Pravda, február 1968 (XLIX/31-59)
1968-02-01 / No. 31
Štvrtok 1. februára 1968 PROLETÁRT VŠETKÝCH KRATiN. SPOJTE SA! PRAVDA ORGÁN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA 40 halierov Ročník XLIX. • Číslo 31 A* ZAMYSLENIE NAD PRIEBEHOM VÝROČNÉHO ROKOVANIA 0 novom štýle práce Prázdno je, možno tak povedať, po tieto dni na sekretariátoch okresných výborov strany. Informátori na otázku, kde je tajomnik. vedúci oddelenia, pracovník napospol vravia: ten súdruh je na výročnej schôdzi v závode, iný na dedine, ďalší v škole, onen v ... Je tento nezvyčajný ruch pracovníkov OV KSS novinkou, prejavom nového štýlu v styku so základnými organizáciami? Nie. Iba objektívne zodpovedá požiadavkám prípravy a kvalitného priebehu výročných rokovaní komunistov. Mňa však práve v tejto súvislosti napadli niektoré iné, nástojčivejšie myšlienky: zodpovedá systém a štýl práce niektorých pracovníkov okresných výborov strany nárokom, súčasným podmienkam a požiadavkám? Zmenili alebo usilujú sa zmeniť niektoré formy a metódy svojej práce? Pružne a zásadovo riešia pripomienky, ktoré odznejú na výročných schôdzach? 7 Najskôr sa žiada upozorniť,- že vo viacerých okresoch majú „resty“ a mnohé výročné schôdze značne časovo zaostávajú. Pôvodne toto zaostávanie na okresoch ospravedlňovali tým, že treba počkať na závery januárového pléna ÜV KSČ. Odvtedy však menia a oznamujú nové termíny desiatky a stovky organizácií. Príčina? — vraj chcú kvalitnejšie pripraviť schôdze. Situácia je však taká, že uplynul mesiac a schôdzí neprebehla ani polovica. Najviac zaostávajú niektoré okresy v Západoslovenskom a Východoslovenskom kraji. Pritom teraz budú rokovať organizácie, v ktorých je najviac členov, organizácie, ktoré svojím charakterom plnia významné úlohy nielen v lokálnom, ale aj v krajskom a celoštátnom meradle. Budú v týchto okresoch teraz šturmovať? Ale veď potom sa pôvodné ospravedlnenie „dobre pripraviť schôdzu“ stane nepríjemným bumerangom, triafajúcim práve — ich kvalitu! Takýto stav prináša so sebou aj ďalší vážny neduh: na OV KSS ako vravia, nemajú dosť času, aby zprávy, uznesenia, diskusné vystúpenia z organizácií podrobne preštudovali a podlá charakteru problémov triedili. A to už nevravím o logickom dôsledku, v reťazi takéhoto systému práce, že v mnohých prípadoch nestačia zároveň na pochode pracovať so závermi a rôznymi pripomienkami zo schôdzí. Prečo? — Súdruhovia predovšetkým zabezpečujú ďalšie výročné schôdze, zúčastňujú sa ich rokovania a ... majú plné ruky práce aj s prípravou okresnej konferencie strany. Avšak od konania mnohých výročných schôdzí, na ktorých komunisti úprimne vyjadrili svoje názory na súčasné živé a aktuálne problémy, kde pranierovali rôzne nedostatky, predniesli podnetné návrhy postupne plynú... už týždne! Ale tam „dolu“ pomaly budú čakať odpoveď. Čakajú vysvetlenie, chcú poznať kto, ako a čo urobil, alebo urobí s ich dobre mienenými pripomienkami a návrhmi. Možno sa potom čudovať, vzhladom na neblahé skúsenosti z predchádzajúcich rokov, že aj teraz na schôdzkach počuť takéto hlasy: azda je aj zbytočné, aby som hovoril čo nás trápi... nebude to opäť mlátenie prázdnej slamy... nie prvý raz to tu spomíname... tam hore nie velmi dbajú na to, čo my tu navrhujeme ... Možno pri čítaní týchto riadkov bude so mnou niektorý pracovník OV KSS v duchu polemizovať: čo máme robiť? Aj aktivistov sme získali na pomoc, snažíme sa, ale jednoducho — nemáme na to všetko dosť času... Nieto dosť času? , , ... Ale to potom znamená, že nemáme dosť času na to najzákladnejšie, najdôležitejšie: pracovať a pružne využiť všetky myšlienky, kritiku, podnety náyrhy, úprimné a poctivo myslené slová komunistov. Veď práve to je obsah, to je sol výročných schôdzí. Práve preto a pre nič iné sa nekonajú! Nuž a práve preto treba ihneď po týchto schôdzach aj individuálne, podlá organizácií s obsahom rokovania pracovať a citlivo narábať. Členovia strany základných organizácií nesmú mať pocit, že na partajné j pôde hovoria „do vetra“, ale že ich hlasy vypočujú a seriózne sa nimi zaoberajú komunisti — pracovníci na nadriadených straníckych, hospodárskych a štátnych orgánoch. Musia v krátkom čase spoznať, že ich návrhy to nebolo „hádzanie hrachu na stenu“, ale že o nich vecne na inom mieste zodpovední súdruhovia rokovali. Veď sila strany vždy bola a je v základných organizáciách, v mase komunistov, v ich obetavosti, kritičnosti a sebakritičnosti. V tom, že sa súdruhovia aktívne vyjadrujú k práci strany, že kolektív organizácie navrhuje a schvaluje určité opatrenia. A práve tento duch, tuto silu organizácií musia OV KSS, najmä teraz maximálne podporu, nie zabrzdit, ale 1 iniciatívu rozvinúť! Schôdze, ktoré sa konajú bezprostredne po vyv (Pokračovanie na 2. str.) KONEČNE SPRÁVNY KROK ODBOROV Ochraňujú zdravie Rok čo rok sme boli svedkami velkého kolotoču okolo bezpeč nosti a hygieny práce. Hospodárski pracovníci podávali odborom hlásenia o nedodržiavaní predpisov a podmienok bezpečnosti a hygieny na pracoviskách. Rokovali o tom rôzne ko misie, prijímali uznesenia, plány ... No za .posledných desať rokov prišlo pri práci <v našich závodoch o život vyše 2250 ľudí; «mnohí zostali invalidmi. Denne nedochádzalo [a nedochádza) na Slovensku do práce 4000 ludí. A pokročili sme až tak ďaleko, že luďoro dávame príplatky za zdraviu škodlivú prácu a oni si tieto peniaze „vážia“ ako prilepšenie k platu. Nechcú sa ich zriecť a odísť do zdravého prostredia. Ak máme byť úprimní, na tomto krajne nepriaznivom vývoji majú značný podiel odborové orgány, ktoré nevyužívali svoju právomoc voči všetkým, čo napriek upozorneniam a niekoľkoročným kritikám hrubo zanedbávali bezpečnosť a hygienu v závodoch. V posledných týždňoch však odborové orgány v Stredoslovenskom kraji začínajú plniť svoje poslanie. NESTAČÍ PODOPRIEŤ STRECHU V Březne majú Stredoslovenské celulózky a papierne pobočný závod lepenkáreň. Ešte v máji 1987 tam previerka zistila, že konštrukcia strechy a povaly je silne prehnitá a každú chvíľu môže spadnúť na hlavu zamestnancom. Okresný inšpektor bezpečnosti práce vydal záväzný pokyn pre Stredoslovenské celulózky a papierne v Harmanci, aby to dali opraviť. Strechu podopreli. Po ďalšej previerke však závod dostal príkaz najneskôr do 31. októbra 1967 urobiť generálnu opravu strechy a povaly. Príkaz zostal príkazom, strechu nikto neopravil a v lepenkárni sa pracovalo ďalej. Napokon Okresnej odborovej ráde v Banskej Bystrici neostalo iné, len s platnosťou od 15. januára 3968 zastaviť v lepenkárni dalšiu výrobu. Obdobná situácia sa vyvinula aj v kameňolome v Devičí a v Tepličkách, ako aj vo výrobni obaľovacej drviny v Hontianskych Nemciach. Hospodárskym vedúcim pracovníkom závodu Cesty vo Zvolene zrejme neprekážalo, za akých nebezpečných podmienok pracujú ich zamestnanci na týchto pracoviskách. V kameňolomoch v Devičí a v Tepličkách prašnosť mnohonásobne prevyšovala prípustnú normu. Pri obaľovacej súprave v Hontianskych Nemciach nemali zamestnanci žiadne sociálne zariadenie, ba ani len «pitnú vodu. Aj na tieto nedostatky odborári upozornili vedúcich pracovníkov závodu ešte v auguste minulého roku. Na veci sa prakticky nič nezmenilo ani vtedy, keď závod musel platiť 5- percentnú prirážku k poistnému z miezd pracovníkov. Preto Okresná odborová rada vo Zvolene zastavila prevádzku obaľovacej súpravy v Hontianskych Nemciach ešte začiatkom decembra 1967. A ak sa nič nenapraví, v kameňolomoch v Devičí a v Tepličkách, zastavia robotu koncom apríla tohto roku. CHRÁNIA AJ ZÁKAZNÍKOV Pre škodlivé výpary zakázali ďalšiu výrobnú činnosť aj rýchločistiarňam Komunálnych služieb vo Zvolene a Žiline. V rýchločistiarni v ' Žilíne- HÍiny napr. výpary veľmi škodlivého percbloretylénu až šesťnásobne prevyšujú prípustnú normu. Toto sú však len prvé príklady, keď odbory (veľmi správne) konečne vystúpili na ochranu človeka a verím, že takto budú postupovať aj dalej. Veď v závodoch na strednom Slovensku je 17 500 pracujúcich vystavených nadmernému hluku, 4500 trpí otrasmi a 11000 zamestnancov musí deň čo deň dýchať škodliviny. Nadišiel naozaj čas, aby hospodárski vedúci prestali konečne kľučkovať, ale začali robiť konkrétne opatrenia na zvýšenie bezpečnosti a hygieny práce. Ing. ALEXANDER MI ARTUŠ Weekendové úrazy Praha (CTK) — Nepracovné úrazy vyradili vlani denne z práce zhruba pol druha tisíc osôb. V priemere sa jeden úraz prihodil každú minútu, zatiaľ čo v roku 1960 bol tento interval viac ako dvojminútový. Zatiaľ čo sa počet pracovných úrazov v posledných rokoch znížil o vyše 16 pere., nepracovných päťkrát rýchlejšie pribúda. Tým rastie aj ich podiel na celkovej absencii zhruba 290 tisíc pracovníkov, ktorí pre nemoc a úrazy chýbajú celoročne na pracoviskách, a tým krátia národný dôchodok o vyše 8 miliárd korún. Mnoho nepracovných s úrazov je totiž spojených rekreáciou, športom, údržbárskymi a inými svojpomocnými prácami cez voľné soboty. Ako sa vyšetrovaním v mnohých prípadoch dokázalo, niektoré závody, aby si zlepšili nkazovatele, administratívne menia pracovné úrazy, na nepracovné. V zajtrajšej dvanásťstránkovej Pravde v cykle SLOVENSKÁ GRAFIKA predstavujeme jedného zo zakladateľskej generácie moderného slovenského výtvarného umenia — národného umelca Martina Benku. Nádeje, voľba, ilúzie Doc. Ing. J. Hermach, CSc„ sa v článku na tretej strane pokúša naznačiť, kam sa vyvíja skutočnosť života človeka a najmä čo, by znamenalo realizovanie „snahy" zastdviť vývoj socializmu na jeho nedokončených predstavách. Ako veda vidí vodu Rozhovor s vedeckým tajomníkom Výskumného ústavu vodohospodárskeho v Bratislave Ing. Jurajom Ballerom, CSc., o problémoch hospodárenia s vodou na Slovensku si môžete prečítať na piatej strane. Nad otázkami prítomnosti beseduje v našej redakcii kandidát Predsedníctva ÚV KSS, vedúci tajomník Západoslovenského krajského výboru strany František Dvorský, akademik Ladislav Szántó a vedeckí pracovníci Filozofického ústavu SAV Andrej Kopčok a lán Uher na šiestej strane. NOVÝ PREDSEDA O ÚLOHÁCH SVÄZU CS. SPISOVATEĽOV Za progresívne Praha (ČTK) — „Skutočnosť, že si teraz Sväz čs, spisovateľov mohol konečne po svojom IV. sjazde v júni minulého roku zvoliť vedenie podľa svojich stanov, považujeme za vonkajší a veľmi sľubný príznak normalizácie postavenia sväzu v našom verejnom živote“ — vyhlásil v úvode rozhovoru so zpravodajkyňou ČTK prof. dr. Eduard Goldstíicker. Práve pred tvždňom ho zvolili za predsedu Sväzu čs. spisovateľov a rozhovor sa preto týkal úloh, ktoré stoja pred spisovateľskou organizáciou v najbližšom období. „Našou hlavnou úlohou bude práve dokončenie začatej normalizácie po všetkých stránkach, t. j. vyjasnenie otáznikov, ktoré po ÍV. sjazde spisovateľov ešte zostávajú na niektorých miestach, vydávanie týždenníka nášho sväzu, úsilie o také usporiadanie vzťahov medzi spisovateľmi a ústrednou publikačnou správou, ktoré — na rozdiel od praxe posledného obdobia bude zodpovedať duchu a litere tlačového zákona. Chceme taktiež zabezpečiť, aby sväzové nakladateľstvo Čs. spisovateľ mohlo pôsobiť v nesťenčenej miere a slúžiť plne kultúrnym potrebám našej spoločnosti. V dôsledku zasadania ÜV KSČ začiatkom januára totiž znateľne vzrástla naša túžba pomáhať všetkému progresívnemu, čo si na tomto zasadaní prerazilo cestu, pomáhať všetkými prostriedkami, ktoré majú spisovatelia a ichsväz k dispozícii.“ Čitatelia očakávajú prvé číslo ohláseného nového sväzového týždenníka. Aké zámery a ciele si kladú vznikajúce Literárne listy? „Literárne listy“ — pokračoval dr. Goldstiicker — „sa budú snažiť uskutočňovať to, čo som práve naznačil: pomáhať všetkému progresívnemu, kultúrnemu,: modernému v živote našej spoločnosti. Názov časopisu naznačuje, že sa chcú venovať otázkam literatúry jednak kritickým sledovaním domácej tvorby, jednak zaujímaním stanovísk k novým javom, prúdom a tendenciám literárnej tvorby v ostatnom svete.“ BESEDOVALI STARÍ KOMUNISTI Praha (ČTK) — V Ústave dejín KSČ v Prahe bola včera beseda s predvojnovými členmi strany. Prišli medzi nich člen Predsedníctva ÚV KSČ Jaromír Dolanský a členovia ÚV KSČ dr. František- Kriegel, Václav Slavík, Josef Smrkovský a František Vodsloft, aby ich informovali o priebehu októbrového, decembrového a januárového zasadania pléna Ústredného výboru strany. Zdôraznili význam týchto zasadaní pre ďalší vývoj strany, pre jej demokratizáciu i celej našej spoločnosti, ďalej pre vzťahy medzi národmi republiky, rozvoj jednotlivých jej oblastí i vzťahov medzi stranou a spoločenskými organizáciami. Prítomní vyslovili presvedčenie, že závery pléna prispejú aj k zvýšeniu akcieschopnosti strany, jej príťažlivosti i pružnosti. Predvojnoví členovia strany sa informovali o priebehu rozhovorov, ktoré mala nimi vyslaná delegácia so súdruhom Alexandrom Dubčekom, keď mu odovzdávala pozdravný list k jeho zvoleniu za prvého tajomníka ÚV KSČ. VLADA O BRATISLAVE Praha (ČTK) — Na stredajšom zasadaní vláda odsúdila porušenie zvrchovanosti Kórejskej ľudovodemokratickej republiky Spojenými štátmi a vyslovila vláde KĽDR podporu pri ochrane územnej nedotknuteľnosti a jej zákonných práv. Ďalej rokovala o zlepšení zásobovania národného hospodárstva teplom a o znížení exhalácií v Severočeskom kraji, schválila dohodu o výmene tovaru a platbách a dohodu o výmene obchodných zastúpení medzi ČSSR a NSR. V súčinnosti so Slovenskou národnou radou pripravila a prerokovala návrhy zmien príslušných zákonov o Bratislave ako hlavnom meste Slovenska a predkladá ich Národnému zhromaždeniu na schválenie. Vláde predložili kontrolnú zprávu o opatreniach na definitívne odstránenie závad v internátoch na Strahove a nedostatkoch v údržbe ostatných objektov vysokých škôl v Prahe. ZA ZÁSLUHY Bratislava (ČTK) — Za dlhoročnú obetavú prácu v robotníckom hnutí, vo verejných funkciách a pri výstavbe socializmu udelil prezident republiky dôchodcovi z Brezovej-Štverníkov v okrese Senica Pavlovi Bzdúškovi k jeho 70. narodeninám vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu. Štátne vyznamenanie, ako aj pozdravný list ZS KV KSS odovzdal jubilantovi včera v Bratislave kandidát Predsedníctva ÚV KSS, vedúci tajomník ZsKV KSS František Dvorský. PROJEKTY S PREDSTIHOM Banská Bystrica (amš) — Včera bola v Banskej Bystrici tlačová porada, na ktorej zástupcovia projektových organizácií a Stredoslovenského KNV informovali novinárov o stave projektových príprav a o vytváraní životného prostredia v Stredoslovenskom kraji. Dnes sa už prnjektý pripravujú najmenej so štvrťročným predstihom. Útvary hlavného architekta už existujú v polovici okresných miest kraja. Zásadám tvorby životného prostredia však protirečí predpisovanie typov stavieb a finančné limity. Centrnm napríklad neberie do úvahy, že v Stredoslovenskom kraji pripadá na rodinu viac fndí ako celoštátne. Tomu by malo zodpovedať aj vybavenie a verkost’ bytov. HOSTIA Z JUHOSLÁVIE Praha (ČTK) — Na pozvanie Ústredného výboru Komunistickej strany Československa pricestoval včera do Prahy člen výkonného výboru ÚV Sväzu komunistov Juhoslávie súdruh Nijaz Dizdarevič a vedúci medzinárodného oddelenia ÚV Sväzu komunistov Juhoslávie súdruh Drago Kune. juhoslovanských hostí privítal tajomník ÚV KSČ súdruh Vladimír Koueký a ďalší súdruhovia. Prítomný bol aj veľvyslanec SFRJ v Prahe súdruh Trpe Jakovlevski. NÁVŠTEVA Z QUEBECU Bratislava (dr) — Jedenásťčlennú delegáciu kanadskej provincie Quebec, vedenú predsedom Kráľovskej komisie pre skúmanie podmienok v oblasti zdravotníctva a sociálnej starostlivosti pánom Claude Castonguayom, prijal včera v Bratislave povereník SNR pre zdravotníctvo doc. MUDr. Vladimír Zvara, CSc. s ďalšími predstaviteľmi zdravotníctva. Hostia, ktorí sa zaujímajú o organizáciu práce v zdravotníckych zariadeniach, navštfvili potom novú poliklinikn na Kramároch, prezreli si niektoré historické zaujímavosti mesta i sídlištnú výstavbu a več°r odcestovali do Prahy. Tehly, tehly ... Sú vari „najúzkoprofilovejším“ materiálom dnešných čia*. Aj napriek tomu, že ich v pezinskom závode Západoslovenských tehelní vyrobili vlani milión tristotisíc jednotiek nad stanovený plán, na viac im pri najlepšej vôli nestačí kapacita. (Bnj Z ROKOVANIA KOMISIE PRE VZDELÁVANIE PRACUJÚCICH Podľa nového štatútu Bratislava (Od našej redaktorky) — Včera sa v Bratislave zišla Slovenská komisia - pre vzdelávanie pracujúcich. V súčasnosti nie je na Slovensku dobudovaná materiálno-technická a organizačná základňa pre vzdelávanie technicko-hospodárskych pracovníkov. Vo všeobecnosti sa nezabezpe-. čuje dostatok absolventov vysokých škôl, najmä strojároy, elektrotechnikov, poľnohospodárov, ekonómov, právnikov a matematikov. Ale začíname pociťovať ťažkosti aj pri umiesťovaní. Majú ich absolventi fakulty stavebnej, chemickej, baníckej a hutníckej. Veľmi vážny výkyv možno očakávať aj pri umiesťovaní absolventov stredných škôl, pretože už teraz tieto školy vychovávajú viac odborníkov, ako sú požiadavky rezortov. Preto treba vážne rozmýšľať o pružnom zredukovaní počtu študujúcich na týchto školách, aby sa situácia po niekoľkých rokoch neukázala ako veľký a ťažko riešiteľný problém. Členovia komisie sa oboznámili s novým štatútom Slovenskej komisie pre vzdelávanie pracujúcich, ktorý ešte v minulom roku schválilo Predsedníctvo SNR. Pre najbližšie obdobie má komisia urobiť rozbor doterajšieho vývoja štúdia pracujúcich a ’vypracovať koncepciu jeho ďalšieho rozvoja, predovšetkým z hľadiska perspektívnych úloh a pripraviť koncepciu a realizáciu systému mimoškolského vzdelávania v najrôznejších formách, od celoštátne riadených až po vzdelávanie modernou komunikačnou technikou. —ap— Diskusia na kolesách Bratislava (ČTK 1 — Včera predpoludním vypravili zo železničnej stanice Bratislava hl. nádražie mimoriadny rýchlik pre delegátov 7. sjazdu JRD v Prahe. Odcestovalo ním vyše 300 družstevníkov zo Západoslovenského kraja. Z ostatných dvoch krajov cestovali delegáti v osobitných vagónoch pravidelnými rýchlikmi. ♦ • * * V mimoriadnom rýchliku, ktorý viezol včera delegátov Západoslovenského kraja na Vil. sjazd JRD, sa rozhovory čoskoro obrátili na problémy, ktoré ľudí najviac zaujímajú. A neraz pádla otázka;, čo vyrieši Vil., celoštátny sjazd JRD? František Bohdan, predseda Spojeného družstva v Šálke hovorí: Často nás trápi. že nemôžeme napredovať tak, ako by sme chceli.. Podarilo sa nám zainteresovať ľudí na zvyšovaní výroby, získali sme ich pre novú technológiu a nové metódy práce. Lenže nie všetko sa nám darí tak, ako by sa to žiadalo. A nielen, z našej viny. Napríklad prešli sme na novú metódu výkrmu tehát, no nemôžeme dostať prípravky, nä ktorých sa práve tento výkrm zakladá. Prešli sme : aj na syntetický výkrm hovädzieho dobytka- Značne sme ho rozšírili a nemáme s ním väčšie ťažkosti. Teda v jednej veci sa nám darí, v druhej sa nevieme pohnúť z miesta. Skupina delegátov z levického okresu sa zaoberá pestovaním obilia. Ktosi hovorí: Vyrábať by sme vedeli, ale bude sa treba zamyslieť nad zabezpečením pravidelného odbytu výrobkov. Predseda družstva vo Veľkých Ludincíach František Urban: Ročne vyrábame 35 vagónov bravčového mäsa. Teraz máme vyše 700 kusov okolo 120 kilogramových ošípaných. Nikto tch nechce. Čo s nimi? Je to veľmi drahé konzervovanie mäsa. Koľko krmiva príde .takto zbytočne nazmar. Z toho by sme mohli vyrobiť ďalšie tony mäsa. Koniec koncov sú všetci presvedčení, že sjazd potisne dopredu riešenie problémov, ktoré znepokojujú našich poľnohospodárov a ich zástupcov, ktorí dnes začínajú rokovať. JÁN MIKĽA Rozsiahly útok vlastencov v hlavnom meste juž. Vietnamu Prudké boje v Saigoné Bitka o budovu amerického veľvyslanectva O Americké letectvo bombarduje Saigon O Ofenzíva NFO na 31 miest a základní New York (Zpravodajca ČTK) — Skupina ozbrojených príslušníkov NFQ južného Vietnamu obsadila v noci na včera prízemie budovy amerického veľvyslanectva v Saigoné a držala ho šesť hodín proti americkým výsadkárom a vojenskej polícii. Juhovietnamským vlastencom sa podarilo vniknúť do údajne nedobytnej budovy americkej misie v čase sústredenej delostreleckej paľby na stred Saigonu. Partizáni najprv prenikli do záhrady misie dierou v betónovom múre a obsadili potom v tuhom boji prízemie budovy, kde sa opevnili. Asi dvadsať partizánov držalo prízemie proti americkej vojenskej polícii. Potom si Američania povolali ha pomoc výsadkárov 101. divízie, ktorí pristáli vo vrtuľníku na streche a odtiaľ budovu dobývali. Keď prenikli do vnútra, zistili, že jednotka NFO bola pobitá do posledného muža počas prestrelky. Americký veľvyslanec v Saigoné Ellsworth Bunker musel utiecť nielen z budovy svojej misie, ale i z vlastného bytu, ktorý je vzdialený šesť blo kov od veľvyslanectva. Terajšia budova americkej misie je úplne nová. Postavili ju vlani v novembri, keď starú budovu zničili bombové útoky vlastencov. Saigon — Boje na uliciach centra Saigonu pokračovali včera ráno najmä v okolí bulváru Hai-ba-trung ä pri letisku Tan-son-hut, ktoré je prakticky obsadené vlastencami. Sily NFO majú v rukách aj husto obývanú štvrť v okolí letiska až po bulvár Hai-ba-trung. Naproti tomu pri americkom veľvyslanectve je pomerný pokoj; záchranné čaty začali odpratávať trosky. Saigonský rozhlas včera vyzval všetkých civilných občanov, ktorí bývajú vo štvrtiach a obciach v okolí letiska Tan-son-hut, aby do večera opustili svoje domovy, pretože oblasť bude v najbližšom čase bombardovaná. Okolie letiska obsadili sily NFO. Na sklonku dňa nasadili v centre Saigonu do boja vrtulníky, aby pomohli pozemným jednotkám vytlačiť vlastencov z dvoch miest v meste, ktoré dosiaľ držia vo svojich rukách. Úderné komandá vlastencov, ktoré sa pokúsili dobyť sídlo juhovietnamského prezidenta — Palác nezávislosti — boli ešte v popoludňajších hodinách opevnené v susednej rozostavanej sedemposchodovej budove. Otoky výsadkárov saigonského reži-mu proti tejto budove podporovali z náprotivnej strany z juhokórejského veľvyslanectva juhokórejskí vojaci, ktorých tam urýchlene dopravili na ochranu zastupiteľského úradu. Vlastenci prišli ráno pred Palác nezávislosti na džípoch s označením amerického veľvyslanectva. Ešte predpoludním sa bojovalo na saigonskom letisku Tan-son-hut. Na pomoc vládnym jednotkám vyslali amerických vojakov. Letisko spolu s okolitými vojenskými zariadeniami USA je snáď najväčšou americkou základňou v južnom Vietname. Vlastenci premkli do tohto komplexu už o 4. hodine ráno. Okrem letiska zaútočili aj na americké kasárne a na niekoľko budov veliteľstva vojsk USA v južnom Vietname, kde sídli aj hlavný veliteľ generál Westmoreland. Otok. na Saigon začali vlastenci ráno o tretej hodine; hlavnými cieľmi bolo zrejme letisko, americké veľvyslanectvo ,a Palác nezávislosti. Situácia v celej krajine je celkom neprehľadná. Zo strednej a severnej časti krajiny prichádzajú nové zprávy o útokoch vlastencov. Severne od Saigonu bombardovalo delostrelectvo NFO raketami a mínami americkú leteckú základňu Bienhoa a susedné americké veliteľstvo pre oblasť hlavného mesta. Rakety a míny dopadli včera aj na letisko pri Da-nängu. v Chu-lai, odkiaľ lietajú bombardovacie lietadlá nad severný Vietnam; a v meste Quang-tri. Aj americký vojenský tábor pri Hue ostreľovali. Podľa zpravodajcu AFP podnikli vlastenci v tejto druhej vlne ich ofenzívy útoky dovedna na 31 miest, vojenských a leteckých základní v rôznych miestach krajiny. Podľa vyhlásenia amerického predstaviteľa v Hue sú pouličné boje. Od utorka trvajú boje i y meste Hoi-án. Vlastenci sa tam zakopali pri prô> (Pokračovanie na 3. strane) PUČI PREŠIEL CIEĽOM Košice (Od nášho redaktora) — Pred Štátnym divadlom v Košiciach sa včera zišla hŕba zvedavcov a za rezkého pochodu dychovky prešiel vytrvalec Juraj Puči posledné metre tridsafjedendúového pochodu. K valaške a špeciálnym chodeckým topánkam. ktoré mn na želanie vyrobili v Partizánskom (budú ich vyrábať i pre ostatných záujemcov), mu pribudol vavřínový veniec a zaslúžený obdiv. 1. januára o polnoci začal v Aši, prešiel až do Košíc. Presne 1256 km šiel bez prestávky, bez jediného dňa oddychu a — bez pľuzgiera. Neschudol ani o jeden gram. Dom osvety v Košiciach mu pripravil slávnostnú večeru. EXPEDÍCIA lambarene píše pre pravdu 0 hodinu bližšie k Slnku Sedím vo vile Československého egyptologíckého ústavu, som iba v košeli, a keď sa pozriem von, stále nemôžem uveriť, že to, čo vidím, je pravda: v záhrade rastú pomaranče a za nimi sa týčia dva obrovské ihlany pyramíd. Pred domom za asistencie malých usmrkancov Viki s Jirkom vymieňajú, olej v prevodovke našej Tatry, vnútri ■as Klement smaží cibuľu a nohy pod autom patria isychológovi. Ktovie, čo tam Míla robí. Jirka nakrúca •iekde na bazáre a Peter s Ľubošom zháňajú po úradoch udanské víza, technické prehliadky vozidla, policajné jrihlášky, pridelenie arabského čísla a všetko, čo s tým úvisí. Nech je už ako chce, sme o Káhire. Dojmy sa striedajú takou rýchlosťou a intenzitou, že ceď som si včera líhal, mal som v hlave kolotoč. Nie e tomu ani týždeň, čo sme sa kymácali v kajutách a hojorili si, kedy sa to už skončí. Potom prišla búrka. Sedíš > jedálni, chceš udržať v tanieri polievku, zrazu sa všet'co nakloní, poháriky ' sa rozbehnú a až sa to nedá zairžaf — letíme všetci na stoličkách cez jedálňu, až sa zrazíme v rohu. Potom sa človek prebudí, pozrie z okienka a vidí Afriku; žltý kostrbatý prúžok,'ktorému sa vraví Alexandria. More ' z ozelenie, prechádzame okolo dvoch vrakov. Príchod do prístavu je vraj veľmi zložitý, je tu mólo druhého kontinentu — ak ho nenazveme nového veta. A potom musíme zažiť samozrejmý otras: chaos <a uliciach, množstvo ľudí, každý mu číslovkami všetých svetových jazykov niečo ponúka, spustí cenu i na -i’ooicu, štvrtinu a nakoniec aj tak nič nekúpiš. Vykladanie auta v Alexandrii, to je malý cirkus s velím krikom, pričom ticho sedíme a trpíme. Stačilo len lálo... napli sa laná, predné kolesá sa odlepili, voz ;a dal do pohybu, pomedzi ľudí a zostal trčať prednými kolesami vo vzduchu. Zázrakom sa nikomu nič nestalo, dokonca ani Tatre. Samozrejme, nerátajúc pokrivený blatník a rozbité zrkadlo. Dva dni čakáme v prístave a dohadujeme sa na colných formalitách. Keď bolo všetko hotové, posledný podpisujúci colník zistil, Že voz vlastne nie je náš. Patrí pražskej univerzite. Znovu všetky papiere na stôl, nedopatrenie vyrieši množstvo slov a po troch hodinách meškania sme opäť najväčšími priateľmi. Pretože sa chceme stretnúť s posádkou lode Lednice, ktorá-je v Suezskom prieplave, ešte popoludní sa vydávame na cestu do Káhiry. Vďaka nášmu konzulovi dostávame povolenie na prechod rýchlejšou púštnou cestou, ktorou obyčajne nákladné autá nechódievájú. Cesta pripomína priamku asfaltu v oranžovo sfarbenom mori. Po prvýkrát chápeme, čo pre túto krajinu môže '-kimenőt voda. Okolo cesty sú nové, nie príliš pův:':' dediny, ale zelené obdĺžniky polí na kúskoch výrvaixýbh púšti svedčia, že aj „mesačná krajina“ môže zmeniť svoju tvár. Oproti jednej dune sa zrazu blízko a nečakane vynoril ihlan. Všetci poznáme obrázky zo školských zemepisov, Teraz sme pri jednom z nich. Ideme okolo pyramid. Neskoro večer pricfíádzame k hotelu, v lJ r - t trávi poslednú noc pred odletom do vlasti posádka Lednice. Prežili päť mesiacov dobrovoľného v:'-dinstva v „štáte štrnástich uväznených lodí kanálu". Z jedného brehu na nich mieria predné izraelské fronty, z druhého sa črtajú egyptské zákopy. Na lodiach sa kazia tony potravín a státisíce batérií v priestoroch anglických lodí čaká, až im prejde lehota a budú znehodnotené.' V Káhire, kde sa už potískajú hodiny o šesťdesiat minúť dopredu, 1 . ■ - 20. januára 1968 PETER BÁRTA Prvé dojmy z ulíc Alexandrie Foto J. Stöhr