Pravda, apríl 1950 (XXXI/78-100)

1950-04-01 / No. 78

ÚSTREDNÝ ORGÁN KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA Bratislava, sobota, 1, apríla 1950 3 Kčs Ročník XXXI. — Číslo 78 Posolstvo prezidenta Republiky Klementa Gottwalda sjednocevacientn sjazda čs. ž; os „Drahé súdružky! Prijmite, prosím, môj srdečný pozdrav a želanie plného zdaru k vášmu sjazdovému rokovaniu. Dovoľte mi, aby som pri tejto príležitosti vyjadril svoje presvedčenie, že slučovací sjazd českých a slo­venských žien je skutočným medzníkom v súčasnom ženskom hnutí u nás. Až do dnešného dňa postupovaly ste, české i slovenské ženy, oddelene, i keď ste praco­vali na tom istom poli a sledovaly ste ten istý cieľ. Je samozrejmé, že ani doteraz neboly medzi vami spory a nedorozumenia a že vás ani doteraz neodde­­ľovaly hory vzájomnej nedôvery, ako to za nášho ľudovodemokratického režimu ani ináč byť nemôže. Predsa však myslím, organizačná nejednota nebola ani k úžitku ženám, ani na prospech tým veľkým úlohám, pre ktoré vynakladáme nemalé úsilie. Boly to práve úlohy, ktoré vám ukladá budovanie socializmu v našej vlasti a úsilie o zabezpečenie svetového mieru, ktoré vám ukázaly cestu k úzkemu somknutiu a tým k zmnohonásobeniu vašich síl, k Utvoreniu organizačnej jednoty slovenských a českých žien k zriadeniu Jednot­ného československého sväzu žien. Domnievam sa, vážené súdružky, že vaše sjednote­­nip má ešte iný význam, význam, ktorý presahuje upevnenie bratského sväzku obidvoch našich národov, Cechov a Slovákov a jednoty celého nášho českosloven­ského pracujúceho ľudu. Táto skutočnosť je súčasne novým dôkazom, ako za podmienok ľudovej demokra­cie, keď robotnícka trieda a pracujúci ľud sú pánmi vo svojej krajine a strojcami svojho lepšieho osudu, po­stupne odbúravame priehrady, ktoré starý vykorisťo­vateľský poriadok postavil medzi ľud obidvoch na­šich národov. Je nesporné, že sjednotenie ženských organizácií významnou mierou pomôže intenzívnejšej spolupráci, vzájomnému poznávaniu a výmene skúse­ností českých a slovenských žien. V tom vidím veľký celoštátny politický význam vášho sjednotcnia a sväzu, ktorý na ňom vytvoríte. Z príležitosti nedávnej návštevy vašej delegácie u mňa na Hrade som povedal, v čom vidím v súčasnej situácii hlavné úlohy našich žien a ženských organizá­„• ■■ V'-sPi", í'’ <*.'» ♦« ásehy, ’t*»»-', vypi’'» .-. «A zt íigšic!' v/v’ýnýeii potrieb a ktoré diktuje naša generálna línia sccíilífsôekej výstavby našej republiky. Chcel by som zdôrazniť iba jednu z nich, ktorá, podľa mOjho názoru je úlohou všetkých úloh, váš ži* n. úlohy, ktorá je a musí v jtále dôraznejšej forme byť. akýmsi spoločným me­novateľom celého vášho úsiliajr íe to stupňovanie boja za mier. Vedieme tento boj v jednom šíku s celým mohut­ným táborom prot.i imperializmu, za, demokraciu a, so­cializmus na Čele s bratským SSSR. Zabezpečenie a upevnenie mieru je prvou podmienkou nášho pokojného budovania a tým zvyšovania blahobytu v našej kraji­ne. Na druhej strane však úspech budovania a socializ­mu u nás a vo všetkých ostatných krajinách, s ktorý­mi kráčame ruka v ruke k socializmu, posilňuje nesmierne náš protiimperiali oký tábor a prispieva tak k zabezpečeniu a k upevi tiiu mieru. Zdôrazňujem túto známu skutočnosť prei aby som ukázal, ako vašou účasťou, účasťou najširších vrstiev našich pra­cujúcich žien miest i vidieka na našom budovateľskom úsilí nielen napomáhate bohatšiemu a krajšiemu živo­tu našich národov, a tým i svojich rodín, ale odháňate od kolísky svojich detí príšeru novej imperialistickej vojny. Táto myšlienka nech prenikne do vedomia a cítenia každej našej ženy. Aby sa tak stalo, záleží teraz na vás, na práci vašej novej jednotnej organizácie. Ak sa vám to podarí, o čom som z hĺbky duše presvedčený, — splníte svoju hlavnú povinnosť, ktorú ste na seba vzaly. Splniť túto povinnosť zaväzuje vás hrdinský príklad sovietskych žien, predvoja medzinárodného de­mokratického ženského hnutia. Splniť ju, zaväzuje vás príslušnosť k táboru demokracie a mieru, ktorého ste tak významnou bojovou složkou. Splniť túto povinnosť, zaväzuje vás solidarita s pracujúcimi ženami Talian­ska, Francúzska, koloniálnych krajín, ktoré po boku svojich mužov otcov a bratov vedň zápas plný obeti proti imperializmu a proti vojne, z*» ‘ ;h národov, za ľudsk-' i0 ľudu. A nakoniec v 10 tak prikazuje záuji h detí, ozajstnej už é úsmevy budú vám, non za všetku nárr Nech vás, draii _ t nastupujete, sprevá i nepretržitých úspe< _ mement Gottwald Íri prínosy úderníckeho hnntia v Handlovej (Rudolf Zajac) — „Predtým som si zarobil okolo 250 korún na deň, teraz, keď pracujem po ňdernícky, prídem si na 402 Kčs denne. Môj pomocník Ján P i 11 n e r vyjde si na 31 6 Kčs dene a hehač, ktorý má najnižší plat v parte, vojak-brigádnik Ján Klárik, zarobí si 281 Kčs denne.“ Takto hovorí úderník Štefan M o d r i a n s k ý, ktorý sa zaviazal na počesť IX. sjazdu KSS, že hude plniť normu najmenej na 120% a, plní ju so svojou partou na 133%. Takých, ako Štefan Modriansky a jeho spolu­pracovníci, sú už v Handlovej stovky. Zaviazali sa, že svoj výkon zvýšia najmenej na 110%, na 130%, alebo daktorí aj na viac a svoje záväzky k IX. sjazdu KSS čestne plnia. Od februára tohto roku, keď sa, rozrástlo v Handlovej masové údemícke hnutie v predsjaz­­dovej kampani, súhrn baníckych miezd, vyplácaných podľa štátneho kata­logu a na základe pevných noriem, je vyšší, ako pred zavedením štátneho katalogu. Üdemlci, ktorí prekračujú normy, zarobia si oveľa viac, ako predtým. Tak napríklad predáci Važan, Hovo­­rič, bubniak. Hegli, Bieis, Zderka, Laučik, Gruber, Hromádka, Jurášek a ďalší, zarobia si mesačne vyše 10 tisíc Kčs. Súdruh Važan zarobil si v marci 15.000 Kčs. Pekné sú zárobky aj ich pomocníkov. Behači, ktorí ma­jú v parte najnižšiu mzdu, zarobia si v týchto úderkách mesačne 7000.— Kčs i viacej. Pravda, tieto mzdy sú zaslúžené obetavou a zodpovednou prácou za ťažkých podmienok. V bani si neza­robí ten, kto má často záhaľky, a ne­vie dobre využiť svoj pracovný čas. No počet týchto sa v Handlovej zmenšil a počet úderníkov rastie. Slušné zárobky úderníkov, u naj­lepších zvýšené o mimoriadne odme­ny, to je iba jeden prínos údemícke­­ho hnutia v Handlovej. Üderníci svo­jou svedomitou prácou zabezpečujú nielen sebe väčšie zárobky, ale zá­vodu lepšie plnenie plánu. Vďaka údemíckym výkonom stovák baní­kov splnil handlovský závod vo feb­ruári plán nad 100% a za päť marco­vých týždňov (ak splnia svoj závä­zok na piaty týždeň) — tiež splnia plán. Treba to označiť za úspech, le­bo vlani po celý rok Handlová znač­ne zaostávala v plnení plánu. Pravda, v Handlovej bol a je nedostatok pra­covných síl, najmä stálych. No boly to predovšetkým nedostatky v orga­nizácii práce, ktoré hamovaly úsilie robotníkov ptaW plán. V jednotlivých směnách v čase najväčšej potreby bol nedostatok vozíkov, viazol prísun dreva, bol nedostatok šínovcov, vy­skytovaly sa poruchy na povrchu, najmä na triediči- atď. No údemíc­ke hnutie v akcii záväzkov k IX. sjazdu KSS značne prispelo k odstrá­neniu týchto nedostatkov. Technici prevzali kmotrovstvá nad jednotli­vými úderníkmi, spolupracujú s nimi a odstraňujú nedostatky v organizá­cii práce. Keď bola ťažba nižšia, než ako predpisuje plán, bol nedostatok vozíkov, a teraz, keď vďaka údemíc­kym výkonom veľkej časti zamest­nancov ťažba stúpla, vozíkov je dosť. Je to preto, lebo party, ktoré pracu­jú po údemícky, lepšie si zadeľujú prácu. Smená, ktorá odchádza z prá­ce, zabezpečí porub, postará sa o výdřevu a šramovanie, takže nasle­dujúca smená môže hneď od začiatku odstreliť, a plniť vozíky. Predtým si musel predák najprv našramovať a za ten čas vozíky stály a často ani pracovné sily v jeho parte neboly vy­užité. Neskoršie bola zas taká potre­ba vozíkov, že sa ich nedostávalo. Üderníci teraz lepšou organizáciou práce dosahujú vyššiu ťažbu. Predáci sa medzi sebou radia a radia sa aj so svojimi spolupracovníkmi. Viac for­­tielu a umu, užšia spolupráca s tech­nikmi — a práca sa lepšie darí. Na príklade Handlovej jasne vidieť, že masové údemícke hnutie je metó­dou plnenia plánu, je kľúčom k tomu, aby sme vyrábali viac, lepšie a lac­nejšie. V Handlovej chytila závodná organizácia strany a s ňou celé osa­denstvo záväzky k IX. sjazdu KSS za správny koniec, keď ich podložila organizovaním masového údemícke­­ho hnutia. Nielen v Handlovej, ale vo všetkých našich závodoch údemícke hnutie, jeho neustále rozširovanie tvorí ťažisko záväzkov k IX. sjazdu. Ak prvým prínosom údernickeho hnutia v Handlovej sú vyššie zárob­ky baníkov, druhým a hlavným prínosom je zvýšenie ťažby a tak lepšie kvantitatívne a kvalitatívne plnenie plánu, . tretina prínosom je rast nových ľudí, nových budovate­ľov socializmu. Lebo baníci, ktorí plnia svoje údemícke záväzky, začí­najú sa pozerať na svoju prácu zo širšieho hľadiska. Na tom, ako mno­hí úderníci so záujmom pri odchode zo závodu berú do rúk svoj závodný časopis (ktorý vychádza denne a uve­­reňuje denné plnenie plánu a mená najlepších úderníkov) vidieť, ako im leží na srdci celý ich závod. Najlepší úderníci získavajú ďalších do úde­­riek, stávajú sa organizátormi úder­­níckeho hnutia a tak organizátormi lepšej práce v závode. Dvadsiatich úderníkov prijali za kandidátov ko­munistickej strany. Pravda, v tomto smere čaká súdruhov v Handlovej ešte veľa práce. V svojich záväzkoch si vytýčili, že získajú 50% osaden­stva do údernickeho hnutia. Je to veľká úloha. No plnenie plánu nezá­visí len od práce polovice osadenstva, ale od toho, ako pracujú všetci za­mestnanci. Preto je potrebné, aby sa najlepší baníci viac venovali tým, ktorí zaostávajú, najmä novým ro­botníkom i brigádnikom. Starostlivosť o ľudí,, o úderníkov, ktorí idú dopredu, i o tých robotní­kov, ktorí zaostávajú, to je hlavná úloha v Handlovej. Je to cesta, ktorá zabezpečí postupné zlepšenie pornem stálych zamestnancov na jednej stra­ne a brigádnikov a f taktujúcich živ­lov na drahej strane. Lebo nedosta­tok stálych pracovných síl, veľká fluktuácia i absencia sú stále ešte veľkým nedostatkom handlovských baní. České a slovenské Seny budil svojou každodennou usilovnou prácou brá­niť mier, aby už nikdy nezmizla spokojnosť s tváre ich detí. V službách Vatikánu rády a kongregácie oporné body ozbrojeného komplotu proti Republike Prvý deň procesu s desiatimi rádovými kňazmi (jes) — Vysoká katolícka hierarchia, dirigovaná zmarshallizovanou politikou Vatikánu, dostáva sa čoraz zreteľnejšie do rozporu so smýšľa­­ním, cítením, no i s uvedomelým a aktívne prejaveným postojom drob­ného veriaceho ľudu a značnej časti duchovenstva. No čím zreteľnejšie stráca táto do náboženského rúcha zaodetá protištátna politika pôdu pod nohami, tým zákernejšie metódy a spôsoby sa používajú proti náš­mu štátu a proti nášmu ľudu. Vražedné, sprisahanecké a ozbrojené pro­tištátne akcie sa osnovaly a připravovaly menovite v rádoch a kongre­gáciách, ktoré podliehajú priamo Vatikánu. Nech však hovoria fakty. Štátny prokurátor žaluje z velezrady opáta M a e h a 1 k u, opáta T a j o v s k č h o a provizo ra Bartáka, členov rádu Premon­­strátov, ktorí pripravovali ozbrojené (povstanie proti Republike. Y kláštoroch rádu Preinonštrátov sa dokonca naši ukryté zbrane, ktoré sa malý použiť pri povstaní. Rád Jezuitov, členmi ktorého sú obžalovaní Mikulášek, Šilhán, K r a j ip r mal za hlavnú úlohu špionáž a spolu s rádom Redemptoristov, členmi ktorého sú obžalovaní Masti- Iák a Elesik mal za úlohu narúšiť mravnú výchovu našej mládeže. Rád Františkánov, členom ktorého je obža­lovaný Urban, konfident ge­stapa, mal pod rúškom tzv. misií sú­stavne vyzývať dedinských veriacich k sah v t vani ä »ijü ia iib iicke i vystavil? de ­diny a k prífprave ozbrojeného povsta­nia. Rád Dominikánov, ku ktorému patrí obžalovaný B r a i t o, mal za úlohu dbať na priamu líniu protištátneho zamera­nia cirkevnej politiky, ktorú prevádzala vysoká cirkevná hierarchia. Rády a kongregácie — špio­nážne agentúry imperialistov Rády a ich kláštory na území naše republiky, predstavitelia ktorých sa zo svojich velezradných činov zodpoveda­jú pred Štátnym súdom, klesly na úro­veň obyčajných Špionážnych agentúr Vatikánu a jeho imperialistických chle bodarcov, podobne ako klesla pápežskí internunciatúra v Prahe na úroveň obyčajnej špionážnej centrály. Zástup­covia Vatikánu sústavne šliapu po vše­tkých medzinárodných zvyklostiach a ne rešpektujú nielen naše vnútroštátne, ale ani medzinárodné právo. Predstavení kláštorov mali priame spojenie práve prostredníctvom obvinených na vati­kánskom diplomatickom zastxipení u na­šej vlády. Činnosť rádov a kongregácií u nás po februári 1948 — akokoľvek sa ju snažily vysoké cirkevné kruhy mas­kovať — nemá s náboženstvom nič spo­ločného a zamerala sa výlučne na špio­náž a rozvratníctvo proti nášmu ľudo­vodemokratickému zriadeniu. Kláštory rádov a kongregácií na území našej re­publiky stály sa azylom henderovcov, teroristov, špiónov a vrahov a slúžily im za stredisko ich rozvrat­­nei činnosti, po prípade za prechodnú stanicu pri ilegálnom úteku za hranice. V týchto kláštoroch sa skrývali tiež za­hraniční špióni a diverzanti, školení v teroristických strediskách a tieto kláštory slúžily tiež za tajné arzenály zbraní, za úschovňu protištátnych letá­kov, cudzích valút a obrovských peňaž­ných čiastok, ktorými sa malo financo­vať protištátne povstanie. Tak klesly kláštory rádov a kongregácií na rafino­vané nástroje ,imjpérialistov v príprave vojny proti SSSR a ľudovým demokra­ciám. Túto voinu chceli a pripravovali tiež obžalovaní, vedení svojou zaslepe­nou nenávisťou proti pokroku, proti nášmu ľudovodemokratickému zriadeniu. Slepo plnili rozkazy Wall Streetu Vo svojej slepej nenávisti proti ľudu. poslušne vykonávali všetky príkazy, ktoré im zahraničná reakcia, americký finančný veľkoikaipitál dával prostred­níctvom Vatikánu. Nijaký prostriedok nehol dosť špinavý, aby ho nepoužili [pre svoje zločinné zámery. Boli to práve obžalovaní Tajovský a Machaika, ktorí sa pokúsili podvodne využiť „zázrak“ v Čihošti k rozsiahlej rozvratnej kam­pani proti našej republike. Pri financo­vaní svojej špionážnej činnosti obžalo­vaní neváhali spreneveriť ani peniaze, ktoré im poctiví drobní veriaci sverili pre náboženské účely. Sústavne podvá­dzali veriacich, pred ktorými sa tvárili ako duchovní pastieri a hlásatelia evan­jelia, zatiaľ čo v skutočnosti používali každú príležitosť na šírenie rozvratu, na špionáž proti nášmu ľudovodemokra­tickému zriadeniu. Obžalovaný üugtóií taaciiaifta nar. 1906 v listí, opát kláštora Prcmm­­štrantov v Nové Ríši, teda vysoký rádo­vý hodnostár, je obvinený t vei. /.rail/, špionáže a rozvratnej činnosti proti Republike. Už od októbra 1947 sxístavuo pracoval a podával správy pre vatikán­sku špionážnu službu a pri získavaní . zpráv používal auto, ktoré mu obstarali americkí premonštrati. Po februárových udalostiach r. 1948 sa dohodol so spio­­luobvineným Tajovským a inými vyso­kými hodnostármi rádu premonstrantov na tom, že budú prevádzať protištátnu činnosť a hamovať vývoj k socializmu v našej Republike. Ďalej sa dohodli, že rád poriadaním pútí s provokačným za­meraním a kázňami, do ktorých budú vsúvať protištátne výroky, bude rozvra­cať naše ľudovodemokratické zriadenie. Túto činnosť prevádzal sám a dal pre­vádzať svojimi rádovými podriadenými. V kláštore a v kostole, ktorý patril k jeho opátstvu, ukrýval miliónové hod­noty, automaty, iné zbrane a muníciu, ktoré malý byť použité v pripravovanom prevrate. Od leta r. 1948 dostával letá­ky velezradného obsahu, ktoré dostával kuriérnou cestou od episkopátu a ďa­lej ich rozširoval. Mal priamu účasť na tzv. čihošťskom zázraku a bol to práve on, ktorý spolu s opátom Tajovským sa tento „zázrak” rozhodol využiť k roz­vratným akciám proti Republike. Jarolímek určuje líniu rozvrat­nej propagandy Pred súdom sa obžalovaný opát Ma­chaika chová pokorne a na otázku pred­sedu súdu odpovedá, že sa cíti vinným vo všetkých bodoch obžaloby. Na otáz­ku predsedu súdu, kedy začal prevádzať protištátnu činnosť, Machaika vypove­dá. že sa tak stalo po spoločnej porade opátov premonstráckeho rádu, ktorú svolal v marci, alebo v apríli 1948 — na presné dátum sa obžalovaný nepamätá — strahovský oipát Jarolímek. Na tejto porade sa dohodli, že treba bojovať pro­ti ľudovodemokratickému zriadeniu a hlavne proti komunistom. Dohodli sa, že vo svojich kázňach budú rozširovať ohovárania a nenávisť proti ľudovode­mokratickému zriadeniu a tým vzbudzo­vať odpor u svojich veriacich proti na­šej republike. Strahovský opát Jarolí­mek pritom navrhol, že k ovplyvňova­niu veriacich sa najlepšie budú hodiť púte, na ktorých sa vždy side veľké množstvo ľudí. Preto zamerali svoju roz­vratnú propagandu hlavne na púťové miesta, od ktorých si sľubovali tiež znač­ný finančný efekt. Na tejto porade za­ujali tiež nepriateľskú líniu proti jed­notnej škole a rozhodli sa vplývať na školskú mládež a vychovať ju k nená­(Pokračovanie na S. strane/, A.Jl

Next