Pravda, september 1950 (XXXI/204-229)
1950-09-01 / No. 204
PROLETÁR! VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA! ÚSTREDNÝ ORGÁN KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA Bratislava, piatok 1, septembra 1950 2 Kčs Ročník XXXI, — Číslo 204 Nechcú zaostať ani Záhoráci Plán jesenných prác vzorne splníme Taký je záväzok družstevníkov zo Suchohradu v okrese Malacky súdruhovi y. Širokému (PA) Po príklade družstevníkov z Veľkého Blahova, Seni, Diviackej Novej Vsi a Prihety prijali záväzky na poťáesť Svetového sjazdu obrancov mieru aj družstevníci v Suchohrade. Vo svojom liste súdruhovi Širokému píšu: „Drahý sűdmh Široký! My, malí a strední roľníci zo Suchohradu, máme dobré skúsenosti zo spoločnej práce v žatve. Náš pracovný plán pri žatve a mlatbe sme presne uskutočnili, čím sme podstatne skrátili všetky práce. Po týchto dobrých skiisenostiach rozhodli sa naši družstevníci prejsť na spoločné obrábanie pôdy bez medzí v II. type JRD. Keď všetci malí a strední roľníci podpísali prevádzkový poriadok, rozorali sme všetky medze v obci. Naše JRD dobre napredovalo. Teraz však máme ťažkosti pri vyúčtovaní žatevných prác. Tieto ťažkosti«ám spôsobili dedinskí boháči, ktorí ako vedúci skupín riadne nezapisovali odpracované dni členom pracovnej skupiny. \ Napriek takto vzniklým ťažkostiam nedáme sa odradiť od nastúpenej cesty, ale po vylúčení dedinských boháčov z JRD. ešte, lepšie si zorganizujeme našu prácu a zaväzujeme sa dokončiť pracovný a finančný plán do 5. septembra 1950. Tento plán zaväzujeme sa spoločnou organizovanou prácou uskutočniť na počesť Svetového sjazdu obrancov mieru do konca októbra t. r. Toto bude najlepšia odpoveď našim nepriateľom, ktorí chceli urobiť rozkol v JRD. Tým, že budeme vzorne plniť svoje povinnosti, podľa smerníc, ktoré sú v poslednom usnesení predsedníctva Ústredného výboru KSČ, najlepšie prispejeme k upevneniu mieru vo svete. V Suchohrade, dňa 30. augusta 1950. Ján Beleš,» Jozef Schneider, predseda JRD. tajomník JRD. List podpísalo 46 družstevníkov. Končí sa sláva dedinského boháča Cypriána (Mára Čomu sa možno učiť zo skúsenosti JRD v Suchohrade V dnešnom čísle Pravdy uverejňujeme ďalší záväzok družstevníkov súdruhovi širokému. Je to záväzok členov JRD v Suchohrade v Malackom okrese. Bude poučné pre všetkyJRD a obce v Malackom okrese, ale .'i pre mnohé iné JRD a dedia y. pu/vjef sa zblízka, akým vývojom prešlo JRD v Suchohrade a ako tam organizujú prácu, aby mohli česthe splniť záväzok, daný predsedovi našej strany. V Suchohrade je 91 roľníckych usadlostí o celkovej výmere 690 ha ornej pôdy. V obci je 5 dedinských boháčov, ktorí vlastnia spolu 154 ha ornej pôdy. Ostatní sú malí a strední roľníci, ktorí vlastnia ornú pôdu vo výmere od 1-—15 ha. Značná tejto pôdy je však piesočnatá, časť neúrodná. JRD založili v januári tohto roku. Zo začiatku, pred žatvou, malo JRD len 30 členov z radov najchudobnejších roľníkov. Títo priekopníci praDružstevníci v Suchohrade si dali veľmi záležať na tom, aby plán spoločných žatevných a mlatebných prác pre celú obec bol vypracovaný svědomitě a podložili ho aj plánom finančným. Plán obsahoval presné rozdelenie úloh pre každú pracovnú skupinu a na každý deň. Sestavili aj menný sóznám pracovných skupín, určili vedúcich, každej -kupine pridelili stroje a poťahy. Presne určli aj vlastníkov poťahov. Takéto sosíavenje skupín ukázalo sa v žatevných prácach ako veľmi osožné. Roľníci nastúpili spoločne do práce a vydržali až do konca. V siedmich pracovných skupinách pracovalo 96 ľudí. Za pomoci dvoch samoviazačov štátnej strojovej stanice v Malackách žatvu na ploche 294 ha obilnín skončili za 9 dní. Oproti lanskému roku skrátili žatvu o celých 12 dní. Oveľa rýchlejšie ako vlani sa uskutočnila aj mlatba. Dedina videla prvé výsledky a výhody spoločnej družstevnej práce. 191 občanov vstúpilo cez žatvu do Napriek týmto veľkým úspechom majú dnes družstevníci v Suchohrade aj mnohé starosti, "sťažnosti. Pravda, mali Ba počuť aj vzorne vypracovaný plán žatvy a mlatby mali aj svědomitě vypracovaný fia nančný plán. Jednako s vyúčtovanim majú dnes veľké ťažkosti. Povinnosťou vedúcich pracovných skupín holo denne zapisovať odpracované hodiny svojich členov a tieto výkazy odovzdávať večer, po skončení prác, účtovníkovi JRD, aby ich mohol zapísať do kníh. Mnohí vedúci skupín však neviedli tieto záznamy dosť poriadne. Zaznamenávali si ich na útržky papierov, z ktorých mnohé i postrácali. Takto chýbajú úplné a gresné záznamy o tojn,. koľko ktorý covali horlivo. Chodili z domu, do domu a presviedčali o výhodách spoločnej, organizovanej práce v žatve, pre ktorú získali všetkých malých a stredných roľníkov v obci. .Mnohí z nich ešte aj pred žatvou vstúpili do JRD. No — vstúpili do JRD aj piati dedinskí boháči na čele so 45 hektárovým Cypriánom Grujbárom. V ďalšom ešte uvidíme, prečo dedinskí boháči do JRD šli a akú „družstevnú“ prácu tam robili. JRD. Počet členov vzrástol na 221. Okrem troch všetky roľnícke usadlosti sú dnes v JRD! V čase žatevných prác vypracovali si družstevníci v Suchohrade aj plán celoobecného osevného postupu. Na členskej schôdzke JRD tento prerokovali a usniesli sa prejsť plán na spoločné obrábanie pôdy bez medzí. Prijali a podpísali prevádzkový poriadok II. typu. Po tomto vážnom a významnom rozhodnutí, pri podmietke strnísk, rozorali v obci Suchohrad, okres Malacky, všetky medze. Družstevníci, oduševnení výsledkami svojej práce, stupňovali svoje úsilie, aby ich JRD mohlo byť vzorom pre celé Záhorie. Uvedomili si, že ako dobrí hospodári-družstevníci úž teraz majú rozmýšľať o tom, ako pripraviť podmienky pre lepšiu úrodu v budúcom roku-. Uskutočnili technicko-hospodársku úpravu pôdy, vytýčili jednotlivé súvislé hony podľa 9-ročného osevného postupu, a vyviezli hnoj pod cukrovku. člen odpracoval, koľko obilnín jednotlivých roľníkov sa pokosilo družstevne, strojom alebo ručne. Preto majú dnes ťažkosti pri vyúčtovaní spoločných .prác, t. j. pri odmeňovaní roľníkov za vykonanú prácu a pri vyberaní poplatkov družstvu za vykonanú prácu. V súvise s vedením účtov vyšly najavo aj iné závažnejšie veci. Malí a strední roľníci v Suchohrade -a dnes presvedčujú o tom. akým „priateľom“ družstevnej myšlienky je dedinský boháč,_ i keď z prefíkanosti do JRD vstupuje. Presvedčili sa o tom. že dôverčivosť voči dedinskému boháčovi sa nevypláca. Stalo sa totiž, že družstevníci pripustili, aby vedúcim ■ 30-člennej pracovnej skwpi-ny bol dedinský boháč, už spomenutý Cyprián Grujbár, ktorý vlastní 45 ha pôdy, j , ,. Nebude zo psa slanina Tento Cyprián Gmjtoár, úmyselne falšoval výkazy, takže v jeho skupine sa pri vyúčtovaní ukazujú najväčšie nedostatky. Napríklad maloroľník Karol Uhrinec so svojou ženou a dcérou odpracovali cez žatvu a mlatbu celkove 246 a pol hodiny. Uhrinec si každý deň odpracované hodiny svoje, svojej ženy a dcéry preme zapisoval a členovia skupiny správnosť jeho záznamov potvrdzujú. No boháč Grujbár odšvindloval a nezahlásii 34 pracovných hodín, ktoré odpracovala Uhrincova žena. Podobne aj maloroľník Pavol Ambra, ktorý má dovedna 4 k. j. pôdy a ktorý zošedivel v ťažkej lopote na poliach dedinských boháčov, nemá vo výkaze zavedenú ani jednu hodinu, hoci spolu so svojou starou ženou odpracoval 10 hodín. No dedinský boháč Grujbár na druhej strane nezabudol zaznamenať, že JRD Ambroví pokosilo pol kat. jutra, hoci v skutočnosti mu pokosilo len ‘štvrť kat. jutra. To sú len dva príklady. Podobné nesrovnalosti sa ukazujú aj u ďalších členov jeho skupiny. Zmýlil sa azda Cyprián Grujbár? Nemyslíte, že gazda, ktorý hospodári na 45 ha pôdy, by už dávno bol vyšiel na psí tridsiatok, keby sa nebol "rozumel knihám a účtovaniu? Je nad slnko jasnejšie, že dedinský boháč Cyprián Grujbár úmyselne falšoval výkazy,, aby znevážil družstevnú myšlienku, aby dokázal, že spoločne organizované práce sa nedaria, aby vyvolal nespokojnosť malých a stredných roľníkov proti JRD. Cyprián Grujbár vedel pritom vo svojej záludnosti využiť tú okolnosť, že niektorí ďalší už spomenutí vediúci skupín neboli dosť poriadkumilovní a postrácali niektoré doklady. Takto chcel svoje vlastné fígle obrátiť proti myšlienke JRD. A kto je tento vtáčik? Malí strední roľníci ho dávno poznajú ako a argalášskeho zbohatlíka. Chudobní roľníci a robotníci majú v živej pamäti, ako museli za jedno kilo múky u neho pracovať jeden deň okrem toho mu gite doplácať na kaža dé kilo 5 Kčs. Podobne vedel vykořisťovat malých a stredných roľníkov svojím traktorom. Až keď mu traktor vykúpili, zmenil taktiku. Vstúpil do JRÍD. aby ho zvnútra rozvracal. Nuž nebude zo psa slanina, nebude z dedinského boháča priateľ JRD! Dnes to už vedia malí a strední roľníci v Suchohrade z vlastnej skúsenosti a preto rozhodne žiadajú vyhnať z JRD dedinského boháča Cy- I {Pokračovanie na S, strane} Starostlivo vyuracovný žatevný plán Na čo však predsa zabodli i Príďte s nami manifestovat na I Krajský deň KSS v Bratislave \ v dňoch 2. a 3. sept. svoje pevné odhodlanie j budovat'socializmus a brániť svetový mier Na začiatok školského roku Začíname prvý školský rok po IX. sjazde KSS, ktorý venoval tak veľkú pozornosť aj otázkam školy, otázkam výchovy našej mládeže. Celý náš Pud je naplnený hrdosťou a radosťou nad nebývalým rozmachom školstva v ľudovej demokracii, nad úspechmi, ktoré sme na tomto poli dosiahli. No s plnou vážnosťou uvedomujeme si nedostatky v našom školstve, na ktoré upozornil IX.' sjazd KSS a ktoré treba dôsledne odstraňovať, „aby sa v čo najkratšom čase všetky naše školy, od národných až po vysoké, staly vyhňami socialistickej výchovy“ (V. Široký). Do našich škôl prichádza mládež, ktorá už môže používať bohatých plodov budovateľskej práce nášho ľudu. Prichádza z prostredia, v ktorom niet biedy a nezamestnanosti, z domovov, ktoré ju môžu pre školu dôstojne vystrojiť. Do škôl sa vracia mládež zotavená z rekreačných stredísk alebo z rekreačného pobytu s rodičmi. Nie je dávna minulosť, Keď sa o takýchto výdobytkoch iba snívať mohlo. Neustále sa zvyšujú študijné možnosti. Kým v roku 1945 viac ako polovička detí nemala možnosť pokračovať v učení na bývalých meštianskych a stredných školách, teraz takéto vzdelanie na školách druhého stupňa má zabezpečené celá naša mládež. Pre nadaných chlapcov a dievčatá, predovšetkým z radoV robotníckej triedy a pracujúceho roľníctva, neustále rozširujeme možnosti vzdelávať sa na školách III. stupňa. Aj tohto roku otvárame ďalšie desiatky škôl všetkých druhov. Zvyšujeme tiež počet robotníkov, ktorí sa školia vo vyšších školách pracujúcich a v prípravných kurzoch pre vysokoškolské štúdium. No v’ novom školskom roku budeme musieť vynaložiť všetko, aby sme v školskej práci dôsledne a bezvýhradne uskutočňovali líniu školskej a kultúrnej politiky strany, aby sme sa — poučení sjazdom — dali do rýchlejšieho budovania socialistickej náplne našej školy. Ako na to poukázali súdruhovia Široký a Bašťovanský na IX. sjazde KSS, chybná kádrová politika a celkové ovzdušie ideového kompromisnictva v našom školstve spôsobilý, že jasné smernice súdruha Gottwalda, dané na IX. sjazde KSČ, sa dôsledne neuvádzaly do života. Aby sme líniu školskej politiky strany mohli dôslednejšie plniť, bolo treba urobiť mnoho opatřeni. Do škôl nastupujú pinohi noví učitelia, vyškolení z rajäov robotníkov alebo pracujúcich roľníkov, od ktorých sa očakáva, že urobia všetko, aby socialistický svetový názor prenikol celým výchovným dielom našich škôl. Do škôl nastúpili tiež pokrokoví učitelia, ktorí mali cez letné prázdniny možnosť hlbšie sa vzdelať politicky. Správnym rozmiesťovaním kádrov a smelým vyzdvihovaním mladých osvedčených pracovníkov na vedúce miesta v školskej správe, starostlivosťou o stále školenie učiteľských kádrov prostredníctvom pedagogických fakúlt, pedagogických sborov — bude treba pomáhať škole, aby lepšje plnila svoje úlohy. Učiteľovi sa podľa nového platového zákona dostáva spravodlivejšieho ocenenia jeho práce, odmeny podľa zásluhy. Školskej práci budú pomáhať aj nové učebnice, ktoré sa už teraz dostanú do škôl národných a stredných a počas školského roku budú mať všetky učebnice aj školy III. stupňa. Tieto učebnice na vedeckom podklade vysvetľujú prírodné javy, rozširujú okruh vedomostí a sú dôležitým prostriedkom výchovy mladého pokolenia k láske k práci, ku kolektívu, 1: socialistickému vlastenectvu a proletárskemu internacionalizmu a k láske k Sovietskemu sväzu. V novej škole pôjde o to, ako to naznačil školským pracovníkom na celoštátnej konferencii s. Bareš, aby ^rýchlejšie ako dosiaľ postupovala socialistická náplň školy a jej pedagogiky, aby naša škola bola oveľa viac školou pracovnou, školou polytechnickou, aby sa tu formoval nový socialistický človek, hrdina práce i statočný vlastenec. Vzorom nám je sovietska škola a preto bude úlohou našich učiteľov, aby iniciatívne študovali a učili sa z vymožeností sovietskej pedagogickej vedy. Ešte viac ako dosiaľ bude treba sa na našich školách opierať o prácu pionierskych odielov a o prácu ČSM, lebo — ako to povedal súdruh Gottwald na I. sjazde ČSM — aj za to, aká je naša škola, má ČSM veľkú 'časť zodpovednosti. Tak ako každý sväzák v závode má byť úderníkom, tak každý sväzák v škole má byť vzorným žiakom. Aby škola a rodina spoločne a shodne vychovávaly deti v socialistickom duchu, využime inštitúciu rodičovských sdružení a pritiahnime k záujmu o školskú prácu najmä rodičov z radov robotníkov a malých i stredných roľníkov. Našim závodným organizáciám strany na školách pripadá úloha zaktivizovať členov strany k plneniu úloh školy, dosiahnuť, aby sa predovšetkým každý učiteľ-komunista cítil zodpovedným za výchovu socialistického pokolenia, aby učiteľ-komunista bol vzorom, priekopníkom správnej Výchovy na našich školách. No závodné organizácie strany majú I pomáhať všetkým poctivý tú pokrokovým pracovníkom bez ohľadu na ich strannícku príslušnosť, pomáhať vytvoriť nové ovzdušie kolektívnej spolupráce učiteľov, pomáhať organizáciám mládeže, pionierskym oddielom a rodičovským sdruženiam. V duchu usnesenia IX. sjazdu KSS je tiež úlohou krajských a okresných výborov strany, aby věnovaly školám omnoho väčšiu a sústavnejšiu pozornosť ako dosiať. Pracovníci strany si majú uvedomiť, že výchova mládeže je vecou celého ľudu. Zračí sa to aj pri tohoročných slávnostiach na začiatku školského roku, ktorých sa spolu so žiakmi a pedagógmi zúčastňujú aj občania. Začíname tak novú tradíciu, keď sviatok školy, sviatok našich detí je súčasne celonárodným sviatkom. Uvedomujeme sl tak ako nikdy predtým, že od nás všetkých závisí, aká bude nová mládež. Dnes sú dané všetky možnosti, aby sa uplatnily všetky vlohy našich detí, aby sa z nich stali dobrí a hrdi budovatelia — socialistickej a komunistickej spoločnosti. A aké sú výhľady školskej mládeže v kapitalistických krajinách? Delegáti Medzinárodného kongresu Studentstva, ktorí boli v týchto dňoch v Prahe, s obdivom sa vyslovovali o rozmachu školstva v ľudových demokraciách a naproti tomu poukazovali shodne na tú skutočnosť, že väčšine pracujúcich v ich krajinách sa nedostáva vzdelania. Veď poznáme to dobre sami z vlastnej skúsenosti: Za kapitalizmu, v predmníchovskej Republike a za „slovenského štátu“, kto mohol študovať? Je zarážajúce- ako málo robotníckych detí mohlo študovať na stredných školách. A iba výnimočne sa deti robotníkov a pracujúcich roľníkov dostávaly na vysoké školy. Naša mládež nastupuje do škôl v čase, keď západní imperialisti znovu rinčia zbraňami, keď — na druhej strane — celý mierumilovný svet pod vedením mocného Sovietskeho sväzu mobilizuje sily na obranu mieru, proti vojnovým podpaľačom. Sme hrdí na to, že patríme do tohto mierového tábora, sme šťastní, že svojou mierovou prácou môžeme budovať našej školskej mládeži mier a blahobyt. Výchovou socialistickej generácie, vlastenecky oduševnenej, zanietenej pre budovanie i obranu vlasti, plníme i náš medzinárodný záväzok a prispievame tým k svetovému hnutiu ssa mier.