Pravda, máj 1971 (LII/102-127)
1971-05-04 / No. 104
# Naša anketa • Naša anketa # Naša anketa • Umelci a kultúrni pracovníci k XIV. zjazdu KSČ Okresné a krajské konferencie KSČ v analýzach doterajšej činnosti i v tvorivých diskusiách o mnohých problémoch a úlohách pre nastávajúce obdobie zaujímali postoj aj k otázkam kultúry. Poukazovalo sa najmä na potrebu kultúrneho vývinu, ktorý bude organickou jednotou budovateľského úsilia celej spoločnosti a svojou ideovou angažovanosťou bude napomáhať myšlienkovú i duchovnú orientáciu socialistického človeka. Naši umelci a kultúrni pracovníci už netúž prejavili pozitívny vzťah k politike strany a záujem venovať všetky svoje šUy a schopnosti kultúrnemu rozvoju života nášho ľudu. Uvedomujú si zároveň, žé na tomto úseku ich čaká este množstvo úloh, že doterajšie výsledky môžu byť iba východiskom pre hľadanie nových, úspešnejších ciest ku skultúrňovaniu celej spoločnosti, čo predpokladá utvorenie maximálnych podmienok pre upevnenie vzťahov medzi umením, kultúrou a každým jednotlivcom našej spoločností. Nástup vedeckotechnickej revolúcie a jej výsledky budú čoraz viac uvoľýovfoť ptsestor pre duchovné oplodňovanie, obohacovanie kultúrnymi a umeleckými hodnotami, akými bude disponovať socialistická spoločnosť. Pre toto obdobie bude treba sa pripraviť, utvárať umelecké i kultúrne rezervy, ale aj utvárať podmienky ore uplatňovanie týchto hodnôt, pretože tam, kde spoločnosť neposkytne jednotlivcovi pozitívne hodnoty, uvoľnené miesto obsadia negatíva. Pre toto konštatovanie množstvo príkladov poskytuje každodenný život. Korisťou neblahých javov sa stáva predovšetkým mládež, hoci nielen ona, no v dostatočnej miere', ab/ nútila k zamýšľaniu sa a mobilizovala všetkých nás, ktorí vo výchovnom procese človeka máme svoje miesto, poslanie a povinnosť. K otázkam a problémom kultúry a umenia zaujme stanovisko aj XIV. zjazd KSČ. Naši umelci a kultúrni pracovníci nechcú zostať bokom od zápasu o konečné víťazstvo socializmu a komunizmu v našej vlasti. * Národný umelec prof. EUGEN SUCHOŇ, hudobný skladateľ Problémy kultúry, školstva a umenia, ktoré nastolila súčasná doba, sú nesmierne zložité. Diskusie v týchto oblastiach nášho života sú mimoriadne čulé a živé. Často sa nám zdá, že sa v nich nenájdu ani len dvaja diskutéři s rovnakým názorom. Pritom je zrejmé, že to každý myslí so svojím návrhom úprimne a že chce dobrej veci v prospech našej spoločnosti pomôcť. Sledoval som materiály XXIV. zjazdu KSSZ a s uspokojením som konštatoval, že sa v Rezolúcii k Správe o činnosti OV KSSZ našla cesta na vyriešenie podobných problémov. Som presvedčený, že aj XIV. zjazd KSČ vyrieši pálčivé otázky dneška tým, že poskytne pevnú bázu pre konštruktívnu spoluprácu pracovníkov v oblasti školstva a kultúry, lebo som pevne presvedčený o tom, že napriek rôznosti názorov je každý z nás zapálený pre vec socializmu, vlastenectva a internacionalizmu. ELENA PIJAKOVA, riaditeľka ZDŠ, Bratislava, Nevädzová 2 Je známe, že výchova deti a mládeže k socialistickej angažovanosti a k práci pre spoločnosť je jednou z hlavných úloh školy, [e však známe aj to, že výchova mládeže nemaže byť iba vecou školy. }e to vec každého rodiča, nás všetkých, je to vec celej spoločnosti. A preto nielen ja, ale určite všetci učitelia a pedagogickí pracovníci čakajú, že rokovanie komunistov v najvyšších straníckych orgánoch túto skutočnosť ešte výraznejšie ako v minulosti potvrdí, a tým súčasne nastolí požiadavku prehĺbiť spoluprácu školy a rodiny. Mojím úprimným želaním je. aby táto požiadavka neostala iba vrúcnym prianím učiteľov. Preto sa obraciam na všetkých komunistov, ktorí pracujú na rozličných úsekoch spoločenského živ. -ta, aby sa vo svojej ideovopolitickej práci orientovali aj na oblasť pedagogickej propagandy v takom zmysle, aby sa posilnil vplyv rodinnej výchovy na deti a mládež. Je nevyhnutné, aby si každý občan tohto štátu uvedomil, že výchova detí nie je ani ľahká, ani jednoduchá. A už vonkoncom nemôže byť úspešná, ak sa neuskutočňuje v harmonickej zhode a vzájomnom porozumení školy a rodiny. Ak máme teda vychovať nové pokolenie ľudí, ľudí takých, ktorí budú žiť, konať a myslieť v duchu morálnych zásad zakotvených v programe komunistickej strany, potom nám treba nielen veľa uvedomelých a socializmu oddaných učiteľov, ale i mnoho, veľmi mnoho dobrých rodičov. Preto sa nám bude treba v pozjazdovom období zamerať aj na výchovu rodičov. POROVNÁVACÍ VÝSKUM LITERATÚRY Medzi najvýraznejšie úspechy súčasnej slovenskej literárnej vedy nesporne patrí štrukturálno-dialektickä koncepcia porovnávacieho výskumu literatúry. Prispieva k zintenzívneniu literárnovedných výskumov na báze progresívne orientovaných bádateľských postupov a súčasne prispieva k rozšíreniu a prehĺbeniu internacionálnej sféry literárnych vzťahov na báze ideových a estetických potrieb nášho spoločenského diania. Východiskovým bodom tohto výskumu je dialektická súhra spoločenských podmienok, potrieb a cieľov literárneho diania, ktoré sa realizujú súčasne v domácom i medzinárodnom kontexte, t. j. vo vzájomnom pôsobení. V minulosti sa medzinárodný kontext hodnotil ako určujúci. Dochádzalo k jednostrannej „vplyvológii“, ktorá vyúsťovala k nadraďovaniu „veľkých“, ovplyvňujúcich literatúr nad „malými“, ovplyvňovanými. Súčasná komparatistika vychádza z podmienok domáceho vývinového kontextu. Určujúcim faktorom medziliterárnych vzťahov je konkrétna situácia prijímajúcej, „ovplyvňovanej“ literatúry, ktorá si z iných literatúr vyberá len to, čo zodpovedá jej aktuálnym spoločenským potrebám a cieľom. Je to tvorivý vzťah á smeruje k hodnotám medzinárodného významu. Najlepším príkladom tejto skutočnosti je tvorivá spolupráca slovanských literatúr, postavená na vzájomnej ideovej a ekonomickej spolupráci socialistických štátov. Slovenská koncepcia porovnávacieho výskumu literatúry sa sformovala na pôde slavistiky. Vychádza z toho aj najnovšia knižná práca Dionýza Ďurišina Z ’dejín a teórie literárnej komparatistiky (VSA V, Bratislava 1970, str. 408). Ďurišin nadväzuje na poznatky, ktoré nadobudol výskumom slovensko-ruských literárnych vzťahov. V práci Z dejín a teórie literárnej komparatistiky na rozdiel od predchádzajúcich (Slovenská realistická poviedka a N. V. Gogoľ — 1966, Problémy literárnej komparatistiky — 1967) viacej dbá na vývinový kontext kompartistického výskumného aspektu. Podnietený Bakošovou koncepciou historickej poetiky, rekonštruuje historickú a súčasnú aktuálnosť porovnávacieho výskumu. Východiskovým bodom mu je A. N. Veselovského ponímanie charakteru a funkcie literárnej vedy. Konfrontuje jeho náhľady a výsledky s analytickým výskumom ruskej „formálnej metódy“ (Sklovskij, Žirmunskij, Tyňanov, Vinogradov a i.) a s teoretickými postulátmi československého štrukturalizmu (Mukaŕovský, Bakoš, Vodička, F. Wollman, Hrabák a i.). Charakterizuje domáci literárnovedný vývin od prvých slavistických prác P. J. Šafárika a Ľ. Štúra po PRAVDA4, MÁJA 19713 systematické pokusy mladých slovenských slavistov. Preniká do špeciality nášho minulého a prítomného diania z aspektu porovnávacieho výskum.u literatúry a vyvodzuje z neho zákonitosti, ktoré prispievali k rozšíreniu a prehĺbeniu súčasnej komparatívnej orientácie. Je príznačné, že vývin komparatívnych tendencií sa vždy stýkal s vedúcimi osobnosťami slovenskej literárnej vedy (Šafárik, Štúr, Vajanský, Bújnák, Krčméry, Mráz atď.j. Znamená to, že hol prirodzeným dôsledkom potrieb a cieľov slovenskej literárnej vedy. Nanovo konštruuje systém teoretických východísk výskumu, prehlbuje a kompletizuje svoje doterajšie poznatky. Dotýka sa otázky periodizácie medziliterárnych vzťahov a súvislostí, vyšších literárnych celkov, komparatívnych funkcií prekladu atď. Mimoriadne podnetná je teoretická štúdia o komparatívnom výskume z hľadiska literárnej komunikácie. Na konkrétnom literárnom materiáli Turgenevovej, Vajanského literárnej tvorby názorne demonštruje postup V príjemnom .prostredí hotela Flóra v Slovenskom raji bola v týchto dňoch výročná schôdza Košického speváckeho zboru učiteľov, nositeľa vyznamenania Za vynikajúcu pTácu. Uplynulý rok znamenal ďalší kvalitatívny rast zboru, najmä po jeho doplnení na 66 členov, z ktorého počtu je 45 % učiteľov zo škôl okresu Košice-vidiek, 34 % učiteľov škôl I. a II. cyklu z Košíc a 21 °/o z iných kultúrnych inštitúcií. Dramaturgia zboru sa zamerala na oslavy 100. výročia narodenia V. I._ Lenina, na 25. výročie oslobodenia ČSSR Sovietskou armádou a na dôstojnú reprezentáciu nášho vokálneho umenia na medzinárodnej súťaži v rakúskom Spitali/Drau. Cieľavedome naštudoval nové zbory k 50. výročiu založenia KSČ — Očenášovu kantátu Spev na komunistickú stranu, budovatelské, revolučné piesne a zbory. Popri ludových, budovatelských, revolučných a robotníckych piesňach má zbor_v repertoári aj klasické skladby Černohorského, Smetanu, Dvořáka. Monteverdiho, Händla, Mozarta a iných. V roku 1970 absolvoval už 29 koncertov pri rôznych príležitostiach, no pozornosť si zasluhuje najmä účasť na medzinárodnej súťaži v Spitali/Drau v Rakúsku, kde úspešne reprezentoval Československo. V silnej medzinárodnej konkurencii získal II. miesto v kategórii ludových piesni a III. miesto v súťaži prednesu klasických zborov. Dosiahnuté úspechy vyjadrilo^ obecenstvo skandovaním Vivat Československo, vivat Košice. Bolo to hrejivé, ale aj zaväzujúce. Košický spevácky zbor učiteľov však zápasí s viacerými problémami, ako sú ťažkosti finančného, materiáporovnávacieho výskumu literatúry z hľadiska špecifickosti bádateľského predmetu. Preklad s mohutným rozmachom prekladateľskej produkcie stáva sa priamo usmerňovateľom medzinárodných kultúrnych a literárnych vzťahov. Tento rozmach prekladateľskej činnosti dokonca viedol k pokusom vyčleniť preklad ako samostatnú disciplínu literárnovedného výskumu. Ďurišin ho organicky zaraduje do systému komparatistiky ako súčasť internokontaktovej literárnej komunikácie. Svoje vývody dokladá doterajšou teoretickou literatúrou o preklade (Levý, Popovič, Turčány a i.) a praktickým poukazom na postupy pri konkrétnych prekladoch z diel M. J. Lermontova a A. S. Puškina. Význam Ďurišinovej knihy Z dejín a teórie literárnej komparatistiky spočíva v inštruktívnom nastoľovaní a riešení základných teoretických a metodologických otázok komparatívneho výskumu. Neupadá do samoúčelného teoretizovania, ale starostlivo a dôsledne sleduje ciele nastolenej koncepcie. Práve tým dobýva slovenskej komparatistike reálne postavenie a perspektívy, ktoré pohotovo a zasvätene premieta do zorného poľa československého a európskeho literárnovedného výskumu. JOZEF HVISC lového, priestorového í personálneho charakteru. Borí sa s nepochopením orgánov. Málokto si totiž uvedomuje, koľko sebazaprenia, snahy, námahy, koľko obetí na úkor osobného voľna i rodinného života musia členovia tohto amatérskeho- ume leckébe telesa prinášať, aby úspešne zvládli úlohy, ktoré pred ním stoja. VILIAM BÖTTCHER, • Košice Štúrov pamätník Turiec oslavuje tohto roku významné jubileum — storočnicu pedagogického školstva na jeho území. V roku 1870—71 vznikol učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom o štyridsať rokov pokračovalo pea dagogické vzdelávanie v Turč. Tepliciach. K tejto udalosti sa viaže aj vznik prvých slovenských gymnázií — v Martine a Kláštore pod Znie vom. Na počesť tohto výročia a na počesť 50. výročia vzniku KSČ uskutočni sa v Turč. Tepliciach, kde doteraz pôsobí Pedagogická škola, siedmy ročník recitátorskej súťaže v umeleckom prednese poézie a prózy študujúcej mládeže pedagogických škôl z celého Slovenska. V dňoch 6. až 8. mája okrem somotnej súťaže v troch kategóriách (prednes diel pre deti do B rokov, od 8 do 15 rokov a pr ednes diel pre dospelých) zhodnotia aj súťaž vo vlastnej slovesnej tvorbe žiakov pedagogických škôl. Pripravená je aj exkurzia s témou literárny Turiec a jeho proletárske tradicie. Bilancovali svoju prácu — vš DOMINIK SKUTECKÝ: Kováč pri peci EUGEN NEVAN: Akt, kresba uhľom. SĽUK k 50. výročiu KSČ V bohatej bilancii Slovenského ľudového umeleckého kolektívu, ktorý vznikol v roku 1949, dominujú okrem koncertov vo všetkých kútoch našej vlastí aj stovky koncertných vystúpení V zahraničí. Takmer celá Európa, Ázia, Afrika a mnohé štáty amerického* kontinentu oslavovali umelecké víťazstvo tohto profesionálneho telesa, ktorého význam dávno prerástol hranice územia ČSSR. Brilantnou intepretáciou našej ľudovej hudobnej tvorby zapísal sa do vedomia každého, kto počul a videl bohatú variabilitu síukárskych programov. do výstavby ktorých sa po ceiý čas existencie súboru zapájali aj naši poprední skladatelia, choreografi a iní tvoriví umelci. Bohatý program pripravuje SĽUK aj k 50. výročiu KSČ.- Umelecké vedenie rozdelilo súbor do dvoch skupín, z ktorých každá pripravuje osobitný program a účinkuj© tam, kde sú pre jej vystúpenie zodpovedajúce technické podmienky. Už doterajšie vys túpen ia p resved č ivo dokazujú úspešnú dramaturgickú volbu programov. Velký úspech zaznamenal SĽUK v Hyhernskoin paláci v Prah© pri príležitosti výstavy 50 rokov KSČ, na oslavách 20. výročia pôsobenia Čs. kultúrneho strediska v Budapešti a desiatkach absolvovaných koncertov na rozličných miestach Slovenska i Čiech. Ťažisko tejto činnosti sa presúva na mesiac máj, v ktorom majú naše usporiadateľské organizácie najviac požiadaviek na vystúpenia SĽUK-u. Vyvrcholením budú vystúpenia v Bratislave v dňoch 13.—14. mája pre delegátov zjazdu strany a vystúpenie v Prahe dňa 28. mája pre delegátov XIV. zjazdu KSČ. V spoločnom programe si SĽUK zmetá umelecké kvality aj s Čs. súborom piesní a tancov a súborom Mojsejevovcnv zo Sovietskeho zväzu. Bratislavská televízia nakrúca 45- minútový program SĽUK-u na farebný film, ktorý ešte viac spopularizuje tento popredný slovenský umelecký súbor. Už dnes je zjavné, že plánovaný počet vystúpení k 50. výročiu KSČ Slovenský ludový umelecký kolektív vysoko prekročil —ský— ♦ Zo zákulisia československých udalosti v roku 1968 íl.) Plány proti Československu Keď sa stále hlbšie zamýšľame nad krízovým vývojom v roku 1968, ktorý spravodajská služba Secret Intelligence kvôli ochrane a záchrane socialistických vymožeností československého Service (SIS), najmä jeho novelizovaný ľudu musel dospieť až k vstupu spojeneckých vojsk, keď podrobnejšie variant pôsobenia proti Českaslovenštudujeme dostupné materiály a dokumenty, prejavy politikov a všetko to, sku. Plán Operácie Lyautey (podľa výčo so v tlači písalo u nás a vo svete, oveľa zreteľnejšie sa nám javí roku známeho francúzskeho maršala spätosť domáceho kontrarevolučného vývoja s cieľmi a bojom medziná- Lyauteyho, že netreba sa náhliť, lebo rodného imperializmu proti komunizmu, socialistickým krajinám a osobitne stromy rastú päťdesiat rokov) ráta s dlproti Československej socialistickej republike. hodobým, takrečeno päťdesiatročným Pri realizovaní globálnej stratégie im- rí pražský experiment »demokratického rineíár-i^noď'tn perializmu mali západné antikomunistic- socializmu«", ako to napísal západone- .J., , '■ • ,,wrfr;m,nnjÍ> nrn ké centrály v Československu svoju raz- mecký časopis Spiegel, „to by mohlo J'5h’ľrľlen ľo kvaľsiahlu a cieľavedome pracujúcu agen- zmeniť komunizmus i Európu" - predsa ... , dJc túru. Existovalo oriame. hoci orísne ta- rvchlv snáď českoslovensWoh udalostí kach.‘ °'e. zato dôkladne a potom „destúru. Existovalo priame, hoci prísne ta- rýchly spád československých udalostí jené spojenie vnútorných reakčných síi ich nútil aj k iným plánovanýmvarians organizáciami pofebruárovej emigrácie, pracujúcimi za peniaze americkej spravodajskej služby, mnohí zo známych klubov K-231 a KAN mali kontakty so západnými rozviedkami, ďalší reprezentanti tzv. obrodného procesu zase so tilácia získaného materiálu" s opätovným znovudávkovaním proti zdroju informácií v socialistických krajinách po kvapkách, ale pritom neprestajne a vytrvalo. To znamená získavať hocijaké in- Z dlhodobého zámeru na zmenu po- formácie z najrozličnejších zdrojov, ale meru síl v Európe vychádzala aj straté- ich triediť, vyhodnocovať, spracúvať, tom, nebezpečným pre mier v Európe. AKO VBÍJAŤ KLIN ....... ... svetovými sionistickými organizáciami, gia amerického imperializmu. V súvis- analyzovať a syntetizovať, potom ich __*__S’_•____,.u_ ’ , v. 7. ..... . ■ ,u,,, s vývojom československých' uda- nremvslene využívať na vopred určený d emok r a cú e s°tzv ° So cía I isti cko uS írľťe r na - lostí.stále re?,nejšla sa stávala nádej, cieľ, všetkými možnými spôsobmi a tocionálou, predstavitelia reakčného katolíckeho kléru s katolíckou emigráciou v zahraničí, najmä vo Vatikáne. V spolupráci s pravicovooportunistickými silami v strane sa utvoril blok nepriateľských síl, inšpirovaný, riadený a podpovyjadrená veľmi presne napríklad no- riálmi vplývať na socialistickú spoločvinami veľkého amerického biznisu Wall r,osť, rozkladať ju znútra a vyvolávať Street Journal, že zmeny v Českosloven- rozpory medzi socialistickými krajinami sku „poskytnú Spojeným štátom možnosť s konečným zámerom vmanévrovať ich vbit klin medzi Sovietsky zväz a jeho do opozície proti Sovietskemu zväzu. partnerov . Sovietsky rozviedčik George Blake, rovaný nielen morálne, ale aj hmotne ,^s*e v J“*', 1968 sa dostal na veřejnost dlhé roky pracoval v britskej špiovšemožnými imperialistickými orgánmi, prísne tajný osobitný Operatívny ndžnej službe Intelligence Service, vo spravodajskými službami, západnými ús- p 1 a n, vypracovaný Pentagonom a ame. februári 1970 v sovietskych novinách tredňami a antikomumstickými centrá- r'.c , u. spravodajskou službou proti so- f2vestija potvrdil práve tento spresnený lamí. cialistickým krajinám, najma proti Ces- uarjanf Operácie Lyautey, namierený Mnohé svedectvá a dokumenty sved- koslovensku. V nom sa určuje diferencočia o tom, že šlo o široko premyslené var|V prístup k jednotlivým krajinám a ^profj Československu, čo sa mnohé britorgbny snažili po odhalení demen- akcie a veľmi konkrétne plány účasti konkrétne niekoľko variantov postupu tovať a tvrdiť, že vôbec žiadna Operáimperializmu na vývoji československých rozvratnej činnosti a psychologického cjQ Lyautey neexistovala. G. Blake v inudalostí v roku 1968. Mnohé z nich pôsobenia s delom rozložiť jednotu so- terview povedal, že materiálov, odhaľuodhalila a uverejnila tlač spojeneckých cialistického spoločenstva, presne a do júcich podvratné akcie a plány Operá* socialistických krajín, najmä tzv. biela detailov sa vytyčuje spätosť psycholo- cje Lyautey, je veľmi mnoho, že v nokniha K udalostiam v Československu, gických operácií zvonka i postupná eró- vinách sa odhalila iba určitá, neveľká Ich usvedčujúce a odhaľujúce fakty, do- z‘a znútra, počnúc od spochybňovania £ast- Qeorge Blake dodal, že na vypra. sa napriek vše- základných hodnôt socializmu- dž po kr- cúvaní 0 uskutočňovaní Operácie Lyau. možnej snahe západnej buržoáznej tla- vavu kontrarevolúciu. Plan v suvisloskumenty a svedectvá, Operácie Lyau - , , , .,, . „ tey sa zúčastňovala nielen anglická roz-11 s Československom špeciálnym sluz- viedk de aj množstvo iných oficiálbam určoval brat na vedomie „prizná- nych inštitúcií Veľkej Británie, Povedal, že na vysokej úrovni sa vytvorila osobitče nikomu nepodarilo vyvrátiť a spochybniť. ky, svedčiace o tom, že v najbližšom čase alebo budúcnosti sa v Československu môže uskutočniť prevrat, či neV prípade československých udalostí jaké iné zmeny, ktoré sa odrazia v plánoch NATO". Upozorňoval vojensko- roku 1968 okrem uskutočňovania dlhobezpečnostné orgány USA na „stupeň dobých koncepcii psychologickej vojny preniknutia opozičných síl do orgánov . .. . , a strategických plánov proti socialistic- štátnej bezpečnosti, vojenskej kontra- podľa vývoja udalostí pripravili zapadkým krajinám všetky „zainteresované" rozviedky alebo spravodajských služieb né rozviedky proti Československu, kratzložky imperialistických štátov pripravili Československa a na ich možnosti parasi aj veľmi konkrétne, taktické a opera- lyžovať operácie týchto orgánov". ná „medziministerská pracovná skupina Operácie Lyautey" a že jej zloženie a činnosť sú známe. □ □ Veľa plánov s rozličnými variantmi kodobé i také, ktorých uskutočňovanie možno merať podľa rastu stromov, ako to sledoval aj plán Operácie Lyautey. Mnoho z nich sa im podarilo u nás v roku 1968 uskutočniť. Ten rok však ukázal aj to, že západným rozviedkam u nás „stromy do neba neporastú..." ctí. Rada NATO takýto dlhodobý plán, známy pod označením H a r m e i o v plán, ktorého cieľom je odpútať socialistické krajiny od Sovietskeho zväzu, uskutočňuje už celé roky. Podľa vyjadrenia predstaviteľa USA v NATO, vyslanca Clevelanda, viac ako polovica otázok, ktoré riešili orgány Severoatlantického paktu, sa spájala práve s týmto plánom. Libanonské noviny Ad-Dunia al-Jahida v septembri 1968 odhalili, že rada NATO vypracovala osobitný program pre Československo pod kódovým názvom Zefír, ktorého cieľom bolo podporovať opozičné tendencie vnútri Československa, smerujúce k vyhláseniu neutrality krajiny a vystúpeniu Československa z Varšavskej zmluvy. V hlavnom belgickom štábe NATO pracovala v roku 1968 osobitná skupina štábnych dôstojníkov, ktorá pravidelne hodnotila priebeh a vývoj udalostí v Československu. Okrem nej ešte v júli 1968 sa v západnom Nemecku v oblasti mesta Regensburgu vytvorilo špeciálne pozorovacie a riadiace centrum NATO Sú medzi nimi aj jeiho vlastné, ar- Má štyri veľké závodné kuchyne, chitektoniokým riešením, zovňajškom, najväčšiu v Banskej Bystrici, v ktorej vnútorným vybavením, estetikou a každý deň pripravia okolo* 1300 porpríjemnosťou prostredia unikátne cíí hlavných jedál. Pýši sa a*j veľmi sociálne a zdravotnícke zariadenia, pekným spoločenským domom, kto- Na dôkaz niekoľko taktov: V Březne, rý má okrem hlavnej jedálne kavia- Zvolene, Lučenci, Rimavskej Sobote roň, bufet a priestrannú sálu s 520 tzv. Štáb údernej skupiny s viac ako 300 a Banskej Bystrici postavil dovedna stoličkami. Je v ňom umiestené pracovníkmi, dôstojníkmi rozviedky a po- 13 zamestnaneckých internátov s i zdravotnícke a kult*úrno-vý*chovné litickými poradcami NATO, zameranými kapacitou skoro^ 2000 postelí. Izby sú stredisko. V nádhernej scenérii nižná styky s Československom a na spra- vybavené moderným nábytkom, v kotatranských hô*r na Donovaloch cúvanie informácií, ktoré potom praví- každej je koberec, na okne záclona, postavil veľké rekreačné stredisko, deine odosielali do belgického hlavného rozhlasový prijímač a iné bytové pri- kde spolu s rodičmi užívalo pohodu štábu NATO. slušenstvo. Pre novomanželov po- a radovánky už vyše 1000 deti. Hoci pre imperializmus nebola vhod- stavil v Banskej Bystrici, Zvolene a gomu v(jag{ za doterajšie, naozaj ná chvíľa pre vojnový konflikt a pod- Lučenci 150 jednoizbových bytov, vejmj p^né pracovné úspechy, tvomienky pre násilnú zmenu status quo ktoré z vlastných prostriedkov aj r}v^ činorodý ©Ján, chuť statočne roa pomeru síl v Európe - rátali s inou moderne vybavil a pre ženatých za- tľr,pTimine-, bez zveličovania, jedperspektívou, nádejou, že „ak sa podá- mestnancov 150 družstevných bytov. nou vet0lU; príkladnej usilovnosti a starostlivosti o Iudí i o výrobu. V minulom roku to bolo najmä súťažné hnutie Každý po socialisticky, pod ktoré sa podpísal medzi prvými 24 podnikmi. Keď pre náročnosť tohtoročného plánu bolo treba znova si preveriť svoje sily, vo februári 1971 spolu s Pozemnými stavbami a Stredoslovenskými stavbami v Žiline a Priemstavom Prievidza vyšiel s novou iniciatívou. Vyzval všetky slovenské stavebné podniky do intenzívnejšieho pracovného zápolenia. Slová hneď od začiatku roka naplnil chvályhodnými činmi. Štátny plán i úlohy celopodnikového socialistického záväzku, prijatého na počesť 50. výročia založenia strany a XIV. zjazdu KSĎ, nielen sústavne plní, ale aj o niekoľko miliónov prekračuje. NATO V BOJOVEJ POHOTOVOSTI plány _ rozmanitých kompon,; o .»k- # KRACH OPERÁCIE IYAUTEY Rudé právo v júli 1969 odhalilo existenciu plánu Operácie Lyautey, ktorý už niekoľko rokov uskutočňovala proti socialistickým krajinám britská MEDZI NOSITEĽMI RADU PRÁCE Starostlivosť o ľudí i výrobu Podnik Pozemné stavby v Banskej Bystrici vznikol pred 20 rokmi. Za ten čas postavil byty pre 100 000 obyvateľov. Najúspešnejšie v jeho činnosti boli roky posledné. Za sedem rokov postavil vyše 10 000 bytov, 251 veľkých stavieb a 1873 rozličných objektov, všetko za vyše 5 miliárd korún. RUDOLF NITTMANN JÁN HADVIČÁK Najväčšie, najiivsie pracovisko banskobystrických stavbárov — sídlisko Fončorda, kde v súčasnosti býva 7000 občanov. Snímka Maršala V ŽENEVE SA ZAČÍNA 24. SVETOVÉ ZDRAVOTNÍCKE ZHROMAŽDENIE MEDZINÁRODNE o zdravotnické! starostlivosti Minister prof. dr. Zvara na čele československej delegácie Dnes sa začína vo Švajčiarsku, v Ženeve 24. svetové zdravotnícke zhromaždenie, ktoré bude zasadať do 22. mája t. r. Zúčastňuje sa na ňom aj delegácia ČSSR. vedená ministrom zdravotníctva SSR prof. MUDr. Vladimírom Zvarom, DrSe., ktorého sme pred odchodom do Ženevy požiadali o rozhovor. ■ Ktoré problémy tvoria ťažisko rokovania 24. svetového zdravotníckeho zhromaž den ia ? Svetové zdravotnícke zhromaždenie sa koná každoročne, aby posúdilo výsledky za uplynulé obdobie, schválilo program a rozpočet na bežný írok a uvažovaný projekt programu a rozpočtu na rok nastedujúci. Tohto roku bude posudzovať tiež perspektívny program n*a obdobie rokov 1973 až 1977. Ak mám podrobnejšie uviesť najzávažnejšie otázky, obsiahnuté v návrhu programu, ide najmä o tieto: životné prostredie (vrátane prostredia pracovného) v celosvetovom rozsahu a v jednotlivých krajinách zvlášť; budovanie vlastných národných systémov starostlivosti o zdravie v jednotlivých krajinách (najmä rozvojových), vrátane prípravy vlastných národných kádrov; Otázka účinnejšej kontroly liekov v jednotlivých štátoch; boj proti infekčným chorobám hromadného výskytu a pod. ■ V akom zmysle a ku ktorým otázkam vystúpi naša delegácia na tomto zhromaždení? Naša delegácia je* pripravená vystúpiť ku všetkým závažným bodom rokovania. Mienim© zdôrazniť, že Svetová zdravotnícka organizácia sa za uplynulé roky prejavila veľmi výrazne v pomoci rozvojovým . krajinám. Považujeme za veľmi správne, že orgány Svetovej zdravotníckej organizácie medzi . základné princípy rozvoja systému starostlivosti zdravie v jednotlivých krajinách zao radujú práve tie, na ktorých sa buduje zdravotníctvo v socialistických krajinách. Uskutočňovanie zásad a cieľov Svetovej zdravotníckej organizácie si vyžaduj© účasť a spoluprácu všetkých štátov, vrátane členstva s rovnakými právami a povinnosťami. V tejto súvislosti máme na mysli napríklad otázku prijatia NDR za člena tejto organizácie. Základné princípy, vyjadrené v ústave Svetovej zdravotníckej organizácie, podľa ktorých sú vlády zodpovedné za zdravie svojich občanov, sa v Nemeckej demokratickej republike aplikujú. Je nesporné, že NDR spĺňa všetky podmienky stanovené ústavou, aby mohla v rámci tejto organizácie pôsobiť ako jej člen. Doterajšie odmietanie jej žiadosti o členstvo vo Svetovej zdravotníckej organizácii ide na škodu realizácie jej hlavného* poslania a cieľov. Svetová zdravotnícka organizácia sa takto už po niekoľko rokov ochudobňuje o bohatý odborný potenciál, predstavovaný odborníkmi, technikou i skúsenosťami, ktorými NDR v oblasti zdravotníctva disponuje, a v nemalej miere tiež o finančné prostriedky, predstavované členskými príspevkami, ktorými by NDR prispievala na činnosť Svetovej zdravotníckej organizácie. Preto budeme aj tohto roku tak ako viacero ďalších štátny — podporovať oprávnenú požiadavku NDR o prijatie za člena Svetovej zdravotníckej organizácie. (petJ ň t