Pravda, júl 1950 (XXXI/152-176)

1950-07-01 / No. 152

PROLETÁŘI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA! ÚSTREDNÝ ORGÁN KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA Bratislava, sobota 1. júla 1950 3 Kčs Bočník XXXI. — Číslo 152 Smernice s. Zápotockého v záverečnom slove na plenárke ROH: Vychovajme svedomitých bodovatefev socializmu František Zupka novým predsedom ÚRO Zainteresovat celé osadenstvá na hospodárení závodu (PA) V piatok, 30. júna pokračo­vala v Bratislave plenárka ÜRO za účasti predsedu vlády A. Zápotoc­kého, ministrov G. Klimenta, E. Er­­bana, generálneho tajomníka KSS Štefana Bašťovanského a organizač­ného tajomníka f V KSS Mošku. Pod­predseda ŰKO V. Cipro v otváracom prejave druhého dňa plenárky spo­menul narodeniny poslanca Fr. Zup­­ku a vyzdvihol jeho životnú dráhu v boji za víťazstvo robotníckej trie­dy Československa. Delegáti usporia­dali jubilantovi, ktorý sa dožil 49 ro­kov, srdečné ovácie. Po otvorení prehovoril o výchovnej a kultúrnej práci v odboroch sekre­tár ÚRO K. Marvan. Jeho prejav, ako aj priebeh diskusie prinášame na 6. strane. V priebehu predpoludňaj­šieho rokovania prehovorilo v disku­sii 30 rečníkov. V rámci diskusie pre­hovorili aj ministri súdruh Kliment a súdruh Erban. Významné dvojdňové plenárne za­sadnutie ÜRO skončilo sa v piatok popoludní záverečným slovom súdru­ha A. Zápotockého, ktorý vytýčil Re­volučnému odborovému hnutiu ďalšie úlohy pri budovaní socializmu v na­šej Republike. V závere svojho pre­javu súdruh Zápotocký odôvodnil návrh, aby bol uvolněný z funkcie predsedu ŰRO a súčasne aby bol uvoľnený z funkcie generálneho ta­jomníka ÜRO minister práce a so­ciálnej starostlivosti súdruh Evžen Erban. Súdruh Zápotocký navrhol potom, aby plenárka ŰRO zvo­lila doterajšieho prvého podpredsedu ŰRO súdruha Františka Zupku za nového predsedu Ústrednej rady od­borov. Súdruh Zápotocký ubezpečil plenárku ÚRO, že ako člen predsta­venstva ÚRO bude i naďalej v naj­užšom kontakte s mohutným Revo­lučným odborovým hnutím v našej Republike. Podpredseda ÚRO, súdruh C'ipro a generálny tajomník súdruh Kolský zhodnotili potom veľké dielo súdruha Zápotockého, neohrozeného bojovníka za jednotu odborov, múdre­ho, rozšafného vodcu trojmiliónovej armády odborárov v Republike. Na návrh súdruha Kolikého prijala ple­nárka ÚRO usneseme, aby boly vy­dané Sobrané spisy súdruha Zápo­tockého. Plenárka Ú BO potom jedno­myseľne schválila návrh súdruha Zá­potockého a za nadšeného potlesku a prevolávania na slávu zvolila sú­druha Zupku za predsedu Ústrednej rady odborov. Súdruh Zupka sa sú­časne vzdáva funkcie povereníka prá­ce a sociálnej starostlivosti. Keď sa súdruh Zupka poďakoval za dôveru a zdôraznil, že Ústredná rada odbo­rov a celé Revolučné odborové hnu­tie budú i naďalej pracovať podľa smerníc, vytýčených súdruhom Zápo­tockým, celé shromažd enin v neutí­chajúcich ováciách súdruhovi Zápo­tockému vyslovilo úprin nú a horúcu vďaku za jeho neúnavnú prácu pri budovaní odborového hnutia v našej Republike. Napokon prijala plenárka ÚRO jednomyseľne rezolúciu, na čo pred­sedajúci súdruh Cipro plenárku za­končil. Prejav predsedu vlády A. Zápotockého Vážené súdružky a súdruhovia! Bolo mi uložené povedať žáner k referátom aj k diskusii našej kon­ferencie. Chcel by som pri tej príie­­u;: v *- j ...o,-u'Jhx .. ui-MäK. Uu a -dziiOJujtícr úlohu, pred ktorou v súčasnom čase stojí naše sjednotené Revolučné odborové hnutie, to je vybudovať socializmus a predvšetkým vybudovať socialis­tickú výrobu- Zdôrazňujem, súdru­hovia, vybudovať, to značí, že socia­listickú výrobu ešte vybudovanú ne­máme a že sme iba na začiatku tohto budovania. Budovanie prináša so sebou množ­stvo nových úloh, núti nás prispôso­bovať im svoju prácu aj taktiku. A tomu mnohí nerozumejú a to nám spôsobuje najväčšie ťažkosti. Sú me­dzi nami ľudia, ktorí sa pozerajú na veci fantasticky, nazdávajú sa, že politickými prevratmi, ktoré sme uskutočnili, dokončili sme už aj pre­vrat hospodárstva, že máme socializ­mus, aj socialistickú výrobu vybudo­vanú a môžeme sa podľa toho zaria­ďovať. Títo ľudia chceli by vývin o celé desaťročia předhonit a vo svojom nevyliečiteľnom romantizme sadnú na lep každému šudierovi a krikľú­ňovi a vedeli by nás namiesto do­predu vohnať do katastrofy. Súdruh Lenin nás učí: ,,Ani jedno hlboké a mohutné ľudové hnutie v dejinách sa nezaobišlo bez špinavej peny — bez dobrodruhov a šudierov, chvastúňov a krikľúňov, čo sa pri­­treli k neskúseným novotárom, neza­obišlo sa bez velkého zmätku, nepo­riadku, zbytočného shonu, bez poku­sov jednotlivých „vodcov" púšťať sa do dvadsiatich úloh a neuskutočniť ani jednu". Protikladom oproti fantastom a ne­skúseným novotárom sú starí opor­tunisti a konzervatívci, ktorí sa boja každej novoty, vidia všade plno ne­dostatkov, chýb a nesprávností a zo samého strachu, aby nijaké chyby neurobili, tiahli by nás zpät k re­štaurácii kapitalizmu. Oni nevidia, že ich planý kriticizmus využíva ne­priateľská reakcia na vzbudzovanie nedôvery a paniky, na ohováračky a hádzanie kalu a špiny na veľké die­lo socialistickej výstavby. Tu možno opäť použiť slová Lenina: ,.Nech si brešú, my pôjdeme svojou cestou, pokial možno najstarostUvejšie a naj­trpezlivejšie skúšajúc a vyhľadávajúc ozajstných organizátorov, ľudí s triez­vym rozumom a s praktickým smys- 3om. ľudí, spájajúcich oddanosť k so­cializmu so šikovnosťou, bez tuku. a napriek zmätku a huku my pôj­deme organizovať húževnatú a druž­nú spoločnú prácu velkého počtu Tu,­­dí v rámci sovietskej organizácie­ju ta’rých ľud* treba, k ed ,?űie ich '...f t. i, V 5 / k JŤliúlT x)ô; stupne od najjednoduchších úloh k ťažším a stavať ich na zodpoved­né miesta vedúcich činiteľov práce ľudu, vedúcich pracovníkov správy- Ešle sme sa to nenaučili, ale my sa to naučíme." naše Ťažkosti sú ťažkosťami rastu Treba chápať, že naše ťažkosti a nedostatky sú nedostatkami ohrom­ného tvorivého rozmachu, rastu novej činorodej iniciatívy pracujúcich más, ktoré svojím revolučným elánom a postupom vpred napokon všetky pre­kážky a nedostatky, ktorých sa pesi­misti obávali, odstraňujú a naprá­vajú. Naša konferencia a jej rokovanie je jasným odrazom toho činorodého kvasenia. Hovorili tu o mnohých úspechoch aj nedostatkoch. Vezmite iba naše ŕdernícke hnutie a socia­listickú súťaž. Koľko je v ňom nedo­statkov, chýb a nedopsírení a na­priek týmto chybám a / nedostatkom údcrnícke hnutie í, ■ tická -;ú­í''?,. Ti ľ •' O ' ■ r a .. "hi. .auív, i-Ľi* i :<!; ViSŕť. ňovat úzke proiúy. plniť plány, tvoriť nové normy, dvíhať produk­tivitu práce a klásť základy pre sku­točne novú socialistickú pracovnú produktivitu, Sú iste aj v radoch ro­botníkov ludia, ktorí zneužívajú to, že sme kapitalistické vykorisťovatel­­stvo odstránili. Chcú dosahovať veľ­ké zárobky, bez toho. že by svoje výkony zvyšovali, bez toho, že by sa usiloval: za svoju mzdu podať aj zodpovedajúci výkon. Máme takých ľudí vo všetkých výrobných aj pra­covných odvetviach, ale myslím, že neprezrádzam nijakú tajnosť, a už sú­druh Šmidmajer o tom hovoril, že najviac týchto prípadov sa nám vy­skytuje v stavebníctve. Prečo, súdru­hovia? Preto, že pri rozmachu našej stavebnej výroby zaradujeme do sta­vebníctva velký počet ľudí, ktorí predtým vôbec v priemysle nepraco­vali, nemajú triedne vedomie a vedo­­(Pokračovanie na 4. strane ) V nedeľu 2. Júla hor' sa na Davín! Za mier a bratstvo medzi národmi! iaaRi»aaaiaaiai»anNMiaHasaHaaaaaaaMaNBHMiaana;.Hm-MflH So Sovietskym sväzem za mier a bratstvo medzi národmi ONDREJ FAVLÍK Súdruh Široký na IN. sjazde Ko­munistickej strany Slovenska pove­dal: „Mierové hnutie proti podpaľa­čom novej vojny musí myšlienku miera a myšlienku boja za zabezpe­čenie mieru zaniesť do každého zá­voru, každej dediny, do každého urá­nu a školy, do každej chalupy.” Tej­to vznešenej úlohe zasvätený je toho­ročný Slovanský deň na Devine. Bu­de on predovšetkým veľkou miero­vou manifestáciou slovenského ľudu a odsúdením všetkých tých, ktorí sa dali na cestu prípravy vojny. Slovenský ľud starostlivo sleduje medzinárodnú situáciu. Oddávajúc sa plne výstavbe nestráca s očí nebez­pečenstvo, ktorým ohrožujú svet voj­noví štváči na čele s imperialistami -ooieiľieb .'t ó to v amerických. Vie, t. j .; „..'o . ■ /ľi.V. .'k I- ’t Tni.* vzali po ňiUerovi plán,, po .oíoi.i. de, vystupujú čoraz z jasnejšie v úlo­he pripravovateľov novej vojny. Sa­botáž spojeneckých smlúv, zvlášť čo sa týka demokratizácie a demilitari­zácie západného Nemecka, studená vojna a útočné pakty, stúpajúce voj­nové rozpočty kapitalistických štá­tov. budovanie amerických vojen­ských základní v Europe a Ázii, to všetko svedčí o tom, že americkí im­perialisti pripravujú vojnu, pripravu­jú surový útok proti najhlbším zá­ujmom všetkých národov na svete. Zákerné prepadnutie Kórejskej ľudo­vodemokratickej republiky je len po­sledné ohnivko provokačnej a dobro­družnej politiky Wall Streetu. Ame­rickí imperialisti a ich pomáhači vidiac so dňa na deň sa zvyšujúcu pre­vahu svetového tábora mieru na čele so Sovietskym sväzom, prepadajú stále väčšej hysterii a dobrodruž­­nosti. Slovenský ľud spolu s českým ľudom je si vedomý, že v službách týchto vojnových štváčov mobilizu­jú sa všetky zbytky reakcie v našej krajine, ako to dokazujú všetky pro­cesy so špiónmi a zradcami. Pracu­júci ľud Slovenska nie jeden raz zdô­raznil svoju príslušnosť k táboru mieru a potvrdzuje ju každý deň svojou prácou pri plnení piánu, pri budovaní socializmu. Zvlášť manifes­tačným spôsobom vyjadril sa pri podpisovaní Stockholmskej rezolúcie Stáleho výboru obrancov mieru. A chystá sa tak znovu urobiť a odpo­vedať na posledné provokácie impe­rialistov a vojnových štváčov pri svo­jom tradičnom Slovanskom sviatku na Devíne. Tu znovu budú veľké masy slovenského ľudu tlmočiť svoju bezvýhradnú oddanosť a lásku veľ­kému Sovietskemu sväzu, k bašte, o ktorú sa opierajú všetci statoční a mierumilovní ľudia na svete. Slovanská tradícia, ktoiä sa viaže k Devínu, poskytne vhodnú príleži­tosť pre rozvinutie my’lienky brat­stva a spolupráce medzi všetkými národmi. Veď myšlienka Slovanstva, myšlienka spolupráce a vzájomnosti medzi slovanskými národmi bola vždy vo svojej podstate myšlienkou po­kroku, bratstva a humanity. Oddaní hlásatelia slovanskej vzájomnosti v minulosti, v druhej svetovej vojne i dnes nesledovali nikdy útočné ciele voči iným národom; naopak, Slovan­stvo chápalo sa ako predbojovník a garant pokroku, pokoja a bratstva medzi národmi. Kollárovo heslo: „Keď zvoláš Slovan, nech sa ti ozve človek”, j o zástava, pod ktorou sa oduševňovali slovanskí v boji proti, nepriateľom vlastenci ľudstva, proti nepriateľom pokroku a pokoja medzi národmi. Proletársky interna­cionalizmus medzinárodnej robotníc­kej triedy, ako najmohutnejšia hrá­dza voči imperialistom a vojnovým štváčom, obsahuje vo svojich zákla­doch i tehlu slovanskej vzájomnosti. Preto tiež slovanský Devín stáva sa baštou bratstva a mieru medzi národmi. K Devinu viažu sa u slovenského ľudu aj spomienky na účinkovanie slávnych slovanských vierozvestov Cyrila a Metoda. Š jeho menom je spojená cyrilometodějská tradícia. Táto tradícia bola vždy poučná pre Slovanov, no zvlášť poučná je dnes, keď Vatikán a s ním spojená vysoká cirkevná hierarchia zrtitvu, tok ako pred tisíc rokmi, odhaľuje jasne svoj urotislov anský a protiľudový cha­­h i-v.to- Pred vyše H*íe »o k e f VkĹ pre iústé<tr vst Cyril’ ». * • č e vra spôsobom vytrfav'.l ick íJsftBv len za .o, ze išli s ľudom, že hájili jeho slobodu, že napomáhali jeho pokrok a vzdelanosť. Už vtedy Vatikán sledujúc svoje mocenské záujmy išiel ruka v ruke s feudál­nymi uchvatiteľmi, aby porobil slo­venský ľud, zbavil ho slobody a štát­nej svrchovanosti a zahatal jeho na­predovanie. A vtedy sa vatikánske zákerné intrigy podařily. V ich dô­sledku vznikla veľká škoda pre roz­voj národov v strednej Europe. Dnes sa pokúša Vatikán robiť to isté, čo za Cyrila a Metoda. Znovu sa usiluje v službách západných, teraz už im­perialistických útočníkov, zbaviť na­še národy slobody a napredovania. Znovu by chcel zatiahnuť do svojej a imperialistickej siete slovanské a iné národy strednej Európy. Znovu dáva do kliatby všetkých tých vlaste­neckých kňazov, ktorí sa hlásia k ľu­du, hája jelio slobodu a rozvíjanie. Znovu tak ako pred vyše tisíc rokmi pomocou nových wiehingovcov chcel by terorizovať vlasteneckých kňazov a zastrašovať ľud v jeho boji za mier a za pokrok. Slovom, Vatikán chcel by po tisíc rokoch zopakovať zločin, ktorý prvý raz spáchal za čias Cy­rila a Metoda. Zabúda však, že slo­vanské a iné národy v strednej Euro­pe a spolu s nimi celý svet vyzerá dnes inakšie ako pred tisíc rokmi. Pominuly už časy, keď pápež spolu so svetskými vykorisťovateľmi roz­hodoval o osude národov. Národy vy­­rástly, učily a učia sa z ťažkých skú­seností. Dnes už v ich čele nestojí hŕstka vlastencov. Dnes si na čelo národov v boji za ich česť, slobodu a svrchovanost’ zastala robotnícka trieda a jej predvoj komunistická strana. Dnes je tu mohutný Soviet­sky sväz a štáty ľudových demokra­cií, kde robotnícka trieda prevzala vládu do svojich rúk, kde vybudo­vala alebo buduje socializmus. Dnes robotnícke triedy v kapitalistických krajinách, spojené sväzkom proletár­skeho internacionalizmu, vedú úspeš­ný zápas za udržanie mieru a škrta­jú plány imperialistov a Vatikánu. Preto nebude sa opakovať smutná história Cyrila a Metoda. V minulosti na Devín chodili vlas­tenci, aby sa posmeľovali v nádeji za lepší, za slobodný život v našej vlasti. Dnes pôjdu na Devín masy slobodného ľudu, aby manifestovaly za, mier a bratstvo medz! národmi. Pôjdu tam, aby manifestovaly svoje odhodlanie budovať socializmus a vždy verne stáť po boku Sovietske­ho sväzu. A budú sa p-i tejto mo­hutnej manifestácii znovu posilňovať zo slovanskej a cyrilometodějská tradície staroslávneho Devina,

Next