Pravda, január 1950 (XXXI/1-27)
1950-01-01 / No. 1
LACO NOVOMESKÝ Šfastny^ro vý rok Býva dobrým zvykom medzi ľadmi popriať si navzájom v novom roku mnoho šťastia, pokoja a radosti. Nenarušíme túto tradíciu, ak na prahu nového, tisícdeväťstopäťdesiateho roku budeme želať všetkým našim ľuďom dobrého zdravia, veľa síl i radostnú náladu pri plnení nárokov, ktoré na nich kladie budovateľský program .druhého roku československej päťročnice. Mnoho úspechov pri plnení druhého roku päťročného plánu! Nenarušíme starú tradíciu takýmto novým, aktuálnym vinšom, iba prakticky a konkrétne pripomíname našim ľuďom, ako možno v novom roku dosiahnuť viacej šťastia, väčší kus pokoja a viacej radosti pre seba, pré‘ najbližších a pre všetkých, než sme mali v roku predošlom, v rokoch predchádzajúcich. Pretože zrovna uplynulý rok zo všetkých piatich rokov od skončenia vojny najpresvedčivejšie ukázal vo všeobecnosti, že naším cieľavedomým postupom k socializmu a dôsledným plnením programu prestavby a výstavby našej domoviny blížime sa najbezpečnejšie k dosažiteľnému blahu pre všetkých, k pokoju a spokojnosti najširších vrstiev národa, k všeobecnej radosti zo života a z jeho možnosti. Kdeže sme už od novoročných -želaní, ktoré sme si navzájom v úzkostiach vyslovovali pred piatimi rokmi! Vtedy sme si priali a s čistým srdcom i druhým želal!, aby sme no- Vr rok .it;.', koľ vek pn. mi. lit ti bezmajetku, bez zisku, bez príbytku, v hocakej skromnosti, iba prežili. Mnohí neprežili a spomeňme si —■ prosím — aj na ich pamiatka, na pamiatku hrdinských i nevinných obetí vojny, ktoré ju nepřežily, keď čo len chvíľu rozpomienky venujeme našim vlastným i vzájomným novoročným želaniam pred piatimi rokmi. Vtedy to bolo maximum čo si náš človek mohol priať. Víťazné skončenie vojny a holý život. Novoročné želanie väčšiny našich ľudí zpred piatich rokov sa splnilo. Mno- I liýeh doslova. Opravdu iba s holým i životom vyviazli z vojnového virva■ ru. Deň víťazstva svitol nad Sloven- I skom spustošeným na nepoznanie, f Cudzinci, ktorí nás prišli nech už potešiť, nech zistiť ako by mohli profitovať z nášho nešťastia, so záľubou sa bavkali o tom, či stihnú naši ľudia zrekonštruovať Slovensko za 15 či až 20 rokov. Taký bol stav našej výroby, dopravy, skladišť, príbytkov, miest i dedín. Také bolo ovocie „večného priateľstva“, ktorým sviazali Slovensko s Hitlerovou ríšou jeho klérofašistickí miestodržitelia u nás. Rolčý nasledujúce n oboly obdobím bezstarostnej nápravy vojnových stôp. Ťažko sa zápasilo s následkami neúrody, z ktorých jedna — v roku 1947 — nemala obdoby v bližšej minulosti. A ešte ťažšie sa zápasilo s početnými priamymi i záludnými pokusmi o orabovanie nášho ľudu o tie výdobytky, ktoré získal v dôsledku presvedčivého víťazstva sovietskych ľudí nad zotročiteľmi Európy a svojou priamou, statočnou účasťou v národnooslobodzovacej vojne za obnovenie Republiky a za nové, pre pracujúceho človeka priaznivejšie, životné podmienky v nej. Ak sme vedjEi odstrániť následky vojnového pustošenia, ak sme vybŕdli z neuveriteľných ťažkostí povojnových zmätkov a nezaslúžených úderov; ak sme za krátkych päť rokov odo dňa, keď sme si želali zachovať iba život, dospeli až k dnešným stupňom všeobecne lepších pomerov a k zreteľným počiatkom takého rozmachu, pre aký nieto príkladu v našej histórii, máme čo ďakovať jestvovaniu nášho cieľavedomého budovateľského programu a ukáznenosti nášho človeka: jeho ukáznenosti pri plnení tohto programu i jeho ukáznenosti v osobných nárokoch. A — samozrejme — všetkým základným politickým podmienkam zabezpečujúcim tak existenciu našich budovateľských plánov, ako aj vývin spoločenského života podľa nich, nech už je to náš ľudovodemokratický systém, nech náš spojenecký a priateľský sväzok so Sovietskym syäzom a s ostatnými ľudovodemokratickými štátmi. často počuť bagatelizovanie úspešného zlepšovania životných podmienok nášho pracujúceho človeka, takými výrokmi, že je to dôsledok „prirodzeného vývoja“ po každej vojne. Nie je to pravda! Nie následkom „prirodzeného vývoja“, dokonca vraj „obvyklého“ po každej vojne sa náš život zlepšuje, ale následkom programatickej výstavby našej domoviny a disciplinovaného plnenia požiadavkov, ktoré na nášho robotníka, roľníka, technika, úradníka, lekára i učiteľa kladú naše budovateľské plány, nateraz náš prvý päťročný plán. Päť rokov po prvej svetovej vojne, (ktorá nenatroplla na Slovensku ani percento takých škôd, ako druhá vojna) dospeli sme do obdobia demontáže priemyslu, počiatkov nezamestnanosti a vysťahovalectva, do obdobia takej konsolidácie pomerov, ktoré v obchodoch a na trhoch sa vyznačovalo dostatkom až prebytkom, no u dedinských dorábateľov a u veľkej väčšiny mestských spotrebiteľov uskromňovaním až odriekaním.Taký bol následok „prirodzeného“ kapitalistického vývoja u nás po prvej svetovej vojne. Ale taký je zhruba následok „prirodzeného“ kapitalistického vývoja aj po druhej svetovej vojne v tých štájoch, kde zásah medzinárodného imperializmu ešte na čas znemožnil nastúpiť pracujúcim takú cestu, akú u nás pracujúci nastúpili: cestu socialistického budovania. Všade týchto štátoch je už nezamestnav nosť hrozivou skutočnosťou. Obmedzuje sa výroba Jednak preto, že sa zmenšuje počet kupujúcich, jednak preto, lebo „americká pomoc“ robí domácu výrobu nepotrebnou, zbytočnou. A ako u nás po prvej svetovej vojne aj tam „konsolidujú“, „normalizujú“ sa pomery tak, že v obchodoch a na trhoch je dostatok až prebytok, vytváraný uskromňovaním, odriekaním — áno — až núdzou a nedostatkom drvivej väčšiny ľudí dorábajúcich všetok ten „prebytočný“ tovar, ,poťažne ho už ani nedorábajúcich, pretože sa ocitli za vrátami tovární. Návštevník západoeurópskych miest od nás nie bez údivu ostáva stáť pred výkladmi a pultami obchodov preplnených rozmanitým tovarom najrozličnejších sort. Bol by však ľahkomyseľný, keby nedomyslené závidel všetok ten „mierový** výber a všetky tie „normálne“ zásoby. Rozdiely medzi naším a tamojším spôsobom života sú už také, že keď od nás kto túži po možnosti vstúpiť do obchodu s toľkými zásobami a s toľkým výberom, aké majú obchody v západoeurópskych krajinách, kde úslužne obskakuje kupujúceho aj päť ochotných predávačov, závisťou sa musia dívať západoeurópski obchodníci na nápor kupujúcich na naše obchody, na hlad po tovare a na možnosť kupovania u nás. Nám chybí dostatok tovaru, hoci sa ho už vyrába u nás vo väčšom množstve ako pred vojnou, chybí nám však napriek tomu, pretože sa zmnohonásobil počet kupujúcich, ktorí ho potrebujú a už si ho aj môžu kúpiť. Im tam na západe chýbajú zrovna tí, ktorých už my máme —• chvalabohu — dosť, ba v tejto chvíli nadbytok; t. j. kupujúci, ktorí si už môžu tovar kúpiť. Preto majú tovarov plné obchody a na výber. Na západe „odstránili“ vojnovú núdzu dobrým zásobením mnohých a mnohých obchodov najrozličnejším tovarom jednak z domácich tovární, jednak z amerických dodávok. Každý si môže kúpiť čo chce a koľko chce __ ak má peniaze. Aie aj samotné obchody, bohaté na zásoby a chudobné na kupujúcich, svedčia o tom, že nie je mnoho tých, ktorí túto možnosť môžu využiť. Je málo tých, ktorí peniaze majú. My sami z vlastnej skúsenosti vieme, že nezamestnanosť netrápila len nezamestnaných. Nepostihovala iba tých, ktorí sa ocitli jedného dňa bez práce a bez zárobku. Zasahovala aj do osudov stá tisícov zamestnaný íjjf- ktorí zo strachu pred neza- stnanosťou „uspokojovali“ sa úzkými zárobkami, postačujúcimi na skromné živobytie. A to je dnes úde! tých „šťastnejších“ širokých vrstiev na západe, ktoré ešte nezamestnanosť nepostihla. Pre veľkú vä.č? nu obyvateľstva na západe, pre robotníctvo, roľníctvo a rozhodujúcu é >sť úradníctva a zamestnanectvíi rozmanitých druhov všetky tie bo'r :o zásobené obchody ako by neexistovaly. Pracujúci vyrobili a vyrábaj.' tovar, ktorý je im nedostupný. A pretože sa nepredáva v takom mne? fcve, v akom sa vyrába, výroba sa obmedzuje. Takýmto spôsobom , obnovil mierový život“ „prirodzeí;kapitalistický vývoj tam, kde in. perialistické intrigy znemožnily pracujúcim po druhej svetovej vojne nastúpiť cestu socialistického budovania svojich krajín. Naproti tomu u nás vie už priateľ i nepriateľ, prívrženec i odporca našej ľudovej demc/kmeie, že čím viacej a lepšie sa bude vyrábať, tým viacej si bude môcť náš človek dopriať, tým lepšie sa bude žiť nášmu drobnému človekovi. Robotníkovi i roľníkovi a v novom roku aj rozličným zamestnaneckým ’ utegóriám. A vedia o tomto u nás ľs -aa už nielen na základe slovných dy a úradov, ale na zá’:*-. isteni vláí bežných skúseností. Zrovna u oly-c ? rok bol rokom názorného vy li'r.v. ,j'a e podstata. , yrerdivosü -C ô’hlcci dosal,J! tí'.lto liriuc cia krajiny potha d.ojročného plánu, svedomité plnenie čo len počiatočných predsavzatí päťročného plánu a rok dobrej úrody umožnily v starom roku priamo skok z núdzového obmedzovania do blahobytnejšieho života. A čo je najdôležitejšie: širokým vrstvám mestského i dedinského obyvateľstva. Nový rok (ktorého prvý deň prináša ďalšie zlepšenia pr® spotrebiteľov, ako by na posmech tým, čo sa vydávali v novembri a decembri z peňazí, pretože dnes „budú vymenené“), druhý rok našej päťročnice bude znamenať určite ďalší skok k lepšiemu pri statočnom plnení výrobného programu v priemysle, v stavebníctve i v poľnohospodárstve a pri ukáznenosti našich ľudí y nárokoch. Zle robí robotník, ktorý odpracuje iba toľko dní, aby mu zárobok vystačil na týždenné živobytie. Zle robí roľník, ktorý dorába iba toľko, koľko sám potrebuje na obživu. Poškodzujú spoločnosť, národ, ale poškodzujú aj seba, svoje rodiny, svoje deti. Im zamedzujú lepší život, než aký sami mali. V „prirodzenom“ kapitalistickom vývoji platí všeobecne zásada: čím viacej sa vyrába a dorába, tým je núdza bližšia pre pospolitého človeka. II nás už dnes platí zásada: čím viacej vyrábame a dorábame, tým viacej núdzu odstraňujeme, tým viacej sa blahobyt rozširuje. Preto prajeme v novom roku, na prahu druhého roku našej prvej päťročnice, dobrého zdravia, veľa síl i radostnú náladu pri plnení úloh, určených v závodoch, na poliach i v úradoch päťročným plánom prestavby a výstavby našej domoviny. Pretože toto je konkrétny spôsob pre dosiahnutie šťastnejšieho a pokojnejšieho života, aký s dobrým srdcom si ľudia na nový rok tradične vinšujú. A — pravda — pokoj je potrebný pre takýto konkrétny prístup k šťastnejšiemu a radostnejšiemu životu. Pokoj pre ľudí pokojamilovných! Pokoj pre ľudí prácemilevných! A tu vedzme, že i to naše úspešné budovanie je mocným príspevkom pre udržanie a upevnenie mieru vo svete. Už tretina človečenstva obýva také štáty na'zemeguli, ktoré nielen vojnu nechcú, no energicky a cieľavedome stoja na stráži mieru a zaň všetkými prostriedkami bojujú. My patríme k nim. V tom je istota pre naše budovanie. A toto budovanie zas je najmocnejším našim príspevkom pre udržanie mieru. Sme malým štátom početne neveľkých národov. Pri obrovskej rozlohe Sovietskeho /Pokračovanie na 8. strj)