkár alebo iný predstaviteľ bohatých vidieckych vrstiev. Až náš ľudovodemokratický režim vrátil družstevnej myšlienke jej ušľachtilú, skutočne svojpomocnú tvárnosť 1 obsah. Spravil tak záko: nom č. 69 zo dňa 23. februára o jednotných roľníckych družstvách. Jednotné roľnícke družstvo sa takto stalo novým činiteľom na našej dedine, ktorého poslaním je sjednotit’ doterajšie roztrieštené družstevné organizácie, rozšíriť družstevnú činnost, uplatniť v našom pôdohospodárstve nové, vyššie formy výroby a na novom, naozaj ľudovom a spravodlivom základe byť pomocníkom každéiró našilo statočného roľníka, predovšetkým drobného a stredného, ktorý je na svojpomoc odkázaný najviac.,— Väčšina našich roľníkov, keď sa dozvedela, čo jednotné roľnícke družstvá sledujú, úprimne uvítala, že naša vláda pamätala aj týmto spôsobom na náš pracovitý roľnícky ľud. Videla, že nášmu roľníctvu sa ide pomáhať ešte veľkorysejšie ako doteraz. No videli to aj nepriatelia nášho režimu, vyvlastnení veľkostatkári, bankári a fabrikanti a ich platení i neuvědomělí pomocníci, A preto začali na jednotné roľnícke družstvá zle-nedobre. Začali ich maľovať tými naihrôzostrašnejšími farbami. Vraj je to iba pasca na roľníkov, vrai to znamená ich otroctvo, odobratie pôdy, drhnutie na druhého a podobné nesmysly. Začala sa najnehanebnejšia lavína lží a ohovárania Jednotných roľníckych družstiev. Naši roľníci mali byť takto proti JRD čo najviac naštvaní. A aké boly výsledky ? Ukázalo sa. že náš roľník na hocijaké klebety len tak ľahko nenaletí. Ze síce dobre si rozmysli každý svoj krok. ale že pred novotami, keď sú užitočné a prinášajú mu osolí, sa neuzaviera. Tak to'bolo aj s jednotnými roľníckymi družstvami. Hoci zákon o JRD bol schválený iba koncom februára tohto roku, už v apríli sme mali na Slovensku celé desiatky prípravných výborov, ktoré boly poverené roľn'kmi. aby utvořily v ich obciach riadne JRD. V máji a v júni sme už mohli zaznamenať celé desiatky ustarenýeh jednotných roľníckych družstiev, ktoré začaly vo veľkom uskutočňovať tie myšlienky a ciele, ktoré mal na mysli zákon: zaobstaranie strojov pre obec. budovanie výkrmni ošípaných, hydinárskych fariem, družstevných práčovni, detských útulkov, úpravu dosiaľ neužitočných pasienkov, výstavbu garáži, úpravu ciest a potokov, obnovu rybníkov, vysadzovanie stromkov atď. Každá obec si usmernila svoj nlán podľa toho, pre čo má najlepšie podmienky. Letné mesiace znamenaly ďal“1 rozmach myšlienky JRD na našich dedinách. Jednak už jestvujúce jednotné roľnícke družstvá ďalej prehtbily a zdokonalily svoju činnosť a mnohé začaly už plánovať žatevné práce, (napr. Točnlca v okrese Lučenec, Veľké Janíkovce v okrese Nitra, Tekovské Lužany v okrese Želiezovce, Rybany v okr. Bánovce a celý rad iných), jednak pod dojmom úspechov už jestvujúcich JRD, najmä pod dojmom veľkých úspechov použitia strojov v rámci družstiev rástly nám stále nové a nové jednotné roľnícke družstvá. Dnes ich už máme na Slovensku vyše 660. Za necelý pol roka oil schválenia zákona je to veru veľký rozmach, aký u nás táto obrodená družstevná myšiienka zaznamenáva. Dnes sú už JRD významným a váženým činiteľom na našej dedine. V širokých kruhoch našicli roľníkov sa o nich hovorí so stále väčším rešpektom. Právom sa v nich vidí najlepší nástroj, ako odstrániť tie mnohé nedokonalosti a nedostatky, ktoré nám v našom pôdohospodárstve zanechaly predošlé kapitalistické režimy a ako sa aj na dedine dopracovať lepšieho, krajšieho a radostnejšieho života. Mnohé JRD si túto vážnosť získaly jednak urýchlenými svojpomocnými akciami pri plnení kontingentov za svojich členov (napr. Rybany svojou výkrmňou ošípaných a pod.), iné zas v žatve a najmä teraz v jeseni novou, úspornou a výnosnejšou organizáciou žatevných a jesenných poľných prác (napr. Zitavce, Trstiee, Saiiby, Panické Dravce a iné). Táto jeseň znamená vôbec v živote jednotných roľníckych družstiev a teda aj v živote desiatok a stovák slovenských obcí veľký pokrok dopredu. desiatky, vsiniiäých J2U>.. Desiatkv a v-t*íMl terajších jesenných poľných prácach [postupovať podľa plánu, ktorý si podložily aj plánom finančným, aby slabší nedoplácal na bohatšieho alebo naopak, aby usilovný nerobil na zahaľača a pod. Aby si teda každý člen JRD bol načistom, čo on dáva družstvu a čo dáva družstvo jemu. Ako blahodarne sa prejaví účinok prechodu na jednotné osevné postupy, o tom sa naši roľníci budú môcť presvedčiť už budúceho roku. Co treba y tejto súvislosti vysoko vyzdvihnúť, je skutočnosť, že všetky tieto akcie a popudy k nim vychádzajú zdola, od samých roľníkov, že oni sami sú ich tvorcami a že nik im nenanucuje, s čím by sami nesúhlasili. Isteže, prichodí im pritom často zápasiť s najrozličnejšími predsudkami a obavami, často i s najhoršou zlomyseľnosťou, no rady roľníkov, ktorí spoznávajú nerozumnosť sotrvania na doterajších formách poľnohospodárskej výroby a zapojujú sa do radov roľníkov-novátorov, stále a stále rastú. Je len pochopiteľné, že títo roľníci sa budú tešiť zvýšenej priazni a pomoci našej vlády. Vzorne pracujúce JRD to budú, na ktoré sa bude pomoeou a výhodami pamätať predovšetkým. Prečo ? Odpoveď iste nie je ťažká. Kto by nepodporoval predovšetkým to, z čoho plynie najväčší úžitok celej verejnosti? Družstvá svojimi novými, modernejšími spôsobmi práce — strojmi, jednotnými osevmi, používaním kvalitných osív, využívaním najnovších poznatkov a skúsenosti modernej agrobiologíe a aerotechniky, širokou svojpomocou, spoločným organizovaním prác a celým radom iných novôt dosiahnu ďaleko vyššie výsledky, ako roľníci, ktorí sotrvávajú na doterajšom stupni výroby. Preto už dnes vidíme, že členovia JRD iňajú sľavy pri strojových prácach, pri výmene uznaných osív nemusia doplácať rozdiel v cene, majú sľavy a prednosť nri nákupe i umelých hnojív a pod. Táto pomoc sa bnde vždv viac stupňovať. Lebo — ako povedal v nedeľu minister pôdobosnodárstva J. Duriš — investovať do dokonalejšej výroby prinesie viacej ako dávať peniaze tam, kde je výroba drahá a nedokona’á. Po skúsenostiach z tohoročnej jesene sto ja jednotné roľnícke družstvá pred novou, už oveľa plodnejšou fázou svojej činnosti s rukolannejšíml materiálnymi výsledkami. Bude to fáza, ktorá nepochybne strhne do radov družstevníkov ďalšie tisíce našich roľníkov. Treba preto venovať v nej — a zimné obdobie to umožní (Pokračovanie na 2. strane).