Pravda, jún 1971 (LII/128-153)
1971-06-11 / No. 137
Poéma o živote sovietov Takto možno nazvať výstavu — ZSSR v umeleckej fotografii, ktorú otvorili pri príležitosti 50. výročia KSČ v Dome umenia v Bratislave. Človek si nevdojak uvedomuje malosť svojej bytosti, ak sa oboznamuje s tým, čoho je schopný lud vedený najpokrokovejšou silou, komunistickou stranou a lej učením marxizmom-leninizmom. Tejto sile možno vďačiť za skutočnosť, že zo zaostalej krajiny neuveriteľnej biedy za polstoročie vyrástol technicky vyspelý štát, ktorý dnes dobýva vesmír a je schopný najmodernejšími prostriedkami ubrániť mier pre šťastie nárqdov sveta. Expozícia poskytuje množstvo fotografických dokumentov, ktoré pozorovateľovi približujú veľkú epochu revolučného pohybu v dejinách sovietskej spoločností, víťazstvo ideí socialistickej revolúcie a mohutný tvorivý zápas 0 pretváranie života človeka i celej spoločnosti, ktoré ciele si vo svojich začiatkoch vytýčil prvý socialistický štát pre realizáciu v budúcich rokoch. Monumentálnym dojmom pôsobí už vstupná časť výstavy, ktorá zvýrazňuje mnohonárodný Sovietsky zväz fotografiami krojovaných ženských postáv v životnej veľkosti a zábery z rôznych kútov sovietskeho územia, v ktorom sa preslnený juh strieda so zasneženými oblasťami severu a zaujímavosti Ďalekého východu s vyspelou civilizáciou západných krajín. V prostredí prírodných a historických krás sa vynímajú desiatky záberov tvárí občanov Sovietskeho zväzu z rôznych končín, pokolení, profesií na čele s vodcom proletariátu v známom zábere V. I. Lenina. Jeho geniálne myšlienky o všestrannom rozvoji sovietskeho štátu sa prelínaiú výstavou a poskytujú cenné informácie o dejinnom vývine i o dosiahnutých výsledkoch. Tklivý, ale povzbudzujúci pocit sa zmocňuje pri pohľade na historické miesta spájané s menom V. I. Lenina. S jeho menom spájame dedinku Sušenskoje, kde vypracoval dokument o potrebe časopisu, ktorý by ideove zjednotil robotnícku triedu a Všetkých pracujúcich. Prvé číslo Iskry a tlačiareň v Lipsku sú realizáciou tohto úsilia. Otok na Zimný palác striedajú spomienky na Leninov pamätník v Uľanovsku, ale 1 na mnohé historické detaily, ktoré sovietska spoločnosť s pietou chráni. Leninova účasť pri zakladaní pomníka Karolovi Marxovi, radostný pohľad na prvomájovú manifestáciu v Moskve roku 1919, na jeho rozhovory s priateľmi v Gorkách, na rozhovory s vojakmi, autentický záber zo stretnutia V. I. Lenina s anglickým spisovateľom Herbertom Wellsom v roku 1920, pohľad na Červené námestie, ale i na nekonečné prúdy smerujúce k mauzóleu, to všetko v kocke tlmočí veľkú históriu sovietskeho ľudu. V tejto súvislosti nezabúda sovietsky ľud ani na svojich priateľov a všetkých revolucionárov, ktorí neváhali obetovať vlastný život za šťastie národov. Na čestnom mieste sa vyníma obraz Júliusa Fučíka, Bohumíra Šmerala a mnohých iných, dojímavo pôsobí stretnutie Gusty Fučíkovej s herečkou Išanturajevovou, ktorá stelesnila práve postavu Fučíkovej manželky v hre Cestou nesmrteľnosti. Mierová politika, priateľstvo spolupráca medzi národmi je záklaa dom stálej politickej orientácie sovietov. Zjazdy Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, mítingy priateľstva na Pražskom hrade i stretnutia našich delegácií so sovietskymi pracujúcimi, udelenie Leninovej ceny prezidentovi Ludvíkovi Svobodovi za upevnenie mieru medzi národmi, jeho návšteva v historickom Buzuluku a ďalšie dokumenty poukazujú na humanistické ciele, ktoré si sovietsky štát vytýčil pri svojom zrode. Táto sila zásluhou komunistických a pokrokových strán preniká prakticky do celého sveta. Jednou zo základných téz V. I. Lenina bola elektrifikácia krajiny. Tomuto odvetviu venoval sovietsky štát od začiatku mimoriadnu pozornosť. Dnes elektrické vedenia križujú sovietske územie a riadiace pulty atómových elektrární pôsobia dojmom gigantickej sily, ktorá pomáha pretvárať život spoločnosti i všetkých národov Sovietskeho zväzu. Dobývanie vesmíru, štúdium mesačných hornín, výchova kozmonautov, technický pokrok pre kozmický výskum, kozmodróm, samočinné počítače a množstvo ďalších technických výsledkov poukazuje na cieľavedomú orientáciu poskytnúť sovietskej spoločnosti najlepšie výdobytky svetovej vedy a techniky. Od prvých krôčikov do školy až po akademické mestečko v Novosibirsku, to je široká škála možností výchovy, v ktorej sa hudba vyučuje ako povinný predmet a kde jednoduchý gymnastický cvik je predpokladom pre vyspelú pohybovú výchovu k majstrovskému baletnému prejavu. Nezaostáva ani výtvarné umenie, ani zamyslenie sá nad básňou či novou knihou, ani sústredený pohľad do skript pred skúškami, ale ani radostný pocit z uspokojenia, aký prežívajú mladí ľudia pred vstupom do reality života. Pretváranie prírody, zmena Hladovej púšte na úrodnú oblasť, výskum Arktídy a Antarktídy, rozvoj poľnohospodárstva za pomoci modernej techniky a vedeckých inštitúcii pri súčasnej a všestrannej starostlivosti 0 zdravie človeka a mladý život, to všetko poskytuje bohatú variabilitu, v ktorej sa striedajú a umocňujú dojmy pozorovateľa v najväčšej miere. Konfrontácia súčasnosti s minulosťou aj ešte existujúcich protikladov tento dojem ešte viac umocňuje, ale súčasne inšpiruje k nádeji pre konečné víťazstvo ideí socializmu a komunizmu. Krásy tohto života ospevuje veľké sovietske umenie, ktoré preniká do celého sveta. Na ochranu priateľstva, spolupráce medzi národmi a mieru vo svete, na ochranu dosiahnutých výdobytkov Sovietsky zväz disponuje aj mohutnou obrannou silou, ktorá na zemi, na mori i vo vzduchu dokáže ochrániť výdobytky socialistického štátu. Strhujúcou je epopeja Vlasteneckej vojny, v ktorej svoj podiel zohrala aj československá paradesantná brigáda, nesmierne utrpenie, ktorým prešli národy Európy, avšak 1 monumentálne víťazstvo, na ktoré upozorňujú pomníky Volgogradu, desiatky v iných mestách i v samotnom Berlíne. Lež ani vojnová vrava nedokázala umlčať múzu, ktorá, sa zavše rbzzvučala aj v prvých frontových líniách. Mierové obdobie poučené skúsenosťami minulostí nezabúda na nepriateľov socializmu. Vo Varšovskom pakte sa spojili sily pokroku a vytvorili nezdolateľnú silu na obranu mieru pre šťastie ľudstva i jeho budúcnosti. S vďakou kvitujeme úsilie Ministerstva kultúry SSR, Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy i ďalších kultúrnych zložiek, ktoré umožnili nášmu obecenstvu vidieť poému o živote sovietskeho ľudu vo fotografii svojich dokumentaristov. Dr. MICHAL PALOVClK GILBERT BÉCAUD na Bratislavskej lýre Bratislavská lýra vzbudila pozornosť nielen miestneho obecenstva, ale aj mnohých televíznych divákov, ktorí sledujú súťaž nových piesní i výkony ich interpretov. Prirodzene, na adresu poroty sa vznáša mnoho kritických pripomienok, hoci tá sa riadi istými kritériami, znalosťou problematiky i vlastným vkusom. Ale kolko poslucháčov, toľko názorov. Treba iba poznamenať, že sa každým rokom kritizuje slabá úroveň piesní a jednako mnohé sa v priebehu roka stávajú hitmi, ktoré radi počúvame, je pravda, že niektorí poprední interpreti známi vo svete chýbajú, no je správne dávať príležitosť mladým, hoc aj menej skúseným, z ktorých tiež vyrastú „hviezdy“. K otázke Bratislavskej lýry sa však vrátime osobitným článkom. Dnes chceme zamerať pozornosť trochu iným smerom. Býva dobrým zvykom, že usporiadatelia Bratislavskej lýry po odznení súťažných piesní dávajú príležitosť, aby sa naše obecenstvo zoznámilo so známymi i menej známymi sólistami i súbormi zo zahraničia. V rámci I. semifinálového koncertu sa predstavila kubánska speváčka Leonora Rego, ktorá pekným hlasovým fondom a dramatickým prednesom milo prekvapila naše obecenstvo a získala záslúžený obdiv i uznanie. Bohatou výrazovou škálou disponuje aj poľský spevák Stan Borys a juhoslovanská reprezentantka Josipa Lisačova, ktorej výber piesní baladicko-dramatického charakteru sa žiadalo osviežiť aj vhodným prídavkom. Urobil _ tak mladý škótsky súbor Marmelade. Výňatky z bohatého repertoáru dokumentovali jeho vyspelú interpretačnú úroveň i umelecké zameranie najmä pre mladé obecenstvo, ktoré popri skladbách decentného zvuku vie sa nadchnúť aj skladbami so zvukovým volúmenom niekoľkých „decibelov“, čo je v akusticky dobre riešenej sieni Slovenskej filharmónie ešte umocnené. Na II. semifinálovom koncerte pozdravil naše obecenstvo piesňou sovietsky sólista Julij Slobodkin. Vysoká kultúra spevného hlasu zaraďuje tohto umelca ako interpreta na popredné miesto. David Alexander z Veľkej Británie výberom nádherných piesní a formou prednesu, ako aj plná dynamizmu a umeleckej suverenity maďarská speváčka Šarlota Zalatnayová znamenali ďalšie obohatenie programu, ale i príležitosť porovnať výkony týchto jednotlivcov s našimi reprezentantmi pop-music. Zlatým klincom večera a (azda aj celej lýry) bol však Gilbert Bécaud so svojom skupinou. Prítomnosť tohto - svetoznámeho francúzskeho šansoniéra treba vysoko kladne hodnotiť. Muž „stotisíc voltov“, ako mu svet dal prímenie, skutočne ohromil naše obecenstvo, ktorému venoval asi tretinu celkového programu a na dlhý čas sa zapísal do vedomia Bratislavčanov. Čím? Bol to úchvatný, strhujúci výkon speváka, skladateľa, klaviristu a herca, ktorého piesne hovoria 0 životných otázkach človeka dnešnej doby. Bécaud spieva o láske a smrti, o krásach života i jeho nedostatkoch, nevyhýba sa umeleckou formou vyjadriť pálčivé problémy a nešetrí ani spoločenskou kritikou. Jeho melodika je často nenáročná, ale nová s francúzskym espritom, dávaná do služieb spievaného slova a prednášaná sugestívne, neopakovateľne, v neuveriteľnej dynamickej a výrazovej škále, ktorej pregnantnosť rytmu je často dominujúcim činiteľom vystupňovaným až do krajnosti. Dokonalá súhra medzi sólistom a súborom je výsledkom cieľavedomej a premyslenej prípravy dotváranej vysokou pohybovou kultúrou, pravým francúzskym šarmom a osobnou bezprostrednosťou, teda všetkým, čo tohto umelca stavia medzi svetové špičky. Sme radi, že tento umelec, ktorý svojím pokrokovým umením veľkou mierou prispel k úrovni tohoročnej Bratislavskej lýry, zavítal do Bratislavy. Sme vďační veľkému umelcovi 1 človekovi. JÄN BREZA PRAVDA SOCIALISTICKÉ KRITÉRIÁ VÝKONU RIADIACEJ PRÁCE RIADENIE - M K ÚSPECHOM O každom človeku, ktorý na základe voľby, menovania alebo neformálneho uznania stoji na čele určitej skupiny ľudí, organizácie či podniku, možno povedať nezávisle od jeho oficiálneho názvu, že je vedúcim. Cieľom vedúceho je vž dy ovplyvňovať a riadiť členov skupiny tak, aby sa dosiahla realiz ácia cieľov, ktoré stoja pred kolektívom. Riadenie teda možno charakterizovať ako subjektívnu, uvedomelú činnosť vedúcich funkcionárov, ktorá vyplýva z podstaty spoločenského výrobného procesu a spoločenskej deľby práce, ktorá smeruje k stanoveniu správnych cieľov, najvhodnejších ciest, prostriedkov a temp na ich dosiahnutie a ktorá zabezpečuje priebeh a kontrolu takto stanovenej cieľavedomej činnosti. Riadenie je pritom kľúčom k úspechu či neúspechu každého ľudského snaženia. Záujem spoločnosti na presadenie vyspelých pracovníkov do riadiacich funkcií je preto prirodzený, veď od ich úrovne závisí prosperita či stagnácia podniku alebo spoločnosti. V čom spočíva vyspelosť, riadiaca spôsobilosť vedúceho pracovníka? Podľa socialistickej teórie riadenia riadiacu profesiu charakterizuje trojjedinosť a vzájomná nezastupitelnost politickej vyspelosti, odbornej kvalifikácie a morálnej kvality. Osobnosť socialistického vedúceho má iný obsah ako osobnosť managera v kapitalistickom podniku. Majú síce mnoho podobného v odbornosti, zásadne sa však odlišujú svojím spoločenským poslaním. V politike vedúcej sily spoločnosti — komunistickej strany a socialistického štátu musí vedúci pracovník nachádzať inšpiráciu pre svoju prácu, zmysel svojho riadiaceho pôsobenia. Buržoázna spoločnosť nekompromisne žiada od vedúcich kádrov, aby okrem managementu pre svoj podnik robili politiku aj pre kapitalistický štát, jeho spoločenský systém a ideológiu. Požiadavka politickosti u vedúcich pracovníkov nie je teda nič nového a typického len pre kádrovú prácu za socializmu. Politickosť sa vyžaduje aj v kapitalistickej spoločnosti. Tým viac musí zdôrazňovať, nevyhnutnosť politickej vyspelosti a angažovanosti svojich vedúcich pracovníkov spoločnosť socialistická. Nemožno trpieť vo vedúcich funkciách ľudí, ktorí sa nevedia nadchnúť ideálmi socializmu. Ak niekto po • socialisticky nezmýšľa alebo dokonca výstavbu socializmu poškodzuj^, do žiadnej vedúcej funkcie nepatrí. Socialistický vedúci pracovník musí mať dôkladné znalosti marxizmuleninizmu. Bez hlbokého ovládnutia súčastí marxisticko-leninskej teórie sa nemožno v zložitých otázkach medzinárodného diania a vnútorného života našej spoločnosti správne orientovať a nachádzať principiálne riešenia. Bez znalosti marxizmu-leninizmu stráca vedúci pracovník perspektívu, nemôže uskutočňovať správnu výchovu pracujúcich, odpovedať na vážne a pálčivé otázky a úspešne bojovať proti buržoáznej ideológii. Súčasne vo vedomí a základných názoroch vedúcich pracovníkov musí byť pevne zakotvená socialistická hierarchia hodnôt. V ich uvedomelom konaní musia mať prioritu spoločenské požiadavky, zatiaľ čo ziskové pozície podniku či inej inštitúcie sú len prostriedkom na ich plnenie. Vedúci pracovník musí teda dôkladne ovládať ekonomické zákony socializmu, aby vedel nielen analyzovať rozpory, ale aby dokázal správne spájať ekonomiku s politikou, a to nielen z hľadiska vlastnej činnosti, ale aj z hľadiska výchovy a pôsobenia na spolupracovníkov. Vedúci pracovník musí zverený kolektív presvedčiť o tom, že rozhodujúce sú celospoločenské záujmy, že zvyšovanie svojej životnej úrovne môže dosiahnuť len vtedy, keď sa bude usilovať o rozvoj celej spoločnosti. S politickou vyspelosťou vedúcich pracovníkov logicky a nerozlučne súvisí aj ich triednosť. Triedne hľadisko v kádrovej práci nemožno zužovať iba na triedny pôvod, i keď ho nemožno v žiadnom prípade podceňovať. Triednosť obsahuje širšie kritériá, ide v nej o stotožnenie sa so záujmami robotníckej triedy, o postoje k triednym vzťahom vo svete, o vzťah k Sovietskemu zväzu a k ostatným socialistickým krajinám. Odbornosť vedúcich pracovníkov chápeme ako ich schopnosť tvoriť koncepcie, t. j. riadiť zverený úsek s perspektívou a schopnosťou viesť ľudí — zabezpečiť zladený integrovaný výkon podriadeného kolektívu ľudí. Rozhodujúca pre odbornosť vedúcich pracovníkov je požiadavka, aby mali dostatok poznatkov a skúseností z organizačného styku s ľuďmi. Kolektívne ciele sa zabezpečujú prostredníctvom ľudí. Objektom riadenia nie je pôda, stroje alebo materiál, ale ľudia, s ktorými sa vedúci pracovníci musia zaoberať na prvom mieste. Aby mohli túto úlohu úspešne splniť, musia sa vyznať v správaní sa ľudí, vedieť s nimi zaobchádzať, usmerniť ich záujem, iniciatívu či prácu. Činnosť vedúcich pracovníkov smeruje vždy v prevažnej miere k ľuďom, a to či už vo forme rokovania s nimi alebo ich vedenia. V posledných 40 rokoch sa vo svete stále výraznejšie prebojúva názor, že riadenie je záležitosťou viac psychologickou ako technickou. Výskum týchto otázok v Sovietskom zväze ukázal, že úspech a vážnosť vedúcich pracovníkov závisí veľmi silne od schopnosti riešiť kooperačné vzťahy a úlohy medzi ľuďmi a podstatne menej od schopnosti riešiť kooperáciu vo vecných otázkach. U skúmaných hospodárskych vedúcich sa medzi týmito ukazovateľmi zistil pomer dôležitosti 2:1, kým u politických funkcionárov 4:1. Prioritnou personálnou kooperačnou otázkou riadiacej práce je pritom výber a výchova nových vedúcich kádrov. Neexistuje pre podnik a organizáciu nič dôležitejšieho, ako vytvoriť dostatočné kádrové rezervy mladých a schopných vedúcich pracovníkov, ktorých by bolo možné povýšiť do špičkových funkcií. Je to najdôležitejšia, možno povedať, strategická rezerva, ktorú každá inštitúcia môže a má mať pre zabezpečenie svojej budúcnosti. Nemožno, pochopiteľne, zanedbať ani druhú zložku riadiacej spôsobilosti či odbornosti, ktorou je vecná kooperácia, t. j. prehľad o vývoji a technickej úrovni príslušného odboru, schopnosť vidieť a rešpektovať spoločenské a hospodárske súvislosti, požiadavky politického a hospodárskeho vývoja. Vedúci pracovník si musí vážiť kvalitnú teóriu, uvedomovať si hodnotu výskumu a progresívnych názorov, na nových cestách sa nebáť omylov, avšak prísne dbať na to, aby rovnakú chybu neurobil viackrát. Treba sa oslobodiť od problémov a predstáv, ktoré už prežili svoje možnosti. Dôsledkom ochoty odklonu od minulosti je ochota postaviť sa tvárou v tvár prítomnosti a budúcnosti. Nie je nič horšieho, ako realizovať dnes projekt, ktorý sa mal uviesť do života včera. Pružnosť a schopnosť prispôsobiť sa novým okolnostiam je jednou z hlavných požiadaviek na vedúceho pracovníka nielen zajtrajška, ale aj dneška. Vedúci funkcionár nikdy nesmie strácať zo zreteľa, že odbor jeho pôsobenia je vystavený neustálym zmenám. Schopnosť adaptácie, schopnosť odkryť osobitosti každej situácie a prispôsobiť sa im takým spôsobom, aby túto — i keď nepríjemnú či zložitú — situáciu bolo možné nielen pasívne prekonať, ale aktívne využiť v prospech spoločnosti, treba považovať za nevyhnutnú odbornú kvalitu vedúceho pracovníka. Stupeň osobnej dispozície v tejto schopnosti vytvára mieru majstrovstva a kvality výkonu riadiacej funkcie. Rozumovo vyspelý vedúci pracovník dokáže správne plánovať, koordinovať a kontrolovať výrobný proces, vie predchádzať škodám a pohotovo reagovať na nedostatky. Pod mravnou kvalitou vedúceho , pracovníka rozumieme súbor jeho duševných vlastností, ktoré sa prejavujú relatívnou stálosťou jeho konania v rôznych situáciách. Výsledky doterajšieho výskumu morálnych vlastností vedúcich pracovníkov nie sú uspokojivé najmä preto, že mnohí autori navrhujú bez dôkladných experimentov stále ďalšie a ďalšie vlastnosti, takže v súčasnosti možno len v česky a slovensky písanej literatúre nájsť 150 vlastností, ktorými musí disponovať úspešný vedúci pracovník. Túto generalizáciu spôsobilo to, že sa nehľadajú špeciálne morálne vlastnosti pre výkon riadiacej funkcie, ale že sa v tejto súvislosti uvádzajú prakticky všetky mravné črty osobnosti, ktoré má vlastniť nielen vedúci pracovník, ale každý člen socialistickej spoločnosti. Vedúcemu pracovníkovi však spoločnosť zverila právo viesť, kontrolovať a hodnotiť činnosť iných ľudí. Tým plní nielen vysoko náročnú výchovnú funkciu, ale slúži zároveň ako zdroj názorov, hodnôt a noriem, ako ohnisko pozitívnycŔ citov ľudí okolo seba. Táto psychologická zložitosť roly vyžaduje, aby určité morálne vlastnosti mal vedúci pracovník vyhranené ostrejšie ako iní ľudia. Ide hlavne o mravný charakter, otvorenosť, spravodlivosť, sebaovládanie, dôveru v ľudí a skromnosť. Z uvedeného vyplýva, že vedúcu funkciu musí vykonávať človek nielen s odbornými vedomosťami z riadeného odboru, ale vyznačujúci sa aj hlboko ľudským vzťahom k spolupracovníkom a podriadeným. Má to byť sociálne založený človek, ktorý má prirodzený záujem o podriadených a v konaní voči nim nachádza pocit plného vnútorného uspokojenia. Nemožno považovať za správny typ vedúceho takého človeka, ktorý si radšej predĺži cestu, aby sa vyhol stretnutiu so svojím podriadeným. Súčasne pre vedúcu funkciu nestačí, ak jej nositeľ pestuje len svoj talent, svoju odbornosť, zatiaľ čo ľudské problémy a starosti obchádza. Takýto človek môže svojim spolupracovníkom vecne poradiť iba v problematike zo svojho odboru, ale nikdy ich nemôže riadiť či viesť, preto do vedúcej funkcie nepatrí. Vysoký stupeň personálneho majstrovstva a morálnej kvality spolu s plnou zaangažovanosťou pre výstavbu socializmu bezvýhradne determinujú úspech riadiacej práce. Doc. Ing. VALÉR HRMO, CSc. Pravda, poslanie zborov pré občianske záležitosti je oveľa širšie, než pomáhať odstraňovať mystiku z ľudského života, nahrádzať občianskymi Obradmi niektoré cirkevné a náboženské tradície. Zanedbáva sa napríklad zriaďovanie sociologicko-diagnostických pracovísk pre výchovu k rodičovstvu, k manželstvu, len zriedka sa organizujú besedy so snúbencami, s mladými manželmi o uvedomelom rodičovstve, správnej starostlivosti o deti a podobne. Význaihnú úlohu môžu a mali by v zboroch pre občianske záležitosti zohrať aj spoločenské organizácie, najmä Revolučné odborové hnutie, Socialistický zväz mládeže, Zväz slovenských žien, Spoločnosť priateľov žehu, Československý Červený kríž a ďalšie. Udalosti v živote človeka (narodenie, sobáš, úmrtie a iné, na ktoré zbory svojou činnosťou nadväzujú,J silne pôsobia na psychiku ľudí. Preto je veľmi potrebné, aby sa na práci zborov i na občianskych slávnostiach oveľa viac zúčastňovali aj osvetové zariadenia, pracovné kolektívy a ál takto prejavovali svoj súdružský vzťah a pozornosť k ľuďom vo svojom okolí. Zbory pre občianske- záležitosti v .priebehu svojej sedemnásťročnej existencie dosiahli mnohé pozoruhodné výsledky. Ako dobrovoľné kolektívy pri radách miestnych národných výborov sa postupne vybudovali v podstate pri všetkých MNV, poverených vedením matrík a ich pomocné aktívy sa vybudovali aj pri 854 miestnych národných výborov, ktoré nevykonávajú matričnú činnosť. V súčasnosti v zboroch pre občianske záležitosti na Slovensku pracuje približne 13 000 občanov. Okrem nich rozvíjajú ešte činnosť aktívy zborov pri závodoch a jednotných roľníckych družstvách. ■ KRÁTKA BILANCIA Zbory pre občianske záležitôsti dosiahli dobré výsledky najmä v organizovaní občianskych obradov. Postupne sa vytvorila pokroková tradícia slávnostného privítania detí do života, neporovnateľne sa zvýšila úroveň občianskych sobášov a dosiahli sa určité výsledky aj pri organizovaní pohrebov bez cirkevných obradov. Z počtu 76 229 detí, zapísaných na Slovensku do matrík v roku 1970, sa slávnostne Hvítalo na národnom výbore 24 280 detí. Z počtu 38 911 úmrtí, zapísaných do matrík, zbory pre občianske záležitosti organizovali 1282 pohrebov občanov, ktorí boli pochovaní s občianskou rozlúčkou a zúčastnili sa na rozlúčke s 8095 občanmi, ktorí boli pochovaní aj s cirkevnými obradmi. Okrem zabezpečovania týchto občianskych aktov uskutočnili mnohé iné podujatia pri príležitosti významných osobných a rodinných jubileí a spoločensky významných udalostí. Organizovali 1794 spomienkových podujatí na významné udalosti a osobnosti, 7766 podujatí, súvisiacich so starostlivosťou o prestarnutých alebo o osoby vyžadujúce osobitnú starostlivosť, organizovali slávnostné odovzdávanie prvých občianskych preukazov pre 51724 mladých ľudí. ■ ROZDIELNE VÝSLEDKY Naďalej treba zvyšovať účasť občianskych zborov najmä pri dôležitých udalostiach v živote človeka, ako je narodenie dieťaťa, uzavretie manželstva i úmrtie. Kultúrnosť týchto aktov nedosahuje potrebnú úroveň. Zatiaľ čo v niektorých obciach pracuje zbor na vysokej úrovni ako z ideového hľadiska, tak aj z hľadiska vonkajšieho prejavu a rozsahu činnosti, v iných obciach je táto činnosť formálna a obmedzuje sa najčastejšie len na občianske sobáše, o ktoré sa starajú jeden-dvaja členovia, alebo len sám matrikár. V mnohých obciach, kde nie je sídlo matričného obvodu, sa pôsobenie miestneho zboru nijako neprejavuje. V tejto súvislosti by najmä osvetové zariadenia mali zlepšiť odbornú pomoc zborom, organizovať školenia, semináre, výmeny skúseností. Bude potrebné najmä v okresných osvetových domoch hádam aj rátať s pracovníkom, ktorý by sa staral o rozvoj práce zborov. Popri starostlivosti o ideový a odborný rast členov zborov prináleží osvetovým zariadeniam starať sa o hovorené slovo, vhodnú hudbu, spev. Je zarážajúce, že len tak málo súborov v záujmovej umeleckej činnosti sa aktívne zúčastňuje na práci zborov. 1 V týchto dňoch Osvetový ústav v Bratislave pripravuje rozbor ideovej úrovne práce zborov a metodickej pomoci príslušných osvetových zariadení. Isté zlepšenie spolupráce osvetových zariadení so zbormi možno očakávať aj od Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky, schválenej koncepcie občianskej výchovy, ktorá zdôrazňuje, že činnosť zborov pre občianske záležitosti je súčasťou kultúrnej a výchovnej práce. ■ MLADI VYHĽADÁVAJÚ ATRAKTÍVNE MIESTA Pravda, starostlivosť treba venóvať áj objektom, kde sa práca zborov uplatňuje. Napriek tomu, že v uplynulých rokoch sa venovali značné finančné obnosy na zriadenie a výstavbu sobášnych miestností, z celkového počtu 1101 obradných sobášnych miestností 221 nevyhovuje ani skromným požiadavkám a 373 vyhovuje len čiastočne. Tým viac, že je známe, že najmä mladší India vyhľadávajú atraktívnejšie miesta na uzavretie svojho manželstva. Napríklad v roku 1970 sa v Zrkadlovej sieni Národného výboru hlavného mesta Slovenska Bratislavy uzavrelo 979 manželstiev, z čoho bolo 440 párov snúbencov z iných obvodov Bratislavy alebo aj z iných miest Slovenska. Veľmi nepriaznivá je situácia v obradných smútočných sieňach. Je ich málo, chýbajú aj vo väčších mestách a mnohé sú v zlom stave. Zveľaďovacia akcia by mala týmto problémom venovať viac pozornosti. Pre zvýšenie významu zborov pre občianske záležitosti uvažuje sa aj O ich zakotvení v novom zákone o národných výboroch. Bolo by užitočné zvýšiť vplyv straníckych orgánov a organizácií na ich činnosť, najmä pokiaľ ide o jej ideovú náplň, poverovať členov strany konkrétnymi úlohami v práci zboru. Aj príslušné orgány kultúry národných výborov, osvetové zariadenia a spoločenské organizácie by sa mali viac starať o činnosť zborov, doceniť ich význam v želateľnom pôsobení na občanov. STEFAN KOPCAN Oplnejšie aktivizovať zbory pre občianske záležitosti Pozornosť pamätným udalostiam občanov Viac zainteresovať masové organizácie 0 Dlh osvetových zariadení % Zvýšiť kultúrnosť občianskych obradov 0 Aké sú vyhliadky XIV. zjazd KSC zdôraznil aj povinnosť národných výborov pozorne sledovať a riešiť občianske problémy. V tejto súvislosti majú národné výbory užitočných pomocnikúv vo svojich zboroch pre občianske záležitosti. Tie sa čoraz širšie uplatňujú pri pamätných udalostiach občanov, keď napríklad dávajú rôznym obradom pri týchto príležitostiach socialistický obsah a sú dokumentom prejavenej spoločenskej pozornosti. Tu bude kanál. Z výstavy ZSSR v umeleckej fotografii v Dome umenia v Bratislave. y t ■■ i . v, DVAJA MŔTVI NA STAVBE SÍDLISKA V HUMEN N OM Pred viacerými mesiacmi stala sa na stavbe panelového bloku sídliska II-A v Humennom tragická udalosť: dvaja murári humanského Chemkostavu tu pracovali na fasádnej lešenárskej lávke. Na tej sa na oboch stranách odtrhol zvar na navíjacom bubne, chlapi z lávky vypadli a utrpeli smrteľné zranenie. Opäť dva stratené životy. Taký je tragický výsledok. Treba však bližšie skúmať jeho príčiny. Fasádně lešenárske lávky sú u nás úzkym profilom. Na Slovensku ich vyrábajú panelárne Pozemných stavieb. Chemkostav Humenné potreboval viac takýchto lávok, no zo zdrojov normálnej výroby ich nevedel získať. Tak sa zrodil nápad dať ich vyrobiť viacmenej fuškársky, predaj potom legalizovať prostredníctvom pridruženej výroby niektorého JRD — a vec bude vybavená. % Traja vinníci - len traja? Hovorme však1 konkrétne: vedúci zásobovania a dopravy košických Pozemných stavieb, správy 02 Karol Tóth, ktorý vedel o požiadavke humenského Chemkostavu na fasádně lavičky, zorganizoval ich výrobu v rámci JRD Nižný Čaj, okres Košice. Získal na tento cieľ dvoch spolupracovníkov-zamestnancov košických Pozemných stavieb Mikuláša Kišša a Jána Boroša. Tí potom lávky vyhotovili v priestoroch garáží, ktoré pridružená výroba JRD Nižná Čaj stavala na košickej Terase, urobili ich z nekvalitného odpadového materiálu, bez súhlasu svojho zamestnávateľa a bez riadnej technickej dokumentácie napriek tomu, že išlo o dôležité dopravné zdvíhacie zariadenie, používané pri stavbe vysokých panelových stavieb. Kišš a Bo roš, vedení Tótho-m, sa na takéto práce podujali napriek tomu, že nemali odborné štátne zváracie skúšky, ktoré by ich pre to oprávňovali, kvalitu ictí práce vlastne nlfeto nekontroloval, neurobili ju dobre, zvary boli slabé, neodborné, nebolo ich dosť — a výsledok? Tragédia. • Hnací motor - chamtivosť Hnacím motorom aj v tomto prípade bola snaha pomerne ľahko a dosť bezohľadne zarobiť, dať si zaplatiť za pečiatku pridruženej výroby JRD na dodacom liste, čim sa akcia aspoň účtovnícky legalizovala. To všetko pri udivujúcej nezodpovednosti toľkých zúčastnených, nedodržaním ani základných prpdpisov a požiadaviek bezpečnosti práce. Prípad už prerokúval na základe žaloby okresného prokurátora Okresný súd v Humennom. Stáli pred ním Tóth, Kišš a Boroš. Súd uznal Tótba vinným z trestného činu ublíženia Nie každý môže všetko vyrábať f ti 0 Predpisy nie sú na parádu 9 na zdraví a Kišša s Borošom z trestného činu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom. Všetci traja porušili dôležité povinnosti, vyplývajúce z ich zamestnania a nedbalosťou spôsobili smrť dvoch ľudí. Tóthovi uložil súd rok straty slobody nepodmienečne a Kiššovi s Borosom po osem mesiacov — takisto nepodmienečne. Ro? súdok zatiaľ nie je právoplatný. fH čo hovorí zákon Aj vo vedomí všetkých týchto skutočnosti sa naliehavo natíska otázka: a to je všetko? Sú potrestaní naozaj všetci vinníci? Domnievam sa-, že zďaleka nie. Zákon o bez pečnosti práce z roku 1965 hQ-voŕí totiž celkom jasne: „Za zaisťovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zodpovedajú všetky orgány, ktoré plánujú alebo stanovia pracovné úlohy, organizujú, riadia a kontrolujú prácu.“ A pokiaľ ide o osoby, vedúci pracovníci na všetkých stupňoch riadenia zodpovedajú za bezpečnosť práce v rozsahu svojej funkcie a náplne činnosti, Pozrime sa z týchto hradísk na celý prípad. Nikto nepochybuje o tom, že humenský Chemkostav fasádně lávky naozaj potreboval. Nemal a nesmel ich však objednať u pridruženej výroby JRD Nižný Čaj, ktorá “nebola oprávnená vyrábať takéto zariadenia, nemala pre to povolenie Ústavu technického dozoru, ani nebola pre to vybavená. Jeho zodpovední pracovníci navyše prevzali lávky bez technic-) Opäť tragické ovocie ľudskej chamtivos- Desaťtisíce pracovných úrazov varujú kej a výkresovej dokumentácie a zaradili icb do prevádzky bez zaťažkávacích skúšok. Tie urobili až dodatočne. £ Nešlo len o vystavenie faktúry ... Na celej veci je ďalej zjavný podiel viny JRD Nižný Čaj. Dnes sa jeho funkcionári stavajú do pózy „ja nič — ja muzikant“. Oni len sprostredkovali výrobu, dali svoju pečiatku, vystavili faktúru. Vec je však oveľa zložitejšia. V minulých rokoch sme- bo-li svedkami najrozličnejších „podnikatelských“, presnejšie — špekulatívnych činností, ktorým sa dávala „socialistická“ forma práve prostredníctvom pridružených výrob JRD. Tak sa špekulovalo s predajom pracovnej sily a najrozličnejšími činnosťami, mnoho ráz bez ohľadu na kvalitu vykonanej ipráce a primeranosť jej ceny, na odborné schopnosti a oprávnenosť pracovníkov vôbec realizovať niektoré zákazky. Humenský prípad je v tomto súvise osobitnou výstrahou. Podľa predpisov vyrábať a opravovať zdvíhadlá — a k tým patria aj fasádně lešenárskej lávky — môžu len závody, ktoré majú pre to „spôsobilé strojné zariadenie a náradie, odborne školených zamestnancov a technické vedenie s potrebnými teoretickými a praktickými vedomosťami a skúsenosťami“. — Sú zoznamy závodov, ktoré môžu realizovať takéto objednávky. JRD Nižný Čaj — prirodzene — na nich nie je. Nao-zaj smiešne a nezodpovedne vyznievajú výhovorky, že sa odbornosti troch pracovníkov, čo sa dali na výrobu lešenárskych lávok pod družstevnou firmou, jednoducho verilo, že ich výrobky boli také kvalitné, že by p-re ich zaradenie do prevádzky bol dal-Ústav technického dozoru súhlas. 0 Kompletne uzavrieť prípad Nie domnienky, ale f a k ty sú rozhodujúce. Ziskuchtivosť, lajdáctVD, porušovanie predpisov, neplnenie si povinností nielen tých troch, čo sa dostali pred súd, ale celého radu dalších pracovníkov sa takisto podieľa na katastrofálnom výsledku — zbytočnej smrti dvoch ľudí. — Treba preto — podľa miery zavinenia — brať na zodpovednosť všetkých vinníkov. To sa doteraz ešte nestalo. V tomto, ani v desiatkach ďalších podobných prípadov. Pritom len hlásených regre-sívnych pracovných úrazov bolo na Slovensku v min-ulom r-o-ku 23 565 a vyžiadali si desiatky životov. Aby takýchto tragédií bolo menej, aby ich počet nerástol z roka n-a rok, aby nepribúdali} rodín, čo pre úraz strácajú otca v plnom životnom rozkvete — pre to všetko treba dôsledne a adresne- ustaľovať mieru zavinenia a podľa nej trestať všetkých, čo na tom m-ajú svoj podiel. JAROSLAV MESKO KTO VŠETKO JE VINNY? 11. JÜNA 19713