Pravda, september 1950 (XXXI/204-229)

1950-09-01 / No. 204

PROLETÁR! VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA! ÚSTREDNÝ ORGÁN KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA Bratislava, piatok 1, septembra 1950 2 Kčs Ročník XXXI, — Číslo 204 Nechcú zaostať ani Záhoráci Plán jesenných prác vzorne splníme Taký je záväzok družstevníkov zo Suchohradu v okrese Malacky súdruhovi y. Širokému (PA) Po príklade družstevníkov z Veľkého Blahova, Seni, Diviackej Novej Vsi a Prihety prijali záväzky na poťáesť Svetového sjazdu obrancov mieru aj družstevníci v Suchohrade. Vo svojom liste súdruhovi Širokému píšu: „Drahý sűdmh Široký! My, malí a strední roľníci zo Suchohradu, máme dobré skúsenosti zo spoločnej práce v žatve. Náš pracovný plán pri žatve a mlatbe sme presne uskutočnili, čím sme podstatne skrátili všetky práce. Po týchto dobrých skiisenostiach rozhodli sa naši druž­stevníci prejsť na spoločné obrábanie pôdy bez medzí v II. type JRD. Keď všetci malí a strední roľníci pod­písali prevádzkový poriadok, rozorali sme všetky medze v obci. Naše JRD dobre napredovalo. Teraz však máme ťaž­kosti pri vyúčtovaní žatevných prác. Tieto ťažkosti«ám spôsobili dedinskí boháči, ktorí ako vedúci skupín riad­ne nezapisovali odpracované dni členom pracovnej skupiny. \ Napriek takto vzniklým ťažkostiam nedáme sa od­radiť od nastúpenej cesty, ale po vylúčení dedinských boháčov z JRD. ešte, lepšie si zorganizujeme našu prácu a zaväzujeme sa dokončiť pracovný a finančný plán do 5. septembra 1950. Tento plán zaväzujeme sa spoločnou organizovanou prácou uskutočniť na počesť Svetového sjazdu obrancov mieru do konca októbra t. r. Toto bude najlepšia odpoveď našim nepriateľom, ktorí chceli urobiť rozkol v JRD. Tým, že budeme vzorne plniť svoje povinnosti, podľa smerníc, ktoré sú v poslednom usnesení predsedníctva Ústredného výboru KSČ, najlepšie prispejeme k upev­neniu mieru vo svete. V Suchohrade, dňa 30. augusta 1950. Ján Beleš,» Jozef Schneider, predseda JRD. tajomník JRD. List podpísalo 46 družstevníkov. Končí sa sláva dedinského boháča Cypriána (Mára Čomu sa možno učiť zo skúsenosti JRD v Suchohrade V dnešnom čísle Pravdy uverejňujeme ďalší záväzok družstevníkov súdruhovi širokému. Je to záväzok členov JRD v Suchohrade v Malac­kom okrese. Bude poučné pre všetkyJRD a obce v Malackom okrese, ale .'i pre mnohé iné JRD a dedia y. pu/vjef sa zblízka, akým vývojom pre­šlo JRD v Suchohrade a ako tam organizujú prácu, aby mohli česthe splniť záväzok, daný predsedovi našej strany. V Suchohrade je 91 roľníckych usadlostí o celkovej výmere 690 ha ornej pôdy. V obci je 5 dedinských boháčov, ktorí vlastnia spolu 154 ha ornej pôdy. Ostatní sú malí a strední roľníci, ktorí vlastnia ornú pôdu vo výmere od 1-—15 ha. Značná tejto pôdy je však piesočnatá, časť ne­úrodná. JRD založili v januári tohto roku. Zo začiatku, pred žatvou, malo JRD len 30 členov z radov najchudobnej­ších roľníkov. Títo priekopníci pra­Družstevníci v Suchohrade si dali veľmi záležať na tom, aby plán spo­ločných žatevných a mlatebných prác pre celú obec bol vypracovaný svědomitě a podložili ho aj plánom finančným. Plán obsahoval presné rozdelenie úloh pre každú pracovnú skupinu a na každý deň. Sestavili aj menný sóznám pracovných skupín, určili ve­dúcich, každej -kupine pridelili stro­je a poťahy. Presne určli aj vlastní­kov poťahov. Takéto sosíavenje skupín ukázalo sa v žatevných prácach ako veľmi osožné. Roľníci nastúpili spoločne do práce a vydržali až do konca. V sied­mich pracovných skupinách praco­valo 96 ľudí. Za pomoci dvoch samo­­viazačov štátnej strojovej stanice v Malackách žatvu na ploche 294 ha obilnín skončili za 9 dní. Oproti lanskému roku skrátili žatvu o ce­lých 12 dní. Oveľa rýchlejšie ako vlani sa uskutočnila aj mlatba. Dedina videla prvé výsledky a vý­hody spoločnej družstevnej práce. 191 občanov vstúpilo cez žatvu do Napriek týmto veľkým úspechom majú dnes družstevníci v Suchohra­de aj mnohé starosti, "sťažnosti. Pravda, mali Ba počuť aj vzorne vy­pracovaný plán žatvy a mlatby mali aj svědomitě vypracovaný fi­a nančný plán. Jednako s vyúčtovanim majú dnes veľké ťažkosti. Povinnos­ťou vedúcich pracovných skupín holo denne zapisovať odpracované hodiny svojich členov a tieto výka­zy odovzdávať večer, po skončení prác, účtovníkovi JRD, aby ich mo­hol zapísať do kníh. Mnohí vedúci skupín však neviedli tieto záznamy dosť poriadne. Zaznamenávali si ich na útržky papierov, z ktorých mno­hé i postrácali. Takto chýbajú úplné a gresné záznamy o tojn,. koľko ktorý covali horlivo. Chodili z domu, do domu a presviedčali o výhodách spo­ločnej, organizovanej práce v žatve, pre ktorú získali všetkých malých a stredných roľníkov v obci. .Mnohí z nich ešte aj pred žatvou vstúpili do JRD. No — vstúpili do JRD aj piati dedinskí boháči na čele so 45 hektá­rovým Cypriánom Grujbárom. V ďalšom ešte uvidíme, prečo dedin­skí boháči do JRD šli a akú „druž­stevnú“ prácu tam robili. JRD. Počet členov vzrástol na 221. Okrem troch všetky roľnícke usad­losti sú dnes v JRD! V čase žatevných prác vypracovali si družstevníci v Suchohrade aj plán celoobecného osevného postupu. Na členskej schôdzke JRD tento prerokovali a usniesli sa prejsť plán na spoločné obrábanie pôdy bez medzí. Prijali a podpísali prevádzkový po­riadok II. typu. Po tomto vážnom a významnom rozhodnutí, pri podmietke strnísk, rozorali v obci Suchohrad, okres Malacky, všetky medze. Družstevní­ci, oduševnení výsledkami svojej práce, stupňovali svoje úsilie, aby ich JRD mohlo byť vzorom pre celé Zá­horie. Uvedomili si, že ako dobrí hospodári-družstevníci úž teraz ma­jú rozmýšľať o tom, ako pripraviť podmienky pre lepšiu úrodu v budú­com roku-. Uskutočnili technicko-hos­­podársku úpravu pôdy, vytýčili jed­notlivé súvislé hony podľa 9-ročného osevného postupu, a vyviezli hnoj pod cukrovku. člen odpracoval, koľko obilnín jed­notlivých roľníkov sa pokosilo druž­stevne, strojom alebo ručne. Preto majú dnes ťažkosti pri vyúčtovaní spoločných .prác, t. j. pri odmeňovaní roľníkov za vykonanú prácu a pri vyberaní poplatkov družstvu za vy­konanú prácu. V súvise s vedením účtov vyšly najavo aj iné závažnejšie veci. Malí a strední roľníci v Suchohrade -a dnes presvedčujú o tom. akým „pria­teľom“ družstevnej myšlienky je de­dinský boháč,_ i keď z prefíkanosti do JRD vstupuje. Presvedčili sa o tom. že dôverčivosť voči dedinskému boháčovi sa nevypláca. Stalo sa to­tiž, že družstevníci pripustili, aby vedúcim ■ 30-člennej pracovnej skwpi-ny bol dedinský boháč, už spomenu­tý Cyprián Grujbár, ktorý vlastní 45 ha pôdy, j , ,. Nebude zo psa slanina Tento Cyprián Gmjtoár, úmyselne falšoval výkazy, takže v jeho skupi­ne sa pri vyúčtovaní ukazujú najväč­šie nedostatky. Napríklad maloroľ­ník Karol Uhrinec so svojou ženou a dcérou odpracovali cez žatvu a mlat­­bu celkove 246 a pol hodiny. Uhrinec si každý deň odpracované hodiny svoje, svojej ženy a dcéry preme za­pisoval a členovia skupiny správnosť jeho záznamov potvrdzujú. No bo­háč Grujbár odšvindloval a nezahlá­­sii 34 pracovných hodín, ktoré od­pracovala Uhrincova žena. Podobne aj maloroľník Pavol Ambra, ktorý má dovedna 4 k. j. pôdy a ktorý zo­šedivel v ťažkej lopote na poliach dedinských boháčov, nemá vo výka­ze zavedenú ani jednu hodinu, hoci spolu so svojou starou ženou odpra­coval 10 hodín. No dedinský boháč Grujbár na druhej strane nezabudol zaznamenať, že JRD Ambroví pokosilo pol kat. jutra, hoci v sku­točnosti mu pokosilo len ‘štvrť kat. jutra. To sú len dva príklady. Podob­né nesrovnalosti sa ukazujú aj u ďalších členov jeho skupiny. Zmýlil sa azda Cyprián Grujbár? Nemyslíte, že gazda, ktorý hospodá­ri na 45 ha pôdy, by už dávno bol vyšiel na psí tridsiatok, keby sa ne­bol "rozumel knihám a účtovaniu? Je nad slnko jasnejšie, že dedinský boháč Cyprián Grujbár úmyselne falšoval výkazy,, aby znevážil druž­stevnú myšlienku, aby dokázal, že spoločne organizované práce sa ne­daria, aby vyvolal nespokojnosť ma­lých a stredných roľníkov proti JRD. Cyprián Grujbár vedel pritom vo svojej záludnosti využiť tú okol­nosť, že niektorí ďalší už spomenutí vediúci skupín neboli dosť poriadku­­milovní a postrácali niektoré dokla­dy. Takto chcel svoje vlastné fígle obrátiť proti myšlienke JRD. A kto je tento vtáčik? Malí strední roľníci ho dávno poznajú ako a argalášskeho zbohatlíka. Chudobní roľníci a robotníci majú v živej pa­mäti, ako museli za jedno kilo mú­ky u neho pracovať jeden deň okrem toho mu gite doplácať na kaž­a dé kilo 5 Kčs. Podobne vedel vyko­řisťovat malých a stredných roľní­kov svojím traktorom. Až keď mu traktor vykúpili, zmenil taktiku. Vstúpil do JRÍD. aby ho zvnútra roz­vracal. Nuž nebude zo psa slanina, nebu­de z dedinského boháča priateľ JRD! Dnes to už vedia malí a strední roľ­níci v Suchohrade z vlastnej skúse­nosti a preto rozhodne žiadajú vy­hnať z JRD dedinského boháča Cy- I {Pokračovanie na S, strane} Starostlivo vyuracovný žatevný plán Na čo však predsa zabodli i Príďte s nami manifestovat na I Krajský deň KSS v Bratislave \ v dňoch 2. a 3. sept. svoje pevné odhodlanie j budovat'socializmus a brániť svetový mier Na začiatok školského roku Začíname prvý školský rok po IX. sjazde KSS, ktorý venoval tak veľ­kú pozornosť aj otázkam školy, otázkam výchovy našej mládeže. Celý náš Pud je naplnený hrdosťou a radosťou nad nebývalým rozma­chom školstva v ľudovej demokracii, nad úspechmi, ktoré sme na tomto poli dosiahli. No s plnou vážnosťou uvedomujeme si nedostatky v našom školstve, na ktoré upozornil IX.' sjazd KSS a ktoré treba dôsledne odstraňovať, „aby sa v čo najkrat­šom čase všetky naše školy, od ná­rodných až po vysoké, staly vyhňami socialistickej výchovy“ (V. Široký). Do našich škôl prichádza mládež, ktorá už môže používať bohatých plodov budovateľskej práce nášho ľu­du. Prichádza z prostredia, v ktorom niet biedy a nezamestnanosti, z do­movov, ktoré ju môžu pre školu dô­stojne vystrojiť. Do škôl sa vracia mládež zotavená z rekreačných stre­dísk alebo z rekreačného pobytu s rodičmi. Nie je dávna minulosť, Keď sa o takýchto výdobytkoch iba snívať mohlo. Neustále sa zvyšujú študijné mož­nosti. Kým v roku 1945 viac ako po­lovička detí nemala možnosť pokra­čovať v učení na bývalých meštian­skych a stredných školách, teraz ta­kéto vzdelanie na školách druhého stupňa má zabezpečené celá naša mládež. Pre nadaných chlapcov a dievčatá, predovšetkým z radoV ro­botníckej triedy a pracujúceho roľ­níctva, neustále rozširujeme mož­nosti vzdelávať sa na školách III. stupňa. Aj tohto roku otvárame ďal­šie desiatky škôl všetkých druhov. Zvyšujeme tiež počet robotníkov, ktorí sa školia vo vyšších školách pracujúcich a v prípravných kurzoch pre vysokoškolské štúdium. No v’ novom školskom roku bude­me musieť vynaložiť všetko, aby sme v školskej práci dôsledne a bezvý­hradne uskutočňovali líniu školskej a kultúrnej politiky strany, aby sme sa — poučení sjazdom — dali do rýchlejšieho budovania socialistickej náplne našej školy. Ako na to pouká­zali súdruhovia Široký a Bašťovan­­ský na IX. sjazde KSS, chybná ká­drová politika a celkové ovzdušie ideového kompromisnictva v našom školstve spôsobilý, že jasné smerni­ce súdruha Gottwalda, dané na IX. sjazde KSČ, sa dôsledne neuvádzaly do života. Aby sme líniu školskej politiky strany mohli dôslednejšie plniť, bolo treba urobiť mnoho opatřeni. Do škôl nastupujú pinohi noví učitelia, vy­školení z rajäov robotníkov alebo pra­cujúcich roľníkov, od ktorých sa oča­káva, že urobia všetko, aby socialis­tický svetový názor prenikol celým výchovným dielom našich škôl. Do škôl nastúpili tiež pokrokoví učite­lia, ktorí mali cez letné prázdniny možnosť hlbšie sa vzdelať politicky. Správnym rozmiesťovaním kádrov a smelým vyzdvihovaním mladých osvedčených pracovníkov na vedúce miesta v školskej správe, starostli­vosťou o stále školenie učiteľských kádrov prostredníctvom pedagogic­kých fakúlt, pedagogických sborov — bude treba pomáhať škole, aby lepšje plnila svoje úlohy. Učiteľovi sa podľa nového platového zákona do­stáva spravodlivejšieho ocenenia je­ho práce, odmeny podľa zásluhy. Školskej práci budú pomáhať aj nové učebnice, ktoré sa už teraz do­stanú do škôl národných a stredných a počas školského roku budú mať všetky učebnice aj školy III. stupňa. Tieto učebnice na vedeckom podkla­de vysvetľujú prírodné javy, rozši­rujú okruh vedomostí a sú dôležitým prostriedkom výchovy mladého po­kolenia k láske k práci, ku kolek­tívu, 1: socialistickému vlastenectvu a proletárskemu internacionalizmu a k láske k Sovietskemu sväzu. V novej škole pôjde o to, ako to naznačil školským pracovníkom na celoštátnej konferencii s. Bareš, aby ^rýchlejšie ako dosiaľ postupovala so­cialistická náplň školy a jej pedago­giky, aby naša škola bola oveľa viac školou pracovnou, školou polytech­nickou, aby sa tu formoval nový so­cialistický človek, hrdina práce i sta­točný vlastenec. Vzorom nám je so­vietska škola a preto bude úlohou našich učiteľov, aby iniciatívne štu­dovali a učili sa z vymožeností so­vietskej pedagogickej vedy. Ešte viac ako dosiaľ bude treba sa na našich školách opierať o prácu pionierskych odielov a o prácu ČSM, lebo — ako to povedal súdruh Gott­wald na I. sjazde ČSM — aj za to, aká je naša škola, má ČSM veľkú 'časť zodpovednosti. Tak ako každý sväzák v závode má byť úderníkom, tak každý sväzák v škole má byť vzorným žiakom. Aby škola a rodi­na spoločne a shodne vychovávaly deti v socialistickom duchu, využime inštitúciu rodičovských sdružení a pritiahnime k záujmu o školskú prá­cu najmä rodičov z radov robotníkov a malých i stredných roľníkov. Našim závodným organizáciám strany na školách pripadá úloha zaktivizovať členov strany k plneniu úloh školy, dosiahnuť, aby sa predo­všetkým každý učiteľ-komunista cí­til zodpovedným za výchovu socia­listického pokolenia, aby učiteľ-ko­­munista bol vzorom, priekopníkom správnej Výchovy na našich školách. No závodné organizácie strany majú I pomáhať všetkým poctivý tú pokro­kovým pracovníkom bez ohľadu na ich strannícku príslušnosť, pomáhať vytvoriť nové ovzdušie kolektívnej spolupráce učiteľov, pomáhať orga­nizáciám mládeže, pionierskym od­dielom a rodičovským sdruženiam. V duchu usnesenia IX. sjazdu KSS je tiež úlohou krajských a okresných výborov strany, aby věnovaly ško­lám omnoho väčšiu a sústavnejšiu po­zornosť ako dosiať. Pracovníci stra­ny si majú uvedomiť, že výchova mládeže je vecou celého ľudu. Zračí sa to aj pri tohoročných slávnostiach na začiatku školského roku, ktorých sa spolu so žiakmi a pedagógmi zúčastňujú aj občania. Začíname tak novú tradíciu, keď sviatok školy, sviatok našich detí je súčasne celonárodným sviatkom. Uvedomujeme sl tak ako nikdy pred­tým, že od nás všetkých závisí, aká bude nová mládež. Dnes sú dané vše­tky možnosti, aby sa uplatnily vše­tky vlohy našich detí, aby sa z nich stali dobrí a hrdi budovatelia — so­cialistickej a komunistickej spoloč­nosti. A aké sú výhľady školskej mláde­že v kapitalistických krajinách? De­legáti Medzinárodného kongresu Stu­dentstva, ktorí boli v týchto dňoch v Prahe, s obdivom sa vyslovovali o rozmachu školstva v ľudových demo­kraciách a naproti tomu poukazovali shodne na tú skutočnosť, že väčšine pracujúcich v ich krajinách sa nedo­stáva vzdelania. Veď poznáme to dobre sami z vlastnej skúsenosti: Za kapitalizmu, v predmníchovskej Re­publike a za „slovenského štátu“, kto mohol študovať? Je zarážajúce- ako málo robotníckych detí mohlo študo­vať na stredných školách. A iba vý­nimočne sa deti robotníkov a pracu­júcich roľníkov dostávaly na vysoké školy. Naša mládež nastupuje do škôl v čase, keď západní imperialisti zno­vu rinčia zbraňami, keď — na dru­hej strane — celý mierumilovný svet pod vedením mocného Sovietskeho sväzu mobilizuje sily na obranu mie­ru, proti vojnovým podpaľačom. Sme hrdí na to, že patríme do tohto mie­rového tábora, sme šťastní, že svojou mierovou prácou môžeme budovať našej školskej mládeži mier a blaho­byt. Výchovou socialistickej generácie, vlastenecky oduševnenej, zanietenej pre budovanie i obranu vlasti, plní­me i náš medzinárodný záväzok a prispievame tým k svetovému hnutiu ssa mier.

Next