Pravda, marec 1950 (XXXI/51-77)

1950-03-01 / No. 51

Nové veľké vílázstvo sovietskych pracujúcich Vo SSSR soižuji ceny o 10-50 percent Rubeľ bude krytý zlatom - Pracujúci SSSR ušetria za rok 110 miliárd rubióv ^ iatei a smsiSenapred 1 wflmtovaniu sociiiimií/v nalej ¥i Prejav súdruha Klementa Gottwalda na zasadnutí Ústredného výboru Komunistickej strany Československa ciňa 24. februára 1950 Súdružky a súdruhovia! Od historického februára 1948 uplynulý práve dva roby. V priebehu týchto dvoch rokov sme nezaháľali. Pracovali sme Usilovne a nie bez úspechu. Chceli sme a chceme vybudovať pašu republiku ako socialistickú. Chceli sme a chceme, aby bola šťastným domovom pre celý náš pracujúci ľud v mestách i na vidieku. Vedeli sme a vieme, že táto naša snaha llárazí na značný odpor nielen porazenej domácej reakcie, ale tiež na besnenie jej imperialistických chlebodarcov v zahraničí. A naozaj. Imperialisti nemali radi našu republiku ani od mája 1945 do februára 1948. Ale od februára 1948 do dneška je naša ľudovodemokratická republika predmetom tých najzarytejších a najnenávistnejších útokov so strany Západných imperialistov. Tieto útoky nemožno nijako podceňovať. Nemôžeme si to dovoliť už preto, lebo sa proti nám vedú nielen pomocou kapitalistických rozhlasových staníc a novín, čo by nám konečne ani nevadilo, ale tiež pomocou hospodárskej a obchodnej diskriminácie, a čo je hlavné, 1 pomocou vysielaných k nám špiónov, diverzantov, teroristov, vrahov, lupičov a podobných Vyvrheľov. Zúrivé výpady imperialistickej reakcie proti nám nie sú konečne výnimkou. Platia rovnakou mierou Sovietskemu svazu, iným krajinám ľudových demokracií a všetkému pokrokovému v kapitalistických štátoch samých. Je to proste veľký svetový zápas. Zápas medzi silami spiatočníctva a silami pokroku, zápas medzi silami vojny a silami mieru. A keďže aj Československo v tomto zápase hrá zodpovedajúcu úlohu, bude prospešné, keď na dnešnom zasadaní Ústredného výboru Komunistickej strany Československa osvetlíme niektoré dôležité stránky tohto problému. I. Niektoré medzinárodné otázky, boj o mier a naše úlohy "Povedal som už, že svetom prebieha zápas medzi silami vojny a silami mieru, slovom boj o mier. Neinformovaný občan sa azda môže pýtať: Ako to, že necelých päť rokov po skončení druhej svetovej vojny sú šialenci, ktorí sa zahrávajú s myšlienkou novej svetovej katastrofy ? Ano, niektorí z, týchto ľudí sú azda aj šialenci (viď nebožtík Forrestali), ale hlavne sú všetci osnovatelia vojny kapitalisti, imperialisti. Pre každého poctivého človeka v celom svete vyvstáva otázka: Možno zadržať zločinnú ruku vojnových podpaľačov, možno odvrátiť vojnu, možno ubrániť a upevniť mier? Ano, je to možné! V tom je tiež smysel a cieľ veľkého svetového hnutia za mier. Boly časy, keď — ako hovoril Lenin — vojny boly opriadané tajomstvom a legendami. Prichádzaly s elementárnou silon blesku a hromu, Zanechávaly neinformované obyvateľ’ stvo v nevedomosti o skutočných pôvodcoch, príčinách a cieľoch vojny. Iba málokto sa vyznal vo veľkorysých zatemňovacích manévroch rôznych bojujúcich strán. Preto je dôležitou úlohou strhnúť zavčasu masku s tváre vojnových štváčov, ukázať ich skutočné vojnové ciele a odhaľovať každodenne ich hnusné praktiky. Pritom je dôležité, aby to všetko zavčasu prezreli a poznali nie jednotlivci, nie tisíce, ba ani nie milióny, ale stá a stámilióny ľudí na celom svete. To je jedna z úloh svetového mierového hnutia. Imperialisti s obľubou bojujú, ak majú proti sebe slabšieho. To je pre nich menej riskantné. Ak však majú proti sebe silného odporcu, dá sa s nimi skôr hovoriť. Z toho vyplýva mimoriadna dôležitosť, strážiť ako oko v hlave a neustále upevňovať jednotu mierumilovných krajín na čele s veľkým Sovietskym sväzom, upevňovať ich jednotu, silu a moc. To je ďalšia z úloh svetového mierového hnutia. Nie je náhodou, že mierové hnutie sa mocne rozvíja v samotných kapitalistických krajinách. Ukazuje sa, že pracujúci ľudia týchto krajín nemajú najmenšiu chuť dať sa hnať svojimi pánmi na nové vojnové jatky, čím viac si budú imperialisti uvedomovať vzrastajúci odpor vlastných pracujúcich ľudí proti prípravám vojny, čím vratkejšie bude ich vlastné zápolíc, tým viac budú stúpať výhľady na odvrátenie vojny a na udržanie mieru. Preto je stupňovanie boja za mier v ka.(Pokračovanie na 3. stranej V dňoch 24—26. februára 1950 — dva roky od víťazného Februára 1948 — bolo v Španielskej sále na Hrade pražskom zasadnutie Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. Zasadnutia sa spolu s členmi Ústredného výboru zúčastnili poslanci a ďalší zodpovední pracovníci strany. Na čele sály boly umiestené portréty súdruha Stalina a púoímha G’ottwalda a heslo: Ďalej napred k víťazstvu socializmu. Účastníci vrelo a s nadšením uvítali predsedu strany súdruha Klementa Gottwalda a ostatných členov predsedníctva Ústredného výboru. Zasadnutie otvoril a spolu so súdruhom Václavom Noskom striedavo riadil súdruh Anton Zápotocký. Po otvorení sa ujal slova súdruh Klement Gottwald. Jeho veľký prejav, v ktorom previedol hlboký a podrobný rozboí medzinárodnej situácie, zhodnotil výsledky práce strany od februára 194i, a najmä od IX. sjazdu a vytýčil ďalšie úlohy, prijali účastníci zasadnutia s nadšeným súhlasom. Po skončení prejavu usporiadalo celé shromážděme súdruhovi Gottwaldovi búrlivé a dlhotrvajúce ovácie. Po prejave súdruha Gottwalda vystúpili s dielčimi referátmi súdruhovia Rudolf Slánský, ktorý prehovoril o jednotných roľníckych družstvách a o úlohách strany na dedine, súdruh Jozef Frank, ktorý sa zaohe. rw uion&rm strany pn (ja í som rozvij ani tide mi ck ch o hnuttA & *n > cvďovbjií g Druhý a tretí daň zasadnutia bola diskusia, ne ktorej sa súčastmío 37 rečníkov. V diskusii sa plne prejavil súhlas so zhodnotením práce strany a s ďalšími úlohami, ktorými sa rečníci zaoberali. Po skončení diskusie bolo jednomyseľne prijaté usnesenie, aby úlohy, obsiahnuté v zprávě súdruha Gottwalda, sa staly smernicou pre ďalšiu prácu strany a aby referáty súdruhov Slánského, Franka a Kopřivu slúžily za podklad činnosti v jednotlivých odboroch str&nníckej práce. Na podklade zprávy súdruha Kopřivy. Ústredný výbor zbavil členstva v Ústrednom výbore Viléma Nového a vylúčil ho zo strany. Záverečné slovo predniesol súdruh Anton Zápotocký. Zasadnutie zakončili spevom „Internacionály”. Usnesenie o smerniciach pre ďalšiu prácu strany! Ústredný výbor Komunistickej strany Československa na svojom zasadnutí v dňoch 24.—26. februára 1950 vypočul zprávu súdruha Klementa Gottwalda, vyslovuje s ňou plný súhlas a usnáša sa, aby úlohy, v zprávě vytýčené, sa staly základnou smernicou pre ďalšiu prácu strany. Referáty súdruhov Slánského, Franka a Kopřivu, rozviňujúce základné smernice súdruha Gottwalda v jednotlivých odboroch strannickej práce, sa schvaľujú a slúžia za podklad činnosti strany na týchto úsekoch. ♦ Usnesenie o prípade Viléma Nového; Ústredný výbor Komunistickej strany Československa na svojom zasadnutí v dňoch 24.—26. februára 1950 sa usnáša, aby z dôvodov, uvedených v referáte súdruha Kopřivu, bol Vilém Nový zbavený členstva v Ústrednom výbore KSČ a vylúčený zo strany.