Pravda, júl 1968 (XLIX/180-210)

1968-07-01 / No. 180

Pondelok 1. júla 1968 fRÖLETÄRI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA! PRAVDA ORGÁN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKÁ 40 halierov Ročník XLIX. A Číslo 180 A* Mimoriadne okresne konferencie KSS sa skončili Dôvera čestným, nedôvera zdiskreditovaným Bratislava — Včera sa skončili mimoriadne okresné konferencie strany v tých okresoch, kde plánovali dvojdňové rokovanie alebo kde si ich predĺženie vyžiadali delegáti. V nederu, ako posledná, sa začala okresná konferencia v Žiline. Konferencie po obsiahlej diskusii o refe­rátoch o politickej situácii a plnenf úloh akčného programu zvolili delegátov na mimoriadny XIV. zjazd KSCS a KSS a tam. kde o tom rozhodla väčšina delegátov, i nové okresné výbory strany. Bilancia vlastných síl Žilina — Mimoriadna okresná kon­ferencia KSS v Žiline bola v porov­naní s marcovou oveľa kritickejšia, diskutovalo sa konkrétnejšie, ľudia na­čierali hlbšie do problémov a čo ja najpotešiteľnejšie, snažili sa utvárať si vlastné stanoviská. Po referáte ve­dúceho tajomníka OV KSS Pavla Kat­­renčina odznelo bohatstvo tvorivých myšlienok, takže okresný stranícky orgán bude mať dosť práce pri rea­lizovaní námetov. Jaroslav Belaj vy­slovil myšlienku, aljy sa raz a navždy prestalo necitlivo f/anipulovať s ľuď­mi. Strana sa musí oddeliť od množ­stva deformácií, ktoré spoločnosť pri­viedli k dnešnému stavu. Tento pro­ces nie je otázkou výmeny funkcio­nárov oa najvyšších miestach, ale musí priniesť hlbokú a dôslednú očis­tu celej strany. Osobne si mysli, že medzi komunistov, lepšie povedané straníkov, s ktorými by sme sa mali v tomto procese rozlúčiť, patria nielen priami vinníci neľudskosti a represá­­> lií, ale aj takí, čo nie sú ochotní a ani schopní prinášať obete pri jej dnešnom budovaní, rozvíjaní a vytvá­raní vedúceho miesta v spoločností. V okresnej straníckej organizácii v Žiline treba urobiť novú bilanciu, vlastných síl, s ktorými možno rátať pri vedení spoločnosti. Táto bilancia by mala dôsledne oddeliť a odpočítať z radov členov tých, ktorí prestali byť alebo nikdy neboli komunistami, a súčasne pripočítať a pribrať k for-, movaniu politiky tejto spoločnosti a jej realizácii nestraníkov, občanov, ktori svojím postojom, osobnými vlast­nosťami, rozumom i prirodzenou akti­vitou sú vlastne komunistami v pra­vom slova zmytí]e. Táto bilancia ukáže reálnu silu našej strany. -mr- ZjeÉioeovať rady strany Komárno — Do 300 delegátov mi­moriadnej okresnej konferencie stra­ny v Komárne odchádzalo z druhého dňa rokovania so zmiešanými pocitmi. Niektoré diskusné príspevky najmä dopoludnia bolo možno kvalifikovať ako vybavovanie si vzájomných osob­ných účtov. Neboli ojedinelé ani hla­sy, ktoré subjektívne posudzovali ta­kú závažnú otázku, ako je spoluna­žívanie občanov slovenskej a madar­ SVETOVÄ VÝSTAVA PRAGA 88 ODMEŇOVALA VEĽKÉ CENY DO SVETA Praha (ts) — Medzinárodná po­rota udelila najlepším zbierkam svetovej výstavy poštových zná­mok Praga 88 niekoľko čestných cien. Veľkú čestnú cenu, venova­nú prezidentom republiky, získal P. Provera z Talianska za zbierku prvýoh vydaní rakúskych a 1om­­bardsko-benátskych známok. Veľ­kú medzinárodnú cenu, venovanú predsedom Národného zhromaž­denia, prisúdili pánovi Horstovi Knappovi z Nemeckej spolkovej republiky za jeho vynikajúci ex­ponát saských známok s mnohý­mi unikátmi ukazujúcimi dejiny pošty starého saského královské­ho poštového obvodu. Vefkú ná­rodnú cenu, ktorú venoval pred­seda vlády, a veľkú zlatú medailu porota udelila československému zberateľovi Zdenkovi Kvasničkovi z Prahy sa jeho rozsiahlu študij­nú zbierku poprevratových fran­­katúr a ziámok. Táto pocta čes­kému zbertteľovi je tým potešujú­cejšia, že nu ju udelili vo veľmi silnej medzinárodnej konkurencii. Návštěvnici výstavy Praga 68 mali sami možnou vidieť, koľko vyni­kajúcich zbio-ok československých známok sa |a výstave zišlo ako z Ameriky, tik aj z mnohých eu­rópskych štátov. Okrem veľkých cien bolo udelených 28 veľkých zlatých medailí a mnoho iných, jury udelila divedna 59B čestných cien. Veľké zápolaiie a napätie medzi zberateľmi sa teda skončilo. Zbe­ratelia sa naň jripravovali pocti­vo niekoľko rokov a mnohí kvôli tomu prišli dokonca osobne zo vzdialených končin sveta. Výstava však zostáva oťwrená až do 7. júla a návštevníci budú môcť po­dľa označenia na rámoch sami zistiť, ako sa ktorázbierka umies­tila. StUK V *AU Šaľa — Tunajší Sub priateľov Matice slovenskej uporiadal v so­botu a nedeľu letné dierové sláv­nosti so známymi sloenskými sú­bormi. V sobotu vystpil SĽUK a v nedeľu odpoludnia >rúdy s J' •; polárnou dvojicou L&ica—Sath ský. Prírodný amfiteátr zaplnili v nedeľu odpoludnia tkmer 2080 divákov. Lola to už truhá kul­túrna udalosť, ktorú bvozalože­­ný klub priateľov Matle sloven­skej v Sali usporiadal. —vz— skej národnosti v tomto okrese. Na­vyše mnohí diskutéři aj- počas nedele vystúpili proti opakovaniu volieb ok­resného výboru KSS, i keď o tejto otázke rozhodli delegáti v tajných volbách hneď v prvý deň konferencie. Je len prirodzené, že za takéhoto sta­vu nezostávalo vela času na riešenie vážnych otázok, obsiahnutých v akč­nom programe strany. Podstatnejšiu zmenu bolo možno badať len popoludní, keď viacerí dis­kutéři sa dožadovali jednoty straníc­kych radov a dôrazne vystúpili proti niektorým tendenciám, usilujúcim sa o rozoštvávanie obyvateľov sloven­skej a maďarskej národnosti. Vo ve­černých hodinách delegáti v tajných voľbách zvolili členov nového okres­ného výboru a delegátov na krajskú konferenciu. Ako vyplynulo z rokovania konfe­rencie, nový okresný výbor nebude mať ľahkú situáciu. Bude musieť rie­šiť mnoho závažných politických prob­lémov, ktoré doteraz zostali viac-me­nej nepovšimnuté. (ba) Kto musí odísť Banská Bystrica — Ešte na záver prvého dňa rokovania okresnej konferencie v Banskej Bystrici, ktoré sa pretiahlo až do neskorých večer­ných hodín, vystúpil, vedúci delegácie ÜV KSČS, vedúci tajomník SsKV KSS Anton Ťažký. Na požiadavku viace­rých delegátov, aby strana postavila na čelo progresívnych ľudí, reagoval zaujímavou myšlienkou, podľa ktorej budú musieť z našej strany odísť ľu­dia, ktorí nebudú ochotní niesť ťar­chu jej úsilia o znovuzískanie dôvery pracujúcich. Strana si získa dôveru len na čele so schopnými ľuďmi. Avšak nemôže odrazu vymeniť všet­kých, niektorým musíme vytvoriť podmienky pre ich prácu. Súdruh Ťažký sa vyslovil aj o práci noviná­rov: „Zásluha nášej tlače a ostat­ných komunikačných prostriedkov za obdobie po januári 1968 prejde do histórie. Musíme byť povďační ľudom, ktori pracujú v týchto prostriedkoch a zaslúžili sa o odstránenie zdiskre­ditovaných ľudí z politickej arény.“ Včera pokračovala konferencia bo­jovnou diskusiou. Delegát Vít Kobora z Banskej Bystrice sa dotkol problé­mu demokracia a pracovná disciplí­na. Tlmočil poznatky o tom, že pra­covná disciplína v mnohých závodoch poklesla. Keby tento stav mal trvať aj naďalej, demokratizačný proces by sa ľahko zúžil len na hru slov. Na­ším cieľom nemôže byť demokracia chudoby, ale demokracia blahobytu. Veľmi dôležitú otázku nadhodil Milan Žuffa, ktorý vyjadril názor, že o demokracií v strane možno ho­voriť len vtedy, keď člen strany bude mať ozajstné právo nielen voliť svo­jich delegátov, ale aj poverovať ich svojim zastupovaním a brať ich na zodpovednosť. Obrovský rozruch vyvolal medzi delegátmi diskusný príspevok Juraja Diana. Kritizoval nesprávne metódy na Krajskej správe Ministerstva vnútra, ktorých nositeľom bol kraj­ský náčelnfk bezpečnosti podplukov­ník Martín Benček. Vykonával ich s plným vedomím bývalého vedúceho tajomníka Rudolfa Cviká. V tejto sú­vislosti súdruh Dian spomenul aj in­cident, pri ktorom sa Cvik príslušní­kom bezpečnosti, konajúcim svoju služobnú povinnosť, vystatoval posla­neckou imunitou a vyhrážal služob­ným postihom. Celý prípad sa napo­kon pred verejnosťou ututlal. Túto škandálnu udalosť potvrdil na konferencii náčelník Okresného od­delenia VB súdruh Kirnág. Nato sa v sále strhla búrka hnevu delegátov, ktorá bola vlastne už len kvapkou do preliatej čaše trpezlivosti. Na viacero návrhov delegátov konferencie ulo­žili komunistom v okresnom výbore Národného frontu, aby dali návrh na pozbavenie poslaneckého mandátu Rudolfa Cvika z Národného zhromaž­denia a aby ho prerokovali na ve­rejných schôdzach s voličmi v posla­neckom obvode. Tento návrh sa do­týka aj doterajších poslancov NZ Boženy Fukovej a Vojtecha Antala, ktori taktiež stratili dôveru väčšiny svojich voličov. Na záver konferencie delegáti zvo­lili nové okresné orgány. V pléne OV KSS je viac ako dve tretiny no­vých členov, ktorým väčšina delegá­tov vyslovila dôveru. Za vedúceho tajomníka OV KSS zvolili Ing. Júliusa Pardupu. t Nie pomoc, ale starostlivosť Komentár nášho parlamentného spravodajcu Pri prerokúvaní zákonov z oblasti sociálnej politiky v pléne Národného zhromaždenia vyslovila spravodajkyňa poslankyňa L. Kubešová na prvý pohľad malichernú, ale keď sa človek nad tým dôkladnejšie zamyslí, významnú požiadavku: aby sa napríklad v súvislosti so zvyšovaním rodin­ných prídavkov nehovorilo o pomoci spoločnosti, štátu, rodinám s deťmi, ale o starostlivosti spoločnosti. Niei, nejde o slovíčkovanie. V našej redakčnej pošte máme veľa listov, v ktorých si jednotlivci ťažkajú. Ako prídem ja slobodný alebo bezdetný k tomu, že mám prispievať vyššími daňami na cudzie dieťa. Kto má deti, nech sa o ne stará... Nik nikoho guľometom nenútil, aby deti plodil... Podobných názorov je medzi určitými skupinami občanov veľa. Vidno, že mnohí nechápu — alebo nechcú chápať —, že starostlivosť o deti, o novú generáciu, budúcnosť národa, nie je a nemôže byť iba záležitosťou rodičov, ale celej spoloč­nosti. Nie je to a nemôže byť iba fráza. Vlani sa totiž v našej republike narodilo najmenej deti za posledných 50 rokov. Je to výstražné varovanie. Hovoril o tom v pléne Národného zhromaždenia poslanec Fr. Toman. A tento smutný rekord v klesaní pôrodnosti sa nevzťahuje iba na české kraje, ale i na Slovensko. Dožadoval sa preto rozšírenia priamej i ne­priamej starostlivosti spoločnosti o rodiny s deťmi. Vo zvýšení rodin­ných prídavkov vidia poslanci iba prvý krok v rozvíjaní tejto starostlivosti. Peniaze, pravda, do určitej miery momentálne pomôžu. Na rozvoj popu­lácie bude mať určitý vplyv aj zvýšenie peňažnej podpory pri narodení dieťaťa a predlženie materskej dovolenky i zvýšenie peňažných dávok v materstve. Za jednu z hlavných príčin, prečo nemajú mladí manželia viac detí, označujú opýtaní problém bytu. Mnohí bývajú u rodičov alebo oddelene, majú už i peniaze na družstevný byt, ale bytu niet. Nemožno to mať mladým ľudom za zlé. Preto možno lan privítať, že vláda robí vážne opatrenia na urýchlenie výstavby bytov, podporuje rozvoj priemyslu výroby stavebných hmôt. Bude však potrebné — a na to tiež poslanci, poukazo­vali — nejakým spôsobom zainteresovať stavebníkov, aby stavali viac by­tov. Nateraz totiž je pre nich rentabilnejšie stavať fabriky ako bvty ■Nechcem opakovať všeobecne známu vec, že mnohí mladí manželia si trikrát rozmyslia, či mať druhé aiebo tretie dieťa, kéď ani pre prvé ne­majú miesto v detských jasliach. A nie každý má starú mamu, ktorá by sa o vnúča mohla starať. Aj z týchto dôvodov sa poslanci prihovárali za to, aby sa čo najskôr riešila otázka tzv. opatrovateľského príspevku. Dostávali by ho matky, starajúce sa c dieťa povedzme do 1—2 rokov. (Pravda, po vyčerpaní materskej dovolenky.) Aj o jeho výške sa už uvažo­valo, či to má byť 400 alebo viac korún mesačne. Vieme, že výdavky spoločnosti na jedno diefa v dojčenských ústavoch (pre deti do jedného roku) predstavujú až 1600 Kčs mesačne. V detských jasliach Je to menej, ale ešte oveľa viac, ako by boi opatrovateľský príspevok. Navyše štát by nebol tak zaťažený ďalšími investíciami do spomínaných zariadení. Nuž a čo by to znamenalo pre samotné dieťa, pre jeho další vývin, na to dajú najlepšiu odpoveď odborníci — detskí lekári, psychiatri. Starostlivosť matky o dieťa v útlom veku totiž nenahradí ani ten najlepší dojčenský ústav alebo detské jasle. Už pri príprave návrhov na zvýšenie rodinných prídavkov boli v ko­misii námestníka ministra financií Ing. J. Léra úvahy o tom, že by nebolo od veci výšku rodinných prídavkov odstupňovať podľa veku detí. Zatiaľ sa však — vzhľadom na našu hospodársku situáciu, na možnosti spoloč­nosti — urobil iba prvý krok. O ďalších zlepšeniach sa uvažuje v ďalšej etape, podľa toho, na čo budeme mať. Prvý krok v starostlivosti spoločnosti o rodiny s, deťmi sa urobil. Zákony nadobúdajú platnosť dnešným dňom. 1. VII. 1968. Ročne to má byť 2,4 miliardy korún, o ktoré sa zvýšia príjmy rodín s deťmi. Bude v záujme celej spoločnosti, všetkých nás, aby sa na ďalšie kroky v tomto smere nečakalo desaťročie. Mohlo by to byť totiž neskoro. A. BEDNAŘÍC INTERCUP VO FUTBALE Lok. Košice-FS Horsens Jütland 5:1 Szombierki Bytom—VSS Košice 3:2 FC Magdeburg— Jednota Trenčín 2:1 Alexa zvíťazil na Kusoczinského memoriáli Javorka majstrom Slovenska v maratóne Súboj kráľov šprintu vybral Hines Na Dunajci prekvapil VI. Cibák Futbalové plénum rozporov a nezhody Portugalsko—Brazília 0:2 Svorada získal titul v Dubnici SKONČILO SA CVIČENIE Praha (ČSTK) — Podľa ozná­menia odborného tlmočníka veli­­teľskn-štábneho cvičenia generál­majora PhDr. Josefa Cepickáho skončilo sa včera v popoludňajších hodinách, v súlade s plánom, pre cvičiacich veliteľov, štáby a znač­kovacie vojská veliteľsko-štábne cvičenie, vedené hlavným veliteľom spojených ozbrojených síl štátov Varšavskej zmluvy maršalom Iva­nom Ignatievičom Jakubovským. Vedúci funkcionári riaditeľstva cvičenia sa rozchádzajú k cvičia­cim štábom, aby ocenili vykonanú prácu a pobesedovali o skúsenos­tiach. Sústreďujú sa rozhodujúce podklady pre rozbor cvičení. Ter­mín rozboru stanovia po konzul­tácii s predstaviteľmi vlády Ústredného výboru KSCS, s kto­a rých účasťou sa na rozbore ráta. Útvary, ktoré na cvičení plnili úlohu značkovacích vojsk, spojova­cej a zabezpečovacej jednotky, sa pripravujú na nresuny do miesta svojej trvalej dislokácie. O výsledkoch cvičenia verejnosť v možnom rozsahu informujú po tlačovej konferencii, s ktorou sa ráta na 2. alebo 3. júla. KOMŽI II TÄCIF S AMERIČANMI Praha (ČSTK) — V dňoch 20. až 30. júna boli v Prahe konzul­tácie medzi 4-čIennou delegáciou ministerstva dopravy USA, vede­nou námestníkom ministra Donal­­dom G. Aggerom, a delegáciou Mi­nisterstva donrayy JlSSR. vedenou prvým námestníkom ministra Já­nom Filinským. Rokovalo sa predovšetkým o otázkach, týkajúcich sa nadvia­zania stykov a vedeckotechnickej spolupráce v rôznych odvetviach docravy. Hovorilo sa aj o možnosti vzájomnej výmeny expertov. Roz­hovory prebiehali v priateľskom ovzduší a obe delegácie vyjadrili nádej, že ďalšie rokovania môžu priniesť rozšírenie obojstrannej spolupráce. GOMBASECKÉ SLÁVNOSTI Gombasek (ČSTKJ — V gom­­baseckom prírodnom amfiteátri sa včera skončili 13. slávnosti spevu a tanca maďarských pracujúcich v ČSSR, ktoré už tradične uspo­radúva ÚV Gsemadoku v spolu­práci so Slovenskou národnou ra­dou. Tohtoročné slávnosti prekonali všetko očakávanie, lebo sa na nich zúčastnilo vyše 40 000 divákov — najviac v histórii tohto kultúrne­ho podujatia. Včera po celý deň vystupovali na púdiu gombasecké­­ho amfiteátra tanečné a spevácke súbory Csemadoku z Dunajskej Stredy, Levíc, Diakoviec, Fiľako­va, Silickej Brezovej, Rožňavy, Nových Zámkov, Sena a z mno­hých ďalších obcí. Na včerajšej mierovej manifes­tácii sa zdôraznilo najmä vzájom­né porozumenie Slovákov a Ma­ďarov v súčasnom demokratizač­nom a obrodnom procese. Na pó­diu sa potom v spoločnom progra­me pod názvom Priateľské poda­nie rúk roztancoval maďarský sú­bor z Bratislavv Mladé srdcia, slo­venský súbor Čerťažeň zo Šafári­kova, poľský súbor Olša z České­ho Těšína a ukrajinský súbor Kár­páttá. FOLKLÓR V DETVE Detva (ČSTK] — V Detve vyvr­cholili včera tradičné Podpolian­ske folklórne slávnosti. Predpo­ludním súťažili v Závodnom klu­be Andreja Sládkoviča ľudové hudby a tanečníci. Kým sobot­ňajší večerný program v prírod­nom amfiteátri patril výlučne fol­klórnym skupinám zo stredného Slovenska, včera zazneli v det­vianskom amfiteátri aj západo- a východoslovenské piesne. SENECKÉ LETO Senec f C STK) — Pekné slnečné počasie i<;i tohto roku vylákalo mnohých fudt do areálu slneč­ných jazier v Senci, kde boli v sobotu a ■>čera už po siedmy raz mierové slávnosti zvané Senecké leto. V rámci slávností sa usku­točnil bohatý vý program. V kultúrny a športo­sobotu s veľkým úspechom vystúpil súbor Lúčnica. Včera účastníci o. i. sledovali módnu prehliadku, plavecký ma­ratón, zoskok výsadkárov do vo­dy a muzikál. Senecké leto má už svoju tra­díciu, ale jeho usporiadatelia, ho­ci boli už neraz kritizováni za vy­soké vstupné, neodolali ani tohto roku. N a cyklistickom štadióne v Bratislave vyvrcholili viera bratislavské telovýchovné slávnosti vystúpením cvi­čencov v ôsmich skladbách. Pôsobivé a kvalitné cvičenie sa divákom páčilo. Na obrázku záber z cvičenia starších dorasteniek „Symfónia mladosti“. PREZIDENT L SVOBODA V LÖÜNSK0M OKRESE Výročie tragédie Žatec (ČSTK) — Prezident republiky Ludvík Svoboda navštívil vče­ra na pozvanie okresného výboru ZPB Lounský okres. V Zatci sa zúčastnil na zhromaždení usporiadanom pri príležitosti 25. výročia tragédie, ktorá sa odohrala v obci Český Malín na Ukrajine v ZSSR. Po srdečnom privítaní na hraniciach Lounského okresu v Panenskom Týnci odišiel najprv do Loun, kde na rad­nici prevzal čestný odznak mesta a pamätnú medailu kpt. Jaroša. Pred radnicou potom vrelými slovami po­zdravil zhromaždených občanov. Krátko pred desiatou hodinou pri­šiel prezident republiky Ludvík Svo­boda do Žatca, kde ho na námestí Veľkej októbrovej socialistickej revo­lúcie búrlivým potleskom privítalo 20 tisíc občanov. Po prehliadke čestnej jednotky miestnej posádky predniesol prezi­dent republiky hlavný prejav. Poďakoval sa za vrelé privítanie a hovoril o osude obyvateľov Českého Malina na Volyni, kde hitlerovci za­vraždili a za živa upálili 569 obyva­teľov, z toho 161 žien a 105 detí volyn­­ských Čechov. Z tragédie Českého Malina, Lidíc, Ležákov a všetkých tých hrôz, ktoré postihli naše národy v po­slednej vojne, vyplýva pre nás histo­rické poučenie. Bolo to domáce ka­­pitulantstvo vládnúcej triedy a zrada našich západných spojencov, čo nás vydalo napospas fašizmu. Mníchov zo­stane v našich dejinách navždy zapí­saný ako rok hanby a zrady, rok po­tupy a ujarmenia. V osudnom roku 1938 stál za nami pevne a verne je­dine Sovietsky zväz. To si znovu uve­domujeme i dnes, ked sa zamýšľame nad doterajším vývojom a usilujeme sa o to dať socializmu tvár, zodpove­dajúcu úplne jeho ideálom, našim tradíciám a podmienkam. V ďalšej časti prejavu súdruh pre­zident rozviedol, čo sa u nás v krát­kom čase urobilo, a zdôraznil, že všet­ko to nové, čo sa rodí, musi prinášať prospech socialistickej spoločnosti, to je vec každého z nás, tomu musí každý z nás pomáhať. Zdôraznil aj po­žiadavku skutočne dobrých vzťahov medzi ľuďmi, ktoré boli v minulosti často narušené. Socializmus predsa neprestal utvárať širokú a spoľahlivú možnosť pre rozvíjanie ľudských vzťa­hov na vyššej úrovni, vzťahov oslo­bodených od vykorisťovania a všet­kých foriem útlaku. Po prejave prezidenta, ktorý často prerušovali súhlasným potleskom, sa ujal slova hrdina ZSSR generálporu­čík Sarkis Sagamonovič Marterosian. Pozdravil občanov v mene ľudu svo­jej krajiny a povedal, že sa s naším prezidentom poznal na fronte a sú si vernými priateľmi. Popoludní odišíeJ prezident republi­ky L. Svoboda ^lt dó Prahy. V USNI A. DUBČEK NA SLÁVNOSTIACH MIERU A D Slávnosti mieru Brno (ČSTK) — V údolí rieč­ky v Líšni pri Brne, nd roku 1949 nazývanom Gottwaldovo údolie, sa včera zišli občania z južnej Moravy na slávnosti mieru a družby so Sovietskym zväzom. Medzi vítanými pred­staviteľmi bol na slávnosti pr­vý tajomník ÚV KSČS Alexander Dubček, veľvyslanec ZSSR v Prahe Stepan Vasilievič Čer­­vonenko, sovietsky kozmonaut, hrdina ZSSR Pavel Romanovič Popovič a veľa ďalších hosti. Údolie zaplnilo približne 60 000 obča­nov. Hostí privítali potleskom. Práve pred 30 rokmi — 7. augusta 1938 — sa zišlo v tomto prírodnom amfiteátri asi 20 000 občanov, aby po májovej mobilizácii a horúcich dňoch leta vyjadrili svoju túžbu po jednote v re­publike, po jednotnom boji proti hro­ziacemu fašizmu. Na ľudovej slávnosti v Líšni sa vtedy zúčastnil Klement Gottwald, ktorý odporúčal spoločný boj proti henleínovcom a proti roz­vracaniu republiky. Okolo 15. hodiny sa ujal slova prvý tajomník ÚV KSČS Alexander Dubček. Spomenul, že onedlho to bude 30 rokov, čo stála naša republika pred veľkou a ťažkou historickou skúškou, z ktorej vyvodil náš ľud svoje trvalé, dlhodobé závery pre zahraničnopoli­tickú orientáciu obnovenej Českoslo-venskej republiky. Nedvojzmyselne sa vyjadril, že najužšie spojenectvo so Sovietskym zväzom je vedúcou, zá­kladnou líniou našej zahraničnej poli­tiky. Zo spojenectva so Sovietskym zväzom plynie pocit našej štátnej a národnej bezpečnosti. Je to činiteľ, na ktorom sme dosiaľ stavali a. budeme stavať aj naďalej. Ďalej hovoril o veľkom diele pre­stavby, ktoré sa uskutočnilo za posled­ných 20 rokov. K tomuto dielu sa hlá­sime, lebo milióny ľudí vložili do ne­ho svoje nadšenie, svoje predstavy. Potom hovoril o prípravách na mimo­riadny, XIV. zjazd KSČS a v súvislosti s tým o štátoprávnom usporiadaní, o tom, že ak sa po januárovom pléne zdôraznilo, že kľúč k riešeniu rôz­nych problémov je v oblasti politiky, potom musíme zdôrazniť, že formulo­vanie a postupné realizovanie hospo­dárskej politiky, ktorá sa opiera o zá­sady vyslovené v akčnom programe, bude v našej politike zaujímať stále významnejšie miesto. Hlavné ťažisko svojej práce, riešenie problémov vidí­me v pozitívnej práci, v realizovaní úloh akčného programu, v rozvíjaní politiky Národného frontu. Pozdrav sovietskeho ľudu tlmočil účastníkom slávnosti letec kozmonaut Pavel Romanovič Popovič, ktorý je hosťom na južnej Morave už od so boty. Zaželal juhomoravským občanom nové úspechy v politickom L hospo­dárskom živote. MINISTER HÁJEK V MOSKVE Moskva (Spravodajca ČSTK) — Minister zahraničných vecí ČSSR prof. dr. Jiří Hájek priletel včera popoludní do Moskvy. Minister Há­jek podpíše dnes v mene vlády ČSSR zmluvu o nerozširovaní jad­rových zbraní. Zmluvu dnes vysta­via na podpísanie aj vo Washing­tone a v Londýne. Československo tak bude medzi prvými krajinami, ktoré zmluvu podpíšu. Na podpí­sanie zmluvy prichádzajú do Mos­kvy i ďalší ministri zahraničných vecí socialistických krajín. Zatiaľ nie je známe, či bude mať minister Hájek rozhovor s ministrom zahra­ničných vecí ZSSR Andrejom Gro­­mykom alebo s niektorým zo svo­jich ďalšich kolegov. Minister Há­jek odletí z Moskvy v utorok pria­mo do Bukurešti, kde bude roko­vať s rumunským ministrom zahra­ničných vecí Corneliom Manescom. MINISTER WEHNER: MNÍCHOV NEPLATNÝ Bonn (Spravodajca ČSTK) — Zá­­padonemecký minister pre celone­­mecké otázky a podpredseda so­ciálnodemokratickej strany Herbert Wehner sa včera v rozhlasovom prejave vyslovil o. i. o mníchov­skej dohode a zdôraznil, že táto dohoda je neplatná. Demokratické sily v NSR poznajú zničujúce dô­sledky mníchovskej dohody — po­kračoval Wehner — ktorá tok pod­statne prispela k vyvolaniu druhej svetovej voiny. Tieto sily nielenže odsudzujú tú politiku, ktorá roz­pútala túto vojnu, ale chcú ušetriť vlastný ľud a susedné národy, aby boli znova zavlečené do takého dobrodružstva. Minister Wehner komentoval ďalej prejav sovietske­ho ministra zahraničných vecí Gromyka na zasadaní Najvyššieho sovietu a návrhy na výmenu vy­hlásení o zrieknutí sa násilia. Wehner uviedol, že spolková vláda vychádza z jestvujúcich pomerov a chce svojimi návrhmi na dohoda a zrieknutí sa násilia prispieť k vy­lúčeniu násilia a hrozby násilím pri riešení všetkých medzinárod­ných otázok. ŠVÉDSKY ZÁUJEM O KOSYGINA Londýn (Spravodajca ČSTK) — švédske ministerstvo zahraničných vecí nehodlá v najbližšom čase odsúdiť antisionistickú kampaň v Sovietskom zväze. Ako uvádza­jú švédske liberálne noviny Da­gens Nyheter, je postoj minister­stva zahraničných vecí v súvis­losti s nastávajúcou návštevou so­vietskeho ministerského predsedu Alexeja Kosygina vo Švédsko. Od­súdenie antisionistickej kampane v Poľsku nedávno spôsobilo, že poľský predseda vlády Cyrankie­­wiez odriekol dlho pripravovanú návštevu Švédska. Švédska strana má o návštevu Alexeja Kosygina veľký záujem, lebo sa očakáva, že povedie o. i. k ďalšiemu rozšíre­niu obchodu medzi oboma kraji­nami. POD STAROSLÁVNYM DEVÍNOM VYVRCHOLIL FESTIVAL DRUŽBY 0 p rimn osf, d ôve ra. ve most Devin (Od nášho spravodajcu) — Napravo od nás čnie k modrastej oblohe sivé, zubom času rozorvané bralo s ruinami staroslávneho hradu a hlboko pod nami valí sa mútny Dunaj, vrúbený z oboch strán tma­vozelenými lesmi. Miesto slávy našich predkov, symbol slovanskej vzájom­nosti. Včera po jedenástej sa nad ním rozlietla dumná ruská pieseň a pred mnohotisícovým zhromaždením sa zjavili tri krásavice z krafny na­šich priateľov v národných Krojoch. Na rukách bochník chleba a soľ. S hl­bokou úklonou vložili ho do rúk predsedu našej vlády Ing. Oldřicha Černíka . .. Na druhom Festivale družby česko­slovenskej a sovietskej mládeže, kto­rý vrcholil práve na Devíne, sa zú­častnilo osemsto mladých sovietskych ľudí. Poniektorí prišli až z ďalekej Kamčatky a Sachalínu ... K prítomným sa najprv prihovoril vedúci straníckej a vládnej delegácie Ing. O. Ôerník. Hovoril o trvalej ži­votností myšlienky slovanskej vzájom­nosti. Svedectvom toho — povedal — je i dnešné stretnutie mladých gene­rácií našich dvoch krajín. Kládol dô­raz najmä na naše spojenectvo so Sovietskym zväzom. Dejiny ukázali, — povedal s. Černík — že je to náš naj­lepší spojenec a priáteľ, garant mie­rového vývoja našej krajiny. Vyslovil myšlienku, že by sa najmä mladí mali hlbšie oboznamovať s dejinami a kul­túrou našich a sovietskych národov, aj s dnešnými ich radosťami a stras­ťami. Poprial mladým veľa úspechov a zaželal, aby priateľstvá, ktoré na vzájomných stretnutiach nadviazali, pretrvali roky! O festivalových dňoch, ktoré v so vietskej mládeži zanechali hlboké dojmy, a o úprimnom priateľstve na­šich národov prehovoril potom pr­vý tajomník ÚV Komsomolu I. M. Ťaželnikov. Hovoril o jednéj z čle­niek delegácie, ktorá sa práve v tých­to dňoch v hlbokej piete sklonila nad hrobom svojho otca. Po prvý raz. Padol pri oslobodzovaní Nitry ... Ta­jomník Komsomolu zdôrazňoval naj­mä, ako draho sme platili za právo mladých pokojne sa učiť, žiť a ľú­biť a akú ohromnú cenu má vernosť, družba, priateľstvo. Potom pristúpil k mikrofónu jeden, zo sovietskych kozmonautov Andrijan Nikoiajev, aby prečítal výzvu k čes­koslovenskej a sovietskej mládeži. Účastníci stretnutia sa v nej obracajú na milióny mladých ľudí najmä s po­žiadavkou, aby sa aktívne zúčastňo­vali na vytváraní podmienok pre lepší život v našich krajinách, aby sa však aktívnejšie usilovali aj o čistú oblohu nad zemou ... A potom sme už na pódiu zočili krásne kroje a ešte krajšie tance. Tanec za tancom, pieseň za piesňou, jeden pestrofarebný obrazec za dru­hým. A jeden krajší ako druhý. Lúč­nica, moldavský národný súbor tan­cov, ukrajinský súbor, umelci z ar­mádnych súborov ... Zožali veľký úspech. A s obdivom im zatlieskali aj ďalší vzácni hostia tejto peknej slávnosti mladých — prvý tajomník ÚV KSS Vasil Biľak, tajomník ÚV KSČS dr. Zdeněk Mlynář, veľvyslanec Sovietskeho zväzu Červonenko, gene­rálny konzul ZSSR I. S. Kuznecov a ďalší. jer)

Next