Pravda, júl 1950 (XXXI/152-176)
1950-07-01 / No. 152
PROLETÁŘI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA! ÚSTREDNÝ ORGÁN KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA Bratislava, sobota 1. júla 1950 3 Kčs Bočník XXXI. — Číslo 152 Smernice s. Zápotockého v záverečnom slove na plenárke ROH: Vychovajme svedomitých bodovatefev socializmu František Zupka novým predsedom ÚRO Zainteresovat celé osadenstvá na hospodárení závodu (PA) V piatok, 30. júna pokračovala v Bratislave plenárka ÜRO za účasti predsedu vlády A. Zápotockého, ministrov G. Klimenta, E. Erbana, generálneho tajomníka KSS Štefana Bašťovanského a organizačného tajomníka f V KSS Mošku. Podpredseda ŰKO V. Cipro v otváracom prejave druhého dňa plenárky spomenul narodeniny poslanca Fr. Zupku a vyzdvihol jeho životnú dráhu v boji za víťazstvo robotníckej triedy Československa. Delegáti usporiadali jubilantovi, ktorý sa dožil 49 rokov, srdečné ovácie. Po otvorení prehovoril o výchovnej a kultúrnej práci v odboroch sekretár ÚRO K. Marvan. Jeho prejav, ako aj priebeh diskusie prinášame na 6. strane. V priebehu predpoludňajšieho rokovania prehovorilo v diskusii 30 rečníkov. V rámci diskusie prehovorili aj ministri súdruh Kliment a súdruh Erban. Významné dvojdňové plenárne zasadnutie ÜRO skončilo sa v piatok popoludní záverečným slovom súdruha A. Zápotockého, ktorý vytýčil Revolučnému odborovému hnutiu ďalšie úlohy pri budovaní socializmu v našej Republike. V závere svojho prejavu súdruh Zápotocký odôvodnil návrh, aby bol uvolněný z funkcie predsedu ŰRO a súčasne aby bol uvoľnený z funkcie generálneho tajomníka ÜRO minister práce a sociálnej starostlivosti súdruh Evžen Erban. Súdruh Zápotocký navrhol potom, aby plenárka ŰRO zvolila doterajšieho prvého podpredsedu ŰRO súdruha Františka Zupku za nového predsedu Ústrednej rady odborov. Súdruh Zápotocký ubezpečil plenárku ÚRO, že ako člen predstavenstva ÚRO bude i naďalej v najužšom kontakte s mohutným Revolučným odborovým hnutím v našej Republike. Podpredseda ÚRO, súdruh C'ipro a generálny tajomník súdruh Kolský zhodnotili potom veľké dielo súdruha Zápotockého, neohrozeného bojovníka za jednotu odborov, múdreho, rozšafného vodcu trojmiliónovej armády odborárov v Republike. Na návrh súdruha Kolikého prijala plenárka ÚRO usneseme, aby boly vydané Sobrané spisy súdruha Zápotockého. Plenárka Ú BO potom jednomyseľne schválila návrh súdruha Zápotockého a za nadšeného potlesku a prevolávania na slávu zvolila súdruha Zupku za predsedu Ústrednej rady odborov. Súdruh Zupka sa súčasne vzdáva funkcie povereníka práce a sociálnej starostlivosti. Keď sa súdruh Zupka poďakoval za dôveru a zdôraznil, že Ústredná rada odborov a celé Revolučné odborové hnutie budú i naďalej pracovať podľa smerníc, vytýčených súdruhom Zápotockým, celé shromažd enin v neutíchajúcich ováciách súdruhovi Zápotockému vyslovilo úprin nú a horúcu vďaku za jeho neúnavnú prácu pri budovaní odborového hnutia v našej Republike. Napokon prijala plenárka ÚRO jednomyseľne rezolúciu, na čo predsedajúci súdruh Cipro plenárku zakončil. Prejav predsedu vlády A. Zápotockého Vážené súdružky a súdruhovia! Bolo mi uložené povedať žáner k referátom aj k diskusii našej konferencie. Chcel by som pri tej príieu;: v *- j ...o,-u'Jhx .. ui-MäK. Uu a -dziiOJujtícr úlohu, pred ktorou v súčasnom čase stojí naše sjednotené Revolučné odborové hnutie, to je vybudovať socializmus a predvšetkým vybudovať socialistickú výrobu- Zdôrazňujem, súdruhovia, vybudovať, to značí, že socialistickú výrobu ešte vybudovanú nemáme a že sme iba na začiatku tohto budovania. Budovanie prináša so sebou množstvo nových úloh, núti nás prispôsobovať im svoju prácu aj taktiku. A tomu mnohí nerozumejú a to nám spôsobuje najväčšie ťažkosti. Sú medzi nami ľudia, ktorí sa pozerajú na veci fantasticky, nazdávajú sa, že politickými prevratmi, ktoré sme uskutočnili, dokončili sme už aj prevrat hospodárstva, že máme socializmus, aj socialistickú výrobu vybudovanú a môžeme sa podľa toho zariaďovať. Títo ľudia chceli by vývin o celé desaťročia předhonit a vo svojom nevyliečiteľnom romantizme sadnú na lep každému šudierovi a krikľúňovi a vedeli by nás namiesto dopredu vohnať do katastrofy. Súdruh Lenin nás učí: ,,Ani jedno hlboké a mohutné ľudové hnutie v dejinách sa nezaobišlo bez špinavej peny — bez dobrodruhov a šudierov, chvastúňov a krikľúňov, čo sa pritreli k neskúseným novotárom, nezaobišlo sa bez velkého zmätku, neporiadku, zbytočného shonu, bez pokusov jednotlivých „vodcov" púšťať sa do dvadsiatich úloh a neuskutočniť ani jednu". Protikladom oproti fantastom a neskúseným novotárom sú starí oportunisti a konzervatívci, ktorí sa boja každej novoty, vidia všade plno nedostatkov, chýb a nesprávností a zo samého strachu, aby nijaké chyby neurobili, tiahli by nás zpät k reštaurácii kapitalizmu. Oni nevidia, že ich planý kriticizmus využíva nepriateľská reakcia na vzbudzovanie nedôvery a paniky, na ohováračky a hádzanie kalu a špiny na veľké dielo socialistickej výstavby. Tu možno opäť použiť slová Lenina: ,.Nech si brešú, my pôjdeme svojou cestou, pokial možno najstarostUvejšie a najtrpezlivejšie skúšajúc a vyhľadávajúc ozajstných organizátorov, ľudí s triezvym rozumom a s praktickým smys- 3om. ľudí, spájajúcich oddanosť k socializmu so šikovnosťou, bez tuku. a napriek zmätku a huku my pôjdeme organizovať húževnatú a družnú spoločnú prácu velkého počtu Tu,dí v rámci sovietskej organizácieju ta’rých ľud* treba, k ed ,?űie ich '...f t. i, V 5 / k JŤliúlT x)ô; stupne od najjednoduchších úloh k ťažším a stavať ich na zodpovedné miesta vedúcich činiteľov práce ľudu, vedúcich pracovníkov správy- Ešle sme sa to nenaučili, ale my sa to naučíme." naše Ťažkosti sú ťažkosťami rastu Treba chápať, že naše ťažkosti a nedostatky sú nedostatkami ohromného tvorivého rozmachu, rastu novej činorodej iniciatívy pracujúcich más, ktoré svojím revolučným elánom a postupom vpred napokon všetky prekážky a nedostatky, ktorých sa pesimisti obávali, odstraňujú a naprávajú. Naša konferencia a jej rokovanie je jasným odrazom toho činorodého kvasenia. Hovorili tu o mnohých úspechoch aj nedostatkoch. Vezmite iba naše ŕdernícke hnutie a socialistickú súťaž. Koľko je v ňom nedostatkov, chýb a nedopsírení a napriek týmto chybám a / nedostatkom údcrnícke hnutie í, ■ tická -;úí''?,. Ti ľ •' O ' ■ r a .. "hi. .auív, i-Ľi* i :<!; ViSŕť. ňovat úzke proiúy. plniť plány, tvoriť nové normy, dvíhať produktivitu práce a klásť základy pre skutočne novú socialistickú pracovnú produktivitu, Sú iste aj v radoch robotníkov ludia, ktorí zneužívajú to, že sme kapitalistické vykorisťovatelstvo odstránili. Chcú dosahovať veľké zárobky, bez toho. že by svoje výkony zvyšovali, bez toho, že by sa usiloval: za svoju mzdu podať aj zodpovedajúci výkon. Máme takých ľudí vo všetkých výrobných aj pracovných odvetviach, ale myslím, že neprezrádzam nijakú tajnosť, a už súdruh Šmidmajer o tom hovoril, že najviac týchto prípadov sa nám vyskytuje v stavebníctve. Prečo, súdruhovia? Preto, že pri rozmachu našej stavebnej výroby zaradujeme do stavebníctva velký počet ľudí, ktorí predtým vôbec v priemysle nepracovali, nemajú triedne vedomie a vedo(Pokračovanie na 4. strane ) V nedeľu 2. Júla hor' sa na Davín! Za mier a bratstvo medzi národmi! iaaRi»aaaiaaiai»anNMiaHasaHaaaaaaaMaNBHMiaana;.Hm-MflH So Sovietskym sväzem za mier a bratstvo medzi národmi ONDREJ FAVLÍK Súdruh Široký na IN. sjazde Komunistickej strany Slovenska povedal: „Mierové hnutie proti podpaľačom novej vojny musí myšlienku miera a myšlienku boja za zabezpečenie mieru zaniesť do každého závoru, každej dediny, do každého uránu a školy, do každej chalupy.” Tejto vznešenej úlohe zasvätený je tohoročný Slovanský deň na Devine. Bude on predovšetkým veľkou mierovou manifestáciou slovenského ľudu a odsúdením všetkých tých, ktorí sa dali na cestu prípravy vojny. Slovenský ľud starostlivo sleduje medzinárodnú situáciu. Oddávajúc sa plne výstavbe nestráca s očí nebezpečenstvo, ktorým ohrožujú svet vojnoví štváči na čele s imperialistami -ooieiľieb .'t ó to v amerických. Vie, t. j .; „..'o . ■ /ľi.V. .'k I- ’t Tni.* vzali po ňiUerovi plán,, po .oíoi.i. de, vystupujú čoraz z jasnejšie v úlohe pripravovateľov novej vojny. Sabotáž spojeneckých smlúv, zvlášť čo sa týka demokratizácie a demilitarizácie západného Nemecka, studená vojna a útočné pakty, stúpajúce vojnové rozpočty kapitalistických štátov. budovanie amerických vojenských základní v Europe a Ázii, to všetko svedčí o tom, že americkí imperialisti pripravujú vojnu, pripravujú surový útok proti najhlbším záujmom všetkých národov na svete. Zákerné prepadnutie Kórejskej ľudovodemokratickej republiky je len posledné ohnivko provokačnej a dobrodružnej politiky Wall Streetu. Americkí imperialisti a ich pomáhači vidiac so dňa na deň sa zvyšujúcu prevahu svetového tábora mieru na čele so Sovietskym sväzom, prepadajú stále väčšej hysterii a dobrodružnosti. Slovenský ľud spolu s českým ľudom je si vedomý, že v službách týchto vojnových štváčov mobilizujú sa všetky zbytky reakcie v našej krajine, ako to dokazujú všetky procesy so špiónmi a zradcami. Pracujúci ľud Slovenska nie jeden raz zdôraznil svoju príslušnosť k táboru mieru a potvrdzuje ju každý deň svojou prácou pri plnení piánu, pri budovaní socializmu. Zvlášť manifestačným spôsobom vyjadril sa pri podpisovaní Stockholmskej rezolúcie Stáleho výboru obrancov mieru. A chystá sa tak znovu urobiť a odpovedať na posledné provokácie imperialistov a vojnových štváčov pri svojom tradičnom Slovanskom sviatku na Devíne. Tu znovu budú veľké masy slovenského ľudu tlmočiť svoju bezvýhradnú oddanosť a lásku veľkému Sovietskemu sväzu, k bašte, o ktorú sa opierajú všetci statoční a mierumilovní ľudia na svete. Slovanská tradícia, ktoiä sa viaže k Devínu, poskytne vhodnú príležitosť pre rozvinutie my’lienky bratstva a spolupráce medzi všetkými národmi. Veď myšlienka Slovanstva, myšlienka spolupráce a vzájomnosti medzi slovanskými národmi bola vždy vo svojej podstate myšlienkou pokroku, bratstva a humanity. Oddaní hlásatelia slovanskej vzájomnosti v minulosti, v druhej svetovej vojne i dnes nesledovali nikdy útočné ciele voči iným národom; naopak, Slovanstvo chápalo sa ako predbojovník a garant pokroku, pokoja a bratstva medzi národmi. Kollárovo heslo: „Keď zvoláš Slovan, nech sa ti ozve človek”, j o zástava, pod ktorou sa oduševňovali slovanskí v boji proti, nepriateľom vlastenci ľudstva, proti nepriateľom pokroku a pokoja medzi národmi. Proletársky internacionalizmus medzinárodnej robotníckej triedy, ako najmohutnejšia hrádza voči imperialistom a vojnovým štváčom, obsahuje vo svojich základoch i tehlu slovanskej vzájomnosti. Preto tiež slovanský Devín stáva sa baštou bratstva a mieru medzi národmi. K Devinu viažu sa u slovenského ľudu aj spomienky na účinkovanie slávnych slovanských vierozvestov Cyrila a Metoda. Š jeho menom je spojená cyrilometodějská tradícia. Táto tradícia bola vždy poučná pre Slovanov, no zvlášť poučná je dnes, keď Vatikán a s ním spojená vysoká cirkevná hierarchia zrtitvu, tok ako pred tisíc rokmi, odhaľuje jasne svoj urotislov anský a protiľudový chah i-v.to- Pred vyše H*íe »o k e f VkĹ pre iústé<tr vst Cyril’ ». * • č e vra spôsobom vytrfav'.l ick íJsftBv len za .o, ze išli s ľudom, že hájili jeho slobodu, že napomáhali jeho pokrok a vzdelanosť. Už vtedy Vatikán sledujúc svoje mocenské záujmy išiel ruka v ruke s feudálnymi uchvatiteľmi, aby porobil slovenský ľud, zbavil ho slobody a štátnej svrchovanosti a zahatal jeho napredovanie. A vtedy sa vatikánske zákerné intrigy podařily. V ich dôsledku vznikla veľká škoda pre rozvoj národov v strednej Europe. Dnes sa pokúša Vatikán robiť to isté, čo za Cyrila a Metoda. Znovu sa usiluje v službách západných, teraz už imperialistických útočníkov, zbaviť naše národy slobody a napredovania. Znovu by chcel zatiahnuť do svojej a imperialistickej siete slovanské a iné národy strednej Európy. Znovu dáva do kliatby všetkých tých vlasteneckých kňazov, ktorí sa hlásia k ľudu, hája jelio slobodu a rozvíjanie. Znovu tak ako pred vyše tisíc rokmi pomocou nových wiehingovcov chcel by terorizovať vlasteneckých kňazov a zastrašovať ľud v jeho boji za mier a za pokrok. Slovom, Vatikán chcel by po tisíc rokoch zopakovať zločin, ktorý prvý raz spáchal za čias Cyrila a Metoda. Zabúda však, že slovanské a iné národy v strednej Europe a spolu s nimi celý svet vyzerá dnes inakšie ako pred tisíc rokmi. Pominuly už časy, keď pápež spolu so svetskými vykorisťovateľmi rozhodoval o osude národov. Národy vyrástly, učily a učia sa z ťažkých skúseností. Dnes už v ich čele nestojí hŕstka vlastencov. Dnes si na čelo národov v boji za ich česť, slobodu a svrchovanost’ zastala robotnícka trieda a jej predvoj komunistická strana. Dnes je tu mohutný Sovietsky sväz a štáty ľudových demokracií, kde robotnícka trieda prevzala vládu do svojich rúk, kde vybudovala alebo buduje socializmus. Dnes robotnícke triedy v kapitalistických krajinách, spojené sväzkom proletárskeho internacionalizmu, vedú úspešný zápas za udržanie mieru a škrtajú plány imperialistov a Vatikánu. Preto nebude sa opakovať smutná história Cyrila a Metoda. V minulosti na Devín chodili vlastenci, aby sa posmeľovali v nádeji za lepší, za slobodný život v našej vlasti. Dnes pôjdu na Devín masy slobodného ľudu, aby manifestovaly za, mier a bratstvo medz! národmi. Pôjdu tam, aby manifestovaly svoje odhodlanie budovať socializmus a vždy verne stáť po boku Sovietskeho sväzu. A budú sa p-i tejto mohutnej manifestácii znovu posilňovať zo slovanskej a cyrilometodějská tradície staroslávneho Devina,