Pravda, február 1950 (XXXI/28-50)

1950-02-01 / No. 28

Bratislava, streda, 1. februára 1950 Ročník ! 2 Kčs Rozhodujúci rok výstavby slovenského priemyslu v päťroční) Rozvoj Slovenska - veľký ús li socialistickej výstavby v Č Vláda schválila plán industrializácie Slovenska na rok 19 (r) Praha — Na utorkovej schôdzke prerokovala a schválila vláda sú­borný plán Slovenska na rok 1950. Tento plán, vypracovaný Slovenským plánov acím úradom, je súčasťou cel ostatného operatívneho plánu. Vy­jadruje úlohy Slovenska a jeho podiel na celoštátnych úlohách v tomto roku. Rok 1950 je jedným z najvýznam­nejších rokov výstavby slovenského hospodárstva, je rozhodujúcim ro­kom výstavby nového priemyslu na Slovensku v päťročnici. V roku 1950 sa na Slovensku vybuduje, resp. dá do prevádzky 20 nových priemysel­ných závodov. Ďalej sa rozšíria už jestvujúce závody. Urýchleným tem­pom sa bude pracovať na výstavbe energetických zdrojov. Počet pracu­júcich v slovenskom priemysle vzras­tie skoro o 20.000 osôb. Oproti lan­skému roku vzrastie priemyselná výroba na Slovensku o vyše pätinu, oproti roku 1948 vzrastie približne ô jednu polovicu. V roku 1950 sa stane prvý raz v histórii slovenského hospodár­stva, že plánovaná priemyselná vý­roba prevýši hodnotou výrobu poľ­nohospodársku. Zatiaľ čo až do ne­dávna bolo Slovensko poľnohospo­dárskou krajinou s málo vyvinutým priemyslom, stáva sa teraz krajinou i'oľnohospodársko-priemyselnou. Zvyšovanie produktivity poľnohospodárstva Pokiaľ ide o počet pracovníkov. -w . poín.^osu.riňrstv eote sia.o veoUcIm uscKoiii sloven” ského hospodárstva. Prináleží k ne­mu celá polovica slovenského obyva­teľstva, zatiaľ čo v českých kraji­nách zastávajú osoby pracujúce v poľnohospodárstve asi pätinu obyva­teľstva! Najnaliehavejšou úlohou, ktorú súborný plán Slovenska urču­je poľnohospodárstvu, je zvyšovanie produktivity práce. Až do nedávna bolo Slovensko krajinou roľníckych prebytkov. Rýchly rozvoj priemyslu a tým aj rýchly vzostup priemysel­ného robotníctva, ako aj vzrastanie životnej úrovne v mestách i na vi­dieku by spôsobilý, že pri súčasnom stave roľníckej výroby by do budúc­­na nestačila slovenská produkcia kryť zvýšené nároky spotreby. Slo­venské poľnohospodárstvo musí sa priviesť na. vyššiu úroveň. Zvýši sa jeho výroba, najmä živočíšna (o 40 pere.), zintenzívni sa jeho vystroje­nie mechanizačnými prostriedkami, najmä, traktormi. Slovenské poľno­hospodárstvo bude sa orientovať na spoločensky vyššie výrobné formy, najmä rozširovaním jednotných roľ­níckych družstiev. V roku .1950 sa zvýšia investície na Slovensku oproti lanskému roku zhruba o jednu tretinu. Vedľa roz­siahlych investícií do priemyslu a poľnohospodárstva určuje, súborný plán Slovenska i veľké investičné kvóty pre dopravu a nevýrobné úse­ky, najmä pre sociálnu službu, zdra­votníctvo a kultúru. Medzi hlavné problémy, ktoré bu­de treba prekonať pri splnení plánu v roku 19j.fii na Skivectskp. patri od­­sii*áíľe'íiíe Vy5b"Ro’$Váím­kovaných technicko-inžinierskych kádrov, ďalej zaistenie správneho využitia rezerv pracovných síl pre prieŕnysel a konečne časové zladenie stavebných a nestavebných investi­­cií. Vo výžive, v stavebníctve a v iných úsekoch, v ktorých Slovensko vlani zaostávali ťažkosti v podstate prekon Doterajší a i lovaný roz­\ oj Slovenska j i úspechom socialistickej v. ktorú usku­točňuje v bratsk Český a slo­venský národ, či tiský pracu­júci ľud, vedený kou triedou na čele s K'SC. ,rske a so­ciálne povznesen nska, ktoré by bez pomoci ť rajín nebo­lo možné uskut ik rýchlym tempom, je dôl > pracujúci ľud, ktorý sa zbi . tva buržoá­zie a iných •vateľskýeh tried, vie hospod; buržoázie a lepšie ako buržos vyriešiť — pre buržoáziu n ľnú — ná­rodnostnú otázku ý phín Slo­venska na rok torý vláda schválila, dôkazu lovensko v tomto roku pokre veľký kus vpred, ako to ne aosť nášho postupu k sociali iduje. V ďalšej časti schôdzky poda.l minister s. predbežnú zprávu o plnení } ku päťroč­nice v poľnohosp Podľa návrhu zahranič­ných vecí s. Cle schválila vláda tiež tri úir adno odpo­rúčanie, prijaté i sadaní Me­dzinárodnej konfi -áce v San Franciscu. Tým uvami sa upravujú otázky ácie riade­nia práce, nočnej' cm zamest­naných v priemy čnej práce mladistvých v pri ' áiiiW ''kto•k'i a W.táÝ s. a Nejedlý predloží, vláde ná- S vrh, aby sa rozši: oné súťaže, 8 usporiadané v rámci medzinárodného | hudobného festivalu „Pražské jaro“. I Vláda tento návrh schválila a pove­rila ministra školstva, aby urobil po­trebné opatrenia. Telegram duchovných preziden­tovi Republiky (r] P r a li a — V pražskom obecnom dome sišli sa zástupcovia pražských ná­rodných výborov, Národného frontu, odborov, mládeže a žien na priateľskú besedu so zástupcami všetkých cirkvi Pražského obvodu. Zo schôdzky zaslali prezidentovi Re­publiky Klementovi Gottwaldovi po­zdravný telegram: „Kňazi všetkých cir­kví a pražskí verejní pracovníci, ktorí sa sišli. ab v si podali ruky k spolupráci, zasielajú Vám zo svojej besedy srdečné pozdravy. Sľubujú Vám, že sa poctivou spoluprácou pričinia o vybudovanie šťastnej a silnej ľudovodemokratickej republiky a že všetkými silami budú ip odporovať Vaše úsilie o mier/* — Družstvo pre hospodárenie poľnohospodárskymi výrobkami ? Obrátili sa na nás roľníci z obce Kšiná s dopytom, aká je cena su­šených hrušiek. Družstvo v Bá­novciach nad Bebr. platilo im do­teraz po 20 Kčs za I. triedu a 16 Kčs za II. triedu. Teraz však im povedali, že dostanú zaplatené len po 16 Kčs. — Podľa vyhlášky Povereníc­tva výživy č. 811.669/Jf9-VIII/2 zo dňa V/. nov. 19it9 bola cena su­šených hrušiek ustálená po 20 Kčs za 1 fcp. 29. decembra 191i9 vydalo Povereníctvo pôdohospo­dárstva doplňujúci výmer I. skup- 500/16-li9, podľa ktorého boly hrušky zadelené podľa kvality do troch tried. I. trieda sušených hrušiek je po 20 Kčs, II. trieda a) po 16 Kčs, 11. trieda b) po 14 Kčs. Plánky po 10 Kčs. Preď celoštátnou sŕiťažou sekáčov vrslunr Űdernik Fučík píše s. Širokému (Od nášho závodného dopisovateľa s. Ranioka) — Našim pracujúcim dobre známy úderník zo závodu 29. augusta v Nových Zámkoch, ktorý tak čestne obstál minulý rok v pracovnom súboji sekáčov vrchov Fučík — Záležák, stáva sa aj dnes, v kampani k IX. sjazdu KSS, iniciátorom výzvv, ktorá môže zachvá­tiť všetkých zamestnancov, pracujúcich v tomto odbore. Úderník s. Jozef Fučík zo závodu 29. augusta v Nových Zám­koch poslal v týchto dňoch podpredse­dovi vlády a predsedovi KSS s. Široké­mu list. v ktorom píše: „Ja podpísaný Jozef Fučík, sekáč vrchov zo závodu 29. augusta v Nových Zámkoch, Vám oznamujem, že na člen­skej schôdzke ZS ROH dňa 24. januára som prevzal záväzok, splniť prvý polrok druhého roku päťročnice do IX. sjazdu KSS. Týmto svojím záväzkom urobím 151- dňovú prácu za 108 dní a splním normu jedného sekáča o 43 dní skoršie. Takto chcem svojou prácou prispieť k zvýše­niu výrobnosti v našom závode a ku skoršiemu vybudovaniu socializmu v Čes­koslovenskej republike.** Súdruh Fučík je jeden z najpopred­nejších úderníkov nielen vo svojom zá­vode, ale v celom výrobnom sektore. Svoj záväzok má už dopredu rozpraco­vaný na jednotlivé dni. Má už presne rozpočítané, že každý deň musí vysekať o 70 vrchov viac, aby mohol splniť svoj záväzok. Súdruh Fučík chce vo svojom počí­naní predchádzať vzorom všetkým seká­čom v Republike. Jeho záväzok — spi­­piť prvý polrok druhého roku päťročnice o 43 dní skôr — je už známy. Pre vy­tyčovanie takéhoto záväzku a pre jeho splnenie vvzýva s. Fučík sekáčov vrchov z celej Republiky ako záväzok k IX. sjazdu KSS. Návšteva představitelův pravoslávnej cirkví v ČSR Moskovský patriarcha Nikolaj na čele delegácie (ZAS) Čierna nad Tisou — V uto­rok 31. januára pricestovali na ceste do Prahy do pohraničnej stanice Čierna nad Tisou najvyšší predstavi­telia pravoslávnej cirkvi a to zástup­ca moskovského patriarchu — metro­polita krutický a kolomenský Niko­laj, arcibiskup lvovský a tamopolský Makarij, protojerej Pavol Cvetkov a protodiakon Sergej Pavlovié Tulikov. Na privítanie najvyšších predstavite­ľov pravoslávnej cirkvi prišli do Čier­nej nad Tisou v zastúpení vedúceho­­gtátneho úradu pre veci cirkevné Dr. Čepičku — Dr. Ekart, v zastúpení vedúceho Slovenského úradu pre veci cirkevné Dr. Husáka _ Dr. Haim, zástupca sovietskeho veľvyslanectva N. Kravčenko, zástupcovia exarch4tu pravoslávnej cirkvi v Československu zástupcovia KNV v Košiciach na če­le s predsedom KNV posl. Chudi­­kom. Pri privítaní v Čiernej nad Tisou metropolita Nikolaj tlmočil českoslo­venskému ľudu pozdrav a požehna­nie všetkým pravoslávnym veriacim v Československu. (ZAS) Košice — Osobitného pri­vítania dostalo sa najvyššim pred­staviteľom pravoslávnej cirkvi na. ceste do Prahy na železničnej stani­ci v Košiciach, kde ich prišli pozdra­viť zástupcovia košických závodov, masových organizácií, škôl a úradov, Za uvítanie poďakoval sa veľmi sr­dečne zástupca moskovského patriar­chu Metropolita Nikolaj. Po srdečnej rozlúčke s predstavi­teľmi mesta Košíc a kraja, delegácia pokračovala vo svojej ceste. Od 1. februára uvoľnených ďalších 15 bodov (r) Podľa úradnej zprávy Ministerstva vnútorného obchodu a Povere­níctva priemyslu a obchodu, od t. februára t. r. sa uvoľňuje zo ša­­tenky dalších 15 bodov v rubrike, označenej písmenou b, a v ďalšom ra­de, označenom písmenou c, borný ústrižok, znejúci na S bodov. Na čele so SSSR všetkými silami za mier, demokraciu a socializmus ý í > Čítajte na 5. strane zprávu o konferencii obrancov mieru v Bratislave K voľbe nového výboru V našich organizáciách prebiehajú výročné členské schôdzky. V mno­hých závodoch a dedinách sú už na čele našich organizácií nové výbory a organizácie už plnia významné zá­väzky a usnesenia, ktoré sl vytýčily k IX. sjazdu KSS. Časť stojí však ešte pred touto dôležitou udalosťou. Mnohé výročné členské schôdzky hudú práve v týchto dúocli a preto je časové znova obrátiť pozornosť na jeden z vrcholných aktov vnútro­­stranníckej demokracie — na voľbu nového výboru. Podľa doterajších zpráv možno konštatovať, že mnohé organizácie pochopily kľúčový význam tejto otázky. Veď výbor — to generálny štáb každej organizácie. Ako postu­povaly takéto výboru venovali organizácie? Voľbe súdruhovia veľkú pozornosť už v samom výbore a v desiatkach; skúmali, ako plnil výbor ako celok svoje úlohy a podrobili kri­tickému rozboru činnosť jednotlivých členov výboru. Takto sa už vo výbo­re a v desiatkach pripravovali ná­vrhy a, čo je najdôležitejšie, v sú­vise s .touto otázkou ujímala sa v organizácii metóda kritiky a sebakri­tiky. Podľa akých hľadísk posudzovali činnosť výboru a jednotlivých čle­nov? Predovšetkým s toho hľadiska, či výbor viedol organizáciu k plneniu tých hlavných úloh, ktoré vytýčil IX. sjazd KSč a ktoré vyplývajú z usne­sení . Ústredného výboru. Skúmali tiež, či je zdravé, sociálne složenie výboru, či vo výbore závodnej orga­nizácie prevažujú robotníci od stroja, najmä z radov úderníkov, a či vo vý­bore dedinskej organizácie sú v do­­.4 ■* ľ «v j '’iw» e strední r-.oľnt­ci, najmä budovatelia 11(1). Často sa hodne diskutovalo o tom, či členovia výboru nie sú preťažení funkciami, či zastávajú svoje funkcie nie preto, že dobre a obetavo pracujú, ale skôr z „dedičného“ titulu „osvedčeného pracovníka“. Máme prípady, kde or­ganizácia vymenila starého predsedu a Iných funkcionárov, hoci si bola vedomá, že ide o súdruhov zaslúži­lých a čestných. Proste sa ukázalo, že svoje zodpovedné úlohy dostatoč­ne nezvládli a v organizácii medzi­tým vyrástiy nové zdatné kádre na­jmä z radov úderníkov a mládeže. Ako vidno, voľba nového výboru je veľkou politickou školou. Učí našich súdruhov oprošťovat’ sa od rodinkár­stva a od osobnič.kárstva. TJčí ich prekonávať taký neboľševieký po­stoj, aký badáme ešte u mnohých sú­druhov, že reku. „čo si budem páliť prsty“ a „blázon by som bol, keby som si šiel robiť nepriateľov“. Učí ich tomu, že boľševická kritika, to nie je strieľanie zpoza bučka, alebo v chodbách po schôdzke. Učí ich po­sudzovať veci z vyššieho hľadiska, s hľadiska záujmu strany. Podľa týchto kritérii treba pristu­povať už k voľbe volebnej komisie, ktorá má veľmi zodpovednú úlohu a podľa týchto kritérií má napokon výročná členská schôdzka, ako naj­vyššie fórum, rozhodovať o jej ná­vrhu. Uveďme si niektoré príklady. V ZO KSS bratislavskej Kábeiovne už vo výbore a v desiatkach sa živo a otvo­rene diskutovalo o tom, akých chýb a nedostatkov sa dopustil starý vý­bor a pripravovali návrh nového vý­boru, v ktorom zo starého výboru ostali len traja súdruhovia. Naproti tomu navrhli vynikajúcich úderní­kov, najmä takých, ktorí sa osved­čili ako uvedomelí politicki pracovní­ci tým, že v úderníckych spôsoboch práce zaúčajú ostatných robotníkov a osvedčujú sa v závode ako organi­zátori masového úderníckeho hnutia. Vyzdvihli zdatných a horlivých sú­druhov z radov mládeže. Ako správ­ny bol takýto postup, vidno aj z to­ho, že výročná členská schôdzka so zrejmým uspokojením, ba s nadše­ním prijala návrh skutočne nového výboru. Vo výbore miestnej organi­zácie v Mužli nehanbili sa už na schôdzke si chlapsky povedať, ktorý funkcionár si dobre zastal svoje miesi ti a ktorý nie a vymeniť dvoch doteraz vedúcich pracovníkov. Po­učné je, že ešte výročná členská schôdzka zlepšila návrh volebnej ko­misie a zvolila do výboru osvedčenú roľnícku pracovníčku. Otázku voľby nového výboru ne­slobodno posudzovať povrchne. Na schôdzke výboru a desiatkových dô­verníkov ZO KSS Chemických závo­dov v Novákoch jednohlasne ustálili, že starý výbor dobre pracoval a pre­to ho treba znovuzvoliť. No našiel sa súdruh, ktorý tvrdošijne naliehal, že o tejto veci treba dôkladnejšie disku­tovať a individuálne posudzovať prá­cu každého člena. Námietku, že „lep­ších beztak nenájdeme“ bola dosť pádne vyvrátená, lebo po obšírnej rozprave objavili 7 doteraz nevyuži­tých súdruhov, o ktorých potom jed­nohlasne ustálili, že patria do výbo­ru. Okrídlenú tézu, že „lepších beztak nemáme“ a preto nech beží všetko po starom, i keď ten starý poriadok nebol najlepší, treba v každom kon-Jlí, uliífMi : *- ^ rezervou a veľmi kriticky. Často sa za ňou skrýva pohodlný konzervatiz­mus, neschopnosť hľadať, objavovať a vyzdvihovať dobrých, horlivých, ale skromných pracovníkov', skrýva sa za ňou podceňovanie týchto ľu­dí, alebo aj neochota, ktorej pôvod je v prozaickom strachu, že by mohli byť vymenení schopnejšími. Je od­súdeniahodný prípad, keď sa napr. proti politicky schopnému a obeta­vému robotníckemu pracovníkovi uvádza ako „argument“, že nebude vedieť vyplňovať dotazníky, podľa čoho vraj okres posudzuje činnosť základnej organizácie! Tieto poznámky, prirodzene, nesle­dujú takú tendenciu, že starý výbor treba hodiť do starého železa — za každú cenu. Vonkoncom nie! Kto sa osvedčil a dobre pracoval, zasluhuje si dôveru členstva i vysokú funkciu, ktorou ho členstvo poverí. Na adresu súdruhov7, ktorí neboli a nebudú zno­vuzvolení, treba zase povedať, že to nijako nie je dôvod, aby sa cítili ura­zeni a zatrpkli. Majú naopak ešte aktívnejšie pracovať na nových úse­koch práce, kde budú môcť plne uplatniť svoje skúsenosti. Strana a jej organizácie majú pred sebou ne­smierne veľké a složité úlohy. Kto po poctivej práci túži, ten si v našej strane na svoje určite príde! Cieľom týchto poznámok je znova upozorniť na mimoriadnu závažnosť voľby nového výboru a na to, že tre­ba smelšie, zásadnejšie a kritickejšie posudzovať činnosť výboru a jednot­livých členov' a nebojáenejšie vyzdvi­hovať nové zdatné kádre! CKD má nový hrdý názov „Závod Stalingrad” (r) Praha — V utorok popoludní za účasti celého osadenstva preme­novali vysočanská Kolbenku na zá­vod Stalingrad. Pomenovanie závodu hrdým menom, ktoré je symbolom hrdinstva a statočnosti Sovietskej armády a celého sovietskeho ľudu stalo sa veľkou slávnosťou, na kto­rej sa zúčastnil v zastúpení vlády minister s. Kliment veľvyslanec SSSR M. A. Silin, zástupcovia ŰV KSČ, armády a hlavného mesta Re­publiky. Slávnosť otvorili československou a sovietskou štátnou hymnou. Po prejavoch ministra Klimenta a veľ­vyslanca SSSR SU ina odovzdali zá­stupcovia vysočanskej továrne veľ­vyslancovi Silinovi zdravicu pre Stalingrad v ktorej sú fotografie a podpisy úderníkov i kandidátov úderníctva. V mene všetkých pracu­júcich vysočanského závodu prečítali členovia závodnej skupiny ČSM sľub zamestnancov, že po vzore gradských bojovníkov budú aj stalin­­oni bojovať za víťazstvo socializmu upevnenie svetového mieru. Zo sláv­a nosti odoslali telegramy generalissi­movi Stalinovi, obyvateľom Stalin­gradu. prezidentovi Republiky Kle­mentovi Gottwaldovi a predsedovi vlády A. Zápotockému. Slávnosť za­končili Internacionálou.

Next