Pravda, február 1968 (XLIX/31-59)

1968-02-01 / No. 31

Štvrtok 1. februára 1968 PROLETÁRT VŠETKÝCH KRATiN. SPOJTE SA! PRAVDA ORGÁN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA 40 halierov Ročník XLIX. • Číslo 31 A* ZAMYSLENIE NAD PRIEBEHOM VÝROČNÉHO ROKOVANIA 0 novom štýle práce Prázdno je, možno tak povedať, po tieto dni na sekretariátoch okres­­ných výborov strany. Informátori na otázku, kde je tajomnik. vedúci oddelenia, pracovník napospol vravia: ten súdruh je na výročnej schôdzi v závode, iný na dedine, ďalší v škole, onen v ... Je tento nezvyčajný ruch pracovníkov OV KSS novinkou, prejavom nového štýlu v styku so základnými organizáciami? Nie. Iba objek­tívne zodpovedá požiadavkám prípravy a kvalitného priebehu výroč­ných rokovaní komunistov. Mňa však práve v tejto súvislosti napadli niektoré iné, nástojčivejšie myšlienky: zodpovedá systém a štýl práce niektorých pracovníkov okres­ných výborov strany nárokom, súčasným podmienkam a požiadavkám? Zmenili alebo usilujú sa zmeniť niektoré formy a metódy svojej práce? Pružne a zásadovo riešia pripomienky, ktoré odznejú na výročných schô­dzach? 7 Najskôr sa žiada upozorniť,- že vo viacerých okresoch majú „resty“ a mnohé výročné schôdze značne časovo zaostávajú. Pôvodne toto zaostá­vanie na okresoch ospravedlňovali tým, že treba počkať na závery januá­rového pléna ÜV KSČ. Odvtedy však menia a oznamujú nové termíny de­siatky a stovky organizácií. Príčina? — vraj chcú kvalitnejšie pripraviť schôdze. Situácia je však taká, že uplynul mesiac a schôdzí neprebehla ani po­lovica. Najviac zaostávajú niektoré okresy v Západoslovenskom a Výcho­doslovenskom kraji. Pritom teraz budú rokovať organizácie, v ktorých je najviac členov, organizácie, ktoré svojím charakterom plnia významné úlohy nielen v lokálnom, ale aj v krajskom a celoštátnom meradle. Budú v týchto okresoch teraz šturmovať? Ale veď potom sa pôvodné ospravedlnenie „dobre pripraviť schôdzu“ stane nepríjemným bumeran­gom, triafajúcim práve — ich kvalitu! Takýto stav prináša so sebou aj ďalší vážny neduh: na OV KSS ako vravia, nemajú dosť času, aby zprávy, uznesenia, diskusné vystúpenia z or­ganizácií podrobne preštudovali a podlá charakteru problémov triedili. A to už nevravím o logickom dôsledku, v reťazi takéhoto systému práce, že v mnohých prípadoch nestačia zároveň na pochode pracovať so zá­vermi a rôznymi pripomienkami zo schôdzí. Prečo? — Súdruhovia predo­všetkým zabezpečujú ďalšie výročné schôdze, zúčastňujú sa ich rokovania a ... majú plné ruky práce aj s prípravou okresnej konferencie strany. Avšak od konania mnohých výročných schôdzí, na ktorých komunisti úprimne vyjadrili svoje názory na súčasné živé a aktuálne problémy, kde pranierovali rôzne nedostatky, predniesli podnetné návrhy postupne ply­nú... už týždne! Ale tam „dolu“ pomaly budú čakať odpoveď. Čakajú vysvetlenie, chcú po­znať kto, ako a čo urobil, alebo urobí s ich dobre mienenými pripo­mienkami a návrhmi. Možno sa potom čudovať, vzhladom na neblahé skúsenosti z predchá­dzajúcich rokov, že aj teraz na schôdzkach počuť takéto hlasy: azda je aj zbytočné, aby som hovoril čo nás trápi... nebude to opäť mlátenie prázdnej slamy... nie prvý raz to tu spomíname... tam hore nie velmi dbajú na to, čo my tu navrhujeme ... Možno pri čítaní týchto riadkov bude so mnou niektorý pracovník OV KSS v duchu polemizovať: čo máme robiť? Aj aktivistov sme získali na po­moc, snažíme sa, ale jednoducho — nemáme na to všetko dosť času... Nieto dosť času? , , ... Ale to potom znamená, že nemáme dosť času na to najzákladnejšie, naj­dôležitejšie: pracovať a pružne využiť všetky myšlienky, kritiku, podne­ty náyrhy, úprimné a poctivo myslené slová komunistov. Veď práve to je obsah, to je sol výročných schôdzí. Práve preto a pre nič iné sa neko­najú! Nuž a práve preto treba ihneď po týchto schôdzach aj individuálne, podlá organizácií s obsahom rokovania pracovať a citlivo narábať. Členovia strany základných organizácií nesmú mať pocit, že na partajné j pôde ho­voria „do vetra“, ale že ich hlasy vypočujú a seriózne sa nimi zaoberajú komunisti — pracovníci na nadriadených straníckych, hospodárskych a štát­nych orgánoch. Musia v krátkom čase spoznať, že ich návrhy to nebolo „hádzanie hrachu na stenu“, ale že o nich vecne na inom mieste zodpoved­ní súdruhovia rokovali. Veď sila strany vždy bola a je v základných organizáciách, v mase komu­nistov, v ich obetavosti, kritičnosti a sebakritičnosti. V tom, že sa sú­druhovia aktívne vyjadrujú k práci strany, že kolektív organizácie na­vrhuje a schvaluje určité opatrenia. A práve tento duch, tuto silu organi­zácií musia OV KSS, najmä teraz maximálne podporu, nie zabrzdit, ale 1 iniciatívu rozvinúť! Schôdze, ktoré sa konajú bezprostredne po vy­­v (Pokračovanie na 2. str.) KONEČNE SPRÁVNY KROK ODBOROV Ochraňujú zdravie Rok čo rok sme boli svedkami velkého kolotoču okolo bezpeč nosti a hygieny práce. Hospo­dárski pracovníci podávali od­borom hlásenia o nedodržiavaní predpisov a podmienok bezpeč­nosti a hygieny na pracovis­kách. Rokovali o tom rôzne ko misie, prijímali uznesenia, plá­ny ... No za .posledných desať rokov prišlo pri práci <v našich závodoch o život vyše 2250 ľudí; «mnohí zostali invalid­mi. Denne nedochádzalo [a nedochá­dza) na Slovensku do práce 4000 ludí. A pokročili sme až tak ďaleko, že lu­­ďoro dávame príplatky za zdraviu škodlivú prácu a oni si tieto peniaze „vážia“ ako prilepšenie k platu. Ne­chcú sa ich zriecť a odísť do zdravého prostredia. Ak máme byť úprimní, na tomto krajne nepriaznivom vývoji majú značný podiel odborové orgány, kto­ré nevyužívali svoju právomoc voči všetkým, čo napriek upozorneniam a niekoľkoročným kritikám hrubo za­nedbávali bezpečnosť a hygienu v zá­vodoch. V posledných týždňoch však odborové orgány v Stredoslovenskom kraji začínajú plniť svoje poslanie. NESTAČÍ PODOPRIEŤ STRECHU V Březne majú Stredoslovenské ce­lulózky a papierne pobočný závod lepenkáreň. Ešte v máji 1987 tam previerka zistila, že konštrukcia strechy a povaly je silne prehnitá a každú chvíľu môže spadnúť na hla­vu zamestnancom. Okresný inšpektor bezpečnosti práce vydal záväzný po­kyn pre Stredoslovenské celulózky a papierne v Harmanci, aby to dali opraviť. Strechu podopreli. Po ďalšej previerke však závod dostal príkaz najneskôr do 31. októbra 1967 urobiť generálnu opravu strechy a povaly. Príkaz zostal príkazom, strechu nikto neopravil a v lepenkárni sa praco­valo ďalej. Napokon Okresnej odbo­rovej ráde v Banskej Bystrici neostalo iné, len s platnosťou od 15. januára 3968 zastaviť v lepenkárni dalšiu vý­robu. Obdobná situácia sa vyvinula aj v kameňolome v Devičí a v Teplič­kách, ako aj vo výrobni obaľovacej drviny v Hontianskych Nemciach. Hospodárskym vedúcim pracovníkom závodu Cesty vo Zvolene zrejme ne­prekážalo, za akých nebezpečných podmienok pracujú ich zamestnanci na týchto pracoviskách. V kameňolo­moch v Devičí a v Tepličkách praš­nosť mnohonásobne prevyšovala prí­pustnú normu. Pri obaľovacej súprave v Hontianskych Nemciach nemali za­mestnanci žiadne sociálne zariade­nie, ba ani len «pitnú vodu. Aj na tieto nedostatky odborári upozornili vedúcich pracovníkov zá­vodu ešte v auguste minulého roku. Na veci sa prakticky nič nezmenilo ani vtedy, keď závod musel platiť 5- percentnú prirážku k poistnému z miezd pracovníkov. Preto Okresná odborová rada vo Zvolene zastavila prevádzku obaľovacej súpravy v Hon­tianskych Nemciach ešte začiatkom decembra 1967. A ak sa nič nena­praví, v kameňolomoch v Devičí a v Tepličkách, zastavia robotu koncom apríla tohto roku. CHRÁNIA AJ ZÁKAZNÍKOV Pre škodlivé výpary zakázali ďalšiu výrobnú činnosť aj rýchločistiarňam Komunálnych služieb vo Zvolene a Žiline. V rýchločistiarni v ' Žilíne- HÍiny napr. výpary veľmi škodlivého percbloretylénu až šesťnásobne pre­vyšujú prípustnú normu. Toto sú však len prvé príklady, keď odbory (veľmi správne) konečne vy­stúpili na ochranu človeka a verím, že takto budú postupovať aj dalej. Veď v závodoch na strednom Sloven­sku je 17 500 pracujúcich vystave­ných nadmernému hluku, 4500 trpí otrasmi a 11000 zamestnancov musí deň čo deň dýchať škodliviny. Nadi­šiel naozaj čas, aby hospodárski ve­dúci prestali konečne kľučkovať, ale začali robiť konkrétne opatrenia na zvýšenie bezpečnosti a hygieny práce. Ing. ALEXANDER MI ARTUŠ Weekendové úrazy Praha (CTK) — Ne­pracovné úrazy vyradili vlani denne z práce zhru­ba pol druha tisíc osôb. V priemere sa jeden úraz prihodil každú minútu, zatiaľ čo v roku 1960 bol tento interval viac ako dvojminútový. Zatiaľ čo sa počet pra­covných úrazov v posled­ných rokoch znížil o vy­še 16 pere., nepracovných päťkrát rýchlejšie pribú­da. Tým rastie aj ich po­diel na celkovej absencii zhruba 290 tisíc pracov­níkov, ktorí pre nemoc a úrazy chýbajú celoročne na pracoviskách, a tým krátia národný dôchodok o vyše 8 miliárd korún. Mnoho nepracovných s úrazov je totiž spojených rekreáciou, športom, údržbárskymi a inými svojpomocnými prácami cez voľné soboty. Ako sa vyšetrovaním v mnohých prípadoch dokázalo, nie­ktoré závody, aby si zlep­šili nkazovatele, adminis­tratívne menia pracovné úrazy, na nepracovné. V zajtrajšej dvanásťstránkovej Pravde v cykle SLOVENSKÁ GRAFIKA predstavujeme jed­ného zo zakladateľskej gene­rácie moderného slovenského výtvarného umenia — národné­ho umelca Martina Benku. Nádeje, voľba, ilúzie Doc. Ing. J. Hermach, CSc„ sa v článku na tretej strane pokúša naznačiť, kam sa vy­víja skutočnosť života človeka a najmä čo, by znamenalo realizovanie „snahy" zastdviť vývoj socializmu na jeho ne­dokončených predstavách. Ako veda vidí vodu Rozhovor s vedeckým tajom­níkom Výskumného ústavu vo­dohospodárskeho v Bratislave Ing. Jurajom Ballerom, CSc., o problémoch hospodárenia s vodou na Slovensku si môže­te prečítať na piatej strane. Nad otázkami prítomnosti beseduje v našej redakcii kan­didát Predsedníctva ÚV KSS, vedúci tajomník Západoslo­venského krajského výboru strany František Dvorský, aka­demik Ladislav Szántó a ve­deckí pracovníci Filozofického ústavu SAV Andrej Kopčok a lán Uher na šiestej strane. NOVÝ PREDSEDA O ÚLOHÁCH SVÄZU CS. SPISOVATEĽOV Za progresívne Praha (ČTK) — „Skutočnosť, že si teraz Sväz čs, spisovateľov mo­hol konečne po svojom IV. sjazde v júni minulého roku zvoliť vede­nie podľa svojich stanov, považu­jeme za vonkajší a veľmi sľubný príznak normalizácie postavenia sväzu v našom verejnom živote“ — vyhlásil v úvode rozhovoru so zpravodajkyňou ČTK prof. dr. Eduard Goldstíicker. Práve pred tvždňom ho zvolili za predsedu Sväzu čs. spisovateľov a rozhovor sa preto týkal úloh, ktoré stoja pred spisovateľskou organizáciou v najbližšom období. „Našou hlavnou úlohou bude práve dokončenie začatej norma­lizácie po všetkých stránkach, t. j. vyjasnenie otáznikov, ktoré po ÍV. sjazde spisovateľov ešte zostávajú na niektorých miestach, vydávanie týždenníka nášho sväzu, úsilie o také usporiadanie vzťahov me­dzi spisovateľmi a ústrednou pub­likačnou správou, ktoré — na roz­diel od praxe posledného obdobia bude zodpovedať duchu a litere tlačového zákona. Chceme taktiež zabezpečiť, aby sväzové naklada­teľstvo Čs. spisovateľ mohlo pôso­biť v nesťenčenej miere a slúžiť plne kultúrnym potrebám našej spoločnosti. V dôsledku zasadania ÜV KSČ začiatkom januára totiž znateľne vzrástla naša túžba pomáhať všet­kému progresívnemu, čo si na tomto zasadaní prerazilo cestu, pomáhať všetkými prostriedkami, ktoré majú spisovatelia a ichsväz k dispozícii.“ Čitatelia očakávajú prvé číslo ohláseného nového sväzového týž­denníka. Aké zámery a ciele si kladú vznikajúce Literárne listy? „Literárne listy“ — pokračoval dr. Goldstiicker — „sa budú sna­žiť uskutočňovať to, čo som práve naznačil: pomáhať všetkému pro­gresívnemu, kultúrnemu,: moderné­mu v živote našej spoločnosti. Ná­zov časopisu naznačuje, že sa chcú venovať otázkam literatúry jednak kritickým sledovaním domácej tvorby, jednak zaujímaním stano­vísk k novým javom, prúdom a tendenciám literárnej tvorby v ostatnom svete.“ BESEDOVALI STARÍ KOMUNISTI Praha (ČTK) — V Ústave dejín KSČ v Prahe bola včera beseda s predvojnovými členmi strany. Prišli medzi nich člen Predsedníc­tva ÚV KSČ Jaromír Dolanský a členovia ÚV KSČ dr. František- Kriegel, Václav Slavík, Josef Smr­­kovský a František Vodsloft, aby ich informovali o priebehu októb­rového, decembrového a januáro­vého zasadania pléna Ústredného výboru strany. Zdôraznili význam týchto zasadaní pre ďalší vývoj strany, pre jej demokratizáciu i ce­lej našej spoločnosti, ďalej pre vzťahy medzi národmi republiky, rozvoj jednotlivých jej oblastí i vzťahov medzi stranou a spolo­čenskými organizáciami. Prítomní vyslovili presvedčenie, že závery pléna prispejú aj k zvýšeniu ak­cieschopnosti strany, jej príťažli­vosti i pružnosti. Predvojnoví čle­novia strany sa informovali o prie­behu rozhovorov, ktoré mala nimi vyslaná delegácia so súdruhom Alexandrom Dubčekom, keď mu odovzdávala pozdravný list k jeho zvoleniu za prvého tajomníka ÚV KSČ. VLADA O BRATISLAVE Praha (ČTK) — Na stredajšom zasadaní vláda odsúdila porušenie zvrchovanosti Kórejskej ľudovode­mokratickej republiky Spojenými štátmi a vyslovila vláde KĽDR pod­poru pri ochrane územnej ne­dotknuteľnosti a jej zákonných práv. Ďalej rokovala o zlepšení zásobovania národného hospodár­stva teplom a o znížení exhalácií v Severočeskom kraji, schválila dohodu o výmene tovaru a plat­bách a dohodu o výmene obchod­ných zastúpení medzi ČSSR a NSR. V súčinnosti so Slovenskou ná­rodnou radou pripravila a prero­kovala návrhy zmien príslušných zákonov o Bratislave ako hlavnom meste Slovenska a predkladá ich Národnému zhromaždeniu na schválenie. Vláde predložili kon­trolnú zprávu o opatreniach na definitívne odstránenie závad v in­ternátoch na Strahove a nedo­statkoch v údržbe ostatných ob­jektov vysokých škôl v Prahe. ZA ZÁSLUHY Bratislava (ČTK) — Za dlho­ročnú obetavú prácu v robotníc­kom hnutí, vo verejných funkciách a pri výstavbe socializmu udelil prezident republiky dôchodcovi z Brezovej-Štverníkov v okrese Se­nica Pavlovi Bzdúškovi k jeho 70. narodeninám vyznamenanie Za zá­sluhy o výstavbu. Štátne vyzname­nanie, ako aj pozdravný list ZS KV KSS odovzdal jubilantovi včera v Bratislave kandidát Predsedníc­tva ÚV KSS, vedúci tajomník ZsKV KSS František Dvorský. PROJEKTY S PREDSTIHOM Banská Bystrica (amš) — Včera bola v Banskej Bystrici tla­čová porada, na ktorej zástupco­via projektových organizácií a Stredoslovenského KNV informo­vali novinárov o stave projekto­vých príprav a o vytváraní život­ného prostredia v Stredosloven­skom kraji. Dnes sa už prnjektý pripravujú najmenej so štvrťroč­ným predstihom. Útvary hlavného architekta už existujú v polovici okresných miest kraja. Zásadám tvorby životného prostredia však protirečí predpisovanie typov sta­vieb a finančné limity. Centrnm napríklad neberie do úvahy, že v Stredoslovenskom kraji pripadá na rodinu viac fndí ako celoštát­ne. Tomu by malo zodpovedať aj vybavenie a verkost’ bytov. HOSTIA Z JUHOSLÁVIE Praha (ČTK) — Na pozvanie Ústredného výboru Komunistickej strany Československa pricestoval včera do Prahy člen výkonného výboru ÚV Sväzu komunistov Ju­hoslávie súdruh Nijaz Dizdarevič a vedúci medzinárodného oddele­nia ÚV Sväzu komunistov Juho­slávie súdruh Drago Kune. juho­slovanských hostí privítal tajom­ník ÚV KSČ súdruh Vladimír Koue­­ký a ďalší súdruhovia. Prítomný bol aj veľvyslanec SFRJ v Prahe súdruh Trpe Jakovlevski. NÁVŠTEVA Z QUEBECU Bratislava (dr) — Jedenásť­člennú delegáciu kanadskej pro­vincie Quebec, vedenú predsedom Kráľovskej komisie pre skúmanie podmienok v oblasti zdravotníctva a sociálnej starostlivosti pánom Claude Castonguayom, prijal včera v Bratislave povereník SNR pre zdravotníctvo doc. MUDr. Vladimír Zvara, CSc. s ďalšími predstaviteľ­mi zdravotníctva. Hostia, ktorí sa zaujímajú o organizáciu práce v zdravotníckych zariadeniach, navštfvili potom novú poliklinikn na Kramároch, prezreli si niektoré historické zaujímavosti mesta i síd­­lištnú výstavbu a več°r odcestovali do Prahy. Tehly, tehly ... Sú vari „najúzkoprofilovejším“ materiálom dnešných čia*. Aj napriek tomu, že ich v pezinskom závode Západoslovenských tehelní vy­robili vlani milión tristotisíc jednotiek nad stanovený plán, na viac im pri najlepšej vôli nestačí kapacita. (Bnj Z ROKOVANIA KOMISIE PRE VZDELÁVANIE PRACUJÚCICH Podľa nového štatútu Bratislava (Od našej re­daktorky) — Včera sa v Bra­tislave zišla Slovenská komisia - pre vzdelávanie pracujúcich. V súčasnosti nie je na Slovensku do­budovaná materiálno-technická a or­ganizačná základňa pre vzdelávanie technicko-hospodárskych pracovní­kov. Vo všeobecnosti sa nezabezpe-. čuje dostatok absolventov vysokých škôl, najmä strojároy, elektrotechni­kov, poľnohospodárov, ekonómov, právnikov a matematikov. Ale začí­name pociťovať ťažkosti aj pri umies­­ťovaní. Majú ich absolventi fakulty stavebnej, chemickej, baníckej a hut­níckej. Veľmi vážny výkyv možno očakávať aj pri umiesťovaní absol­ventov stredných škôl, pretože už te­raz tieto školy vychovávajú viac od­borníkov, ako sú požiadavky rezortov. Preto treba vážne rozmýšľať o pruž­nom zredukovaní počtu študujúcich na týchto školách, aby sa situácia po niekoľkých rokoch neukázala ako veľký a ťažko riešiteľný problém. Členovia komisie sa oboznámili s novým štatútom Slovenskej komisie pre vzdelávanie pracujúcich, ktorý ešte v minulom roku schválilo Pred­sedníctvo SNR. Pre najbližšie obdobie má komisia urobiť rozbor doterajšieho vývoja štúdia pracujúcich a ’vypracovať kon­cepciu jeho ďalšieho rozvoja, predo­všetkým z hľadiska perspektívnych úloh a pripraviť koncepciu a realizá­ciu systému mimoškolského vzdeláva­nia v najrôznejších formách, od celo­štátne riadených až po vzdelávanie modernou komunikačnou technikou. —ap— Diskusia na kolesách Bratislava (ČTK 1 — Včera predpoludním vypravili zo želez­ničnej stanice Bratislava hl. ná­dražie mimoriadny rýchlik pre delegátov 7. sjazdu JRD v Prahe. Odcestovalo ním vyše 300 druž­stevníkov zo Západoslovenského kraja. Z ostatných dvoch krajov cestovali delegáti v osobitných va­gónoch pravidelnými rýchlikmi. ♦ • * * V mimoriadnom rýchliku, ktorý viezol včera delegátov Západoslo­venského kraja na Vil. sjazd JRD, sa rozhovory čoskoro obrátili na problémy, ktoré ľudí najviac za­ujímajú. A neraz pádla otázka;, čo vyrieši Vil., celoštátny sjazd JRD? František Bohdan, predseda Spo­­jeného družstva v Šálke hovorí: Často nás trápi. že nemôžeme na­predovať tak, ako by sme chceli.. Podarilo sa nám zainteresovať ľudí na zvyšovaní výroby, získali sme ich pre novú technológiu a nové metódy práce. Lenže nie všetko sa nám darí tak, ako by sa to žia­dalo. A nielen, z našej viny. Na­príklad prešli sme na novú metódu výkrmu tehát, no nemôžeme dostať prípravky, nä ktorých sa práve tento výkrm zakladá. Prešli sme : aj na syntetický výkrm hovädzie­ho dobytka- Značne sme ho rozší­rili a nemáme s ním väčšie ťaž­kosti. Teda v jednej veci sa nám darí, v druhej sa nevieme pohnúť z miesta. Skupina delegátov z levického okresu sa zaoberá pestovaním obi­lia. Ktosi hovorí: Vyrábať by sme vedeli, ale bude sa treba zamyslieť nad zabezpečením pravidelného odbytu výrobkov. Predseda druž­stva vo Veľkých Ludincíach Fran­tišek Urban: Ročne vyrábame 35 vagónov bravčového mäsa. Teraz máme vyše 700 kusov okolo 120 kilogramových ošípaných. Nikto tch nechce. Čo s nimi? Je to veľmi drahé konzervovanie mäsa. Koľko krmiva príde .takto zbytočne na­zmar. Z toho by sme mohli vyrobiť ďalšie tony mäsa. Koniec koncov sú všetci pre­svedčení, že sjazd potisne dopredu riešenie problémov, ktoré znepo­kojujú našich poľnohospodárov a ich zástupcov, ktorí dnes začínajú rokovať. JÁN MIKĽA Rozsiahly útok vlastencov v hlavnom meste juž. Vietnamu Prudké boje v Saigoné Bitka o budovu amerického veľvyslanectva O Americké letec­tvo bombarduje Saigon O Ofenzíva NFO na 31 miest a zá­kladní New York (Zpravodajca ČTK) — Skupina ozbrojených príslušní­kov NFQ južného Vietnamu obsadila v noci na včera prízemie bu­dovy amerického veľvyslanectva v Saigoné a držala ho šesť hodín proti americkým výsadkárom a vojenskej polícii. Juhovietnamským vlastencom sa poda­rilo vniknúť do údajne nedobytnej budovy americkej misie v čase sú­stredenej delostreleckej paľby na stred Saigonu. Partizáni najprv prenikli do záhrady misie dierou v betónovom múre a obsadili potom v tuhom boji prízemie budovy, kde sa opevnili. Asi dvadsať partizánov držalo prízemie proti americkej vojenskej polícii. Po­tom si Američania povolali ha pomoc výsadkárov 101. divízie, ktorí pristáli vo vrtuľníku na streche a odtiaľ bu­dovu dobývali. Keď prenikli do vnút­ra, zistili, že jednotka NFO bola pobi­tá do posledného muža počas pre­strelky. Americký veľvyslanec v Saigoné Ellsworth Bunker musel utiecť nielen z budovy svojej misie, ale i z vlastné­ho bytu, ktorý je vzdialený šesť blo kov od veľvyslanectva. Terajšia budova americkej misie je úplne nová. Postavili ju vlani v no­vembri, keď starú budovu zničili bom­bové útoky vlastencov. Saigon — Boje na uliciach cen­tra Saigonu pokračovali včera ráno najmä v okolí bulváru Hai-ba-trung ä pri letisku Tan-son-hut, ktoré je prakticky obsadené vlastencami. Sily NFO majú v rukách aj husto obývanú štvrť v okolí letiska až po bulvár Hai-ba-trung. Naproti tomu pri americkom veľvy­slanectve je pomerný pokoj; záchran­né čaty začali odpratávať trosky. Saigonský rozhlas včera vyzval všet­kých civilných občanov, ktorí bývajú vo štvrtiach a obciach v okolí letiska Tan-son-hut, aby do večera opustili svoje domovy, pretože oblasť bude v najbližšom čase bombardovaná. Oko­lie letiska obsadili sily NFO. Na sklonku dňa nasadili v centre Saigonu do boja vrtulníky, aby po­mohli pozemným jednotkám vytlačiť vlastencov z dvoch miest v meste, kto­ré dosiaľ držia vo svojich rukách. Úderné komandá vlastencov, ktoré sa pokúsili dobyť sídlo juhovietnam­­ského prezidenta — Palác nezávislosti — boli ešte v popoludňajších hodi­nách opevnené v susednej rozostava­nej sedemposchodovej budove. Otoky výsadkárov saigonského reži-mu proti tejto budove podporovali z náprotivnej strany z juhokórejského veľvyslanectva juhokórejskí vojaci, ktorých tam urýchlene dopravili na ochranu zastupiteľského úradu. Vlastenci prišli ráno pred Palác ne­závislosti na džípoch s označením amerického veľvyslanectva. Ešte predpoludním sa bojovalo na saigonskom letisku Tan-son-hut. Na pomoc vládnym jednotkám vyslali amerických vojakov. Letisko spolu s okolitými vojenskými zariadeniami USA je snáď najväčšou americkou zá­kladňou v južnom Vietname. Vlasten­ci premkli do tohto komplexu už o 4. hodine ráno. Okrem letiska zaútočili aj na americké kasárne a na niekoľ­ko budov veliteľstva vojsk USA v juž­nom Vietname, kde sídli aj hlavný ve­liteľ generál Westmoreland. Otok. na Saigon začali vlastenci rá­no o tretej hodine; hlavnými cieľmi bolo zrejme letisko, americké veľvy­slanectvo ,a Palác nezávislosti. Situácia v celej krajine je celkom neprehľadná. Zo strednej a severnej časti krajiny prichádzajú nové zprávy o útokoch vlastencov. Severne od Saigonu bombardovalo delostrelectvo NFO raketami a mína­mi americkú leteckú základňu Bien­­hoa a susedné americké veliteľstvo pre oblasť hlavného mesta. Rakety a míny dopadli včera aj na letisko pri Da-nängu. v Chu-lai, odkiaľ lietajú bombardovacie lietadlá nad se­verný Vietnam; a v meste Quang-tri. Aj americký vojenský tábor pri Hue ostreľovali. Podľa zpravodajcu AFP podnikli vlastenci v tejto druhej vlne ich ofen­zívy útoky dovedna na 31 miest, vo­jenských a leteckých základní v rôz­nych miestach krajiny. Podľa vyhlásenia amerického pred­staviteľa v Hue sú pouličné boje. Od utorka trvajú boje i y meste Hoi-án. Vlastenci sa tam zakopali pri prô­> (Pokračovanie na 3. strane) PUČI PREŠIEL CIEĽOM Košice (Od nášho redaktora) — Pred Štátnym divadlom v Košiciach sa včera zišla hŕba zvedavcov a za rez­kého pochodu dychovky prešiel vytr­valec Juraj Puči posledné metre tri­­dsafjedendúového pochodu. K valaš­ke a špeciálnym chodeckým topán­kam. ktoré mn na želanie vyrobili v Partizánskom (budú ich vyrábať i pre ostatných záujemcov), mu pri­budol vavřínový veniec a zaslúžený obdiv. 1. januára o polnoci začal v Aši, prešiel až do Košíc. Presne 1256 km šiel bez prestávky, bez jedi­ného dňa oddychu a — bez pľuzgie­ra. Neschudol ani o jeden gram. Dom osvety v Košiciach mu pripravil sláv­nostnú večeru. EXPEDÍCIA lambarene píše pre pravdu 0 hodinu bližšie k Slnku Sedím vo vile Československého egyptologíckého ústavu, som iba v košeli, a keď sa pozriem von, stále nemôžem uveriť, že to, čo vidím, je pravda: v záhrade rastú po­maranče a za nimi sa týčia dva obrovské ihlany pyra­míd. Pred domom za asistencie malých usmrkancov Viki s Jirkom vymieňajú, olej v prevodovke našej Tatry, vnútri ■as Klement smaží cibuľu a nohy pod autom patria isychológovi. Ktovie, čo tam Míla robí. Jirka nakrúca •iekde na bazáre a Peter s Ľubošom zháňajú po úradoch udanské víza, technické prehliadky vozidla, policajné jrihlášky, pridelenie arabského čísla a všetko, čo s tým úvisí. Nech je už ako chce, sme o Káhire. Dojmy sa striedajú takou rýchlosťou a intenzitou, že ceď som si včera líhal, mal som v hlave kolotoč. Nie e tomu ani týždeň, čo sme sa kymácali v kajutách a ho­­jorili si, kedy sa to už skončí. Potom prišla búrka. Sedíš > jedálni, chceš udržať v tanieri polievku, zrazu sa všet­­'co nakloní, poháriky ' sa rozbehnú a až sa to nedá za­­iržaf — letíme všetci na stoličkách cez jedálňu, až sa zrazíme v rohu. Potom sa človek prebudí, pozrie z okien­ka a vidí Afriku; žltý kostrbatý prúžok,'ktorému sa vraví Alexandria. More ' z ozelenie, prechádzame okolo dvoch vrakov. Príchod do prístavu je vraj veľmi zložitý, je tu mólo druhého kontinentu — ak ho nenazveme nového veta. A potom musíme zažiť samozrejmý otras: chaos <a uliciach, množstvo ľudí, každý mu číslovkami všet­­ých svetových jazykov niečo ponúka, spustí cenu i na -i’ooicu, štvrtinu a nakoniec aj tak nič nekúpiš. Vykladanie auta v Alexandrii, to je malý cirkus s vel­ím krikom, pričom ticho sedíme a trpíme. Stačilo len lálo... napli sa laná, predné kolesá sa odlepili, voz ;a dal do pohybu, pomedzi ľudí a zostal trčať prednými kolesami vo vzduchu. Zázrakom sa nikomu nič nestalo, dokonca ani Tatre. Samozrejme, nerátajúc pokrivený blatník a rozbité zrkadlo. Dva dni čakáme v prístave a dohadujeme sa na col­ných formalitách. Keď bolo všetko hotové, posledný podpisujúci colník zistil, Že voz vlastne nie je náš. Patrí pražskej univerzite. Znovu všetky papiere na stôl, nedo­patrenie vyrieši množstvo slov a po troch hodinách meš­kania sme opäť najväčšími priateľmi. Pretože sa chceme stretnúť s posádkou lode Lednice, ktorá-je v Suezskom prieplave, ešte popoludní sa vydá­vame na cestu do Káhiry. Vďaka nášmu konzulovi do­stávame povolenie na prechod rýchlejšou púštnou cestou, ktorou obyčajne nákladné autá nechódievájú. Cesta pri­pomína priamku asfaltu v oranžovo sfarbenom mori. Po prvýkrát chápeme, čo pre túto krajinu môže '-kimenőt voda. Okolo cesty sú nové, nie príliš pův:':' dediny, ale zelené obdĺžniky polí na kúskoch výrvaixýbh púšti svedčia, že aj „mesačná krajina“ môže zmeniť svoju tvár. Oproti jednej dune sa zrazu blízko a nečakane vynoril ihlan. Všetci poznáme obrázky zo školských zemepisov, Teraz sme pri jednom z nich. Ideme okolo pyramid. Neskoro večer pricfíádzame k hotelu, v lJ r - t trávi poslednú noc pred odletom do vlasti posádka Led­nice. Prežili päť mesiacov dobrovoľného v:'-dinstva v „štáte štrnástich uväznených lodí kanálu". Z jedného brehu na nich mieria predné izraelské fronty, z druhého sa črtajú egyptské zákopy. Na lodiach sa kazia tony potravín a státisíce batérií v priestoroch anglických lodí čaká, až im prejde lehota a budú znehodnotené.' V Káhire, kde sa už potískajú hodiny o šesťdesiat mi­núť dopredu, 1 . ■ - 20. januára 1968 PETER BÁRTA Prvé dojmy z ulíc Alexandrie Foto J. Stöhr

Next