Pravda, november 1971 (LII/258-283)

1971-11-01 / No. 258

PROLETÁRI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE PA­ PRAVDA POVZBUDZUJÚCE VÝSLEDKY NÁVŠTEVY L I. BREŽNEVA VO FRANCÚZSKO Priateľstvo pre náš kontinent Prejav L. Brežnera vo francúzskej televízii • Pracovný charakter návštevy < Podpísali zásadné dokumenty • Veľký ohlas svetovej tlače Od nášho vyslaného redaktora JURAJA BYDŽOVSKĚHO Úvodník parížskych novín Le Monde, ktorý hodnotí výsledky návštevy generálneho tajomníka ÚV KSSZ Leonida lipa Brežneva vo Francúz­sku, má jednoduchý a významný titulok: Úspech. V texte úvodníka sa zdôrazňuje, že toto konštatovanie nijakn neznamená upadať do oficiál neho optimizmu. Rokovanie bolo úspešné a jeho výsledky sú veľmi povzbudzujúce. V prejave, ktorý vysielala v piatok večer francúzska televízia, podčiarkol súdruh Brežnev svoju úplnú spo­kojnosť s výsledkami rokovaní a po­vedal, ž© Sovietsky zväz a Francúz­sko sa rozhodli prehĺbiť a upevniť svoju, politickú spoluprácu. Obidve krajiny rozšírili oblasť svojej názo­rovej zhody, pokiaľ sa týka veľkých svetových a predovšetkým európskych problémov. Sovietsky zväz a Fran­cúzsko budú koordinovať stáie užšie svoje úsilie, aby sa obnovil mier tam, kde je ohrozený a upevnil tam, kde jestvuje. Súdruh Brežnev vyzdvihol súčasne už dávnejšie jestvujúcu jed­­nomyselnosť'obidvoch krajín dať svo­jim hospodárskym, technickým a ve­deckým vzťahom pevnú a dlhodobú základňu. „Odcestovali sme do Francúzska — povedal generálny tajomník ÚV KSSZ — ja osobne a ďalší spolupracovníci, ktorí tu ešte neboli, ako do známej krajiny, do krajiny blízkej v mno­hých oblastiach ... Avšak jedna vec je poznať sa na diaľku a druhá stre­távať sa. Toto stretnutie s Francúz­skom v nás zanechalo hlboký do­jem.“ 1 Súdruh Brežnev podčiarkol v záve­re svojho prejavu rozhodnú vôľu So­vietskeho zväzu, aby sa Európa ko­nečne stala skutočnou oblasťou mie­ru, aby vo vzťahoch .medzi európsky­mi štátmi nemalo miesto ohrozova­nie silou a použitie sily. Aby bolo zaručená rešpektovanie suverenity každého štátu a nedotknuteľnosť jeho hraníc. Sovietsky zväz chce zníženie ozbrojených síl, kultúrnu a technickú spoluprácu, vzájomne výhodný ob­chod. Všeobecne vyniká pracovný cha­rakter návštevy súdruha Brežneva vo Francúzsku. Hovoria o tom aj zme­ny v jej programe, ktoré sa počas týždňa, uskutočnili. Oproti pôvodným predpokladom sa položil väčší dôraz na osobné rozhovory generálneho tajomníka ÚV KSSZ s prezidentom Francúzskej republiky a zdôrazňuje sa najmä stúpajúci trend bezprostred­nosti a srdečnosti týchto rozhovorov. Základy, ktoré sa položili na pred­chádzajúcich stretnutiach vedúcich predstaviteľov Sovietskeho zväzu ' a Francúzska, prinášajú svoje užitočné plody. V priebehu návštevy súdruha f Dokončenie na 3. str.) ZASADY SPOLUPRÁCE SOVIETSKYM ZVÄZOM MEDZI A FRANCOZSKOM Generálny tajomník ÚV KSSZ, člen Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR L, i. Brežnev a prezident Francúzskej republiky G. Pompidou, opierajúc sa o dávne tradície priateľstva medzi oboma krajinami, rozhodnutí dať nový impulz spolupráci, ktorá sa utvorila medzi Sovietskym zväzom a Francúzskom po návšteve generála de Gaulla v ZSSR v roku 1966, želajúc si posilniť prínos oboch krajín k mieru v Európe a na celom svete a prispieť k rozvoju spolupráce medzi všetkými štátmi, prijali ako výsledok návštevy L. I. Brežneva vo Francúzsku tieto zásady, na ktorých je založená politická spolupráca oboch krajín. 1. Spolupráca medzi ZSSR a Francúzskom vyhovuje spoločným túžbam a obojstranným záujmom sovietskeho aj francúzskeho ľudu a má byť založená na vzájomných výhodách a vychádzať zo záväzkov každej z oboch kra jín. , 2. Táto spolupráca nie je namierená proti záujmom nijakého národa a nijako sa nedotýka záväzkov, ktoré obe krajiny prijali voči tretím štátom. 3. Politika zhody a spolupráce medzi ZSSR a Francúz­skom bude pokračovať aj naďalej: má sa stať trvalou lípiCu v ich vzťahoch a stály m činiteľu m medzinárod­ného života. 4. Politická spolupráca medzi oboma krajinami, žalo žena na zachovávaní zásad a ustanovení Charty QSN, má za cieľ prispievať k obnove mieru v oblastiach kon­fliktov, k zmierneniu medzinárodného napätia, k rieše­niu sporných otázok mierovými prostriedkami, ako aj k hospodárskemu rozvoju a k zlepšeniu životných pod­mienok národov. 5. Aby sa aktívne prispelo k upevneniu európskej i medzinárodnej bezpečnosti a k rozvoju mierovej spo­lupráce štátov bez ohľadu na ich spoločenské zriade­nie, budú na základe spoločného sovietsko-francúzskeho protokolu z 13. októbra 1970, ktorý bol dôležitou etapou v organizácii takej spolupráce, ďalej rozvinuté politické konzultácie medzi oboma vládami a využijú sa pritom tak zvyčajné diplomatické cesty, ako aj osobitné stret­nutia ich predstaviteľov. Tieto konzultácie majú predo­všetkým umožniť hľadanie ciest pre koordinované akcie, medzi nimi akcie v medzinárodných organizáciách a na medzinárodných konferenciách, keď to podľa spnločnej mienky oboch strán bude môcť prispieť mieru. 6. Spolupráca ZSSR a Francúzska na politickom poli sa bude prejavovať najmä — za príslušného rešpektova nia práv a výsad iných zúčastnených mocností — usku­točňovaním zodpovednosti, ktorú majú obe krajiny vo svete, ich zodpovednosti ako stálych členov Bezpečnost­nej rady Organizácie Spojených národov, ich zodpoved­nosti v Európe, ktorá vyplýva z výsledkov druhej sve tovej vojny. Ak vzniknú situácie, ktoré podľa mienky oboch strán ohrozia mier, porušia ho alebo vyvolajú medzinárodné napätie, bude Sovietsky zväz a Francúzsko postupo­vať v súlade so sovietsko-trancúzskym protokolom z 13. októbra 1970. 7. Veľký význam má úzka spolupráca ZSSR a Fran­cúzska v Európe, spoločne so zúčastnenými štátmi, na zachovaní mieru a pokračovaní línie upriamenej na zmierňovanie napätia, na upevňovanie bezpečnosti, mie rových vztahu v, spolupráce medzi všetkými európskymi štátmi pod podmienkou, že sa budú neúchylné zachová­vať tieto princípy: — neporušitelnosti terajších hraníc; nezasahovania do vnútorných vecí; rovnosti; nezávislosti; nepoužitia sily alebo vyhrážania silon. 8. ZSSR i Francúzsko sú presvedčené, že spolupráca všetkých európskych národov na rozvoji ich priemysel­ného potenciálu, pri výmene skúseností a znalostí a pri ochrane životného prostredia umožní Európe urýchliť hospodársky a vědeckotechnický rozvoj. 9. ZSSR a Francúzsko sa pričinia, aby v oblastiach, kde je mier ohrozený alebo porušený, sa dosiahlo čo najrýchlejšie politické riešenie v záujme všeobecného mieru. 10. Strany budú všestranne prispievať k riešeniu prob léinu všeobecného a úplného odzbrojenia a predovšet­kým jadrového odzbrojenia, k tomu, aby sa prekonalo rozštiepenie sveta na vojensko-pelitické zoskupenia, aby sa upevnila úloha Organizácie Spojených národov v sú­lade s ustanoveniami jej charty. 11. ZSSR i Francúzsko budú rozvíjať svoje dvojstranné vzťahy vo všetkých oblastiach tak. ahy boli, dobrým prí­kladom rovnoprávnej spolupráce štátov s odlišným spo ločenským zriadením. 12. Rozvoj hospodárskej a obchodnej výmeny na zá klade platných dohôd, doplnených dohodou z 27. októb ra 1971, spolupráca pri využívaní prírodných zdrojov, výmena skúseností v priemysle a technike sa bwdú po kiadat za veľmi významné pre upevnenie zväzkov medzi oboma krajinami. 13. Bude sa podporovať všetko, čo môže prispieť k vzá­jomnému obohateniu duchovnými hodnotami a k rozvoju prostriedkov umožňujúcich stále zlepšovať vzájomné oho znamovanie sovietskeho a francúzskeho ľudu s ich kultúrou, pričom sa bude brať zreteľ na ich dávne styky na tomto poli, na ich tradície a priateľstvo. Do­siahnuť tieto ciele umožní ďalšie rozšírenie univerzitnej, vedeckej a umeleckej výmeny, šírenie informácií, roz­širovanie kontaktov medzí organizáciami oboch krajín, najmä medzí mládežníckymi organizáciami. Tn platí aj o stykoch medzi občanmi, rátajúc do toho stretnutia mládeže, o cestách na kolektívnej alebo individuálnej, oficiálnej alebo neoficiálnej základni. Iniciatívne kroky v tomto smere budú kompetentné úrady podporovat. Paríž 30. októbra 1971. Blahoprajný telegram do Alžírska Praha (ČSTK) — Prezident repub liky Ludvík Svoboda zaslal blahopraj­ný telegram predsedovi revolučnej ra dy plk. Hiiari Bumedienovi k štátne­mu sviatku Alžírskej demokratickej a ľudovej republiky. K. I Mazurov odcestoval z Bratislavy Bratislava f ČSTK) — Cien Poli­tického byra ÜV KSSZ, prvý podpred­seda Rady ministrov ZSSR K. T. Ma­zurov s manželkou, ktorý je na dovo­lenke v ČSSR, zakončil v piatok svoju dvojdňovú priateľskú návšte­vu v Bratislave. Súdruh K. T. Mazurov navštívil výstavu českoslo­venskej bižutérie a potom si prezrel nové televízne centrum v Mlynskej doline. Po srdečnej rozlúčke s člen mi Predsedníctva ÜV KSC, prvým ta­jomníkom ÚV KSS j. Lenártom a pred sedom vlády SSR P. Colotkom, s pred sedom Ústrednej kontrolnej a revíz nej komisie KSS V. Salgovičom, ako aj s generálnym konzulom ZSSR v Bratislave M. M. Dejevnm, ktorí ho za pobytu v Bratislave sprevádzali, odletel súdruh K. T. Mazurov popo­ludní z Bratislavy. Návrat č$. delegácie Praha — Do Prahy sa v piatok vrá­tila z Moskvy, kde sa zúčastnila na III. všezväzovej konferencii Spoloč­nosti sovietsko-čs. priateľstva, dele­gácia Ústredného výboru ZCSSP, ve­dená členom Predsedníctva. a tajom­níkom ÚV KSC A. Indrom. Na ruzyn­­skom letisku ju privítali vedúci od­delení ÚV KSC P. Auersperg, L. Pro­cházka a V. Vedra a podpredseda ÚV ZCSSP dr. J. Plojhar s ďalšími predstaviteľmi zväzu. Na privítaní sa zúčastnil sovietsky veľvyslanec v ČSSR S. V. Cervonenko s členmi veľvyslanectva. Pozdravný list z Moskvy Praha (ČSTK) — Ústredný výbor Zväzu čs.-snvietskehn priateľstva do­stal od účastníkov III. všezväzovej konferencie Spoločnosti snvietsko­­československého priateľstva v Mos­kve pozdravný list so želaním veľ­kých úspech'»- ,,r .ci, pre rozkvet socialistického Československa a pra­covných úspechov pri plnení uznesení XIV. zjazdu KSC. V liste sa zdôrazňu­je, že priateľstvo medzi českosloven­ským a sovietskym ľudom sa stalo pre národy obidvoch krajín zákonom ich života, ich životodarným prame­ňom všetkých víťazstiev na ceste k socializmu a komunizmu. Na záver vyjadrujú účastníci konferencie poci­ty hlbokej vďačnosti za vysoké oce­nenie práce Spoločnosti sovietsko­­československého priateľstva, ktoré vyjadril generálny tajomník ÚV KSC G. Husák vo svojom pozdravnom liste III. všezväzovej konferencii. ■ A. BARÖÄK odcestoval do chile. Na týždňový pobyt do Čílskej republiky odcestoval včera z Prahy minister za hraničného obchodu ČSSR log. A. Bar čák. Podpíše tam trojročnú obchodnú dohodu a dohodu a vedeckotechnickej spolupráci medzi ČSSR a Čílskou repub likou a v hlavnom meste Santiagu de Chile sa zúčastní na československom dni práve prebiehajúceho medzinárod­ného veľtrhu. ■ DOHODLI SPOLUPRÁCU. Zo zasad­nutia stálej komisie RVHP pre ľahký priemysel, ktorá bola v Mongolsku, sa vrátil v sobotu minister priemyslu SSR Ing. A. Kusalik. Cestou do vlasti na pozvanie ministra chemického priemyslu ZSSR L. A. Knstandova navštívil Ing. Kusalik chemický kombinát na výrobu pblároprénového kaučuku v Jerevane a chemický závod na výrobu umelých hno jív v Novomoskovskn. Na záver svojej krátkej návštevy v Sovietskom zväze pre­rokoval minister Kusalik s ministrom Kostandovom možnosti vzájomnej spolu práce pri výrobe kaučuku. Zo športových výsledkov I FUTBALOVÁ LIGA: Trnava—VSS Košice 6:0 Trenčín—Prešov 2:1 Sparta—Dukla 2:1 Lok. Košice—Brno 1:1 Třinec—Nitra 2:0 Teplice—Slávia 1:0 Ostrava—Žilina 1:2 II. FUTBALOVÁ LIGA: Martin—Liberec 0:0 Bohemians—B. Bystrica 1:1 Michalovce—Hr. Králové 4:0 Gottwaldov—Bardejov 3:0 Pov. Bystrica—Üstí n. L. 2:0 Takto strelil Adamec štvrtý gál vo včerajšom ligovom zápase S p. Trnava—VSS Košice. Krásnu strelu Martinkoviča Svajlen síce vyrazil, ale Adamec pohotovo vrátil loptu prudko pod horné brvno. Snaha Bombu (3) úspešne zasiahnuť bola bezvýsledná. (Fotografoval J. Alexy) Ako vo VSZ v Košiciach zvyšujú účinnosť stranického vzdelávania Nový systém sa osvedčil, prehlbujú ho Základy systému straníckeho vzdelávania položili vo Východosloven­ských železiarňach v Košiciach už v uplynulom učebnom roku. Vy­tvorili predpoklady, aby každý člen mohol študovať v takom útvare, ktorý zodpovedá jeho politickej vyspelosti. Keďže nový trojstupňový systém straníckeho vzdelávania si dôkladne premysleli a zorganizo­vali už vlani, tohto roku naň iba nadviazali. Pri základných organi­záciách sú základné krúžky a pri eelozávodných výboroch strany ve­černé školy, teda stredný stupeň. Pokiaľ ide o základné krúžky, zriadi­li tohto roku oproti 76 vlaňajším 72 a večerných škôl namiesto 24 až 40. V tomto strednom stupni, ktorý je náročnejší, znížili takto počet poslu­cháčov, čím vytvorili lepšie predpo­klady pre hlbšie štúdium. Pri podni­kovom výbore KSS vo VSŽ otvorili vlani tiež I. ročník Večernej univer­zity marxizmu-leninizmu, ktorý ab­solvovalo a do II. ročníka postúpi­lo päťdesiat poslucháčov. Tohto roku v súlade s dlhodobým, plánom vý­chovy kádrov do I. ročníka VÜML zaradili predovšetkým súdruhov v nomenklatúre PV KSS a CZV KSS a majú v ňom 73 poslucháčov V r 1973, ked skončia prví absolventi, VUML sa plánujú osamostatniť a od­bremeniť tak VKV KSS, pokiaľ ide 0 prednášateľov. Už teraz robia výber a tých lektorov, čo sa osvedčili, za­radia do katedier VUML pri VKV KSS, aby v priebehu dvoch rokov na­dobudli potrebné skúsenosti. Celkove disponujú nateraz so 135 propagan­distami a 189 lektormi, ktorým ne­ustále venujú pozornosť. Keďže novým trojstupňovým systé­mom sa vlani dôkladne zaoberali, te­raz majú viac času na jeho vylepšp­­vapie. Vytvárajú predpoklady pre to. aby stranícke vzdelávanie obsahom 1 úrovňou oveľa viac prispievalo pre­dovšetkým k úspešnej realizácii- zá­verov XIV. zjazdu KSČ.' Dbajú, aby, sa s jeho závermi nielen oboznámili, ale na ich plnení podieľali aj nečleno­via strany. Pre ďalšie zvýšenie úrovne straníckeho vzdelávania zriadia za­nedlho kabinet politickej výchovy priamo vo VSŽ, v ktorom zo začiat­ku budú školiť najmä, lektorov a pro­pagandistov a neskôr bude plniť po­­litickovýchovné poslanie pre všet­kých pracujúcich podniku. Stranícke vzdelávanie nie je samo­­účelom, ako to v minulosti často bolo, keď sa trpel formalizmus. Dnes stra­na pozdvihla jeho úroveň i význam a dbá, aby jeho poslaním bola ideovo­­politícká príprava členov, aby vedeli čeliť ' nepriateľom v ideologickom boji, viest ich k tomu, aby naučené uplátňóvali v praxi. Či už v plnení vnútrostraníckych alebo hospodár­skych úloh. A že ono toto poslanie plní, možno dokumentovať aj na prí­kladoch z VSŽ. V uplynulom roku po­mohlo stranícke vzdelávanie predo­všetkým objasniť pozície, z ktorých v r. 1968 vychádzal pravicový oportu­nizmus i rôzne formy jeho prejavov v činnosti strany a v spoločnosti. Na druhej strane sa to priaznivo preja­vilo vo zvýšení aktivity organizácií t jednotlivých členov strany. Konkrétna aj v pracovnej iniciatíve k 50. výro-­­čiu založenia KSC. V rámci tohto so­cialistického záväzku, ktorý predĺži­li aj na tento rok, si kolektív pracov­níkov VSŽ predsavzal vyrobit tovar v hodnote 6 miliárd Kčs naviac. A da­rí sa im to. Treba povedať, že plnenie tohto zá­väzku nebolo a nie je ľahkou vecou, lebo okrem prijatých úloh v kvantite tohto roku zamerali svoje úsilie aj na podstatné zlepšenie kvality výrobkov. Spôsobilo to dosť problémov jednak v technologickom procese, ale i v pre­tváraní myslenia ľudí. V tomto smere (Pokračovanie na 2. str.) Jeden deň v sídlisku V agitačnom stredisku č. 34, v Štátnom výskum­nom ústave textilnom. Ústave pre automatizáciu a techniku prostredia na Tomášikovej ulici číslo 1 v Bratislave premietali film. Od otvorenia stre­diska už hádam desiaty. Miestnosť vkusne vyzdo­bená, s výstavkou o rozvoji mesta, najmä obvo­du II, bola bitkom nabitá. Ale agitátori si nesadli. Odišli do rodín zabezpečovať ďalšiu akciu. Veď čo nevidieť, už zajtra, 2. novembra, chcú tn pred stavovať voličom navrhovaných kandidátov za po slancov do Obvodného národného výboru. Brati slava II. Na Tokajícku. Haburskú a Testovú ulicu sa rozišli agitátori a agitátorky Hercog, Tílka. Fefér, Ing. Sláviček, Spišiak, Nagyova, Szabóvá, Slamová a ďalší. Celkom osem dvojíc. Občania ich prijímali ako svojich. V niektorých rodinách boli až takí srdeční, že ich ponúkli miestom pri stole a pri debate nechýbali ani zá­kusky či pohárik ostrého. Potom aj to oficiálne pozývanie sa zmenilo na rodinné, kamarátske, úprimné rozpriadanie rozhovorov, najmä o tom, čo sa tu urobilo, čo ešte koho ťaží. Nebolo treba argumentovať. Veď ľudia tu žijú od vzniku síd­liska, od zrodu obvodu. Denne boli svedkami za­čiatočných strastí, ale aj toho, čo sa tu všetko urobilo, čo sa vôkol zmenilo, mení a npeknieva. Rozhovorili sa aj o tom, kto sa na akciách skráš­ľovania prostredia zúčastňoval. Na mnohých prá­cach nechýbali ani občania práve z týchto ulíc. Aj ich pričinením vznikli priam desiatky hektárov zelene, upravili sa kúpaliská. Konštatovali, že tu ozaj prevláda viac pozitívnych ako negatívnych javov. Stačilo uviesť len jediný argument, ktorý je zvýraznený aj v agitačnom stredisku. V tomto obvode, obvode mladých, je vyše dvetisíc miest v materských školách a stovky miest v jasliach. Načo aj viac hovoriť. Ľudia tu bývajúci o tomto nevídanom rozvoji vedia. Vedia, a predsa si čas­to ťažkajú. Oprávnene. Na pretrase je absolútny nedostatok kuľtúmo-spoločenských zariadení, klu­bov mládeže. Hoci v obvode žije viac ako šesťde­­s'iattisíc občanov, niet tu divadla, kina, jednodu­cho nič také, kde by malí ľudia možnosť kultúr­ne sa vyžiť, kde by sa mohla mládež schádzať. Ale občania mali pripomienky aj k naftou zapá­chajúcej vode, k znečisťovaniu ovzdušia, vyslovo­vali požiadavky na budovanie garáží. Agitačné dvojice vyzbrojené volebným progra­mom mesta a obvodu argumentovali, že sa v ňom ráta aj s budovaním vefkogaráží áž na troch miestach obvodu., Po väčšinou boli občania s ná­vštevou agitátorov spokojní. Ba niektorí sa priam núkali, aby si ich zapísali, ak sa bude organizo­vať dajaká brigáda na skrášľovanie prostredia. Agitátori to rádi urobili. Veľmi dobre vycítili, že títo ľudia, hoci vedia, že poslanec národného vý­boru môže' urobiť y prospech občanov a obvodu veľa, ak by mu sami nepomáhali, efekt by bol menší. Vedúci strediska Ing. Miroslav Krutošík bol v ten deň spokojný. Ešte raz skontroloval, či je v agitačnom stredisku zabezpečená služba na bu­dúci deň, a šiel spokojne domov. Mohol odísť. Veď ho zastúpil patrón tohto strediska za Obvod­ný výbor KSS v Bratislave II,. pracovník Štátneho výskumného ústavu textilného Jozef Gaál. * » * Agitačné stredisko na Tomášikovej ulici je ozaj dobre vybavené. Svedomitými, statočnými ľuďmi i i pestrým programom. V sobotu už predpoludním sme boli svedkami preplnene] miestnosti. Premie­tali tu slovenský farebný film Jánošík a podvečer český film Vyšší princíp. Aj v tomto prípade sa potvrdilo to, čo spomínali občania, keď ich na­vštívili agitátori. Radi by sme chodili do kina, ale všetky sú až v meste. Zaberie nám to veľa času. Takto argumentovali. Najmä deti a mládež toto agitačné stredisko vyhľadávajú. Ked tu premietali film Náčelník Veľký had, museli ho pre veľký nával opakovať. Ale nielen filmy tvoria náplň práce agitačného strediska: Organizujú tu pred­nášky a besedy. Každý pondelok a piatok sú dve hodiny vyhradené poradenskej službe, ktorá ochot­ne zodpovie .na rozličné otázky. Možno si tu den­ne po plánovanom programe preštudovať politic­kú, odbornú i zábavnú literatúru, zahrať šach, biliard či pozrieť televízny program. A už sme sa stretli s ďalšími agitátormi. Vyšli z agitačného strediska zo zédéešky na ulici Šte­fana Majora. Zamierili na ulicu Planét. Hoci pred­stavovanie kandidátov do Obvodného národného výboru a Národného výboru hl. mesta SSR Bra­tislavy majú naplánované až na 8. a 9. novembra, mnohí začali zvolávať občanov už v sobotu. Medzi nimi bol aj súdruh J. Odier. Podujal sa zájsť k naj­bližším, k susedom. Mnohých pozná, viacerí poznajú jeho. Bývajú predsa v jednom dome. Nuž načo ísť na vec zoširoka. Popýtal sa, či nie sú na zoznamoch voličov, ktoré sú vyvesené v skrinkách, dajaké skomolené osobné dáta. Ked všetko súhlasilo, ne­chal v rodine spoločný program práce agitač­­ných stredísk č. 63 a 84 a pozýval ich naň. Len­že . pri tomto obyčajne nezostalo. Rozprúdila sa debata o navrhovanom kandidátovi, o volebnom programe aj o aktivite občanov. Rozvraveli sa často o poslednej brigáde, ba aj o tom, že keď sem občania prišli bývať, tešili sa, ako rýchlo pribúda bytov. Dnes, pravda, keď už majú stre­chu nad hlavou, sú náročnejší, chceli by služby, kultúru. Žiaľ, tých tu ešte niet. Ale ak nie sú dnes, budú azda neskoršie. Uvedomili si však, že o to sa musia pričiniť aj sami. Deň sa skončil. Agitátori prisľúbil» ďalšiu účast v rodinách a vrátili sa domov. JAROSLAV VAVŘINEC Po čase treba urobiť i rekonštrukciu elektrických vedení v našich obciach. Západoslovenské elektrárne v Nitre malú v tomto roku urobiť práce za 44 miliónov korún; medzi ne patria i re­konštrukcie. Na obr.: montér Július Ladič pri rekonštrukcii v obci Mila­­jiovce, Snímka P. Matis Zaslúžia si dôveru • Zaslúžia si dôveru • Zaslúžia si dôveru Vľavo: Jozef Laššák, v popredí Walter Šzarzen pri oceliarni Třineckých železiarni Oravec od vysokých pecí Vtipní futbaloví fanúškovia v Třinci priniesli raz na štadión transparent, na ktorý napísali, že sň malým mestečkom pri Čadci! Neskôr, keď sa v tabuľke nemohli dostať z konca, smutne vravievali: Sme najslabším slovenským mužstvom v I. ligeI Trochu to prehnali, ale skutočnosťou ostáva, že v tomto moravskom hutníckom meste nemajú len dobrých futbalistov, ale aj stovky techni­kov, hutníkov a zamestnancov ďalších najrozličnejších profesií potreb­ných pri tavení železnej rudy z neďalekých slovenských okresov. Mnohí sem prišli akoby na skusy, zvykli si na huty, prirástli im k srdcu, po­kladajú ich za vlastné. „Pred dvanástimi rokmi som sa vrátil z vojenskej základnej služby do rodného Zákameného," hovorí Jozef Laššák v hale oceliarne. „Nebudete vérit, že vtedy na hornej Orave nebolo roboty na výber. Pravda, mohol som zostať v lesoch, ale .. . Rozhodol som sa ináč. Opustil soni hory a poďho do Třinca. Vyučil som sa za frekvenčného mechanika. Začal som v jemnomechanickej dielni ako merač teploty tavieb v druhej oceliarni. Práca sa mi pozdávala, z úspechov sme mali všetci radost a bolo nás v kolektíve /tresne tridsaťdva. Tu som stretol krajana, Jána Vavrečana z PodbieTa. Majster na pohľadanie, často sme hovorili o fortieľoch hut­níctva. On i ďalší ma nahovorili na štúdium priemyslovky popri zamest­naní. Dnes neľutujem .. Do našej besedy sa zapojil aj Ing. Karel Turoň. Pozná Jozefa Laššáka ešte ako zväzäka. Vraví: „Jozef je chlap na pohľadanie. Okrem toho, že si prácu dobre organizuje a vykonáva, zapája sa aj do jtolitického dia­nia. Najprv sme ho zakaľovali my v mládežníckej organizácii a neskôr on takto postupoval pri výchove mladších. Preto už roku 1961 sme ho prijali za člena KSČ. Neskôr sme mu zverili funkciu v Ľudových milí­ciách. Keď sme nedávno v Národnom fronte vytipovali mladých ľudí za poslancov do mesta, jeho meno figurovalo v popredí." Rovnakého názoru je aj Walter Szarzec, majster z elektroprevädzky oceliarne. „Na Jozefa nemôžem povedať krivé slovo. Je človek na pohľa­danie. Vždy ochotný pomôct, poradit, obětovat svoj voľný čas. Mesto po­trebuje schopných funkcionárov, oddaných veci socializmu. Nech sa aj tam drží ako pri vysokých peciach. Naše hlasy mu dáme." Potom sa naša improvizovaná beseda krútila o nastávajúcich voľbách. Kandidát na poslanca v Třinci má plnú hlavu starosti. „Neboj sa. Jo­zef," tmaví mu K. Tvrdoň. „Máš chuť do práce, správny prístup k ľuďom, bude to dobre. Všetci sme takto a podobne začínali. Nenecháme ta plá­vať len tak napospas. Budeme ti pomáhať a potom — máš za sebou vo­ličov, ochota rastie, len ich správne viest. To predsa máš v krvi." jozef Laššák mu chcel oponovat. „V Třinci musíme veľa spravit na úseku školstva a ani v kultúrnej oblasti nie je všetko dobré. Zišlo by sa skvalitnif obsah kultúrnych vystúpení a akcii, ktoré poskytujú pracujú­cim profesionálne súbory. V Spoločenskom dome ROH treba kultúrnu činnost viest správnym smerom, skvalitniť spoločenskú zábavu mládeže, zbavit ju brakovej západnej kultúry a iných nežiadúcich javov, ktoré na­rúšajú morálku a sú cudzie našej socialistickej kultúre .., Viete, čo to bude za práca?" Tváre prítomných sa vyjasnili. Potvrdil rm.. že vybrali správneho. "MIROSLAV RUTTKAY f

Next